Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 366/09
PDF · 244.93 KB
No categories available
II. ÚS 366/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
o sťažnosti MUDr. D. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 2863/98 takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v
primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98
v období po vydaní uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/06
z 5. apríla 2006 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. D. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. MUDr. D. B. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 127,44 € (slovom
stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov), ktoré j e Kancelária Ústavného súdu
Slovenskej republiky p o v i n n á vyplatiť na účet ustanoveného právneho zástupcu JUDr.
J. B., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia v
sume 127,44 € (slovom stodvadsaťsedem eur a štyridsaťštyri centov) na účet Kancelárie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 7000060515/8180 vedený v Štátnej pokladnici do
15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 366/09-29 z 12. novembra 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Er
2863/98.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom okresným
súdom pod sp. zn. Er 2863/98 sa návrhom podaným 23. decembra 1998 sťažovateľ
domáha vykonania exekúcie voči J. P. (ďalej len „povinný“) o vymoženie finančnej čiastky
priznanej sťažovateľovi právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 320/96 zo
14. septembra 1998. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že od začatia exekučného konania v
roku 1998 „Dodnes je výkon súdnej exekúcie marený a nebola vymožená ani jedna koruna,
hoci pohľadávka je vymožiteľná“. Podľa sťažovateľa okresný súd ako súd exekučný koná v
predmetnej veci so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa v rozpore s čl. 48 ods.
2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru predlžuje stav jeho právnej neistoty.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 bolo porušené jeho základné
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
aby prikázal okresnému súdu konať v predmetnom konaní bez prieťahov a aby mu priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 000 Sk a úhradu trov konania.
2. Aj napriek výzve ústavného súdu z 29. januára 2010, ako aj jej opakovaným
urgenciám (písomnej z 10. marca 2010 a telefonických z 9. apríla 2010, 15. apríla 2010
a 26. apríla 2010) okresný súd nevyužil včas svoje právo vyjadriť sa k ústavným súdom
prijatej sťažnosti sťažovateľa, preto ústavný súd výzvou z 26. mája 2010 vyzval právneho
zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril iba k otázke prípustnosti prerokovania prijatej
sťažnosti sťažovateľa na ústnom pojednávaní alebo mimo neho.
2.1 Ustanovený právny zástupca sťažovateľa vo svojom liste z 3. júna 2010
(doručenom ústavnému súdu 7. júna 2010) uviedol:
„... oznamujem, že súhlasím s prejednaním veci bez nariadenia ústneho
pojednávania.
Na podanej sťažnosti zo dňa 30. 06. 2008 trvám.“
2.2 Následne listom sp. zn. Spr. 3072/2010 z 31. mája 2010 (doručeným ústavnému
súdu 7. júna 2010) okresný súd zaslal ústavnému súdu prehľad procesných úkonov
vykonaných v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 a súčasne uviedol, že netrvá
na ústnom prerokovaní veci.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za
nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo
nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho
súdneho spisu ústavný súd zistil takýto priebeh a stav exekučného konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. Er 2863/98:
- 23. december 1998 – okresnému súdu bola doručená žiadosť exekútora JUDr. J. J. o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu – právoplatného
rozsudku okresného súdu sp. zn. 7 C 320/96 zo 14. septembra 1998, a to na základe návrhu
oprávneného – sťažovateľa proti povinnému,
- 15. január 1999 – okresný súd vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie,
- 23. marec 1999 – okresnému súdu boli od exekútora postúpené námietky povinného proti
exekúcii s tým, že exekútor upozornil, že povinný podal námietky oneskorene, preto ich
navrhoval zamietnuť,
- 26. máj 1999 – sťažovateľ sa vyjadril k námietkam povinného a súčasne exekútor zaslal
okresnému súdu ďalšie podklady z exekučného spisu na preukázanie, že povinný podal
námietky oneskorene,
- 22. júl 1999 – okresný súd žiadal od exekútora, aby predložil celý exekučný spis pre účely
rozhodnutia o námietkach povinného,
- 28. júl 1999 – exekútor zaslal okresnému súdu vyžiadaný exekučný spis,
- 12. august 1999 – okresný súd vyzval exekútora, aby dokladoval, či povinný pri preberaní
upovedomenia o začatí exekúcie bol riadne poučený „o následkoch bezdôvodného
odopretia prijať toto upovedomenie...“,
- 2. december 1999 – okresný súd vrátil exekútorovi spis bez meritórneho vybavenia
námietok povinného proti exekúcii „keďže upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20. 1.
