Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 247/2010
PDF · 258.25 KB
No categories available
II. ÚS 247/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. júna 2010 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja Kohuta
prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti L. – T., spol. s r. o., T., zastúpenej advokátom
JUDr. P. K., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 a takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti L. – T., spol. s r. o., na zákonného sudcu zaručené v
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 p o r u š e n é n e b o l o .
2. Základné právo spoločnosti L. – T., spol. s r. o., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 p o r u š e n é b o l o .
3. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005
prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
4. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie
v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 254,88 € (slovom dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem centov), ktorú j e
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. P. K.,
B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 247/2010-9 z 13. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti L. – T., spol. s r. o., T. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 9. mája 2005 okresnému
súdu žalobu o splnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie proti poisťovni K., a. s., B.
Predmetné konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 27 Cb 575/2005.
Posledným úkonom vo veci samej zo strany okresného súdu bolo pojednávanie
23. novembra 2007 a od toho času neboli vo veci zo strany okresného súdu vykonané žiadne
úkony.
Sťažovateľka podala 16. novembra 2009 predsedovi okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní, na ktorú dostala odpoveď od podpredsedu okresného súdu, v ktorej
uznal, že sťažnosť je dôvodná a za spôsobené prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnil.
Vzhľadom na to, že práva sťažovateľky boli naďalej porušované, podala 5. marca
2010 opätovnú sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní, na ktorú
odpovedala podpredsedníčka okresného súdu, ktorá tiež uznala opodstatnenosť sťažnosti
a skonštatovala, že konanie je poznačené prieťahmi, ktoré sťažovateľke mali byť spôsobené
predovšetkým viacnásobným prerozdeľovaním spisov v oddelení 27 Cb a v súlade
s dodatkom č. 5 k rozvrhu práce na rok 2010 bol spis pridelený novému zákonnému
sudcovi, ktorý mal vo veci nariadiť termín pojednávania, čo sa však do podania sťažnosti
ústavnému súdu nestalo.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti L. – T., spol. s r. o., nebyť odňatý svojmu zákonnému
sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod spis. zn.
27 Cb 575/2005 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod spis. zn. 27 Cb
575/2005 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti L. – T., spol. s r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v
sume 3.320,- Eur (slovom tritisíctristodvadsať Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava I
povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Spoločnosti L. – T. spol. s r. o. sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v
sume 254,88 EUR (slovom dvestopäťdesiatštyri eur osemdesiatosem centov), ktoré je
Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť na bankový účet právneho zástupcu sťažovateľa...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka JUDr. H. K. listom sp. zn. Spr. 3444/2010 zo
4. júna 2010 a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu listom zo 17. júna 2010.
Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti, popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom konaní a uviedol:
„... Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah.. ...je poznačené zbytočnými prieťahmi, avšak objektívneho charakteru,
nakoľko v predmetnej veci došlo opakovane k zmene zákonného sudcu v súlade s rozvrhom
práce tunajšieho súdu. ...
V prípade, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje, že bolo porušené právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahom, aby bolo vzaté do úvahy, že
zákonný sudca subjektívnym konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na
uvedené objektívne dôvody, za ktorých došlo k prieťahom v konaní prosím Ústavný súd
Slovenskej republiky, aby uvedené skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného
zadosťučinenia vzal do úvahy a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške. ...“
Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:
„... nežiadame o ústne pojednávanie v predmetnej veci...
... súčasný zákonný sudca prieťahy v predmetnej veci nezavinil, doterajšie neustále
zmeny v rozvrhu práce OS BA I spôsobili prieťahy v konaní, a to zo strany súdu ako takého
a nemožno ich nijako preniesť na účastníka konania. ...“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005:
- 9. máj 2005 – žaloba o splnenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie v sume
7 750 974 Sk proti žalovanej,
- 9. máj 2005 – potvrdenie o prijatí žaloby na začatie konania vedeného pod sp. zn.
