Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 407/2010
PDF · 151.72 KB
No categories available
IV. ÚS 407/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. októbra 2010
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., R., zastúpenej
Advokátskou kanceláriou JUDr. L. J., s. r. o., R., konajúcou prostredníctvom konateľa
a advokáta JUDr. L. J., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 118/2008
zo 4. júna 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2010
faxom doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),
doplnená predložením originálu 8. októbra 2010, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.
13 Cob 118/2008 zo 4. júna 2009 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že právny predchodca
sťažovateľky sa žalobou z 22. februára 2007 domáhal, aby žalovaný bol súdom zaviazaný
zaplatiť mu sumu 11 729 881,20 Sk s príslušenstvom. Okresný súd Liptovský Mikuláš
rozsudkom sp. zn. 9 Cb 32/2007 z 19. novembra 2007 zamietol žalobu v celom rozsahu
a právneho predchodcu sťažovateľky zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania. Právny
predchodca sťažovateľky podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, o ktorom
rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 13 Cob 118/2008 zo 4. júna 2009 tak, že napadnutý
rozsudok prvostupňového súdu v merite veci potvrdil a vo výroku o trovách konania zmenil
tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal.
Keďže sťažovateľka nebola spokojná s výsledkom súdneho konania, podala
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) podnet
na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý z jej poverenia vybavila Krajská prokuratúra
v Nitre prípisom č. k. Kc 147/10-11 zo 4. augusta 2010 tak, že ho odložila. Vyslovenia
porušenia svojich označených práv generálnou prokuratúrou sa sťažovateľka v petite
sťažnosti nedomáha.
Sťažovateľka s poukazom na uvedené navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnosti takto
rozhodol:
„1. Základné právo R., s. r. o..., zapísaná v obchodnom registri vedenom Okresným
súdom..., na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jej
právo na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd Rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 Cob 118/2008-229 zo dňa
4. 6. 2009, porušené bolo.
2. Zrušuje sa Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13 Cob 118/2008-229 zo dňa
4. 6. 2009, a vec sa vracia Krajského súdu Žilina, aby v nej znovu konal a rozhodol.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 303,31,- Eur, ktoré je
Krajský súd Žilina povinný vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojich označených práv
napadnutým rozsudkom krajského súdu.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd z príloh pripojených k sťažnosti zistil, že napadnutý rozsudok krajského
súdu nadobudol právoplatnosť 23. októbra 2009. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka
počíta začiatok plynutia lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
od 9. augusta 2010, keď jej bol doručený prípis generálnej prokuratúry, ktorým bol
odložený jej podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny
názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky [(ďalej len „generálny prokurátor“); § 243e až § 243j Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať
za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou)
podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie
z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno
prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 200/0, IV. ÚS 282/2010).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,
ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné
právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 OSP
totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie
(táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania
nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01,
Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv
alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty
uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty
nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale
na naplnení skutočností uvedených v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (I. ÚS 209/03,
Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažovateľka
doručila sťažnosť ústavnému súdu 7. októbra 2010 a napadnutý rozsudok krajského súdu
nadobudol právoplatnosť už 23. októbra 2009, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne
po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju pri
predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu vyzývať
sťažovateľku na predloženie kvalifikovaného splnomocnenia [s uvedením, že sa udeľuje
na zastupovanie pred ústavným súdom (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), pozn.)],
keďže k sťažnosti pripojené splnomocnenie nezodpovedá kritériám ustanoveným zákonom
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. októbra 2010