1999 povinnému nebolo doposiaľ doručené. Z obsahu záznamu zo dňa 9. 2. 1999 totiž
nevyplýva, žeby povinný bol o následkoch bezdôvodného odopretia prijatia zásielky, tak ako
to má na mysli ust. § 49 ods. 2 Exekučného poriadku, riadne poučený“ (upovedomenie
o začatí exekúcie bolo povinnému doručené, pozn.),
- 12. apríl 2000 – Obvodné oddelenie Policajného zboru (ďalej len „obvodné oddelenie“)
Bratislava IV žiadalo od okresného súdu správu o stave konania v súvislosti s trestným
oznámením sťažovateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu marenia výkonu
úradného rozhodnutia povinným,
- 13. apríl 2000 – okresný súd oznámil obvodnému oddeleniu Bratislava IV, že spis bol
vrátený exekútorovi bez meritórneho rozhodnutia o námietkach s tým, aby exekútor
odstránil nedostatky v doručovaní a opätovne doručil povinnému upovedomenie o exekúcii,
a až potom bude okresný súd posudzovať odôvodnenosť týchto námietok,
- 23. marec 2001 – okresný súd vyzval exekútora na predloženie exekútorského spisu a na
vyjadrenie sa k námietkam povinného,
- 12. august 2002 – podpredsedníčka okresného súdu uznala sťažnosť sťažovateľa na
prieťahy v konaní za „čiastočne dôvodnú“ a ospravedlnila sa mu, že ešte nebolo rozhodnuté
o námietkach povinného,
- 7. október 2002 – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo“) žiadalo vzhľadom na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu
z 12. augusta 2002 správu o aktuálnom stave konania,
- 17. október 2002 – exekútor doručil okresnému súdu záznam z 9. februára 1999 o spôsobe
doručovania upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý ho odmietol prevziať s tým,
že následne bol poučený o následkoch tohto jeho prejavu vôle,
- 19. december 2002 – okresný súd uznesením námietky povinného proti exekúcii zamietol
(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2003),
- 30. december 2002 – okresný súd oznámil ministerstvu, že o námietkach povinného už
bolo rozhodnuté,
- 11. jún 2003 – verejný ochranca práv žiadal okresný súd o informáciu o stave konania,
- 24. jún 2003 – okresný súd reagoval na výzvu verejného ochrancu práv,
- 20. december 2004 – prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská
prokuratúra“) žiadala o zapožičanie spisu,
- 14. január 2005 – spis bol zaslaný krajskej prokuratúre,
- 14. február 2005 – sťažovateľ žiadal o zmenu v osobe exekútora z dôvodu dlhodobej
nečinnosti povereného exekútora,
- 1. apríl 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu (z Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, aj keď bol zapožičaný krajskej prokuratúre, pozn.),
- 1. jún 2005 – okresný súd vyzval povereného exekútora, aby špecifikoval trovy exekúcie
v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora,
- 15. jún 2005 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene exekútora s tým, že novým
exekútorom je JUDr. F. S. (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 23. júna 2005), a súčasne
vyzval pôvodného exekútora, aby vrátil exekučný spis a špecifikoval trovy konania,
- 20. jún 2005 – pôvodný exekútor vyčíslil trovy konania,
- 22. august 2005 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi, aby zaplatil trovy
pôvodnému exekútorovi,
- 2. september 2005 – nový exekútor žiadal o zaslanie spisového materiálu,
- 6. september 2005 – sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu z 22. augusta 2005,
- 7. november 2005 – predsedníčka Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
upozornila okresný súd, aby v danej veci prijal účinné opatrenia na odstránenie prieťahov
v konaní a aby jej v tom smere okresný súd podával správy v dvojmesačných intervaloch,
- 11. november 2005 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní
sťažovateľa zo 6. septembra 2005 proti uzneseniu okresného súdu z 22. augusta 2005,
- 30. november 2005 – krajský súd uznesením sp. zn. 2 CoE 164/05 odvolanie sťažovateľa
