Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 325/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. septembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. O. M., V., pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok vo veci sp. zn. a jeho uznesením z 10. mája 2010 a

takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. O. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2010

doručená sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva vlastniť majetok podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) vo veci sp. zn. a jeho

uznesením z 10. mája 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

sa domáha zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len

„BSM“). Sťažovateľ ďalej tvrdil: „S manželkou od 15. 7. 2004 sťažovateľ nežije v spoločnej

domácnosti, na základe jej obvinenia strávil dva roky vo väzbe, počas ktorej doby mu

manželka zničila rodinný dom a škody presahujú sumu 20 tis. Eur, dostala ho do exekúcie

na dom zrušením trvalého príkazu na splácanie úveru pre PSS, okradla ho o veci v jeho

výlučnom vlastníctve, ktoré mal už dávno pred uzavretím manželstva, pričom za jej konanie

ju OČTK odmietajú obžalovať.“

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd uznesením sp. zn. z 10. mája

2010 prerušil toto konanie až do právoplatného skončenia konania vedeného na tamojšom

súde pod sp. zn. o neplatnosť manželstva. V tejto súvislosti sťažovateľ

namietal: «... postup súdu nemá oporu jednak v ale ani ústave a Dohovore ... Takéto

rozhodnutie odporuje účelu BSM aj vážne zasahuje do vlastníckeho práva účastníkov

a vytvára právnu neistotu. Sťažovateľ ako občan v hmotnej núdzi bez pomoci od manželky či

štátu žije na dlhy od pomoci cudzích ľudí, ktorí mu poskytujú nevyhnutné čiastky na prežitie.

Napriek tejto situácii si sťažovateľ nerobí nároky na majetok manželky, ktorá má dostatočné

príjmy a je teda schopná aj ušetriť. ... Pri postupe ako urobil Okresný súd, pri reálnom

zhodnotení stavu vo veci neplatnosti manželstva sp. zn. je obava, že

rozhodnutie o neplatnosti manželstva bude trvať ešte aj dva či tri roky a možno aj viac. Do

tej doby by podľa postupu vo veci nebolo o zániku BSM účastníkov

rozhodované. Ak by o pár rokov súd vo veci zamietol návrh sťažovateľa vo veci

neplatnosti manželstva, tak by manželka, ktorá sa tak o sťažovateľa už vyše 6 rokov

„stará“, bola schopná a určite by jej v tom pomohol aj súd, dostať od sťažovateľa polovicu

jeho majetku čo z umeleckej činnosti získa, resp. čo získa za porušenie svojich práv v

súdnych konaniach... Veci týkajúce sa zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov

bežne súdy rozhodujú bezodkladne maximálne za pár mesiacov. Vec je už stará

vyše 15 mesiacov. Za tejto situácie je vlastnícke právo sťažovateľa ale aj jeho manželky

k majetku získavanému v dobe po 15. 7. 2004 keď manželia spolu nežijú v právnej

neistote. ... Podľa sťažovateľa prípadné vyhlásenie manželstva vo veci – ak sa

tak o pár rokov stane, by malo vplyv jedine na to, že majetok po zrušení BSM súdom (ak by

súd konal) by nadobúdali účastníci nie do BSM. ... Podľa sťažovateľa manželstvo v čase

podania návrhu vo veci ale aj dnes fakticky trvá. Podľa možno podať

žalobu na jeho zrušenie (BSM) iba počas manželstva. To je dnešný stav a súd mal povinnosť

z takéhoto stavu vychádzať. Ak by pri stave súdov o 4 – 5 rokov mal sťažovateľ 10 mil Eur,

tak by jeho manželka v prípade ak by súd návrh na neplatnosť manželstva zamietol

požadovala z tohto majetku 5 mil Eur.»

Sťažovateľ zastáva názor, že takýto postup okresného súdu považuje za svojvoľný

a arogantný, pričom podľa neho daný stav vytvára aj stav neistoty a ohrozenia jeho

vlastníckeho práva.

