Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 241/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť J. M., Č., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Advokátska

kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na verejné

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C

56/2006 a jeho uznesením z 27. novembra 2008, ako aj postupom Krajského súdu v Žiline

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. mája 2010 doručená a 7. júna 2010 doplnená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“),

v ktorej namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na verejné prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. novembra 2008, ako aj postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. apríla 2009.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že k porušovaniu práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov dochádza postupom okresného

súdu v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. o zaplatenie pohľadávky začatom

3. apríla 2006 a postupom odvolacieho krajského súdu v konaní vednom pod sp. zn.

na tomto skutkovom základe:

„... ako navrhovateľ podal dňa 3. 4. 2006 na Okresný súd... návrh o zaplatenie istiny

vo výške 341.100,- Sk (11.319,12 €) s prísl...

Okresný súd... uznesením č. -150 zo dňa 27. 11. 2008 predmetné konanie

prerušil podľa do právoplatného skončenia sporu vedeného

na Okresnom súde... č. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti žalobcu

F. K., ktorý v predmetnom konaní () vystupuje na strane odporcu...

Dňa 24. 3. 2009 som podal odvolanie proti uzneseniu... zo dňa 27. 11. 2008

na Krajský súd...

Krajský súd... uznesením č. -159 zo dňa 29. 4. 2009 potvrdil uznesenie

Okresného súdu... zo dňa 27. 11. 2008..., nakoľko moja námietka ako navrhovateľa ohľadne

účinkov rozhodnutia o určení vlastníckeho práva je nedôvodná... Proti... uvedenému

uzneseniu Krajského súdu... som... podal dovolanie...

Najvyšší súd Slovenskej republiky... uznesením č. zo dňa 27. 1. 2010

... dovolanie odmietol z dôvodu, že dovolanie nie je prípustné...

V predmetnej veci došlo evidentne k porušeniu základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde v zmysle a práva

na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nakoľko konanie vo veci bolo prerušené, pričom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté,

t. j. vo veci sa nekoná.“

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal tiež prieťahy v konaní označených

súdov (okresného a krajského), keďže v dôsledku prerušenia konania sa v jeho veci nekoná.

3. Sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo J. M.... na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1

..., prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa ... a práva na

verejné prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... postupom

Okresného súdu... vo veci vedenej pod č. k. a Krajského súdu... vo veci vedenej

pod č. k. porušené bolo.

Ústavný súd... priznáva J. M.... finančné zadosťučinenie vo výške 3.319,39 € /

100.000- Sk ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť porušovateľ v rade 1/ a 2/ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Ústavný súd zrušuje uznesenie Okresného súdu... č. -150 zo dňa

27. 11. 2008, uznesenie Krajského súdu... č. zo dňa 29. 4. 2009 a vec vracia

Okresnému súdu... na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ďalej navrhujem, aby mi súd uznesením priznal náhradu trov konania pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia vo výške 382,32 €... priamo na účet právneho zástupcu JUDr. L.

Š.... do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“

4. Na vyžiadanie sťažovateľ doručil ústavnému súdu namietané uznesenia okresného

súdu a krajského súdu, sťažnosť na prieťahy v konaní z 1. júna 2010 adresovanú predsedovi

okresného súdu (bez dokladu o jej doručení, pozn.) a sťažnosť na prieťahy v konaní

z 1. marca 2010 adresovanú predsedovi krajského súdu (bez dokladu o jej doručení, pozn.).

Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že uznesenie okresného súdu

č. k. -150 z 27. novembra 2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením krajského

súdu sp. zn. z 29. apríla 2009 nadobudli právoplatnosť 29. júna 2009.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva a slobody podľa odseku

1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa

odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo

slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd môže svojím

rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

6. Podľa každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru aby bola

jeho vec spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 27. novembra 2008, ako

aj postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 29. apríla 2009 boli porušené ním označené základné práva garantované v čl. 46 ods. 1

a a právo podľa dohovoru.

II.A

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v a v

ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu a krajského súdu

9. V súlade s už citovaným je právomoc ústavného súdu

na konanie o sťažnosti daná len vtedy, ak o ochrane tých práv a slobôd, ktorých ochrany

sa sťažovateľ domáha pred ústavným súdom, nekoná iný súd. Spomínané ustanovenia

určujú hranice právomoci ústavného súdu a zakotvujú podstatnú časť princípu

subsidiarity, podľa ktorého sa možno ochrany práva pred ústavným súdom domáhať

až vtedy, keď v Slovenskej republike neexistuje iný orgán verejnej moci, na ktorý sa môže

sťažovateľ priamo obrátiť a tento má právomoc mu aj účinnú ochranu poskytnúť.

