Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 171/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. G., R., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a postupom a

rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. z 23. septembra 2010 a postupom a

rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 24. októbra 2011, uznesením

Okresného súdu Čadca č. k. -344 z 24. januára 2011 a uznesením Krajského

súdu v Žiline č. k. -365 z 24. októbra 2011, ako aj postupom

predchádzajúcim ich vydaniu, uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -408 z

27. júna 2011 a uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -368 z 24. októbra

2011, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára

2012 doručená sťažnosť Ing. M. G., R. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 23. septembra 2010 (ďalej len „rozsudok z 23.

septembra 2010“) a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 24. októbra 2011 (ďalej len „rozsudok z 24. októbra 2011“),

uznesením okresného súdu č. k. -344 z 24. januára 2011 a uznesením krajského

súdu č. k. -365 z 24. októbra 2011, ako aj postupom predchádzajúcim ich

vydaniu, uznesením okresného súdu č. k. -408 z 27. júna 2011 a uznesením

krajského súdu č. k. -368 z 24. októbra 2011, ako aj postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom

sp. zn. z 31. októbra 2006 (ďalej len „rozsudok z 31. októbra 2006“) uložil

odporcovi v predmetnom konaní Mestu Č. (ďalej len „odporca“) prvým výrokom povinnosť

zaplatiť M. M. – B. S. (ďalej len „navrhovateľ“) sumu 29 160 000 Sk s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 26. mája 2005 do zaplatenia, druhým výrokom návrh v časti o zaplatenie

sumy 324 000 Sk zamietol, ďalším v poradí tretím výrokom zaviazal odporcu uhradiť na

účet okresného súdu súdny poplatok v sume 200 000 Sk a štvrtým výrokom ho zaviazal na

účet právneho zástupcu navrhovateľa uhradiť trovy konania v sume 363 295 Sk do 3 dní po

právoplatnosti rozsudku.

Odporca podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 31. októbra

2006 odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 17. septembra 2007 (ďalej len „rozsudok zo 17. septembra 2007“), ktorým uvedený

rozsudok, pokiaľ ide o prvý výrok, zmenil tak, že odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi

sumu 29 160 000 Sk a zostávajúce výroky tohto rozsudku potvrdil, a zároveň odporcu

zaviazal uhradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 170 936 Sk. Rozsudok

okresného súdu z 31. októbra 2006 v spojení s rozsudkom krajského súdu zo 17. septembra

2007 nadobudol právoplatnosť 3. decembra 2007 a na základe nich účastníci tohto konania

uzatvorili 10. júla 2008 dohodu o urovnaní.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal v predmetnej veci mimoriadne

dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením

sp. zn. z 21. decembra 2009 rozsudok okresného súdu z 31. októbra 2006

okrem výroku o zamietnutí návrhu v časti o zaplatenie sumy 324 000 Sk a rozsudok

krajského súdu zo 17. septembra 2007 okrem výroku, že prvostupňový rozsudok zostáva

v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku nedotknutý, zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konanie v predmetnej veci bolo ďalej okresným súdom vedené

pod sp. zn. , v ktorom rozhodovala tá istá zákonná sudkyňa ako v pôvodnom

konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ, ktorý bol v tom čase poslancom Mestského zastupiteľstva mesta Č.

a podávateľ podnetu na podanie mimoriadneho dovolania Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky, podaniami z 24. júna 2010 a 29. júna 2010 navrhol, aby okresný súd

rozhodol, že ako vedľajší účastník môže vstúpiť do konania sp. zn. . V konaní

vedenom pod sp. zn. bolo uznesením okresného súdu zo 6. júna 2006 v znení

uznesenia okresného súdu z 1. augusta 2006 rozhodnuté o priznaní oslobodenia

navrhovateľa od súdnych poplatkov v celom rozsahu. Sťažovateľ ako vedľajší účastník

doručil okresnému súdu 13. septembra 2010 návrh na odňatie priznaného oslobodenia

od platenia súdnych poplatkov navrhovateľa z dôvodov v ňom uvedených.

