Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 12 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)III. ÚS 342/2010
PDF · 161.3 KB
No categories available
III. ÚS 342/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. R., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. B.,
Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených
čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Prešov z 21. januára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.
14 Er 108/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. J. R. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010
doručená sťažnosť JUDr. J. R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 21. januára 2010 v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Er 108/2009.
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v označenom
exekučnom konaní ako oprávnený. Predmetom konania je vymoženie čiastky 215 000 €.
Súdny exekútor doručil okresnému súdu 11. decembra 2009 návrh na schválenie príklepu
udeleného na dražbe nehnuteľností sp. zn. N 426/2009, Nz 30150/2009. Okresný súd
uznesením sp. zn. 14 Er 108/2009 z 21. januára 2010 o návrhu súdneho exekútora rozhodol
tak, že príklep udelený na dražbe nehnuteľností konanej 3. decembra 2009 neschválil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na viaceré nedostatky
procesného postupu súdneho exekútora. Malo ísť o nedostatky pri oceňovaní nehnuteľností
a nepreukázanie zaplatenia najvyššieho podania. Okresný súd v napadnutom uznesení tiež
uviedol, že „nebolo jednoznačne preukázané, že povinný je vlastníkom vydražených
nehnuteľností“, s poukazom na viacero konaní, v ktorých sa iné osoby domáhajú určenia
vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a podanej žaloby o vylúčenie veci
(predmetných pozemkov) z exekúcie. Okresný súd argumentoval tým, že ak by exekučný
súd schválil príklep udelený na dražbe, „nemohol by žalobe o vylúčenie veci z exekúcie
vyhovieť, keďže pozemky by už neboli predmetom exekúcie, čím by mohlo dôjsť k porušeniu
práva na súdnu ochranu“.
Pretože proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nebolo odvolanie prípustné,
sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania podaním z 15. marca 2010.
Krajská prokuratúra v Prešove svojim upovedomením sp. zn. Kc 104/10 z 28. mája 2010
informovala právnu zástupkyňu sťažovateľa o výsledku šetrenia a spôsobe vybavenia
podnetu, ktorým bol jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložený.
V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadril názor, že okresný súd
„v tomto prípade nechránil a negarantoval základné práva sťažovateľa podľa zákonného
predpisu pri uplatňovaní jeho práva na uspokojenie jeho pohľadávky v rámci núteného
výkonu rozhodnutia – exekúcie“. Taktiež sa domnieva, že „okresný súd nebol
pri rozhodovaní o návrhu na udelenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností
nezávislý, vo svojom uznesení neuviedol relevantné a dostatočné dôvody a svoje
rozhodnutie založil na viac-menej legalistickej argumentácii“.
Sťažovateľ na základe uvedeného v závere svojej sťažnosti navrhol, aby po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd takto rozhodol:
„1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod spisovou značkou č.k.
14Er/108/2009, EX 200/2009 vydaním Uznesenia sp.zn. 14Er/108/2009-86, IČS:
8109222018, EX 200/2009 porušil vlastnícke právo JUDr. J. R., ktoré je zaručené v čl. 20
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd tak, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu a rovnako porušil právo JUDr. J. R. domáhať sa zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručenom čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.
2. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 14Er/108/2009-86, IČS: 8109222018,
EX 200/2009 zrušuje a vracia vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie s tým, aby vo
veci rozhodol.
3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.704,12 €,
ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Z. B. do 15 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo
pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného
záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu označeným uznesením okresného
súdu ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa
ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti ako podanej oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade
podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom
súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým
okresný súd neschválil príklep udelený na dražbe nehnuteľností, sp. zn. 14 Er 108/2009
z 21. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola
ústavnému súdu doručená 6. júla 2010, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej
dvojmesačnej lehoty. Z uvedeného dôvodu ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol
ako oneskorene podanú.
Ústavný súd navyše poznamenáva, že z odôvodnenia predbežne prerokúvanej
sťažnosti nepriamo vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa je potrebné počítať lehotu
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde od doručenia oznámenia Krajskej prokuratúry
v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) o spôsobe vybavenia jeho podnetu na podanie
mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ tak považoval sťažnosť za podanú včas.
Ústavný súd sa nestotožňuje s takouto konštrukciou, pretože deň doručenia
oznámenia krajskej prokuratúry o odložení jeho podnetu na podanie mimoriadneho
dovolania nie je dňom, keď sa sťažovateľ mohol o zásahu do jeho označených práv
dozvedieť. Svedčí o tom i fakt uskutočnenia podnetu na podanie mimoriadneho dovolania
prostredníctvom sťažovateľovej právnej zástupkyne (15. marca 2010), ktorý dokazuje, že
o zásahu do jeho práv už v tom čase musel vedieť. Deň možnosti vedomosti o zásahu do
práv zaručených sťažovateľovi čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno a priori zamieňať s dňom,
keď sťažovateľovi bolo oznámené ktorýmkoľvek štátnym orgánom konštatovanie súvisiace
s namietaným porušením jeho práv.
Navyše ústavný súd dodáva, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry na vyhovenie
podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania
neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho
prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor Slovenskej republiky nemá
povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora
Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie.
Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho
dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana
(I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 344/04, II. ÚS 144/05, I. ÚS 43/07).
Mimoriadne dovolanie tak nemožno považovať za účinne poskytnutý prostriedok
nápravy práv zaručených sťažovateľom čl. 127 ods. 1 ústavy, preto zachovanie
dvojmesačnej lehoty na podanie predmetnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu
na podanie mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi
sťažovateľa (návrh na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, návrh na priznanie
náhrady trov právneho zastupovania) už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. septembra 2010