Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 282/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť K. S., V., zastúpeného advokátom JUDr. F. B., Ž., ktorou

namieta porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho medzitýmnym rozsudkom z 2. júna 2008, ako

aj jeho rozsudkom z 24. júna 2009 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. februára 2009, ako aj jeho postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. januára 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júna 2010

doručená sťažnosť K. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho medzitýmnym

rozsudkom z 2. júna 2008 (ďalej len „medzitýmny rozsudok“), ako aj jeho rozsudkom

z 24. júna 2009 (ďalej len „rozsudok z 24. júna 2009“), postupom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

zo 17. februára 2009 (ďalej len „rozsudok krajského súdu zo 17. februára 2009“), ako

aj jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 26. januára 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu z 26. januára 2010“).

Zo sťažnosti a z predloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal 28. októbra

2004 okresnému súdu žalobný návrh proti obchodnej spoločnosti K., spol. s r. o...

na „určenie pracovného úrazu a o náhradu škody z pracovného úrazu“. Okresný súd

medzitýmnym rozsudkom určil, že základ nároku na náhradu škody z pracovného úrazu

sťažovateľa nie je daný, pretože nemal jednoznačne preukázané, „akým spôsobom

navrhovateľ spadol, či skutočne spadol na hlavu alebo inú časť tela a či v dôsledku tohto

pádu utrpel úraz hlavy, z ktorého by bolo potom možno skúmať, či následkom tohto úraz

nastalo krvácanie do mozgu a vznik epidurálneho hematómu“.

Sťažovateľ proti označenému medzitýmnemu rozsudku okresného súdu podal

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom zo 17. februára 2009 tak, že

odvolaním napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, čo podľa

sťažovateľa zdôvodnil iba tým, že „preskúmal napadnutý rozsudok, pričom nezistil žiadne

pochybenie... pritom sa vôbec nezaoberal dôvodmi uvádzanými v odvolaní navrhovateľa,

ba dokonca ani len s námietkou o rozpornosti záverov predložených odborných posudkov“.

Následne okresný súd rozsudkom z 24. júna 2009 žalobný návrh sťažovateľa

zamietol „z dôvodov ako ich uviedol v medzitýmnom rozsudku“. Sťažovateľ podal

odvolanie aj proti tomuto rozsudku, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom z 26. januára

2010 tak, že napadnutý rozsudok potvrdil.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti

medzitýmnemu rozsudku, rozsudku z 24. júna 2009, ako aj proti obom napadnutým

rozsudkom krajského súdu. Krajská prokuratúra v Žiline vybavila podnet sťažovateľa

prípisom č. k. Kc 12/10-7 z 24. marca 2010, v ktorom sa stotožnila so závermi všeobecných

súdov, „nakoľko vraj navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno“.

Opakovaným podnetom z 19. apríla 2010 sa sťažovateľ opäť domáhal podania

mimoriadneho dovolania, avšak bez uvedenia nových skutočností, čo konštatovala

aj generálna prokuratúra v prípise sp. zn. VI/2 Pz 202/10 z 27. mája 2010, ktorým

sťažovateľovi oznámila, že opakovanému podnetu nevyhovuje.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti v náleze vyslovil:

„1. Právo navrhovateľa na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd v konaní vedenom pred Okresným súdom v Žiline pod

č. k. a pred Krajským súdom v Žiline pod č. k. a č. k.

, porušené bolo.

2. Rozsudky Krajského súdu v Žiline č. k. a č. k.

a Okresného súdu v Žiline č. k. sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu

v Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Žiline sú povinné spoločne a nerozdielne

zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. F. B...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa (ďalej len

„ústava“) o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou v prvom rade domáha vyslovenia porušenia

svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho medzitýmnym

rozsudkom, ako aj jeho rozsudkom z 24. júna 2009.

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z , ústavný súd

nemá právomoc preskúmavať napadnutý postup okresného súdu, ako aj jeho oba napadnuté

rozsudky, keďže proti nim bol prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý sťažovateľ

využil, t. j. o odvolaní proti napadnutému medzitýmnemu rozsudku okresného súdu

rozhodoval krajský súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn. zo 17. februára

2009 a o odvolaní proti napadnutému rozsudku okresného súdu z 24. júna 2009 rozhodol

krajský súd rozsudkom z 26. januára 2010. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa

.

2. Sťažovateľ sa napokon domáha vyslovenia porušenia svojho práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho rozsudkom zo 17. februára 2009, ako aj jeho postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 26. januára 2010.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd zistil, že rozsudok krajského súdu zo 17. februára 2009 bol

sťažovateľovi doručený 23. apríla 2009 a rozsudok krajského súdu z 26. januára 2010 bol

sťažovateľovi doručený 1. marca 2010. Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo právoplatne skončené 2. marca 2010, keď nadobudol právoplatnosť

rozsudok okresného súdu z 24. júna 2009 v spojení s rozsudkom krajského súdu

z 26. januára 2010. Sťažovateľ však podal sťažnosť adresovanú ústavnému súdu na poštovú

prepravu až 18. júna 2010. Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu

doručená po uplynutí lehoty podľa . Ústavný súd preto

po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že sťažovateľ zrejme počítal lehotu

na podanie sťažnosti podľa od doručenia prípisu generálnej

prokuratúry sp. zn. VI/2 Pz 202/10 z 27. mája 2010, ktorým bol vybavený jeho opakovaný

podnet na podanie mimoriadneho dovolania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy. Preto podnet na podanie mimoriadneho dovolania nemá na plynutie lehoty

uvedenej v žiadny vplyv (napr. ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. augusta 2010