Sťažovateľ ako vedľajší účastník doručil okresnému súdu 16. septembra 2010

pred pojednávaním „dôkazný návrh“ zo 14. septembra 2010. Okresný súd sťažovateľovi

pred uskutočnením pojednávania doručil kópiu podania odporcu označeného ako vzájomný

návrh z 13. septembra 2010. Na pojednávaní uskutočnenom 16. septembra 2010

na okresnom súde bol sťažovateľovi krátkou cestou doručený rovnopis podania

navrhovateľa označeného ako späťvzatie návrhu a vyjadrenie k vzájomnému návrhu zo 14.

septembra 2010, zároveň bol na tomto pojednávaní podaný návrh na vylúčenie vzájomného

návrhu odporcu na samostatné konanie. Sťažovateľ doručil k rukám predsedu okresného

súdu 20. septembra 2010 vyjadrenie k vzájomnému návrhu podanému odporcom, v ktorom

namietal porušenie základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi. Porušenie

uvedeného základného práva namietal aj sťažnosťou z 21. septembra 2010, o ktorej ústavný

súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. . Vo svojom uznesení v tejto

veci ústavný súd konštatoval, že sťažnosť bola podaná predčasne a sťažnosťou na porušenie

základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi sa môže zaoberať až po právoplatnom

skončení veci samej.

Okresný súd následne v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 23. septembra 2010

tak, že súhlasí so späťvzatím návrhu navrhovateľom na zaplatenie 967 934,67 €

(29 160 000 Sk) a konanie zastavuje. Ďalej okresný súd vzájomný návrh odporcu, aby bolo

určené, že dohoda o urovnaní z 10. júla 2008 a kúpna zmluva v nej obsiahnutá, ktorej vklad

bol Správou katastra Č. povolený 11. augusta 2008 pod č. V 2335/2008, sú neplatné,

zamietol. Taktiež okresný súd zamietol aj tú časť vzájomného návrhu, ktorým odporca

žiadal určiť, aby navrhovateľ bol povinný zaplatiť odporcovi sumu 199 163,51 €

( Sk), sumu 17 733,22 € (534 231 Sk), vydať pozemky v katastrálnom území Č.

2

parc. č. CKN 1754/70 o výmere 1994 m– zastavané plochy a nádvoria a parcelné číslo

2

CKN 1149/12 o výmere 2032 m– ostatná plocha, alternatívne zaplatiť odporcovi peňažnú

náhradu v sume 200 619,83 € (6 043 873 Sk) a hradiť trovy konania, všetko do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zaviazal odporcu povinnosťou hradiť navrhovateľovi

trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 5 981,08 € na účet právneho

zástupcu navrhovateľa do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Proti rozsudku okresného súdu z 23. septembra 2010 podal odvolanie odporca

i sťažovateľ. Sťažovateľ bol uznesením z 24. januára 2011 okresným súdom zaviazaný

zaplatiť v lehote 3 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané odvolanie v sume

25 150 €, proti ktorému podal 8. februára 2011 odvolanie. Podaním zo 16. februára 2011

požiadal okresný súd o oslobodenie od súdneho poplatku a v prílohe svojho podania

z 25. februára 2011 predložil okresnému súdu potrebné podklady. Okresný súd uznesením

z 27. júna 2011 odporcovi a sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov

nepriznal, sťažovateľ sa však proti tomuto uzneseniu podaním z 28. júla 2011 odvolal.

Krajský súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom z 24. októbra 2011 vo veci samej

tak, že rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2010 v častiach napadnutých odvolaniami

odporcu a sťažovateľa vrátane výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil

a zároveň odporcovi a sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť solidárne navrhovateľovi

trovy odvolacieho konania v sume 1 516,73 € do 3 dní na účet právneho zástupcu

navrhovateľa.

