Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 407/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., R., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou JUDr. L. J., s. r. o., R., konajúcou prostredníctvom konateľa

a advokáta JUDr. L. J., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

zo 4. júna 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2010

faxom doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),

doplnená predložením originálu 8. októbra 2010, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

zo 4. júna 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že právny predchodca

sťažovateľky sa žalobou z 22. februára 2007 domáhal, aby žalovaný bol súdom zaviazaný

zaplatiť mu sumu 11 729 881,20 Sk s príslušenstvom. Okresný súd Liptovský Mikuláš

rozsudkom sp. zn. z 19. novembra 2007 zamietol žalobu v celom rozsahu

a právneho predchodcu sťažovateľky zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Právny

predchodca sťažovateľky podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. zo 4. júna 2009 tak, že napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu v merite veci potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil

tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.

Keďže sťažovateľka nebola spokojná s výsledkom súdneho konania, podala

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet

na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý z jej poverenia vybavila Krajská prokuratúra

v Nitre prípisom č. k. Kc 147/10-11 zo 4. augusta 2010 tak, že ho odložila. Vyslovenia

porušenia svojich označených práv generálnou prokuratúrou sa sťažovateľka v petite

sťažnosti nedomáha.

Sťažovateľka s poukazom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto

rozhodol:

„1. Základné právo R., s. r. o..., zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným

súdom..., na súdnu ochranu podľa , ako aj jej

právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. -229 zo dňa

4. 6. 2009, porušené bolo.

2. Zrušuje sa Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. -229 zo dňa

4. 6. 2009, a vec sa vracia Krajského súdu Žilina, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,31,- Eur, ktoré je

Krajský súd Žilina povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich označených práv

napadnutým rozsudkom krajského súdu.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že napadnutý rozsudok krajského

súdu nadobudol právoplatnosť 23. októbra 2009. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka

počíta začiatok plynutia lehoty ustanovenej v

od 9. augusta 2010, keď jej bol doručený prípis generálnej prokuratúry, ktorým bol

odložený jej podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky [(ďalej len „generálny prokurátor“); § 243e až § 243j Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska považovať

za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou)

podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku , a preto na jeho podanie

z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie

(táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania

nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. ,

, ).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv

alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty

uvedenej v žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty

nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale

na naplnení skutočností uvedených v (,

).

Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka

doručila sťažnosť ústavnému súdu 7. októbra 2010 a napadnutý rozsudok krajského súdu

nadobudol právoplatnosť už 23. októbra 2009, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne

po uplynutí lehoty uvedenej v , a preto ju pri

predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu vyzývať

sťažovateľku na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia [s uvedením, že sa udeľuje

na zastupovanie pred ústavným súdom ( ), pozn.)],

keďže k sťažnosti pripojené splnomocnenie nezodpovedá kritériám ustanoveným zákonom

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. októbra 2010