Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 304/2010
PDF · 239.58 KB
No categories available
II. ÚS 304/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Lajosa Mészárosa a Sergeja
Kohuta o sťažnosti spoločnosti P., s. r. o., Dvory 1468/10, Púchov, zastúpenej advokátom
JUDr. B. J, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo spoločnosti P., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 237/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť jej do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Spoločnosti P., s. r. o., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
454,96 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný
súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. B. J, B., do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 304/2010-17 z 24. júna 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti P., s. r. o., P. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb
237/2007.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom podaným okresnému súdu
24. septembra 2007 domáhala od spoločnosti S., s. r. o., B. (ďalej len „odporkyňa“),
zaplatenia sumy 4 991 931 Sk (165 701,75 €) s príslušenstvom. Konanie dosiaľ nebolo
právoplatne skončené a podľa názoru sťažovateľky sa v ňom okresný súd dopúšťa
nečinnosti, čím dochádza k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a jej
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na podporu svojich tvrdení sťažovateľka uviedla:
„Dňa 24. 09. 2007 podal žalobca žalobu...
Prvé pojednávanie bolo vytýčené na deň 31. 10. 2008, čiže po viac ako roku odo dňa
podania žaloby, pričom na tomto pojednávaní ani nedošlo k prejednaniu veci.
Návrh žalovaného na spojenie vecí na spoločné konanie bol zamietnutý Okresným
súdom Bratislava I dňa 19. 11. 2008, pričom odvolanie proti nemu bolo odmietnuté
Krajským súdom v Bratislave dňa 29. 04. 2009.
Dňa 18. 05. 2009 bol predmetný spis... vrátený Okresnému súdu Bratislava I.
Od tohto dňa (t. j. už takmer jeden rok) nedošlo zo strany Okresného súdu Bratislava
I v predmetnej veci k žiadnemu úkonu, a to napriek sťažnosti na prieťahy konaní zo dňa 08.
10. 2009, ktorá bola navyše dňa 22. 10. 2009 vyhodnotená ako dôvodná, ako aj napriek
žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 02. 02. 2010.
Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nebolo do dnešného dňa vytýčené
pojednávanie, žalobca má za to, že postupom Okresného súdu Bratislava I dochádza k
zbytočným prieťahom v konaní, ktoré majú za následok právnu neistotu žalobcu, nakoľko
stále nie je rozhodnuté vo veci samej, pričom vzhľadom na výšku žalovanej sumy... a výšku
úrokov z omeškania dochádza k sústavnému zvyšovaniu žalovanej sumy... ktorej
znásobovanie je spôsobené najmä prieťahmi Okresného súdu Bratislava I.
Podstatná je však tá skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
vykonávajúcou podnikateľskú činnosť..., pričom... suma, ktorej zaplatenia sa žalobca v
tomto konaní domáha, v porovnaní s celkovým obratom žalobcu predstavuje sumu veľkého
rozsahu, bez ktorej je obchodná činnosť žalobcu ohrozovaná a táto skutočnosť môže mať
vážny vplyv na samotnú existenciu žalobcu.
Neustálymi prieťahmi v konaní je teda postupom, resp. nečinnosťou Okresného súdu
Bratislava I odkladaná povinnosť žalovaného (v prípade úspechu žalobcu) zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu, pričom táto skutočnosť umocnená samotnou výškou žalovanej
sumy ohrozuje celkovú existenciu žalobcu...
...žalobca sa už takmer tri roky domáha, aby Okresný súd Bratislava I uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu... spolu s príslušenstvom... a trovy konania,
pričom do dnešného dňa nebola predmetná vec ani prejednaná na pojednávaní...
K prieťahom v konaní dochádza postupom Okresného súdu Bratislava I už od
samého začiatku konania. Z toho dôvodu namieta sťažovateľka prieťahy v konaní od
začiatku súdneho konania (24. 09. 2007) až do súčasnosti, a to najmä fázy:
1) vytýčenie prvého pojednávania po viac ako roku (24. 09. 2007 - 31. 10. 2008),
2) nevykonanie žiadneho úkonu odo dňa vrátenia spisu Krajským súdom v
Bratislave, t. j. takmer jeden rok (18. 05. 2009 - súčasnosť, t. j. 07. 05. 2010)...“
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 237/2007 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
27 Cb 237/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume = 30.000,- EUR... do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“
2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3553/2010 zo 17. júla 2010
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
listom z 18. augusta 2010.
2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti. V ďalšom popísal prehľad procesných úkonov vykonaných
v označenom konaní a uviedol:
„S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím
konštatovať, že v období od 17. 12. 2008 do 18. 05. 2009 sa predmetný spis nachádzal na
Krajskom súde v Bratislave z dôvodu rozhodovania o odvolaní.