Uznesením č. k. -365 z 24. októbra 2011 krajský súd potvrdil

uznesenie okresného súdu z 24. januára 2011 (o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie sťažovateľovi) a uznesením č. k. -368 z 24. októbra 2011

potvrdil uznesenie okresného súdu z 27. júna 2011 (o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov odporcovi a sťažovateľovi), pričom obe uvedené uznesenia nadobudli

právoplatnosť 29. decembra 2011.

Rozsudok okresného súdu z 23. septembra 2010 v spojení s rozsudkom krajského

súdu z 24. októbra 2011 nadobudol právoplatnosť 29. decembra 2011.

Sťažovateľ ďalej v rámci odôvodnenia svojej sťažnosti uviedol:

«Zákonným sudcom je sudca, ktorý spĺňa zákonom určené predpoklady pre funkciu

sudcu. Na určenie totožnosti zákonného sudcu je právne významná hore uvedená

podmienka ustanovenia o súdoch a o zmene a o doplnení

niektorých zákonov, podľa ktorej za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v

súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa vzájomná žaloba nebude prípustná ani

v prípadoch, keď predmet konania vymedzený vzájomným návrhom bude k doposiaľ

prejednávanému predmetu konania vo vzťahu prejudiciality. Ak by napr. proti pôvodne

podanej žalobe na plnenie podal vzájomný návrh žalovaný v tom zmysle, že požaduje

určenie, že zmluva, na základe ktorej sa žalobca domáha plnenia, je neplatná, pôjde

o typickú prejudiciálnu otázku, ktorú si musí súd samostatne posúdiť bez toho, aby takúto

otázku pojal do výroku svojho rozhodnutia. Takýto vzájomný návrh bude neprípustný.

Rovnako vzájomný návrh nebude prípustný v tých prípadoch, ak by uplatnený nárok

žalovaného do tej miery skutkovo nesúvisel s uplatneným nárokom žalobcu, že by sa vec

mala prideliť do iného súdneho registra, čo by porušovalo ústavný princíp neodňateľnosti

svojmu zákonnému sudcovi.

V tomto prípade sú konania vo vzťahu prejudiciality. Najmä však vzájomný návrh

odporcu skutkovo a ani právne nesúvisí s uplatneným nárokom navrhovateľa. Dokazovanie

vo veci bude potrebné vykonať úplne iným smerom, čo naruší i zásadu hospodárnosti

občianskeho súdneho konania. Je evidentné, že bol porušený ústavný princíp

„neodňateľnosti svojmu zákonnému sudcovi“, keď takýto vzájomný návrh nebol vylúčený

na samostatné konanie a najmä keď neprešiel elektronickou podateľňou s náhodným

výberom, čo znamená porušenie zákonných ustanovení ako aj interných predpisov súdu, v

čom vidí sťažovateľ porušenie svojho ústavného práva v postupe Okresného súdu Čadca a

Krajského súdu v Žiline.

Na základe uvedeného sťažovateľ namieta, že vec nebola uvedeným postupom

Okresného súdu Čadca pridelená zákonnému sudcovi a tým bolo porušené základné právo

účastníka konania „nebyť odňatý zákonnému sudcovi“. Zákonný sudca určený náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov na začiatku

konania je tým jediným zákonným sudcom pre celé konanie až do právoplatného skončenia

veci.

Na základe vyššie uvedeného postupu a rozhodnutí Okresného súdu Čadca

a Krajského súdu v Žiline došlo k porušeniu práva sťažovateľa „nebyť odňatý zákonnému

sudcovi“ upraveného v ...

Sťažovateľ považuje postup a rozhodnutia tak Okresného súdu Čadca ako aj

Krajského súdu v Žiline vo vzťahu k poplatkovej povinnosti účastníkov konania

za nesprávne a také, ktoré jednoznačne a evidentne nerešpektujú citované základné práva

a slobody ( , pozn.) premietnuté do zákonnej úpravy

V rámci tohto súdneho konania bola poplatková povinnosť navrhovateľa za podaný

návrh na začatie konania vo výške 200.000,- Sk, čo predstavuje 6.638,78 €. Súd

navrhovateľa najskôr od povinnosti od súdnych poplatkov neoslobodil z dôvodu existencie

majetku v značnej hodnote. Po jeho odvolaní mu súd následne oslobodenie priznal

v podstate s odôvodnením, že vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí si vyžaduje

náklady na ich údržbu, poistenie, daň a iné výdavky. Z uvedenej formulácie vyplýva, že

vlastníctvo hoc aj značného majetku nie je dôvodom na nepriznanie oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Vo vzťahu ku sťažovateľovi predstavuje súdny poplatok za podané odvolanie sumu

