Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 616/2012
PDF · 164.2 KB
No categories available
IV. ÚS 616/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. V., S., zastúpenej advokátom JUDr. J. B., S., ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 564/99 a jeho rozsudkom z 12. septembra 2008 a postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/207/2004 a sp. zn. 5 Co 41/2009 a jeho
rozsudkom zo 16. júna 2011, a takto
rozhodol:
Sťažnosť D. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. novembra
2012 doručená sťažnosť D. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len
„okresný súd) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 564/99 a jeho rozsudkom z 12. septembra
2008 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co/207/2004 a sp. zn. 5 Co 41/2009 a jeho rozsudkom zo 16. júna 2011.
Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že namietané konanie ako celok
skončilo 23. septembra 2011, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok krajského súdu sp. zn.
5 Co 41/2009 zo 16. júna 2011.
Keďže sťažovateľka nebola spokojná s výsledkom súdneho konania, podala
1. septembra 2012 Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna
prokuratúra“) podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý generálna prokuratúra
prípisom č. k. VI/1 PZ 536/12-10 z 20. septembra 2012 odložila bez prijatia opatrenia.
Sťažovateľka s poukazom na uvedené v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vo veci
samej nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/564/99 a postupom
Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn. 14 Co/207/04 a 5 Co/41/2009 o vydanie
hnuteľných vecí alebo zaplatenie sumy 114.000,- Sk porušené bolo.
Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8.000,- Eur,
ktoré sú Okresný súd v Spišskej Novej Vsi a Krajský súd v Košiciach spoločne a nerozdielne
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Základné právo sťažovateľky na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C/564/99 a postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod sp. zn.
14 Co/207/04 a 5 Co/41/2009 o vydanie hnuteľných vecí alebo zaplatenie sumy 114.000,-
Sk porušené bolo.
Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5 Co/41/2009-289
z 16. 6. 2011 a Okresného súdu Spišská Nová Ves 6 C/564/99-252 z 12. 9. 2008 a vracia
vec na ďalšie konanie.“
Sťažovateľka sa taktiež domáha, aby jej ústavný súd priznal aj úhradu trov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 564/99 a jeho rozsudkom z 12. septembra 2008
a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co/207/2004 a sp. zn.
5 Co 41/2009 a jeho rozsudkom zo 16. júna 2011.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Ústavný súd zo sťažnosti a na okresnom súde zistil, že okresný súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 564/1999 rozhodol meritórne dvakrát, pričom proti obidvom
rozsudkom bolo podané odvolanie.
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 30. apríla 2004 rozhodol krajský súd
rozsudkom sp. zn. 14 Co 207/2004 z 25. októbra 2005, na základe ktorého bolo konanie
vo vzťahu k žalovaným v III. a vo IV. rade právoplatne skončené 13. februára 2008.
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 12. septembra 2008 rozhodol krajský
súd rozsudkom sp. zn. 5 Co 41/2009 zo 16. júna 2011, na základe ktorého bolo konanie
aj vo vzťahu k žalovaným v I. a II. rade právoplatne skončené 23. septembra 2011, čím bolo
právoplatne skončené aj celé namietané konanie.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, aj keď to výslovne neuvádza, počíta začiatok
plynutia lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od 27. septembra 2012,
keď jej bol doručený prípis generálnej prokuratúry, ktorým bol odložený jej podnet
na podanie mimoriadneho dovolania.
Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny
názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky [(ďalej len „generálny prokurátor“); § 243e až § 243j Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy považovať
za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou)
podania sťažnosti ústavnému súdu podľa tohto článku ústavy, a preto na jeho podanie
z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno
prihliadať (m. m. I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 282/2010).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,
ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné
právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1 OSP
totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Je na voľnej
úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha
je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho
dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter
práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02,
Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle
§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv
alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty
uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv. Plynutie uvedenej lehoty
nie je totiž závislé na snahe sťažovateľa využiť mimoriadne opravné prostriedky, ale
na naplnení skutočností uvedených v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (I. ÚS 209/03,
Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bola
ústavnému súdu doručená 27. novembra 2012 a namietané konanie bolo právoplatne
skončené už 23. septembra 2011, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí
lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, a preto ju pri predbežnom
prerokovaní odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. decembra 2012