Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 644/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. decembra

2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou

JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného porušenia

základného práva vlastniť majetok podľa a 3

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -317,

zo 17. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka), zastúpenej

advokátkou JUDr. Antóniou Kauzalovou, Májová 1115, Čadca, vo veci namietaného

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -317,

zo 17. decembra 2014.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„... Sťažovateľka v súlade so zákonom riadnou kúpnou zmluvou zakúpila

2

nehnuteľnosť a to parcelu Zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m, kat.

územie zap. na Okresnom úrade katastrálny odbor od zapísaných

spoluvlastníkov na tomto LV, ktorú nehnuteľnosť nadobudli zapísaní spoluvlastníci dedením

po neb. ženatý s a to podľa osvedčenia

o dedičstve Okresného súdu Čadca a preto sťažovateľka nemala pochybnosti o ich

vlastníckom práve k parcele . Rozsudkom Krajského súdu Žilina ,

zo dňa 17.12.2014 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca

z 18.06.2014 pod sp. zn. -279, ktorým rozsudkom bolo určené, že výlučným

vlastníkom nehnuteľnosti a to parcely a je navrhovateľ v 1. rade

a ďalším výrokom uvedeného rozsudku bolo určené, že navrhovatelia 1, 2 a

to a rod. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

parciel , ktoré vlastníctvo menovaným bolo

priznané z dôvodov uzavretých neplatných zmlúv a titulom vydržania, čo však v konaní

preukázané nebolo, lebo uvedené nehnuteľnosti navrhovatelia 1,2 nikdy v držbe nemali, čo

bolo preukázané listinnými dôkazmi, ako aj výsluchmi svedkov. Tieto rozsudky sú v rozpore

so skutkovým a právnym stavom a vlastníctvo sťažovateľky bolo porušené, čím utrpela

značnú ujmu, lebo na základe uvedených rozsudkov prišla o nehnuteľnosť ako aj o peniaze

vo výške 23 536,- Sk z titulu zaplatenia kúpnej ceny...

Rozsudok Okresného súdu Čadca pod sp. zn. -279 zo dňa 18.06.2014

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu Žilina -317,

zo dňa 17.12.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2015. Sťažovateľka vo veci podala

podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru v Bratislave.

Dňa 11.05.2015 bolo právnej zástupkyni sťažovateľky oznámené a to písomnosťou Krajskej

prokuratúry Žilina, Mojzesova ulica, že krajská prokuratúra nezistila dôvody na podanie

mimoriadneho dovolania podľa e a nasl. .

Vzhľadom na doručenie tohto oznámenia z Krajskej prokuratúry Žilina

dňa 11.05.2015, lehota na podanie ústavnej sťažnosti by uplynula 11.07.2015. Sťažnosť

na Ústavný súd sa podáva 17.06.2015 a preto dvojmesačná lehota je zachovaná.

V dôsledku skutkového stavu Ústavný súd SR má právomoc rozhodnúť o porušení

práva sťažovateľky o ochrane vlastníctva a o práve vlastniť majetok získaný zákonným

spôsobom...“

Sťažovateľka vo veci samej navrhuje, aby po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

ústavný súd vydal takéto rozhodnutie:

„Základné právo sťažovateľky rod. , ,

bytom občan SR na súdnu a inú právnu ochranu vlastníctva podľa čl. 20

ods. 1, ods. 3 SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline

zo dňa 17.12.2014 pod sp. zn. 317,7Co 800/2014 porušené bolo.

Rozsudok Krajského súdu v Žiline -317, zo dňa

17.12.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke rod. finančné

zadosťučinenie vo výške 3.000,- €, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný sťažovateľovi

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke rod. náhradu

trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 €, ktorú sumu je Krajský súd Žilina povinný

vyplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky JUDr. Antónie Kauzalovej, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv

iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho

práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie

nad mieru ustanovenú zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k. -317,

zo 17. decembra 2014, ktorý podľa zistenia ústavného súdu nadobudol

právoplatnosť 27. januára 2015.

Jednou zo základných podmienok konania o sťažnosti je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka, počíta začiatok plynutia lehoty ustanovenej

v od okamihu, keď jej bol doručený prípis Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, ktorým bol odložený jej podnet na podanie

mimoriadneho dovolania (11. mája 2015). Inými slovami, využitie práva podnietiť podanie

mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

,,generálny prokurátor“) presúva podľa sťažovateľky začiatok plynutia dvojmesačnej lehoty

podľa až na získanie vedomosti o odložení podnetu.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi podľa

a nasl. nemožno z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu, a preto na jeho podanie z hľadiska

plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno prihliadať (m. m. I. ÚS

49/02, , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá

mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (napr. , , , ).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľka

v zmysle povinná vyčerpať na ochranu svojich

základných práv alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá

na plynutie lehoty uvedenej v žiadny vplyv.

Na základe uvedeného ústavný súd vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bola

podaná na poštovú prepravu 22. júna 2015 a namietaný rozsudok nadobudol právoplatnosť

27. januára 2015, a teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu uplynul

27. marca 2015, konštatoval, že sťažnosť bola podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej

v .

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2015