Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 414/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. novembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. G., Č., zastúpeného JUDr. M. S., pre namietané

porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. G. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. septembra

2010 doručená sťažnosť Ing. M. G., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. M. S.,

pre namietané porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Čadca

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti popisuje skutkový stav veci takto:

«Okresný súd Čadca rozsudkom sp. zn. -98 zo dňa 31. 10. 2006 uložil

odporcovi Mesto Č. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi M. M. – B. sumu 29.160.000,- Sk s

9% ročným úrokom z omeškania od 26. 5. 2005 do zaplatenia a vo zvyšku 324.000,- Sk

návrh zamietol. Zároveň súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť na účet súdu titulom

súdneho poplatku sumu 200.000,- Sk a povinnosť hradiť navrhovateľovi trovy konania v

sume 363.295,- Sk na účet jeho právneho zástupcu, to všetko do 3 dní po právoplatnosti

rozsudku.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa

17. 9. 2007 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol odporca

zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 29.160.000,- Sk s 9% ročným úrokom z omeškania

od 26. 5. 2005 do zaplatenia zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi

sumu 29.160.000,- Sk. Vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietnutý,

zostal výrok rozsudku prvostupňového súdu nedotknutý. V ostatných častiach rozsudok

prvostupňového súdu potvrdil a uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy

odvolacieho konania v sume 170.936,- Sk.

Rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. -98 zo dňa 31. 10. 2006

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 17. 9. 2007

nadobudol právoplatnosť dňa 3. 12. 2007.

Na základe vyššie uvedených právoplatných súdnych rozhodnutí uzatvorili

navrhovateľ s odporcom dňa 10. 7. 2008 dohodu o urovnaní.

Na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 21. 12. 2009 rozsudok

Okresného súdu Čadca z 31. 10. 2006 č. k. -98, okrem výroku o zamietnutí

žaloby vo zvyšku, a rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 17. septembra 2007 sp. zn.

, okrem výroku, že prvostupňový rozsudok zostáva v časti zamietnutia žaloby

vo zvyšku nedotknutý, zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Čadca na

ďalšie konanie.

Toto ďalšie konanie je vedené pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn.

a vo vecí rozhoduje sudkyňa, ktorá rozhodovala v pôvodnom konaní.

Sťažovateľ ako poslanec Mestského zastupiteľstva mesta Č. a podávateľ podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania GP SR zahlásil svoj vstup do konania vedeného pred

Okresným súdom Čadca pod sp. zn. ako vedľajší účastník na strane odporcu

Mesta Č. podaním zo dňa 24. 6. 2010 a zo dňa 29. 6. 2010.

Sťažovateľ ako vedľajší účastník doručil konajúcemu súdu dňa 13. 9. 2010 návrh

zo dňa 13. 9. 2010 na odňatie priznaného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov

navrhovateľa z dôvodov v ňom uvedených.

Sťažovateľ ako vedľajší účastník doručil konajúcemu súdu dňa 16. 9. 2010 pred

pojednávaním dôkazný návrh zo dňa 14. 9. 2010.

Sťažovateľovi ako vedľajšiemu účastníkovi bola dňa 16. 9. 2010 pred pojednávaním

zo strany konajúceho súdu doručená kópia podania odporcu Mesta Č. označeného ako

vzájomný návrh zo dňa 13. 9. 2010 súdu doručený dňa 14. 9. 2010.

Sťažovateľovi ako vedľajšiemu účastníkovi bol dňa 16. 9. 2010 na pojednávaní

zo strany konajúceho súdu krátkou cestou doručený rovnopis podania navrhovateľa M. M.

označený ako späťvzatie návrhu a vyjadrenie k vzájomnému návrhu zo dňa 14. 9. 2010 súdu

doručený dňa 16. 9. 2010.

Dňa 16. 9. 2010 o 8.30 hod. sa pred Okresným súdom Čadca vo veci uskutočnilo

pojednávanie.

Sťažovateľ ako vedľajší účastník doručil k rukám predsedu Okresného súdu Čadca

dňa 20. 9. 2010 vyjadrenie k vzájomnému návrhu odporcu zo dňa 20. 9. 2010 s námietkou

porušenia práva „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“.

Okresný súd Čadca do dnešného dňa na námietku zo dňa 20. 9. 2010 nereagoval

a sťažovateľovi nebola doručená žiadna odpoveď.»

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal tento nález:

«Základné právo sťažovateľa „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“ upravené v čl. 48

ods. 1 postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Čadca prikazuje, aby vzájomný návrh odporcu Mesto Č. zo dňa 13.