- 16. máj 2005 – výzva okresného súdu sťažovateľke na zaplatenie súdneho poplatku
(prevzatá právnym zástupcom 19. mája 2005),
- 20. máj 2005 – oznámenie sťažovateľky k výzve na zaplatenie súdneho poplatku
(vyčíslenie súdneho poplatku v sume 387 545 Sk nie je dôvodné, v občianskoprávnych
veciach je max. 200 000 Sk),
- 18. júl 2005 – oznámenie okresného súdu sťažovateľke, že v žalobe ide o záväzkový vzťah
medzi podnikateľmi, takže súdny poplatok v sume 387 545 Sk je oprávnený,
- 1. august 2005 – záznam o zaplatení súdneho poplatku,
- 12. september 2005 – výzva okresného súdu žalovanej na vyjadrenie sa k žalobe (prevzatá
20. septembra 2005),
- 23. september 2005 – žiadosť žalovanej o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia,
- 26. september 2005 – súhlas okresného súdu s predĺžením lehoty,
- 7. november 2005 – vyjadrenie žalovanej k žalobnému návrhu,
- 24. január 2006 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o nariadenie pojednávania,
- 26. január 2006 – stanovisko právneho zástupcu sťažovateľky k vyjadreniu žalovanej,
- 30. marec 2006 – výzva okresného súdu žalovanej na predloženie originálu
splnomocnenia,
- 5. apríl 2006 – výzva okresného súdu sťažovateľke na odstránenie vady žalobného návrhu,
- 21. apríl 2006 – zaslanie odstránenia vád žalobného návrhu právnym zástupcom
sťažovateľky,
- 17. máj 2006 – nariadenie pojednávania na 21. september 2006,
- 21. september 2006 – pojednávanie, vypočutie právnych zástupcov účastníkov, odročenie
na neurčito pre účely ďalšieho dokazovania,
- 27. september 2006 – doloženie adresy svedka žalovanou,
- 12. január 2007 – výzva okresného súdu žalovanej na predloženie adresy svedka
navrhnutého na vypočutie na pojednávaní konanom 21. septembra 2006,
- 2. február 2007 – doloženie adresy svedka žalovanou,
- 1. marec 2007 – výzva okresného súdu sťažovateľke na doručenie certifikátu ISO
a oznámenie, či navrhuje vykonať ďalšie dôkazy,
- 31. máj 2007 – doplnenie dôkazov sťažovateľkou v zmysle výzvy okresného súdu,
- 18. október 2007 – nariadenie pojednávania na 23. november 2007,
- 19. november 2007 – doplnenie dôkazov sťažovateľkou k vyčísleniu poistného plnenia
z poistnej udalosti,
- 23. november 2007 – pojednávanie, vypočutie svedkov, odročenie na neurčito pre účely
doručenia návrhov na vykonanie ďalšieho dokazovania v lehote 30 dní,
- 24. január 2008 – výzva okresného súdu právnym zástupcom účastníkov, či im boli
doručené protistranou rovnopisy listín v zmysle uznesenia z pojednávania konaného
23. novembra 2007,
- 25. február 2008 – vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej,
- 10. september 2008 – doplnenie dôkazov právnym zástupcom sťažovateľky,
- 22. september 2008 – vyjadrenie právneho zástupcu sťažovateľky k argumentácií
žalovanej predloženej okresnému súdu na pojednávaní konanom 23. novembra 2007,
- 28. január 2009 – žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky o nariadenie pojednávania,
- 19. marec 2009 – oznámenie okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľky o zmene
zákonného sudcu,
- 16. november 2009 – sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľky predsedovi okresného
súdu na prieťahy v konaní,
- 5. marec 2010 – opakovaná sťažnosť právneho zástupcu sťažovateľky predsedovi
okresného súdu na prieťahy v konaní,
- 21. apríl 2010 – výzva okresného súdu účastníkom konania na doplnenie poistných
podmienok,
- 4. máj 2010 – doloženie požadovaných dokumentov právnym zástupcom sťažovateľky,
- 9. máj 2010 – pridelenie veci novému zákonnému sudcovi,
- 28. máj 2010 – nariadenie pojednávania na 27. september 2010.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 o žalobe sťažovateľky o splnenie
povinnosti poskytnúť poistné plnenie došlo k namietanému porušeniu základného práva na
zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
A. K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu
zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy
Sťažovateľka namietané porušenie základného práva na zákonného sudcu zaručeného
v čl. 48 ods. 1 ústavy odôvodnila vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu zo
17. júna 2010 tým, že prieťahy v označenom konaní vznikli zo strany okresného súdu
neustálymi zmenami zákonného sudcu v jeho rozvrhu práce, „počas 2,5 roka prieťahov sa
v tejto veci sudca zmenil 3 x, súčasný je už pravdepodobne 5. sudca v tejto veci“.
Na základe výzvy ústavného súdu okresný súd v prílohe svojho vyjadrenia sp. zn.
