Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 304/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja

Kohuta o sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., Dvory 1468/10, Púchov, zastúpenej advokátom

JUDr. B. J, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené v a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný

súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. B. J, B., do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-17 z 24. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb

237/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu

24. septembra 2007 domáhala od spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa“),

zaplatenia sumy 4 991 931 Sk (165 701,75 €) s príslušenstvom. Konanie dosiaľ nebolo

právoplatne skončené a podľa názoru sťažovateľky sa v ňom okresný súd dopúšťa

nečinnosti, čím dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a jej

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka uviedla:

„Dňa 24. 09. 2007 podal žalobca žalobu...

Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 31. 10. 2008, čiže po viac ako roku odo dňa

podania žaloby, pričom na tomto pojednávaní ani nedošlo k prejednaniu veci.

Návrh žalovaného na spojenie vecí na spoločné konanie bol zamietnutý Okresným

súdom Bratislava I dňa 19. 11. 2008, pričom odvolanie proti nemu bolo odmietnuté

Krajským súdom v Bratislave dňa 29. 04. 2009.

Dňa 18. 05. 2009 bol predmetný spis... vrátený Okresnému súdu Bratislava I.

Od tohto dňa (t. j. už takmer jeden rok) nedošlo zo strany Okresného súdu Bratislava

I v predmetnej veci k žiadnemu úkonu, a to napriek sťažnosti na prieťahy konaní zo dňa 08.

10. 2009, ktorá bola navyše dňa 22. 10. 2009 vyhodnotená ako dôvodná, ako aj napriek

žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 02. 02. 2010.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa vytýčené

pojednávanie, žalobca má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza k

zbytočným prieťahom v konaní, ktoré majú za následok právnu neistotu žalobcu, nakoľko

stále nie je rozhodnuté vo veci samej, pričom vzhľadom na výšku žalovanej sumy... a výšku

úrokov z omeškania dochádza k sústavnému zvyšovaniu žalovanej sumy... ktorej

znásobovanie je spôsobené najmä prieťahmi Okresného súdu Bratislava I.

Podstatná je však tá skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou

vykonávajúcou podnikateľskú činnosť..., pričom... suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v

tomto konaní domáha, v porovnaní s celkovým obratom žalobcu predstavuje sumu veľkého

rozsahu, bez ktorej je obchodná činnosť žalobcu ohrozovaná a táto skutočnosť môže mať

vážny vplyv na samotnú existenciu žalobcu.

Neustálymi prieťahmi v konaní je teda postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu

Bratislava I odkladaná povinnosť žalovaného (v prípade úspechu žalobcu) zaplatiť

žalobcovi žalovanú sumu, pričom táto skutočnosť umocnená samotnou výškou žalovanej

sumy ohrozuje celkovú existenciu žalobcu...

...žalobca sa už takmer tri roky domáha, aby Okresný súd Bratislava I uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu... spolu s príslušenstvom... a trovy konania,

pričom do dnešného dňa nebola predmetná vec ani prejednaná na pojednávaní...

K prieťahom v konaní dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I už od

samého začiatku konania. Z toho dôvodu namieta sťažovateľka prieťahy v konaní od

začiatku súdneho konania (24. 09. 2007) až do súčasnosti, a to najmä fázy:

1) vytýčenie prvého pojednávania po viac ako roku (24. 09. 2007 - 31. 10. 2008),

2) nevykonanie žiadneho úkonu odo dňa vrátenia spisu Krajským súdom v

Bratislave, t. j. takmer jeden rok (18. 05. 2009 - súčasnosť, t. j. 07. 05. 2010)...“

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

v sume = 30.000,- EUR... do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3553/2010 zo 17. júla 2010

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 18. augusta 2010.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti. V ďalšom popísal prehľad procesných úkonov vykonaných

v označenom konaní a uviedol:

„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím

konštatovať, že v období od 17. 12. 2008 do 18. 05. 2009 sa predmetný spis nachádzal na

Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.

Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za

objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci

a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní

nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak

objektívneho charakteru.

V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym

konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za

ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené

skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy

a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:

„Ako vyplýva z vyjadrenia Okresného súdu Bratislava I... vec bola zákonnému

sudcovi predložená po viac ako roku odo dňa doručenia návrhu na začatie konania. V tejto

súvislosti je potrebné uviesť, že hoci súd po doručení návrhu vo veci konať začal,... avšak

odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného do dňa vyzvania žalobcu na zaplatenie súdneho

poplatku za podaný návrh dňa 03. 07. 2008 uplynulo takmer šesť mesiacov...

Okresný súd Bratislava I však nariadil termín pojednávania na deň 31. 10. 2008, t. j.

takmer štyri mesiace po výzve žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku... Navyše

pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako jednom roku odo dňa podania návrhu na

začatie konania...

Dňa 12. 03. 2010 bola predmetná právna vec pridelená novému sudcovi, čiže sa odo

dňa 18. 05. 2009 až do dňa 12. 03. 2010, t. j. desať mesiacov vo veci nekonalo...