25.150,- € (757.668,90 Sk). Oproti súdnemu poplatku, ktorý mal zaplatiť navrhovateľ

v prípade neoslobodenia, bol súdny poplatok sťažovateľa za odvolanie v tomto štádiu

konania cca 3,79 násobne vyšší. Sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov s tým, že dostatočne nepreukázal majetkové pomery, čo však nie je pravda,

nakoľko do súdneho spisu boli predložené doklady, na základe ktorých súdy bežne

majetkové pomery účastníkov konania posudzujú.

Navrhovateľ je živnostník, vystupuje vo viacerých obchodných spoločnostiach ako

spoločník a konateľ, vlastní veľké množstvo nehnuteľností, ktoré mu prinášajú značené

zisky. Okrem iného na základe dohody o urovnaní získal od Mesta Č. ďalší majetok

v podobe hotovosti a nehnuteľností, ktoré neskôr so ziskom speňažil. Podľa názoru

sťažovateľa navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal dôvody, na základe ktorých by mu mal

súd oslobodenie priznať, napriek tomu mu bolo oslobodenie priznané. Sťažovateľ poukazuje

aj na skutočnosť, že sa súdy s jeho návrhom na odňatie priznaného oslobodenia

navrhovateľa žiadnym spôsobom nevysporiadali a po predložení dôkazov o jeho značnom

majetku mu oslobodenie ponechali.

Naproti tomu sťažovateľ je fyzickou osobou, ktorá ani zďaleka nedisponuje takým

majetkom a takými finančnými možnosťami ako navrhovateľ. Svoje majetkové pomery

zdokladoval podobne ako navrhovateľ. Súdy však vo vzťahu k nemu nepostupovali v zmysle

zásady „rovnosti účastníkov konania“, pretože navrhovateľom predložené doklady

akceptovali a vyhodnotili ich ako odôvodňujúce priznať oslobodenie na rozdiel

od sťažovateľa, kde jeho dôkazy ako odôvodňujúce na priznanie oslobodenia neboli

akceptované.

Účastníci rovnako zdokladovali svoje majetkové pomery predložením relevantných

dokladov, pričom sťažovateľ súdu naviac zdokladoval aj ďalší majetok navrhovateľa. Súdy

napriek tomu pri navrhovateľovi vyhodnotili jeho majetok na jeho ťarchu a oslobodenie mu

priznali a pri sťažovateľovi sa s jeho majetkovými pomermi v podstate nezaoberali

a oslobodenie mu nepriznali.

Sťažovateľ teda vidí porušenie základného práva „rovnosti účastníkov konania“

v tom, že pri oslobodzovaní od súdnych poplatkov súdy nepostupovali vo vzťahu

k účastníkom konania rovnako, keď zdokladované majetkové pomery navrhovateľa

vyhodnotili ako postačujúce na jeho oslobodenie od súdnych poplatkov a zdokladované

majetkové pomery sťažovateľa vyhodnotili ako neodôvodňujúce na priznanie čo i len

čiastočného oslobodenia od súdnych poplatkov aj vzhľadom k výške súdneho poplatku, ku

ktorému bol sťažovateľ zaviazaný. Tým súdy vystavili sťažovateľa do podstatne

nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je navrhovateľ.