Ak sťažovateľ má alebo v minulosti mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv,

ktorých porušenie namieta pred všeobecným súdom, tak to vylučuje právomoc ústavného

súdu konať o jeho sťažnosti. Nedostatok právomoci ústavného súdu vyplýva priamo

z () a ústavný súd ho nemôže prekonať postupom podľa

, ktorý sa vzťahuje len na neprípustnosť sťažnosti spočívajúcu

v nevyužití iných ako súdnych prostriedkov ochrany označených práv sťažovateľa.

10. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti, v ktorej

namietal porušenie označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 27. novembra 2008 odmietol pre nedostatok svojej

právomoci, keďže proti uzneseniu okresného súdu bolo možné podať odvolanie,

čo sťažovateľ aj využil.

11. Sťažnosť v rozsahu namietaných porušení práv sťažovateľa postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. apríla 2009 bolo

potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

13. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že bolo porušené jeho základné

právo na súdnu ochranu podľa a právo podľa ods. l dohovoru tým

spôsobom, že krajský súd uznesením sp. zn. z 29. apríla 2009 potvrdil

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 27. novembra 2008, ktorým prerušil súdne

konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej okresným súdom pod sp. zn.

.

14. Ústavný súd posúdil sťažovateľom namietané rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 29. apríla 2009, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 27. novembra 2008. Z jeho odôvodnenia vyplýva:

„Okresný súd napadnutým uznesením prerušil podľa

konanie do právoplatného skončenia sporu vedeného o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti navrhovateľa F. K. proti odporcovi Mgr. F. D., podanom na Okresnom

súde... 8. 9. 2008.

Okresný súd vychádzal z toho, že navrhovateľ sa domáha zaplatenia žalovanej istiny

proti odporcovi z dôvodu, že tento neoprávnene užíval nehnuteľnosť..., ktorej vlastníkom

sa stal na základe notárskej zápisnice... V konaní, vedenom pod sp. zn. , kde

ako navrhovateľ vystupuje F. K. a odporca Mgr. F. D., sa rieši otázka vlastníctva

predmetnej nehnuteľnosti, ktorú mal F. D. nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa

14. 2. 2008 od navrhovateľa J. M., F. K. sa v ňom domáha určenia vlastníckeho práva k

tejto nehnuteľnosti. Vyriešenie tejto otázky má podľa názoru okresného súdu zásadný

význam pre rozhodnutie v prerušenom konaní.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ... Poukázal na to, že v konaní

vedenom na Okresnom súde... pod sp.zn. sa nerieši prejudiciálna otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Vychádzal z toho,

že v konaniach nevystupujú totožní účastníci a nie je totožný ani ich predmet. Pokiaľ

by súd v konaní o určení vlastníckeho práva rozhodol v prospech odporcu, toto

rozhodnutie by malo účinky ex nunc, teda až od vydania takéhoto rozsudku. Ďalej uviedol,

že okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil okolnosť, či ním nedôjde k zbytočným

prieťahom v konaní.

Krajský súd... prejednal vec... bez nariadenia odvolacieho pojednávania...

a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil...

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

V prípade uvedenom v je daná súdu voľba, či konanie

preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia. Prerušiť konanie môže v prípade, že prebieha iné

konanie, kde sa rieši predbežná otázka, ktorú je síce oprávnený pre účely sporu vyriešiť

aj sám, môže však takisto konanie prerušiť. K prerušeniu konania vedie súd najmä záujem

jednotnosti rozhodovania.

Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny poukázaním

na to, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorú bez právneho dôvodu užíva

odporca.

Odporca vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 15. 6. 2006 tvrdenia

navrhovateľa týkajúce sa jeho vlastníckeho práva rozporoval. Uviedol, že navrhovateľ

nikdy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a žiadal poskytnutie lehoty na podanie

žaloby o určenie vlastníckeho práva. Otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej

nehnuteľnosti sa tak stala medzi účastníkmi spornou. V tomto prípade ide teda o tzv.

predbežnú otázku, ktorej vyriešenie má vplyv na ďalší postup a rozhodnutie súdu

v predmetnom konaní.

Na Okresnom súde... je vedené konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti pod sp. zn. v ktorom sa rieši otázka, či F. K., ktorý vystupuje

ako navrhovateľ je alebo nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Bolo by preto v

rozpore, nielen s požiadavkou jednotnosti súdnych rozhodnutí, ale aj hospodárnosti

konania, ak by okresný súd túto otázku duplicitne riešil aj v tomto konaní a opätovne

vykonával dôkazy, ktoré už boli vykonané.