9. 2010 súdu doručený dňa 14. 9. 2010 doposiaľ vedený v konaní pod sp. zn.

bol pridelený náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových

prostriedkov schválených ministerstvom zákonnému sudcovi.

Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia vo výške 303,31 € (slovom tristotri

Eur 31/100 za 2 úkony právnej služby po 120,23 € - prevzatie a príprava zastúpenia,

sťažnosť; 2x režijný paušál po 7,21 €; DPH 19%, t. j. 48,43 €), ktoré je súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. S. JUDr.

B. s. r. o. vedený v Č., a. s. číslo..., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.»

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

K porušeniu označeného základného práva sťažovateľa malo dôjsť tým, že okresný

súd nevylúčil vzájomný návrh odporcu a navrhovateľa na samostatné konanie a ten

neprešiel elektronickou podateľňou s náhodným výberom. Preto podľa neho vec nebola

pridelená zákonnému sudcovi, ktorý mal byť v tomto prípade určený náhodným výberom.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

V zmysle judikatúry ústavného súdu zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa

zákonom ustanovené podmienky na funkciu sudcu. Okrem toho z nej vyplýva, že za

zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce (,

) a tiež sudcu, ktorému boli veci pridelené z dôvodu vylúčenia iného sudcu

pre zaujatosť v zmysle a nasl. (ďalej len „OSP“ ) alebo

pre ďalšie dôvody... (rozhodnutia , ).

Základné právo osoby nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi nemožno

interpretovať až tak extenzívne, aby sa spájalo s osobou jediného sudcu. Účelom

základného práva podľa je zabezpečiť fyzickým osobám a právnickým

osobám, aby ochranu ich právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci,

ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca

zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (), za predpokladu, že podľa

rozvrhu práce ide o sudcu, ktorý je oprávnený konať a rozhodovať určitý druh súdnej

agendy (, ).

V zmysle a o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zákonným sudcom je sudca, ktorý

vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom

práce na konanie a rozhodovanie o prerokovávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte,

zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie

a rozhodovanie v senáte. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade

so zákonom a rozvrhom práce

Predtým, ako by ústavný súd pristúpil k vecnému prieskumu sťažnosťou

napadnutého postupu všeobecného súdu, zaoberal sa tým, či sú v okolnostiach konkrétneho

prípadu splnené procesné podmienky, ktoré takéto preskúmanie pripúšťajú.

Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd môže

konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby

alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie

ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných

právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným

súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu

nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , ,

, , ).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie

je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na

konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.

Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý

nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na

ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp

minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých

rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané ().

V spojitosti s tým je potrebné pripomenúť, že ústavné súdnictvo v individuálnych

veciach je vybudované predovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených

vecí (). Právomoc ústavného súdu preto zásadne smeruje voči právoplatným

rozhodnutiam orgánov verejnej moci a právomoc preskúmavať aj ich „iný zásah“, ktorým

malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, je len nevyhnutnou

výnimkou, u ktorej však podmienka nemožnosti nápravy namietanej protiústavnosti iným

spôsobom musí zostať zachovaná. Tak to nie je v prípade, ak námietka smerujúca proti

„inému zásahu“ orgánu verejnej moci môže byť efektívne uplatnená v rámci ďalšieho

konania (napr. pri uplatňovaní procesných prostriedkov proti meritórnym rozhodnutiam).

Namietané konanie je v súčasnosti stále vedené na súde prvého stupňa. Sťažovateľ

bude mať možnosť svoje práva vrátane námietky, že bol odňatý svojmu zákonnému

sudcovi, v plnej miere uplatniť aj v odvolacom konaní.

V tomto štádiu konania totiž ústavný súd nemôže vstupovať do jurisdikcie

všeobecných súdov a vyjadrovať sa k výkladu a aplikácii zákonov alebo podzákonných

noriem, pretože je to zatiaľ úloha všeobecných súdov. V prípade, že by právoplatným

rozhodnutím všeobecného súdu, ktorý by uplatnil taký výklad a aplikáciu práva, ktorým by

podľa názoru sťažovateľa bolo porušené jeho právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi,

mohol by sa vecou zaoberať ústavný súd. Vzhľadom na to je v predmetnej veci sťažnosť

podaná ústavnému súdu predčasne.

Ústavný súd k veci ešte dodáva, že realizácia základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vrátane základného práva na zákonného

sudcu podľa ) je zabezpečená aj v rámci dovolacieho konania [

písm. g) ].

V nadväznosti na uvedené ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

sťažnosť odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej

prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. novembra 2010