Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 114/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť J. P., zastúpeného

advokátom JUDr. Vladimírom Milasom, Masarykova 13, Prešov, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22. januára

2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. P. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. novembra

2013 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 22. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Sťažovateľ podal v priestupkovej veci vedenej Okresným dopravným inšpektorátom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P... žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. zo 7. februára 2012 tak,

že zrušil rozhodnutie žalovaného správneho orgánu Krajského dopravného inšpektorátu

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v P... (ďalej len „žalovaný“) z 28. marca 2011

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok krajského súdu zmenil tak,

že žalobu zamietol. Sťažovateľ následne podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“). Generálna

prokuratúra oznámila sťažovateľovi, že proti rozsudku vydanému v správnom súdnictve nie

je dovolanie, a teda ani mimoriadne dovolanie prípustné, a preto jeho podnet odložila.

Sťažovateľ namieta, že „týmto momentom sa... dozvedel, že nemá právo podať

riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu najvyššieho súdu a to aj

napriek tomu, že toto rozhodnutie zmenilo v dôsledku odvolanie správneho orgánu pôvodné

rozhodnutie Krajského súdu, ktoré sťažovateľovi garantovalo právo, že jeho priestupková

vec bude opäť prejednaná za účelom odstránenia pochybení, ktoré Krajský súd správnemu

orgánu vytkol...

Sťažovateľ má za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal zmeniť Rozsudok

Krajského súdu v Prešove... tak, že žalobu zamieta, ale v záujme zachovania práva

sťažovateľa na súdnu a inú ochranu..., mal a mohol rozhodnutie... zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie...

... Ako sťažovateľ podotýkam, že správny orgán, ktorý rozhoduje pri výkone verejnej

moci o právach a povinnostiach fyzických osôb v správnom konaní právo podať odvolanie

mal, ja ako fyzická osoba, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhoduje, toto právo

nemám.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutým

rozsudkom bolo porušené jeho základné právo podľa , a v nadväznosti

na to, aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažnosť smeruje proti rozsudku najvyššieho súdu, ktorý podľa zistenia ústavného

súdu nadobudol právoplatnosť 4. marca 2013.

Jednou zo základných podmienok konania o sťažnosti je jej podanie v lehote

ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná a začína

plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol

o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným

dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje

zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. ,

, ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ, aj keď to výslovne neuvádza, počíta začiatok

plynutia lehoty ustanovenej v od okamihu, keď mu bol

doručený prípis generálnej prokuratúry, ktorým bol odložený jeho podnet na podanie

mimoriadneho dovolania.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny

názor, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky podľa a nasl. nemožno

z hľadiska považovať za účinný a dostupný právny prostriedok

nápravy, ktorý je predpokladom (podmienkou) podania sťažnosti ústavnému súdu, a preto

na jeho podanie z hľadiska plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno

prihliadať (m. m. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu mimoriadne opravné prostriedky,

ktoré navrhovateľ (sťažovateľ) nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné

právne prostriedky nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. Ustanovenie § 243e ods. 1

totiž neukladá povinnosť (nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora Slovenskej republiky

rozhodnúť, či podá mimoriadne dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade,

ak zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené).

Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému

je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (napr. , , ).

Takýto podnet nie je teda iným právnym prostriedkom, ktorý je sťažovateľ v zmysle

povinný vyčerpať na ochranu svojich základných práv

alebo slobôd ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto nemá na plynutie lehoty

uvedenej v žiadny vplyv.

Na základe uvedeného ústavný súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že sťažnosť bola

podaná na poštovú prepravu 31. októbra 2013 a namietaný rozsudok nadobudol

právoplatnosť 4. marca 2013, a teda posledný deň lehoty na podanie sťažnosti ústavnému

súdu uplynul 6. mája 2013 (4. máj 2013 pripadol na sobotu), konštatoval, že sťažnosť bola

podaná zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

Ústavný súd preto sťažnosť odmietol na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2014