Námietka navrhovateľa, že nemôže dôjsť k prerušeniu konania, pretože v konaní

vedenom pod sp. zn. sú odlišní účastníci a predmet konania ako v tomto

konaní, nie je dôvodná. Totožnosť účastníkov a predmetu konania, v oboch veciach, by bola

neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania v zmysle , podľa ktorého

začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie...

Rovnako je nedôvodná aj námietka navrhovateľa v súvislosti s účinkami rozhodnutia

o určení vlastníckeho práva. Rozsudok, ktorým bude rozhodnuté o tom, že či odporca

je vlastníkom sporných nehnuteľností, je rozsudkom, ktorý má deklaratórnu, nie

konštitutívnu povahu. Jeho vyhlásením, resp. nadobudnutím právoplatnosti sa nekonštituuje

vlastnícke právo, ale sa ním len konštatuje, že takéto právo tu existuje.

Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov preto krajský súd uznesenie okresného súdu

ako vecne správne potvrdil.“

15. Krajský (odvolací) súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn.

z 29. apríla 2009 teda vychádzal z toho, že výsledok sporu vedeného okresným súdom pod

sp. zn. relevantným spôsobom ovplyvní spor v právnej veci sťažovateľa

vedený okresným súdom pod sp. zn. , teda toho, v ktorom bolo konanie

prerušené, a preto prvostupňové uznesenie potvrdil.

16. Ústavný súd dospel k záveru, že z rekapitulovaného odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu sú zrejmé dôvody, na základe ktorých ako odvolací súd dospel k záveru

o splnení podmienky na prerušenie konania, pričom tieto dôvody nemožno považovať

za odporujúce pravidlám logiky alebo ich označiť v inom smere za excesívne.

17. V súvislosti s prerušením konania je potrebné dodať, že ide o uznesenie vydané

v súlade s , ktorým sa nerozhoduje o právach

a povinnostiach účastníkov sporu vo veci samej. Ústavný súd sa nenachádza v sústave

všeobecných súdov, neposudzuje výklad jednoduchého práva ani zákonnosť a optimálnosť

postupu okresného súdu, a nie je ani nadriadeným súdom okresnému súdu ani krajskému

súdu. Navyše, uvedené uznesenie o prerušení konania môže okresný súd v rámci konania

kedykoľvek podľa prehodnotiť, ak pominú dôvody prerušenia konania.

Aj z uvedených dôvodov takéto rozhodnutie spravidla ani nie je spôsobilé zasiahnuť

do zaručených základných práv a slobôd.

18. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd nezistil, že by postup krajského súdu

v okolnostiach danej veci ani jeho uznesenie sp. zn. z 29. apríla 2009

signalizovali príčinnú súvislosť s možným porušením označených práv sťažovateľa. Preto

pri predbežnom prerokovaní podľa rozhodol tak,

že sťažnosť v uvedenej časti odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.B

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu

19. Podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej

právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka

podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

20. Predmetom sťažnosti v tejto časti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

21. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov... Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom...

22. V prípade namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v spojení s dohovoru je týmto

účinným prostriedkom nápravy (bod 13) sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná

predsedovi súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Ústavný

súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že účelom práva

účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní

je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný

súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky,

ktoré má k dispozícii podľa citovanej právnej normy, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ

túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd

ich nezistil.

23. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa

zákona o súdoch (bod 16) zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov

(napr. , ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“. V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

24. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného

aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

25. Podľa názoru ústavného súdu „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných

prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred

ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré

s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri

vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať

dostupný prostriedok ochrany svojich práv“ (). V kontexte uvedeného ústavný

súd dodáva, že podania sťažovateľa [v ktorých namietal prieťahy v konaní okresného súdu

a krajského súdu (pozri bod 4)] v krátkom čase po (predsedovi okresného súdu), resp. pred

(predsedovi krajského súdu) podaním sťažnosti ústavnému súdu (11. mája 2010) sa javí byť

iba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak taká sťažnosť

mohla mať, ak by predseda okresného súdu a predseda krajského súdu dostali primeranú

(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (m. m.

, , ).

26. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

(II.B) podľa ako neprípustnú.

27. Vzhľadom na dôvody odmietnutia sťažnosti v tejto časti (bod 19 a 20) bolo bez

významu zaoberať sa ďalšími prípadnými dôvodmi odmietnutia sťažnosti v tejto časti (napr.

zjavná neopodstatnenosť či oneskorenosť).

III.

28. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010