Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 107/05
PDF · 95.7 KB
No categories available
II. ÚS 107/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., bytom B., zastúpeného advokátom
JUDr. Ing. V. Č., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod
sp. zn. Er 2863/98, Ex 733/98 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. apríla 2005
doručená sťažnosť MUDr. D. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie jeho veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III
(ďalej len „okresný súd“) v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 2863/98, Ex 733/98.
Z príloh pripojených k sťažnosti vyplynulo, že exekúcia v napadnutej veci okresného
súdu právoplatne skončila 12. mája 2003 zastavením pre nemajetnosť povinného.
Okrem vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ako to sám sťažovateľ uvádza v petite „... práva na
právnu ochranu“ požadoval primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 500 000 Sk.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo
sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní
pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení
alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2
Sťažovateľ uviedol, že súdna exekúcia skončila vo februári 2003, keď súdny
exekútor zistil, že povinný je nemajetný. Z prílohy, ktorú predložil, vyplynulo, že exekúcia
bola právoplatne zastavená k 12. máju 2003. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená
12. apríla 2005. Z toho je zjavné, že sťažnosť bola doručená po lehote ustanovenej v § 53
ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd poznamenáva, že túto lehotu na podanie
sťažnosti nepredlžuje to, že sa sťažovateľ domáhal na Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky podania mimoriadneho dovolania a odpoveď na tento podnet dostal 1. apríla
2005. Podnet nie je integrálnou súčasťou exekúcie a exekučného konania, ktoré právoplatne
skončilo 12. mája 2003, a preto nemôže mať žiaden súvis s právoplatne skončeným
exekučným konaním.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol ako oneskorene podanú.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo
slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti,
ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.