...až do pridelenia predmetnej veci novému zákonnému sudcovi..., t. j. počas obdobia

v trvaní takmer dva a pol roka, bolo konanie v tejto veci poznačené zbytočnými prieťahmi,

pričom sa nemožno stotožniť s názorom Okresného súdu Bratislava I, že išlo o prieťahy

objektívneho charakteru. Okresný súd... preto podľa názoru sťažovateľa... nekonal v súlade

s jednou z jeho základných povinností, a to je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na

súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie...“

Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom na sumu 454,96 € a vyjadril súhlas s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,

ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 24. september 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na vydanie

platobného rozkazu proti odporkyni na zaplatenie sumy 4 991 931 Sk s príslušenstvom

(pridelená sp. zn. ),

- 26. september 2007 – okresný súd zabezpečil výpis z obchodného registra odporkyne,

- 12. október 2007 – spis bol prevedený do registra „Cb“,

- 23. október 2007 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu (vypravené

10. januára 2008),

- 28. január 2008 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky,

- 3. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

- 14. júl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala okresný súd o zaslanie vyjadrenia

odporkyne k jej návrhu,

- 15. júl 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 28. júl 2008 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky vyjadrenie odporkyne,

aby sa k nemu vyjadrila,

- 17. september 2008 – úradný záznam: „Zákonná sudkyňa... bola v čase od 16. 2. 2008 do

29. 8. 2008 na materskej dovolenke. Úkony počas MD – vykonávané zast. sudcom.“,

- 10. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k podaniu odporkyne,

zároveň navrhla vypočuť svedka,

- 14. september 2008 – zákonná sudkyňa požiadala predsedníčku okresného súdu

o predĺženie lehoty dvoch mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku do pojednávania

z dôvodu, že v relevantnom období čerpala materskú a následne riadnu dovolenku,

- 17. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2008,

- 22. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala o nariadenie pojednávania,

- 2. október 2008 – predsedníčka okresného súdu súhlasila s predĺžením dvojmesačnej

lehoty od zaplatenia súdneho poplatku do pojednávania,

- 31. október 2008 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd

pojednávanie odročil pre účely rozhodnutia o spojení tejto veci s konaním vedeným

okresným súdom pod sp. zn. , s čím právny zástupca sťažovateľky nesúhlasil,

- 13. november 2008 – odporkyňa podala návrh na spojenie vecí vedených okresným súdom

pod sp. zn. a sp. zn. ,

- 19. november 2008 – okresný súd uznesením č. k. -184, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 12. decembra 2008, návrh odporkyne na spojenie vecí na spoločné konanie

zamietol z dôvodu ich pridelenia iným zákonným sudcom,

- 9. december 2008 – právny zástupca odporkyne podal proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí návrhu na spojenie vecí odvolanie,

- 17. december 2008 – okresný súd predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie o odvolaní odporkyne,

- 29. apríl 2009 – krajský súd uznesením č. k. -194, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 15. júna 2009, odmietol odvolanie odporkyne,

- 18. máj 2009 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 20. máj 2009 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,

- 13. október 2009 – právny zástupca sťažovateľky podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 27. januára 2010 – podpredseda okresného súdu požiadal zákonnú sudkyňu

o bezprieťahové konanie vo veci,

- 8. február 2010 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k prerokúvanej veci, zároveň

požiadal o urýchlené nariadenie termínu pojednávania,

- 12. marec 2010 – spis bol pridelený inému zákonnému sudcovi,

- 3. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2010.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľku (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom

na okresnom súde ide o návrh na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Návrhy tohto typu

tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov

ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Rovnako tak

doterajšie konanie nesignalizuje ani prípadnú faktickú zložitosť veci.

Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. júla 2010

netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka si neplnila riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je

okolnosť, ktorá v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel

označených základných práv. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka

na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle a dohovoru

môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky

zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. , ).

K zaplateniu súdneho poplatku napokon došlo 15. júla 2008 po výzve okresného súdu

z 3. júla 2008, t. j. po takmer desiatich mesiacoch po podaní návrhu. Na túto skutočnosť

ústavný súd musel pri posudzovaní namietaného porušenia základných práv prihliadnuť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd

v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 28. januára

2008 (odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky) do 3. júla 2008 (okresný súd vyzval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku), t. j. viac ako 5 mesiacov, a od 20. mája 2009

(okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu) do 3. júna 2010 (okresný súd nariadil

pojednávanie), t. j. viac ako rok. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný viac ako

17 mesiacov. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho

konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ).

Za nesústredenú činnosť ústavný súd považuje činnosť okresného súdu pri

doručovaní výzvy odporkyni z 23. októbra 2007 na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky,

ktorá bola vypravená až 10. januára 2008, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch.

K dĺžke trvania konania, aj keď nie výrazným spôsobom (a v konečnom dôsledku

v súlade so zákonom), prispela aj žiadosť zákonnej sudkyne adresovaná predsedníčke

okresného súdu o predĺženie lehoty dvoch mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku

(15. júla 2008) do pojednávania (z dôvodu čerpania materskej a riadnej dovolenky

v relevantnom čase), ktoré bolo napokon nariadené a uskutočnilo sa 31. októbra 2008.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dobu konania, počas ktorej sa spis z dôvodu

odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 17. decembra 2008 do 18. mája 2009)

a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych

dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti so zmenami v osobe zákonného sudcu, ústavný súd len poznamenáva, že

v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali

príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým

vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne

problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu

účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý

je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.

).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

30 000 €, ktoré odôvodnila tým, že „Uvedená suma podľa názoru sťažovateľa aspoň sčasti

nahradí ujmu vzniknutú sťažovateľovi nekonaním Okresného súdu Bratislava I, nakoľko

obchodná činnosť sťažovateľa je ohrozovaná práve z dôvodu, že nekonaním Okresného

súdu Bratislava I je neustále odkladané splnenie pohľadávky veľkého rozsahu žalobcu

(sťažovateľa) voči žalovanému.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na dĺžku

trvania nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume

454,96 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu

a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 454,96 € vrátane 19 % DPH.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v sťažovateľkou uplatnenej

výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. septembra 2010