Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 342/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. R., P., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. B.,

Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených

a a práva zaručeného

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Prešov z 21. januára 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. J. R. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2010

doručená sťažnosť JUDr. J. R., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva vlastniť majetok zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

a práva na ochranu majetku zaručeného Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) z 21. januára 2010 v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v označenom

exekučnom konaní ako oprávnený. Predmetom konania je vymoženie čiastky 215 000 €.

Súdny exekútor doručil okresnému súdu 11. decembra 2009 návrh na schválenie príklepu

udeleného na dražbe nehnuteľností sp. zn. N 426/2009, Nz 30150/2009. Okresný súd

uznesením sp. zn. z 21. januára 2010 o návrhu súdneho exekútora rozhodol

tak, že príklep udelený na dražbe nehnuteľností konanej 3. decembra 2009 neschválil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na viaceré nedostatky

procesného postupu súdneho exekútora. Malo ísť o nedostatky pri oceňovaní nehnuteľností

a nepreukázanie zaplatenia najvyššieho podania. Okresný súd v napadnutom uznesení tiež

uviedol, že „nebolo jednoznačne preukázané, že povinný je vlastníkom vydražených

nehnuteľností“, s poukazom na viacero konaní, v ktorých sa iné osoby domáhajú určenia

vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a podanej žaloby o vylúčenie veci

(predmetných pozemkov) z exekúcie. Okresný súd argumentoval tým, že ak by exekučný

súd schválil príklep udelený na dražbe, „nemohol by žalobe o vylúčenie veci z exekúcie

vyhovieť, keďže pozemky by už neboli predmetom exekúcie, čím by mohlo dôjsť k porušeniu

práva na súdnu ochranu“.

Pretože proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nebolo odvolanie prípustné,

sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania podaním z 15. marca 2010.

Krajská prokuratúra v Prešove svojim upovedomením sp. zn. Kc 104/10 z 28. mája 2010

informovala právnu zástupkyňu sťažovateľa o výsledku šetrenia a spôsobe vybavenia

podnetu, ktorým bol jeho podnet na podanie mimoriadneho dovolania odložený.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ vyjadril názor, že okresný súd

„v tomto prípade nechránil a negarantoval základné práva sťažovateľa podľa zákonného

predpisu pri uplatňovaní jeho práva na uspokojenie jeho pohľadávky v rámci núteného

výkonu rozhodnutia – exekúcie“. Taktiež sa domnieva, že „okresný súd nebol

pri rozhodovaní o návrhu na udelenie príklepu udeleného na dražbe nehnuteľností

nezávislý, vo svojom uznesení neuviedol relevantné a dostatočné dôvody a svoje

rozhodnutie založil na viac-menej legalistickej argumentácii“.

Sťažovateľ na základe uvedeného v závere svojej sťažnosti navrhol, aby po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod spisovou značkou č.k.

, EX 200/2009 vydaním Uznesenia sp.zn. -86, IČS:

8109222018, EX 200/2009 porušil vlastnícke právo JUDr. J. R., ktoré je zaručené v čl. 20

ods. 1 a v Protokolu č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd tak, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu a rovnako porušil právo JUDr. J. R. domáhať sa zákonom stanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde zaručenom

Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. -86, IČS: 8109222018,

EX 200/2009 zrušuje a vracia vec Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie s tým, aby vo

veci rozhodol.

3. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.704,12 €,

ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. Z. B. do 15 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv zaručených čl. 20 ods. 1 a čl. 46

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu označeným uznesením okresného

súdu ústavný súd poukazuje na ustanovenie , podľa

ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. , , ).

Ústavný súd z príloh sťažnosti zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým

okresný súd neschválil príklep udelený na dražbe nehnuteľností, sp. zn.

z 21. januára 2010 nadobudlo právoplatnosť 8. februára 2010. Sťažnosť sťažovateľa bola

ústavnému súdu doručená 6. júla 2010, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej

dvojmesačnej lehoty. Z uvedeného dôvodu ústavný súd predmetnú sťažnosť odmietol

ako oneskorene podanú.

Ústavný súd navyše poznamenáva, že z odôvodnenia predbežne prerokúvanej

sťažnosti nepriamo vyplýva, že podľa názoru sťažovateľa je potrebné počítať lehotu

podľa od doručenia oznámenia Krajskej prokuratúry

v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) o spôsobe vybavenia jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ tak považoval sťažnosť za podanú včas.

Ústavný súd sa nestotožňuje s takouto konštrukciou, pretože deň doručenia

oznámenia krajskej prokuratúry o odložení jeho podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania nie je dňom, keď sa sťažovateľ mohol o zásahu do jeho označených práv

dozvedieť. Svedčí o tom i fakt uskutočnenia podnetu na podanie mimoriadneho dovolania

prostredníctvom sťažovateľovej právnej zástupkyne (15. marca 2010), ktorý dokazuje, že

o zásahu do jeho práv už v tom čase musel vedieť. Deň možnosti vedomosti o zásahu do

práv zaručených sťažovateľovi nemožno a priori zamieňať s dňom,

keď sťažovateľovi bolo oznámené ktorýmkoľvek štátnym orgánom konštatovanie súvisiace

s namietaným porušením jeho práv.

Navyše ústavný súd dodáva, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry na vyhovenie

podnetu fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania

neexistuje právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho

prijatie, resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor Slovenskej republiky nemá

povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora

Slovenskej republiky rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho

dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(, , , , ).

Mimoriadne dovolanie tak nemožno považovať za účinne poskytnutý prostriedok

nápravy práv zaručených sťažovateľom , preto zachovanie

dvojmesačnej lehoty na podanie predmetnej sťažnosti z dôvodu realizácie podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa (návrh na zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu, návrh na priznanie

náhrady trov právneho zastupovania) už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010