Na základe uvedeného sťažovateľ namieta, že v súdnom konaní oproti nemu bol

navrhovateľ postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Čadca ako aj Krajského súdu

v Žiline neprimerane zvýhodnený. Navrhovateľ hoc preukázateľne majetný bol od nižšieho

súdneho poplatku oslobodený a sťažovateľ hoc preukázateľne s podstatne horšou

majetkovou situáciou od podstatne vyššieho súdneho poplatku oslobodený nebol. Týmto

bolo porušené základné právo sťažovateľa „rovnosti účastníkov konania“ upraveného

v .»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že jeho základné právo podľa bolo rozsudkom okresného súdu

z 23. septembra 2010 a rozsudkom krajského súdu z 24. októbra 2011, ako aj

postupom predchádzajúcim ich vydaniu porušené, uvedené rozsudky zruší a vec vráti

okresnému súdu na ďalšie konanie, prikáže okresnému súdu, aby vzájomný

návrh odporcu z 13. septembra 2010 pridelil náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom zákonnému sudcovi,

ďalej vysloví, že jeho základné právo podľa bolo uznesením

okresného súdu č. k. -344 z 24. januára 2011 a uznesením krajského súdu

č. k. -365 z 24. októbra 2011, ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu

porušené, uvedené uznesenia zruší a vec vráti späť na ďalšie konanie okresnému súdu, ďalej

vysloví, že jeho základné právo podľa bolo uznesením okresného súdu

z 27. júna 2011 a uznesením krajského súdu č. k. -368 z 24. októbra 2011

porušené, uvedené uznesenia zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie, a napokon

prizná mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 323,50 €, ktoré mu zaviaže zaplatiť

na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti nálezu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 47

ods. 3 a postupom a rozsudkom okresného súdu z 23. septembra 2010

a postupom a rozsudkom krajského súdu z 24. októbra 2011, uznesením okresného súdu

č. k. -344 z 24. januára 2011 a uznesením krajského súdu č. k. 5 Co 312/2011-

365 z 24. októbra 2011, ako aj postupom predchádzajúcim ich vydaniu, uznesením

okresného súdu č. k. -408 z 27. júna 2011 a uznesením krajského súdu

č. k. -368 z 24. októbra 2011, ako aj postupom predchádzajúcim jeho

vydaniu. K porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi došlo podľa

sťažovateľa v dôsledku toho, že v predmetnom konaní podaný vzájomný návrh odporcu,

ktorý skutkovo ani právne nesúvisí s nárokom uplatneným navrhovateľom, súdy zúčastnené

na rozhodovaní v predmetnej veci nevylúčili na samostatné konanie, z čoho vyplýva, že

uvedená vec nebola pridelená zákonnému sudcovi. Porušenie svojho základného práva na

rovnosť účastníkov v konaní vidí sťažovateľ v tom, že súdy zúčastnené na rozhodovaní

v predmetnej veci mu nepriznali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, a to napriek

tomu, že svoje majetkové pomery v konaní zdokladoval „podobne ako navrhovateľ“,

ktorému súdy oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznali, a aj napriek tomu, že ako

fyzická osoba na rozdiel od navrhovateľa nedisponuje takým majetkom ako on.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom a rozsudkom okresného súdu z 23. septembra 2010, ako aj k namietanému

porušeniu základného práva podľa uzneseniami okresného súdu

č. k. -344 z 24. januára 2011 a č. k. -408 z 27. júna 2011

a postupom predchádzajúcim ich vydaniu

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity

svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z ,

podľa ktorého rozhoduje o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu z 23. septembra 2010, ako aj vo vzťahu

k uzneseniam okresného súdu č. k. -344 z 24. januára 2011 a č. k. 8 C 31/2010-

408 z 27. júna 2011 ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý

vyplýva z , v danom prípade nemá právomoc preskúmavať uvedený

rozsudok a uznesenia, pretože postup okresného súdu jeho rozsudok i uznesenia

v predmetnej veci už preskúmal na základe riadnych opravných prostriedkov (podaných

odvolaní) sťažovateľa krajský súd.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom a rozsudkom krajského súdu z 24. októbra 2011

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi, ku ktorému malo dôjsť v dôsledku toho, že o vzájomnom návrhu

odporcu podanom v predmetnom konaní nerozhodoval zákonný sudca.

