Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 291/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. septembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Rakúsko, a I. M., Rakúsko, zastúpených advokátkou

Mgr. M. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna

2010 doručená sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Dňa 11. 04. 2005 sťažovatelia

podali na Okresný súd... návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 93 797,-

Sk s prísl. voči M. D. a Z. D...

Dňa 14. 4. 2005 podala sudkyňa JUDr. M. K. návrh na svoje vylúčenie z prejednania

a rozhodovania v predmetnej veci z dôvodu zaujatosti voči navrhovateľovi v prvom rade.

Predsedníčka Okresného súdu... dňa 26. 4. 2005 opatrením rozhodla o vylúčení

zákonnej sudkyne JUDr. M. K... a o pridelení veci sudcovi vybavujúcemu agendu C

pomocou náhodného výberu technických prostriedkov.

Dňa 16. 05. 2005 bol Okresným súdom... vydaný platobný rozkaz, ktorým sa

odporcom v 1. a 2. rade uložilo zaplatiť navrhovateľom... 93 797,- Sk.

Voči uvedenému platobnému rozkazu odporcovia podali dňa 20. 6. 2005 odpor.

Po vyjadrení navrhovateľov k odporu odporcov zo dňa 5. 7. 2005, súd predvolaním

zo dňa 16. 8. 2005 vytýčil prvé pojednávanie na 27. 9. 2005.

Sťažovatelia zaslali dňa 26. 9. 2005 vzhľadom na oddialenie pojednávania na 27. 9.

2005 návrh na doplnenie žalobného petitu. Návrh požadoval zaplatiť žalobcom dlžné

nájomné vo výške 196 997,- Sk s príslušenstvom...

Na druhom pojednávaní dňa 28. 2. 2006 navrhovatelia navrhli zmenu petitu, v čom

im súd aj vyhovel a odročil pojednávanie na neurčito s tým, že uložil navrhovateľom doplniť

podanie a špecifikáciu úrokov...

Upresnenie uplatneného nároku zo strany navrhovateľov bolo doručené na súd 2. 3.

2006.

Dňa 20. 6. 2006 súd vydal uznesenie, ktorým ustanovil odporcom opatrovníka...

Dňa 25. 7. 2006 sťažovatelia podali na Okresnom súde... sťažnosť pre prieťahy

v konaní... pričom bola predsedníčkou súdu... vybavená ako neopodstatnená.

Dňa 3. 8. 2006 bol súdom určený termín pojednávania na 28. 9. 2006, tento termín

bol vytýčený po 7 mesiacoch odo dňa posledného pojednávania vo veci.

Dňa 28. 9. 2006 sa uskutočnilo tretie pojednávanie, na ktorom súd uznesením

rozhodol o prerušení konania až do právoplatného skončenia veci prejednanej na

Okresnom súde... pod sp. zn. ...

Krajský súd v Trnave dňa 31. 07. 2007 uznesením... sp. zn. potvrdil

rozhodnutie Okresného súdu... o prerušení konania zo dňa 28. 09. 2006.

Dňa 12. 10. 2007 podali sťažovatelia proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 25. 6. 2008, sp. zn.

, dovolanie ako neprípustné odmietol...

Dňa 20. 03. 2009, teda až po 4 mesiacoch odo dňa, kedy bolo súdu doručené

konečné rozhodnutie vo veci, kvôli ktorej bolo predmetné konanie prerušené, sa uskutočnilo

štvrté pojednávanie za účasti sťažovateľov, odporcovia boli zastúpení ustanovenou

opatrovníčkou ... Na pojednávaní sťažovateľ J. M. uviedol informácie o pobyte pani D. -

odporkyni a o pánovi D. uviedol, že sa pravdepodobne nachádza v zahraničí. V rámci

prejavu sťažovateľ podal návrh na rozšírenie účastníkov konania o S., voči ktorému si

uplatnil náhradu škody. Súd uznesením pojednávanie odročil na neurčito s tým, že uložil

navrhovateľovi v stanovenej lehote predložiť návrh na pribratie ďalšieho účastníka do

konania ako aj predloženie dokladov o vyčíslení spotreby odporcov. Taktiež bolo určené

preskúmanie stavu veci dovolania vo veci formou dotazu na Najvyšší súd

Slovenskej republiky. Máme za to, že i v tomto prípade odročenie pojednávania bez určenia

termínu ďalšieho pojednávania, nemalo svoje opodstatnenie a prispelo k ďalším prieťahom

v konaní...

Podaním zo dňa 26. 3. 2009 sťažovatelia dali návrh na pristúpenie ďalšieho

účastníka konania, a to Slovenskej republiky, zastúpenej S...

Okresný súd... uznesením sp. zn. -283 zo dňa 14. 7. 2009 rozhodol, že

priberá do konania na strane odporcov v 3. rade Slovenskú republiku - zastúpenú S...

Od posledného pojednávania vo veci, 13 mesiacov súd v konaní vykonával v podstate

len „administratívne úkony“. Až po týchto 13 mesiacoch vydal dňa 20. 4. 2010 uznesenie,

ktorým nariadil znalecké dokazovanie na vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia...

Tvrdíme teda, že celkový postup súdu v konaní, by sa dal označiť za neefektívny,

v konaní boli zbytočné prieťahy, ktoré porušili ochranu práv sťažovateľov, ktoré sú

obsiahnuté v ... a Dohovoru...».

