Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 72/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2012

prerokoval vyhlásenie Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, právne zastúpenej JUDr. A. M.,

o odmietnutí sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka pre jeho

predpojatosť v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík n i e j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. októbra

2011 faxom a 14. októbra 2011 poštou doručené vyhlásenie Slovenskej republiky,

zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,

Bratislava (ďalej len „navrhovateľka“), podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) o odmietnutí sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka pre jeho predpojatosť

v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn. .

Vec bola v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2011 až

do 28. februára 2012 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie

tretiemu senátu ústavného súdu, pričom sudcom spravodajcom je predseda tohto senátu.

Sudca ústavného súdu Milan Ľalík mal v rozhodovaní vo veci vedenej pod sp. zn.

zastúpiť sudcu ústavného súdu Juraja Horvátha, ktorý bol z výkonu

sudcovskej funkcie v tejto veci vylúčený uznesením ústavného súdu č. k.

12 zo 7. júna 2011.

Navrhovateľka uplatnenú námietku zaujatosti odôvodnila tým, že:

«Sudca ústavného súdu Milan Ľalík nie je zárukou nestranného a nezávislého

rozhodnutia vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. . Pre jeho pomer

k Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako účastníkovi

konania, ako aj pre jeho pomer k JUDr. Štefanovi Harabinovi, ktorý ako predseda

najvyššieho súdu zastupuje najvyšší súd v predmetnom konaní, možno mať vážne

pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Sudca JUDr. Milan Ľalík pôsobil na najvyššom súde v rokoch 1992 až 2007 ako

sudca, predseda senátu a predseda občianskoprávneho kolégia.

Sudca JUDr. Milan Ľalík je v dlhoročnom blízkom priateľskom vzťahu s JUDr.

Štefanom Harabinom, s ktorým sa pozná od roku 1992, kedy spolu začali pracovať na

najvyššom súde.

Sudca JUDr. Milan Ľalík pod vedením ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

JUDr. Štefana Harabina pracoval vo funkcii riaditeľa sekcie civilného práva Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky...

Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -8 zo dňa

19. mája 2010 bol sudca JUDr. Milan Ľalík vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie práve pre

svoj dlhoročný priateľský a kolegiálny vzťah k JUDr. Štefanovi Harabinovi...

Z uvedených dôvodov možno mať pochybnosti o nepredpojatosti sudcu JUDr. Milana

Ľalíka...

Preto sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vylúčil JUDr. Milana Ľalíka z výkonu

sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS

16/2011.»

K vyhláseniu predpojatosti sa listom z 9. novembra 2011 vyjadril sudca ústavného

súdu Milan Ľalík, v ktorom uviedol:

„Po oboznámení sa s obsahom vyhlásenia sťažovateľky... uvádzam, že v rokoch

1992 – 2007 som pôsobil na Najvyššom súde Slovenskej republiky a že s jeho súčasným

predsedom som v kolegiálnom korektnom a priateľskom vzťahu.

Aj napriek tomu sa domnievam, že zástupca sťažovateľky nerozlišuje medzi pojmami

sudca a súd, lebo pri jeho optike by musel namietať aj ďalšieho sudcu Sergeja Kohuta,

ktorý tiež od r. 1994 – 2007 pôsobil na Najvyššom súde Slovenskej republiky v rovnakých

funkciách ako ja a mal určitý vzťah k jeho predsedom, teda aj Štefanovi Harabinovi;

v tomto smere však námietku nevznáša.

Preto mám za to, že necítim sa byť predpojatý k danej veci, ani k účastníkom

konania, ale na strane druhej sa ani nebránim tomu, aby ma konajúci senát vylúčil z jej

rozhodovania.“

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť,

že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k

vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho

pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho

pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho

predpojatosť, vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania

vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre

predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu

nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje tretí senát, ak ide o sudcov druhého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť ().

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudca ústavného súdu Milan Ľalík vo svojom vyjadrení k vyhláseniu predpojatosti

vznesenom navrhovateľkou uviedol, že je v kolegiálnom, korektnom a priateľskom vzťahu

s predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), a hoci sa

necíti byť predpojatý k danej veci ani k účastníkom konania, nebráni sa tomu, aby bol

z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci vylúčený.

Navrhovateľka námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu JUDr. Milana Ľalíka

odôvodnila jeho dlhoročným priateľským a kolegiálnym vzťahom s predsedom najvyššieho

súdu JUDr. Štefanom Harabinom, ako aj tým, že z toho istého dôvodu bol uznesením

ústavného súdu č. k. -8 z 19. mája 2010 vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v inom konaní pred ústavným súdom.

Plénum ústavného súdu vo veci sp. zn. uviedlo, že prílišné

formalistické pristupovanie k rozhodovaniu o námietkach voči jednotlivým sudcom by

mohlo viesť k znefunkčneniu výkonu samotnej rozhodovacej činnosti ústavného súdu.

Garancie nestrannosti ochrany ústavnosti predstavuje senát ústavného súdu, ktorý

rozhoduje vo veci v zmysle (ďalej len „“).

Ku každej vznesenej námietke je potrebné pristupovať s najväčšou pozornosťou a s týmto

vedomím, keďže podľa ústavný súd je jediným súdnym orgánom ochrany

ústavnosti a sám musí dôsledne strážiť svoju integritu, rozhodovaciu mobilitu a nezávislosť

tak, aby mohol dôsledne plniť svoju právomoc v oboch rozhodovacích zostavách. Snaha

ovplyvniť výsledok rozhodovania účastníkmi konania, keďže sú iné známe predchádzajúce

právne názory sudcov, je reálna aj v danom prípade, keďže rovnakú námietku ako proti

sudcovi Ľalíkovi mohla navrhovateľka uplatniť aj voči ďalšiemu členovi senátu, čo však

nevykonala.

Na základe uvedených skutočností senát ústavného súdu dospel k záveru, že

námietka navrhovateľky netvorí u sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka zákonnú prekážku

pre nezávislý a nestranný výkon sudcovskej funkcie v konaní vedenom ústavným súdom

pod sp. zn. , a preto rozhodol o jeho nevylúčení tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2012