Spr. 3444/2010 zo 4. júna 2010 predložil aj rozvrhy práce okresného súdu za roky 2005 až
2010 a ich dodatky súvisiace s označenou vecou, z ktorých vyplýva:
- žalobný návrh sťažovateľky podaný okresnému súdu 9. mája 2005 bol pridelený na
rozhodnutie JUDr. J. G.,
- dodatkom č. 11 k rozvrhu práce na rok 2005 č. Spr. 3760/04 z 28. novembra 2005 boli
nevybavené veci oddelenia 27 Cb (t. j. aj vec vedená pod sp. zn. 27 Cb 575/2005) pridelené
na konanie a rozhodnutie JUDr. G. P.,
- dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2009 č. Spr. 3087/09 z 30. januára 2009 boli
nevybavené veci oddelenia 27 Cb z dôvodu nerovnomerného zaťaženia sudcov pridelené na
konanie a rozhodnutie JUDr. E. S.,
- dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2010 č. Spr. 3052/2010 z 19. januára 2010 boli
nevybavené veci oddelenia 27 Cb pre potreby rovnomerného zaťaženia sudcov obchodného
úseku pridelené na konanie a rozhodnutie Mgr. A. U.,
- dodatkom č. 5 k rozvrhu práce na rok 2010 č. Spr. 3155/2010 z 25. februára 2010
z dôvodu nerovnomernej zaťaženosti sudcov občianskoprávneho úseku bola vec odňatá
Mgr. A. U. a náhodným výberom pridelená Mgr. A. U.
Z uvedeného vyplýva, že v označenej veci konali štyria zákonní sudcovia v zmysle
rozvrhov práce okresného súdu a ich dodatkov za roky 2005 až 2010.
Ústavný súd pri posúdení otázky, či postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 došlo k porušeniu základného práva na zákonného sudcu,
nemohol zohľadniť v prospech sťažovateľky ňou uplatnenú námietku, pretože zákonný
sudca v napadnutej veci bol vždy ustanovený v súlade s rozvrhmi práce okresného súdu
a ich dodatkov na roky 2005 až 2010.
Vzhľadom na uvedené možno postup okresného súdu považovať za ústavne
konformný (súladný) a z hľadiska zabezpečenia ochrany základného práva sťažovateľky na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy za ústavne udržateľný a akceptovateľný.
Uvedený dôvod bol základom pre rozhodnutie ústavného súdu, že základné právo
sťažovateľky na zákonného sudcu zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 575/2005 nebolo porušené, tak ako to je uvedené
v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
B. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 12 dohovoru
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej
neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na
naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa
toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj
na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd
postupoval aj v danom prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom označeného
občianskoprávneho konania je náhrada škody z ublíženia na zdraví, t. j. vec, ktorej povaha
si vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania,
čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03,
a) Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o poskytnutí poistného plnenia môže v danej veci predstavovať určitý stupeň zložitosti
súvisiaci napr. s predkladaním dokumentácie súvisiacej s poistnou udalosťou. Doterajší
zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub zložitosti
prerokovávanej veci. Napokon aj predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
poukázala na to, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi objektívneho charakteru,
pretože v predmetnej veci došlo opakovane k zmene zákonného sudcu v súlade s rozvrhom
práce okresného súdu.
b) Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil
žiadne závažné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sťažovateľka prispela
k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom a ktoré by mali byť osobitne zohľadnené
na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k prieťahom.
c) Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný najmä v období od
24. januára 2008 (výzva okresného súdu právnym zástupcom účastníkov konania) do
19. marca 2009 (oznámenie okresného súdu sťažovateľke o zmene zákonného sudcu),
t. j. 14 mesiacov a od 20. marca 2009 do 21. apríla 2010 (výzva okresného súdu účastníkom
konania), t. j. 13 mesiacov.
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov
treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú vo veci poistného plnenia
z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné. Okresný súd teda počas viac ako 27 mesiacov
vo veci nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej veci počas súdneho konania nachádza, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02).
K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania sťažovateľky, ale
v dôsledku postupu okresného súdu.
Obranu okresného súdu, podľa ktorého prieťahy boli objektívneho charakteru
spôsobené opakovanou zmenou zákonného sudcu, nebolo možné akceptovať. V tejto
súvislosti ústavný súd už uviedol že nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť
súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom
prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2, ale aj
dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy ako garantov spravodlivosti,
aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal
personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na
ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,
ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri
napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 3 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
3 320 €.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným
zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné
zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad
spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,
ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 1 500 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca si uplatnil náhradu trov konania v sume 254,88 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny
za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je
7,21 €.
Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu
a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 382,32 € vrátane režijného
paušálu. Keďže právny zástupca sťažovateľky si uplatnil náhradu trov v sume 254,88 €,
ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov v uplatnenej výške, tak ako to je uvedené
v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. júna 2010