ako neprípustné odmietol a súčasne bola sťažovateľovi uložená poriadková pokuta za
urážlivé vyjadrovanie,
- 12. január 2006 – spis bol vrátený okresnému súdu,
- 7. august 2006 – okresný súd zaslal spis exekútorovi Ing. S., aby pokračoval v exekučnom
konaní (exekútorovi bol spis doručený 16. augusta 2006),
- 29. marec 2007 – obvodné oddelenie Bratislava I žiadalo o zaslanie uznesenia, ktorým bol
JUDr. J. J. (pôvodný exekútor) poverený vykonaním exekúcie,
- 10. apríl 2007 – okresný súd reagoval na výzvu obvodného oddelenia Bratislava I,
- 4. október 2007 – spis bol zapožičaný krajskému súdu, pretože okresný súd namietal, že
„poriadková pokuta nebola doručená ani právnemu zástupcovi oprávneného, ani
oprávnenému“ (nezrozumiteľné, pozn.),
- 18. február 2008 – sťažovateľ žiadal zmenu v osobe exekútora,
- 29. máj 2008 – krajský súd vrátil spis okresnému súdu s tým, že rozhodnutie o uložení
poriadkovej pokuty je súčasťou rozhodnutia o odvolaní, a preto okresnému súdu nič
nebráni, aby toto rozhodnutie doručil účastníkom konania,
- 10. jún 2008 – okresný súd doručoval účastníkom konania uznesenie krajského súdu
z 30. novembra 2005,
- 30. júl 2008 – okresný súd uznesením rozhodol o zmene exekútora (nový exekútor –
Ing. Š. M.).
- 18. november 2008 – okresný súd žiadal od pôvodného exekútora (Ing. S.) vrátenie
exekučného spisu,
- 25. február 2009 – pôvodný odvolaný exekútor zaslal okresnému súdu exekučný spis,
- 26. február 2009 – okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre novo
ustanoveného súdneho exekútora Ing. M.,
- 27. február 2009 – podpredsedníčka okresného súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľa
z 29. septembra 2008 na prieťahy v konaní ako čiastočne opodstatnenú,
- 2. marec 2009 – okresný súd uznesením uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu za jeho
urážlivé vyjadrenia v jeho podaní zo 16. septembra 2005,
- 10. marec 2009 – okresný súd zisťoval, či sťažovateľ zaplatil poriadkovú pokutu,
- 16. marec 2009 – okresný súd zistil, že sťažovateľ nezaplatil poriadkovú pokutu,
- 20. apríl 2009 – okresnému súdu postúpil súdny exekútor námietky sťažovateľa proti
trovám exekúcie,
- 5. jún 2009 – okresný súd uznesením námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie
zamietol (uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 19. júna 2009),
- 16. júl 2009 – súdny exekútor navrhol zastaviť exekučné konanie pre nemajetnosť
povinného,
- 12. august 2009 – okresný súd žiadal od súdneho exekútora exekučný spis,
- 19. august 2009 – okresnému súdu bol doručený vyžiadaný exekučný spis,
- 26. august 2009 – okresný súd zaslal návrh súdneho exekútora zo 16. júla 2009 na
vyjadrenie sťažovateľovi,
- 16. september 2009 – sťažovateľ vyjadril nesúhlas so zastavením exekučného konania,
- 22. september 2009 – sťažovateľ nahliadol do spisu,
- 4. november 2009 – okresný súd uznesením zamietol návrh na zastavenie exekučného
konania,
- 26. november 2009 – súdny exekútor podal proti uzneseniu zo 4. novembra 2009
odvolanie.
Z listu okresného súdu z 31. mája 2010 vyplýva, že od 26. novembra 2009 vo veci
neboli vykonané žiadne ďalšie procesné úkony.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy, ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho
orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet
a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na
organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 o vymoženie nároku
sťažovateľa na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu došlo k porušeniu
jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd v prvom rade podotýka, že konanie
okresného súdu vedené pod sp. zn. Er 2863/98, resp. časti tohto konania boli už predmetom
skúmania ústavného súdu, a to v konaniach vedených pod sp. zn. II. ÚS 107/05, sp. zn.
IV. ÚS 182/05, sp. zn. I. ÚS 226/05, sp. zn. I. ÚS 120/06 a sp. zn. IV. ÚS 80/07, ako aj
predmetom skúmania ESĽP v konaní o sťažnosti č. 46844/99.
V konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 107/05 sťažovateľ sťažnosťou podanou
ústavnému súdu namietal prieťahy v celom exekučnom konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. Er 2863/98, pričom sťažnosť sťažovateľa bola uznesením z 20. apríla 2005
odmietnutá ako oneskorene podaná, a to na základe konštatovania, že predmetné exekučné
konanie bolo už právoplatne skončené 12. mája 2003, avšak v tento deň nadobudlo
právoplatnosť iba rozhodnutie z 19. decembra 2002 o námietkach povinného proti exekúcii.
V konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 182/05 sťažovateľ sťažnosťou podanou
ústavnému súdu namietal prieťahy iba v tých častiach exekučného konania vedeného pod
sp. zn. Er 2863/98, v ktorých okresný súd rozhodoval o námietkach povinného proti
exekúcii a o jeho návrhu na zmenu exekútora. Uznesením zo 4. júla 2005 bola sťažnosť
sťažovateľa odmietnutá, pričom vo vzťahu k časti exekučného konania o námietkach
povinného bola odmietnutá kvôli jej neprípustnosti, pretože táto časť exekučného konania
bola už predmetom posúdenia ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 107/05
a vo vzťahu k časti konania o návrhu sťažovateľa na zmenu exekútora bola sťažnosť
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, pretože prieťahy v tejto časti konania zistené neboli.
Ďalšou sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ opätovne namietal prieťahy
v časti exekučného konania o jeho návrhu na zmenu exekútora, pričom uznesením sp. zn.
I. ÚS 226/05 z 19. októbra 2005 bola sťažnosť odmietnutá ako neprípustná, pretože táto
časť exekučného konania bola už predmetom skúmania ústavného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. IV. ÚS 182/05.
Následne o sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaného porušenia práva na
prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 rozhodoval aj ESĽP, ktorý 8. novembra 2005 sťažnosť
sťažovateľa zamietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
V konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 120/06 sťažovateľ sťažnosťou podanou
ústavnému súdu namietal prieťahy v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 2863/98, a to v čase od 15. júna 2005, keď okresný súd uznesením rozhodol o zmene
exekútora. Uznesením z 5. apríla 2006 bola sťažnosť sťažovateľa odmietnutá ako zjavne
neopodstatnená, pretože v skúmanom období od 15. júna 2005 do 5. apríla 2006 (keď
ústavný súd rozhodol) prieťahy v konaní zistené neboli.
Z uvedeného prehľadu konaní ústavného súdu, predmetom ktorých bolo posúdenie
postupu okresného súdu v jednotlivých častiach exekučného konania vedeného pod sp. zn.
Er 2863/98 z hľadiska sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, je zrejmé, že z hľadiska potreby posúdenia prieťahov v exekučnom konaní
okresného súdu sp. zn. Er 2863/98 ako takom ostalo neposúdené ešte obdobie od
posledného rozhodnutia ústavného súdu, t. j. od 5. apríla 2006 dosiaľ.
Vzhľadom na uvedené boli predmetom skúmania ústavného súdu v konaní o tejto
sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti celému exekučnému konaniu okresného súdu
vedenému pod sp. zn. Er 2863/98 iba tieto už uvedené dosiaľ neposúdené obdobia v postupe
okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48
ods. 2 ústavy a právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s
judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom
konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05).
Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd vzal do úvahy právny
a skutkový stav veci zohľadniac pritom, že exekučné konanie treba spravidla považovať za
konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne
jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne
rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.
Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia
oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania
je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne
nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom a vykonateľnom exekučnom titule.
Ústavný súd zastáva názor, že aj v skúmanom prípade pri sústredenejšom procesnom
postupe okresného súdu (pozri bod 3) mohol byť priebeh napadnutého exekučného konania,
v ktorom má okresný súd postavenie exekučného súdu, plynulejší, efektívnejší a nemusel
viesť k predĺženiu exekučného konania, a to najmä pri zohľadnení jeho celkovej dĺžky viac
ako jedenásť a pol roka, počas ktorých nebolo v prospech oprávneného (sťažovateľa)
vymožené ani len čiastočné plnenie, pričom v konaní boli činní už traja okresným súdom
poverení exekútori.
2. Správanie sťažovateľa (oprávneného z exekúcie) ako účastníka konania je druhým
kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z prehľadu súdneho spisu ústavný súd v skúmaných obdobiach
nezistil v správaní sťažovateľa žiadne skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho
ťarchu.