Predmetné konanie je poznačené prieťahmi, čo možno považovať v danej veci za
objektívny prieťah. Zároveň si Vám dovoľujem oznámiť, že som pristúpila k sledovaniu veci
a požiadala som zákonného sudcu o konanie vo veci, tak aby k ďalším prieťahom v konaní
nedochádzalo. Mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak
objektívneho charakteru.
V prípade, že ÚS SR dospeje, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, aby bolo vzaté do úvahy, že zákonný sudca subjektívnym
konaním nezavinil vznik prieťahov v konaní. S poukazom na uvedené objektívne dôvody, za
ktorých došlo k prieťahu v konaní prosím Ústavný súd Slovenskej republiky, aby uvedené
skutočnosti pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia vzal do úvahy
a nepriznal mu finančné zadosťučinenie v plnej výške.“
2.2 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení uviedol:
„Ako vyplýva z vyjadrenia Okresného súdu Bratislava I... vec bola zákonnému
sudcovi predložená po viac ako roku odo dňa doručenia návrhu na začatie konania. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že hoci súd po doručení návrhu vo veci konať začal,... avšak
odo dňa doručenia vyjadrenia žalovaného do dňa vyzvania žalobcu na zaplatenie súdneho
poplatku za podaný návrh dňa 03. 07. 2008 uplynulo takmer šesť mesiacov...
Okresný súd Bratislava I však nariadil termín pojednávania na deň 31. 10. 2008, t. j.
takmer štyri mesiace po výzve žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku... Navyše
pojednávanie vo veci sa uskutočnilo po viac ako jednom roku odo dňa podania návrhu na
začatie konania...
Dňa 12. 03. 2010 bola predmetná právna vec pridelená novému sudcovi, čiže sa odo
dňa 18. 05. 2009 až do dňa 12. 03. 2010, t. j. desať mesiacov vo veci nekonalo...
...až do pridelenia predmetnej veci novému zákonnému sudcovi..., t. j. počas obdobia
v trvaní takmer dva a pol roka, bolo konanie v tejto veci poznačené zbytočnými prieťahmi,
pričom sa nemožno stotožniť s názorom Okresného súdu Bratislava I, že išlo o prieťahy
objektívneho charakteru. Okresný súd... preto podľa názoru sťažovateľa... nekonal v súlade
s jednou z jeho základných povinností, a to je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom
konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na
súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie...“
Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyčíslil trovy právneho zastúpenia v konaní
pred ústavným súdom na sumu 454,96 € a vyjadril súhlas s upustením od ústneho
pojednávania o prijatej sťažnosti.
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný,
ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02,
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007:
- 24. september 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľky na vydanie
platobného rozkazu proti odporkyni na zaplatenie sumy 4 991 931 Sk s príslušenstvom
(pridelená sp. zn. 1 Rob 902/07),
- 26. september 2007 – okresný súd zabezpečil výpis z obchodného registra odporkyne,
- 12. október 2007 – spis bol prevedený do registra „Cb“,
- 23. október 2007 – okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu (vypravené
10. januára 2008),
- 28. január 2008 – odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky,
- 3. júl 2008 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,
- 14. júl 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala okresný súd o zaslanie vyjadrenia
odporkyne k jej návrhu,
- 15. júl 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,
- 28. júl 2008 – okresný súd zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky vyjadrenie odporkyne,
aby sa k nemu vyjadrila,
- 17. september 2008 – úradný záznam: „Zákonná sudkyňa... bola v čase od 16. 2. 2008 do
29. 8. 2008 na materskej dovolenke. Úkony počas MD – vykonávané zast. sudcom.“,
- 10. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k podaniu odporkyne,
zároveň navrhla vypočuť svedka,
- 14. september 2008 – zákonná sudkyňa požiadala predsedníčku okresného súdu
o predĺženie lehoty dvoch mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku do pojednávania
z dôvodu, že v relevantnom období čerpala materskú a následne riadnu dovolenku,
- 17. september 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 31. október 2008,
- 22. september 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala o nariadenie pojednávania,
- 2. október 2008 – predsedníčka okresného súdu súhlasila s predĺžením dvojmesačnej
lehoty od zaplatenia súdneho poplatku do pojednávania,
- 31. október 2008 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd
pojednávanie odročil pre účely rozhodnutia o spojení tejto veci s konaním vedeným
okresným súdom pod sp. zn. 33 Cb 62/2008, s čím právny zástupca sťažovateľky nesúhlasil,
- 13. november 2008 – odporkyňa podala návrh na spojenie vecí vedených okresným súdom
pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 a sp. zn. 33 Cb 62/2008,
- 19. november 2008 – okresný súd uznesením č. k. 27 Cb 237/2007-184, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 12. decembra 2008, návrh odporkyne na spojenie vecí na spoločné konanie
zamietol z dôvodu ich pridelenia iným zákonným sudcom,
- 9. december 2008 – právny zástupca odporkyne podal proti uzneseniu okresného súdu
o zamietnutí návrhu na spojenie vecí odvolanie,
- 17. december 2008 – okresný súd predložil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) súdny spis na rozhodnutie o odvolaní odporkyne,
- 29. apríl 2009 – krajský súd uznesením č. k. 1 Cob 370/2008-194, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 15. júna 2009, odmietol odvolanie odporkyne,
- 18. máj 2009 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,
- 20. máj 2009 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania,
- 13. október 2009 – právny zástupca sťažovateľky podal predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní,
- 27. januára 2010 – podpredseda okresného súdu požiadal zákonnú sudkyňu
o bezprieťahové konanie vo veci,
- 8. február 2010 – právny zástupca sťažovateľky sa vyjadril k prerokúvanej veci, zároveň
požiadal o urýchlené nariadenie termínu pojednávania,
- 12. marec 2010 – spis bol pridelený inému zákonnému sudcovi,
- 3. jún 2010 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2010.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov...