Na základe toho sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie

konanie a aby v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo podľa , základné právo

podľa a právo podľa dohovoru, zrušil uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 10. mája 2010, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez

prieťahov, zaviazal ho zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €

a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý má právo vlastniť majetok.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú

(, , ).

Podstatou námietok sťažovateľa boli tvrdenia o tom, že postupom okresného súdu

v konaní o zrušenie BSM, ako aj jeho uznesením o prerušení tohto konania až do

právoplatného skončenia konania o neplatnosť manželstva bolo porušené jeho základné

právo vlastniť majetok, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako

aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote. Tieto tvrdenia odôvodnil

v podstate tým, že dovtedy, kým okresný súd nerozhodne o neplatnosti manželstva, bude

spolu s manželkou nadobúdať majetok do BSM, a pokiaľ by okresný súd návrh na

neplatnosť manželstva zamietol, pri zrušení BSM by jeho manželka mohla od neho žiadať

polovicu jeho majetku, ktorého hodnota podľa jeho mienky v budúcnosti vzrastie. V tejto

súvislosti poukázal na to, že jeho príjmy budú v budúcnosti plynúť z výsledkov umeleckej

činnosti a zároveň budú predstavovať satisfakciu priznanú mu v dôsledku porušenia práv

v súdnych sporoch, ktorých je účastníkom konania.

Ústavný súd zistil, že návrhom z 22. apríla 2009 sa sťažovateľ na okresnom súde

v konaní vedenom pod sp. zn. domáhal zrušenia BSM. Po podaní návrhu

vzniesol sudca, ktorému bola vec pridelená, námietku zaujatosti, a preto predseda okresného

súdu pridelil spis inej zákonnej sudkyni. Tá tiež vzniesla námietku zaujatosti, o ktorej

napokon rozhodoval Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. z 9. marca

2010 tak, že zákonnú sudkyňu nevylúčil z prerokovávania a rozhodovania v danej veci. Po

zadovážení potrebných listinných dôkazov okresný súd uznesením z 10. mája 2010 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a toho istého dňa prerušil konanie do

právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. ,

predmetom ktorého je návrh o neplatnosť manželstva.

Okresný súd v uznesení o prerušení konania citujúc príslušné ustanovenia

[ a ] konštatoval, že

konanie je potrebné prerušiť z dôvodu, že trvanie BSM sa v zásade viaže na trvanie

manželstva, a preto vyriešenie otázky neplatnosti manželstva je prvoradé a právne

relevantné. Právoplatné rozhodnutie o neplatnosti manželstva je totiž konštitutívnym

rozhodnutím, ktoré považuje manželstvo za neuzavreté od samotného začiatku. Okresný súd

teda vyslovil, že vzhľadom na to, že otázka vzniku manželstva, a tým aj kreovania BSM nie

je vyriešená, nemožno o zrušení BSM rozhodnúť, a preto ide o neodstrániteľný nedostatok

tohto konania.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ formuloval svoje námietky ako obavy

z budúcich majetkovoprávnych následkov, ktoré sa podľa sťažovateľa viažu na prerušenie

konania o zrušenie BSM.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za podstatné uviesť, že jeho úlohou pri

prerokovaní sťažnosti podľa je hodnotiť postup či právoplatné

rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktoré sú reálne a ktoré už nastali. Ústavný súd nemôže

dopredu posúdiť následky spojené s postupmi alebo rozhodnutiami orgánov verejnej moci,

ktoré môžu za istých okolností v budúcnosti nastať.

Sťažovateľ nevytýkal uzneseniu okresného súdu konkrétne nedostatky, ktoré by bolo

možné posúdiť z hľadiska zásad spravodlivého procesu zaručených v

alebo z hľadiska garancie základného práva vlastniť majetok podľa .

Sťažovateľ len prejavil obavy, že v prípade, ak by prerušenie konania trvalo dlho (čo závisí

od právoplatného rozhodnutia vo veci neplatnosti manželstva), mohol by sa jeho majetok

patriaci do BSM zväčšiť, a tak jeho manželka by od neho mohla v budúcnosti požadovať

polovicu majetku zvýšeného o nadobudnuté veci, príjmy či majetkové hodnoty.

Ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa v danej podobe nemôžu požívať

ústavnoprávnu ochranu, pretože majú len hypotetický, a nie reálny základ a nie sú

v príčinnej súvislosti s konaním na okresnom súde vo veci sťažovateľa.

K uzneseniu o prerušení konania je potrebné dodať, že ide o rozhodnutie vydané

v súlade s , ktorým sa nerozhoduje

o právach a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. V okolnostiach daného prípadu,

keď konanie o zrušenie BSM bolo prerušené do právoplatného skončenia konania

o neplatnosť manželstva (v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie

okresného súdu), je uznesenie o prerušení konania rozhodnutím, ktorým sa upravuje

vedenie konania, a preto podľa nie je

proti nemu prípustné odvolanie.

Ústavný súd sa nenachádza v sústave všeobecných súdov, neposudzuje výklad

jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť postupu okresného súdu, ku ktorému nie

je ani nadriadeným súdom. Napokon, uvedené uznesenie o prerušení konania môže okresný

súd v rámci konania kedykoľvek podľa

prehodnotiť, ak pominú dôvody prerušenia konania. Aj z uvedených dôvodov takéto

rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť do zaručených základných

práv a slobôd (obdobne ).

Okrem toho ústavný súd zistil, že konanie o neplatnosť manželstva (sp. zn.

), od výsledku ktorého bude podľa názoru okresného súdu závisieť konanie

o zrušenie BSM, stále trvá a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. To znamená, že dôvod

prerušenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. je stále aktuálny

a právne relevantný.

Pokiaľ ide o prieťahy v konaní okresného súdu, ústavný súd zistil, že vo februári

2010 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní tamojšieho súdu, ktorú adresoval jeho

predsedovi. Ten na ňu reagoval podaním sp. zn. Spr. z 13. mája 2010.

Ako už ústavný súd uviedol, uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. mája 2010 bolo konanie prerušené. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi oznámené 27. júla

2010 a odporkyni z dôvodu nepreberania zásielky v odbernej lehote bolo uznesenie

doručené až prostredníctvom polície 24. augusta 2010, keď nadobudlo právoplatnosť.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis

) konštatuje, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku možno považovať za prekážku konania. Totiž v zmysle § 111 ods. 1

citovanej právnej normy ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú

lehoty podľa tohto zákona. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania

postupom predvídaným v , nemôžu sa v prerušenom konaní

vykonávať žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov,

a tým aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v ako ani práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto nečinnosť všeobecného

súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v konaní (mutatis mutandis , , ,

).

Okrem toho ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (i práva podľa dohovoru) môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch.

Aj keď od podania návrhu na začatie konania (22. apríla 2009) do prijatia uznesenia

o prerušení konania (10. mája 2010), ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. augusta 2010,

okresný súd nevykonal žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej, vykonal viaceré

úkony spojené s rozhodovaním o námietkach zaujatosti či o žiadosti sťažovateľa

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania o zrušenie

BSM a hlavne s prihliadnutím na to, že konanie bolo uznesením z 10. mája 2010 prerušené,

pričom potom okresný súd vykonával len úkony spojené s doručením tohto rozhodnutia

účastníkom konania, je ústavný súd toho názoru, že v postupe okresného súdu nemožno

zatiaľ zistiť prieťahy v konaní takej intenzity, ktorá by viedla ústavný súd k vysloveniu

porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa či jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

K namietanému porušeniu základného práva podľa ústavný súd

dodáva, že o prípadnom porušení tohto základného práva by bolo možné uvažovať zásadne

len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprávnych princípov vyjadrených v až ,

resp. v spojení s ich porušením (obdobne , , ), čo

sa v danom prípade podľa názoru ústavného súdu nestalo.

Ústavný súd teda nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením

základných práv sťažovateľa podľa a a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ani

jeho uznesením o prerušení konania z 10. mája 2010, a preto sťažnosť už na predbežnom

prerokovaní podľa odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. septembra 2010