Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 644/2015
PDF · 144.24 KB
No categories available
III. ÚS 644/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra
2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou
JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného porušenia
základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 7 Co/799/2014-317,
7 Co/800/2014 zo 17. decembra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka), zastúpenej
advokátkou JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného
porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 7 Co/799/2014-317, 7 Co/800/2014
zo 17. decembra 2014.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
„... Sťažovateľka v súlade so zákonom riadnou kúpnou zmluvou zakúpila
2
nehnuteľnosť a to parcelu Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m, kat.
územie zap. na Okresnom úrade katastrálny odbor od zapísaných
spoluvlastníkov na tomto LV, ktorú nehnuteľnosť nadobudli zapísaní spoluvlastníci dedením
po neb. ženatý s a to podľa osvedčenia
o dedičstve Okresného súdu Čadca a preto sťažovateľka nemala pochybnosti o ich
vlastníckom práve k parcele . Rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014,
7Co800/2014 zo dňa 17.12.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca
z 18.06.2014 pod sp. zn. 11 C/24/2011-279, ktorým rozsudkom bolo určené, že výlučným
vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely a je navrhovateľ v 1. rade
a ďalším výrokom uvedeného rozsudku bolo určené, že navrhovatelia 1, 2 a
to a rod. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parciel , ktoré vlastníctvo menovaným bolo
priznané z dôvodov uzavretých neplatných zmlúv a titulom vydržania, čo však v konaní
preukázané nebolo, lebo uvedené nehnuteľnosti navrhovatelia 1,2 nikdy v držbe nemali, čo
bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Tieto rozsudky sú v rozpore
so skutkovým a právnym stavom a vlastníctvo sťažovateľky bolo porušené, čím utrpela
značnú ujmu, lebo na základe uvedených rozsudkov prišla o nehnuteľnosť ako aj o peniaze
vo výške 23 536,- Sk z titulu zaplatenia kúpnej ceny...
Rozsudok Okresného súdu Čadca pod sp. zn. 11 C/24/2011-279 zo dňa 18.06.2014
v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina 7Co799/2014-317, 7Co800/2014
zo dňa 17.12.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2015. Sťažovateľka vo veci podala
podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru v Bratislave.
Dňa 11.05.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky oznámené a to písomnosťou Krajskej
prokuratúry Žilina, Mojzesova ulica, že krajská prokuratúra nezistila dôvody na podanie
mimoriadneho dovolania podľa § 243 e a nasl. OSP.
Vzhľadom na doručenie tohto oznámenia z Krajskej prokuratúry Žilina
dňa 11.05.2015, lehota na podanie ústavnej sťažnosti by uplynula 11.07.2015. Sťažnosť
na Ústavný súd sa podáva 17.06.2015 a preto dvojmesačná lehota je zachovaná.
V dôsledku skutkového stavu Ústavný súd SR má právomoc rozhodnúť o porušení
práva sťažovateľky o ochrane vlastníctva a o práve vlastniť majetok získaný zákonným
spôsobom...“
Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie
ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:
„Základné právo sťažovateľky rod. , ,
bytom občan SR na súdnu a inú právnu ochranu vlastníctva podľa čl. 20
ods. 1, ods. 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline
zo dňa 17.12.2014 pod sp. zn. 7Co799/2014-317,7Co 800/2014 porušené bolo.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline 7Co799/2014-317, 7Co 800/2014 zo dňa
17.12.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke rod. finančné
zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi
vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke rod. náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný
vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. Antónie Kauzalovej, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 3 ústavy vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv
iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie
nad mieru ustanovenú zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažnosť smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k. 7 Co/799/2014-317,
7 Co/800/2014 zo 17. decembra 2014, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol
právoplatnosť 27. januára 2015.
Jednou zo základných podmienok konania o sťažnosti je jej podanie v lehote
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína
plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným
dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje
zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03,
I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, III. ÚS 124/04).
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, počíta začiatok plynutia lehoty ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od okamihu, keď jej bol doručený prípis Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým bol odložený jej podnet na podanie
mimoriadneho dovolania (11. mája 2015). Inými slovami, využitie práva podnietiť podanie
mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len
,,generálny prokurátor“) presúva podľa sťažovateľky začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde až na získanie vedomosti o odložení podnetu.
Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny
názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi podľa
§ 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy
považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom
(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu, a preto na jeho podanie z hľadiska
plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS
49/02, I. ÚS 134/03, IV. ÚS 282/2010, III. ÚS 54/2011).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,
ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné
právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť
každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá
mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné
podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie
mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna
ochrana (napr. II. ÚS 42/01, I. ÚS 67/02, III. ÚS 11/04, III. ÚS 54/2011).
Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka
v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinná vyčerpať na ochranu svojich
základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá
na plynutie lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde žiadny vplyv.
Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bola
podaná na poštovú prepravu 22. júna 2015 a namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť
27. januára 2015, a teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynul
27. marca 2015, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd preto sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015