3. Sťažovatelia sa domáhajú, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„Základné právo sťažovateľov... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu... v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu... vo veci vedenej pod sp. zn.

konať.

Ústavný súd priznáva J. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3500 EUR,

ktoré je mu Okresný súd... povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Ústavný súd priznáva I. M... primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3500 EUR,

ktoré je jej Okresný súd... povinný uhradiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd... je povinný uhradiť J. M... a I. M... trovy právneho zastúpenia vo výške

413,58 EUR na účet právneho zástupcu... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľmi namietaný postup

okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy a porušené nimi

označené práva.

9. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred

okresným súdom, ktoré začalo doručením žaloby sťažovateľa 11. apríla 2005 na začatie

konania o zaplatenie istiny 93 799 Sk s príslušenstvom. Následne okresný súd vydal

platobný rozkaz sp. zn. zo 16. mája 2005, proti ktorému odporcovia podali

odpor. Uznesením okresného súdu č. k. -31 z 28. augusta 2008 bolo konanie

prerušené až do ukončenia veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný

súd od 20. marca 2009 postupoval v predmetnom konaní v súlade s platnými právnymi

predpismi a smeroval k naplneniu právnej istoty účastníkov konania, t. j. k rozhodnutiu vo

veci samej.

10. Podľa (ďalej len „OSP“)

súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený

riešiť. Podľa súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom

sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet. Podľa ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa

pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú

lehoty plynúť znova. Podľa ods. ak je konanie prerušené podľa , súd urobí

všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre

ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje

súd v konaní i bez návrhu.

11. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu

o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. , ).

12. Súdne konanie, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, bolo však dlhšiu dobu prerušené uznesením okresného súdu sp. zn.

z 28. augusta 2006. V dôsledku skutočnosti, že konanie v právnej veci sťažovateľov

nemohlo od prerušenia konania, t. j. od 28. septembra 2006 do 20. marca 2009 pokračovať,

neprebiehalo v tomto období také konanie, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie

všeobecného súdu o uplatnenom nároku sťažovateľov, a preto nie je možné uvažovať o tom,

že by počas uvedenej doby v predmetnom konaní mohlo dôjsť k naplneniu účelu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je odstránenie

stavu ich právnej neistoty. Z toho dôvodu nemožno namietať v napadnutom konaní v čase

jeho prerušenia porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože ďalší postup súdu vo veci samej

v tomto konaní súvisel s prebiehajúcim konaním pod sp. zn. .

13. Rovnako ústavný súd nezistil dôvod na prijatie sťažnosti a jej prípadnému

vyhoveniu v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu v čase mimo

prerušenia súdneho konania (i) od 11. apríla 2005 do 28. septembra 2006, t. j. pred

prerušením, a (ii) od 20. marca 2009 do času podania sťažnosti ústavnému súdu (14. júna

2010), t. j. po prerušení. Ústavný súd vo vzťahu k času „pred prerušením“ (i) v stručnosti

odkazuje aj na odpoveď predsedníčky okresného súdu Spr. 24/06 z 25. augusta 2006 (ktorá

tvorí prílohu podanej sťažnosti). Predsedníčka ňou reagovala na sťažnosť sťažovateľov na

prieťahy v konaní z 25. júla 2006, pričom túto sťažnosť považovala za neopodstatnenú,

pretože k relevantným prieťahom v tom čase nedochádzalo. V súvislosti s časovým

obdobím „po prerušení“, vychádzajúc z obsahu samotnej sťažnosti (bod 2 in fine) dodáva,

že v tomto čase bolo vo veci stanovené znalecké dokazovanie a spis sa v súčasnosti

nachádza u znalca.

14. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

15. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 5 rokov a z toho

prerušenie konania v trvaní 2 roky a 5 mesiacov), s prihliadnutím na charakter veci zatiaľ

vylučuje, aby konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo možné

pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že z vyjadrenia

sťažovateľov vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo zrejme k prieťahom. K celkovej

dĺžke konania nepochybne prispeli tiež sťažovatelia, ktorí nemali ujasnený žalobný návrh,

viacnásobne menili žalobný petit (26. septembra 2005, 28. februára 2006, 2. marca 2006,

26. marca 2009, 10. marca 2010 – pozri bod 2) a o týchto návrhoch musel okresný súd

rozhodnúť. Okresný súd odstraňoval prekážky v konaní aj tým, že musel odporcom

ustanoviť opatrovníka na zastupovanie v súdnom konaní. V neposlednom rade predmetom

súdneho konania je vec, ktorú nemožno označiť za jednoduchú, keďže okresný súd pre

svoje konečné rozhodnutie vo veci samej potreboval posúdenie odborných vecí, a preto

musel rozhodnúť o pribratí znalca do konania. Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na

prijatie záveru, že by uvedené prieťahy a celková doterajšia dĺžka konania dosahovali

ústavne relevantnú intenzitu.

16. Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na dĺžku prerušenia konania

vedeného okresným súdom (2 roky a 5 mesiacov) a charakter sporu nepovažoval ústavný

súd postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru

o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Neprichádza preto podľa názoru

ústavného súdu do úvahy, aby doterajší namietaný postup okresného súdu signalizoval

možnosť kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených

práv sťažovateľov.

17. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovatelia v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložili ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2010