Ústavný súd nemôže pripočítať sťažovateľovi na ťarchu to, že sa opakovane domáhal
zmeny súdneho exekútora, pretože sťažovateľ tak učinil reagujúc na zdĺhavý a neefektívny
postup súdnych exekútorov, čím v konečnom dôsledku realizoval iba svoje procesné
oprávnenia účastníka exekučného konania.
3. Napokon ústavný súd skúmal aj postup okresného súdu v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 od posledného rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.
I. ÚS 120/06 z 5. apríla 2006 dosiaľ.
Ústavný súd pri preskúmaní postupu okresného súdu v uvedenom období zistil
obdobie nečinnosti a tiež aj neefektívnu činnosť, ktorá v konečnom dôsledku prispela
k celkovému predĺženiu, už aj tak zdĺhavého exekučného konania (viac ako 11 a pol roka).
V čase posledného rozhodovania ústavného súdu v tejto veci, t. j. v konaní vedenom
pod sp. zn. I. ÚS 120/06, bolo skúmané exekučné konanie vedené pod sp. zn. Er 2863/98
v štádiu, keď krajský súd odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu,
ktorým bola sťažovateľovi uložená povinnosť zaplatiť odvolanému exekútorovi jeho trovy.
Následne bol spis z krajského súdu vrátený späť okresnému súdu 12. januára 2006,
pričom okresnému súdu trvalo takmer sedem mesiacov, kým 7. augusta 2006 zaslal spis
novoustanovenému exekútorovi, aby mohol pokračovať v exekučnom konaní. Obdobne
podľa názoru ústavného súdu okresný súd postupoval neprimerane okolnostiam prípadu aj
pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa z 18. februára 2008 o zmenu exekútora, o ktorej
okresný súd rozhodol až po viac ako piatich mesiacoch, a to uznesením z 30. júla 2008,
ktorým ustanovil nového exekútora, pričom následne okresný súd po viac ako troch
mesiacoch vyžiadal spis od pôvodného odvolaného exekútora, aby mohol byť zaslaný
novému exekútorovi.
V súvislosti s už uvedenými zisteniami ústavný súd konštatuje, že uvedené obdobia
nečinnosti vzhľadom na svoju dĺžku nevykazujú síce takú intenzitu, ktorá by bola spôsobilá
bez ďalšieho sama osebe vyvolať porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, avšak
ústavný súd považoval za nevyhnutné na tieto obdobia nečinnosti poukázať z týchto
dôvodov. Vzhľadom na celkovú dobu trvania skúmaného exekučného konania, počas
ktorého navyše nebolo aj napriek trojnásobnej zmene exekútora vymožené pre oprávneného
(sťažovateľa) ani len čiastočné plnenie, ktorý zatiaľ platí iba exekútorské trovy, bolo možné
od okresného súdu spravodlivo a rozumne očakávať, že s prihliadnutím na všetky tieto
okolnosti bude mať v rozsahu svojej právomoci záujem postupovať v tomto konaní plynulo
a efektívne, tak aby bol čo najskôr dosiahnutý účel exekučného konania, kvôli ktorému sa
sťažovateľ so svojím právoplatným a vykonateľným nárokom na okresný súd obrátil.
Okrem toho ústavný súd poukazuje aj na taký neefektívny postup okresného súdu,
keď uznesenie krajského súdu z 30. novembra 2005 doručoval okresný súd účastníkom
konania až 10. júna 2008.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto
rozhodnutia.
IV.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5 000 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa
dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať
sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom
súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
považuje za primerané v sume 1 000 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto
rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil
(v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti nálezu ústavného súdu.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu
trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu
je 7,21 €.
S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu
trov konania za jeden úkon právnej služby uskutočnený sťažovateľovi ustanoveným
právnym zástupcom v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia) v sume 127,44 € vrátane
režijného paušálu, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia. Ústavný súd
nepriznal sťažovateľovi úhradu trov konania za podanie sťažnosti ústavnému súdu, pretože
v súvislosti s týmto úkonom mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže sťažnosť podal
sťažovateľ sám bez právneho zástupcu, a nepriznal mu ani úhradu trov za vyjadrenie
právneho zástupcu k prijatej sťažnosti, pretože toto vyjadrenie neprinieslo žiadne nové
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2010