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie
veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne
nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa
toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 237/2007 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľku (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií
ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom
na okresnom súde ide o návrh na zaplatenie istiny s príslušenstvom. Návrhy tohto typu
tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov
ústavný súd konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Rovnako tak
doterajšie konanie nesignalizuje ani prípadnú faktickú zložitosť veci.
Napokon ani predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zo 17. júla 2010
netvrdí, že by vec bola právne alebo skutkovo zložitá.
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka si neplnila riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je
okolnosť, ktorá v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel
označených základných práv. V tejto súvislosti už ústavný súd konštatoval, že požiadavka
na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky
zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. II. ÚS 10/01, I. ÚS 41/02).
K zaplateniu súdneho poplatku napokon došlo 15. júla 2008 po výzve okresného súdu
z 3. júla 2008, t. j. po takmer desiatich mesiacoch po podaní návrhu. Na túto skutočnosť
ústavný súd musel pri posudzovaní namietaného porušenia základných práv prihliadnuť.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.
Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd
v posudzovanom konaní nevykonal relevantnú procesnú činnosť v období od 28. januára
2008 (odporkyňa sa vyjadrila k návrhu sťažovateľky) do 3. júla 2008 (okresný súd vyzval
sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku), t. j. viac ako 5 mesiacov, a od 20. mája 2009
(okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu) do 3. júna 2010 (okresný súd nariadil
pojednávanie), t. j. viac ako rok. Celkovo bol teda okresný súd vo veci nečinný viac ako
17 mesiacov. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v preskúmavanej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02).
Za nesústredenú činnosť ústavný súd považuje činnosť okresného súdu pri
doručovaní výzvy odporkyni z 23. októbra 2007 na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľky,
ktorá bola vypravená až 10. januára 2008, t. j. po viac ako dvoch mesiacoch.
K dĺžke trvania konania, aj keď nie výrazným spôsobom (a v konečnom dôsledku
v súlade so zákonom), prispela aj žiadosť zákonnej sudkyne adresovaná predsedníčke
okresného súdu o predĺženie lehoty dvoch mesiacov od zaplatenia súdneho poplatku
(15. júla 2008) do pojednávania (z dôvodu čerpania materskej a riadnej dovolenky
v relevantnom čase), ktoré bolo napokon nariadené a uskutočnilo sa 31. októbra 2008.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že dobu konania, počas ktorej sa spis z dôvodu
odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 17. decembra 2008 do 18. mája 2009)
a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych
dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.
V súvislosti so zmenami v osobe zákonného sudcu, ústavný súd len poznamenáva, že
ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali
príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne
problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu
účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý
je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom
konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
30 000 €, ktoré odôvodnila tým, že „Uvedená suma podľa názoru sťažovateľa aspoň sčasti
nahradí ujmu vzniknutú sťažovateľovi nekonaním Okresného súdu Bratislava I, nakoľko
obchodná činnosť sťažovateľa je ohrozovaná práve z dôvodu, že nekonaním Okresného
súdu Bratislava I je neustále odkladané splnenie pohľadávky veľkého rozsahu žalobcu
(sťažovateľa) voči žalovanému.“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na dĺžku
trvania nečinnosti okresného súdu považuje za primerané v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil trovy za právne zastúpenie v celkovej sume
454,96 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon
právnej služby uskutočnený v roku 2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €.
Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu
a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume 454,96 € vrátane 19 % DPH.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal úhradu trov v sťažovateľkou uplatnenej
výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. septembra 2010