Podľa je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd

nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Sťažovateľom predložená námietka, podľa ktorej v predmetnom konaní

nerozhodoval zákonný sudca, predstavuje vadu konania, ktorú je sťažovateľ oprávnený

namietať prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania, o ktorom

rozhoduje na základe právomoci mu zverenej najvyšší súd.

S ohľadom na princíp subsidiarity ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

ods. 2 uvedeného zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

uzneseniami krajského súdu č. k. -365 z 24. októbra 2011

a č. k. -368 z 24. októbra 2011

Sťažovateľ namieta, že v predmetnom konaní došlo k porušeniu jeho základného

práva na rovnosť účastníkov konania odvolávajúc sa na odlišný prístup krajského súdu pri

rozhodovaní o žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov podaných jednotlivými

účastníkmi tohto konania.

Uznesením č. k. -365 z 24. októbra 2011 krajský súd potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -344 z 24. januára 2011, ktorým okresný súd

sťažovateľovi ako vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a odvolateľovi uložil

povinnosť zaplatiť na jeho účet súdny poplatok za podané odvolanie v sume 25 150 €.

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi uznesením krajského súdu

sp. zn. z 24. októbra 2011 a sťažovateľom namietaným porušením

základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa , a preto jeho

námietky proti nemu považoval za zjavne neopodstatnené.

Uznesením č. k. -368 z 24. októbra 2011 krajský súd potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -408 z 27. júna 2011, ktorým okresný súd

sťažovateľovi ako vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporcu nepriznal

oslobodenie od súdnych poplatkov. V podstatnej časti odôvodnenia uznesenia krajského

súdu č. k. -368 z 24. októbra 2011 krajský súd uviedol:

«Preskúmaním napadnutého uznesenia predloženého spisu, ako aj tvrdení

vznesených vedľajším účastníkom, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne

postupoval, keď nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu oslobodenie od

platenia súdnych poplatkov.

Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že vedľajší účastník na strane odporcu

požiadal podaním doručeným okresnému súdu dňa 16. 2. 2011 o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Okresný súd následne výzvou zo dňa 2. 3. 2011, doručenou právnemu

zástupcovi vedľajšieho účastníka dňa 8. 3. 2011 vyzval vedľajšieho účastníka na

predloženie dokladov, a to príjmu za rok 2010 do februára 2011, potvrdenia

od zamestnávateľa, príjem zo živnosti, ďalej aby oznámil, s kým žije v spoločnej

domácnosti, a aký je jeho príjem, ktorý žiadal doložiť dokladmi, aby písomne deklaroval, či

má peňažné prostriedky na účtoch v tuzemských resp. cudzozemských peňažných ústavov,

ak áno, aby účty identifikoval a oznámil súdu aktuálny zostatok týchto účtov, aby oznámil,

či vlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok väčšej hodnoty s uvedením katastrálneho územia,

obce, listu vlastníctva a pod. Vedľajší účastník na strane odporcu na výzvu okresného súdu

nijako nereagoval, pričom okresný súd rozhodol až dňa 27. 6. 2011, t. j. po dlhšom časovom

období. Odvolací súd mal vzhľadom na uvedené za to, že námietka vedľajšieho účastníka

v tom smere, že mu okresný súd nedoručil na vyplnenie tlačivo „Potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch“, je nedôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd

nemá povinnosť uvedené tlačivo účastníkovi zaslať, navyše keď ho predmetnou výzvou

požiadal o deklarovanie údajov a doloženie dokladov, ktoré by vyplývali aj z uvedeného

tlačiva. Navyše okresný súd správne poukázal na to. že nakoľko si vedľajší účastník zásielku

s predmetnou výzvou nevyzdvihol v odbernej lehote na súde, uplatnila sa v tomto prípade

fikcia doručenia. Je potrebné zdôrazniť, že návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov podáva účastník konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka

konania), preto v tejto časti konania nesie bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. Je

v záujme účastníka konania, aby predložil všetky doklady vzťahujúce sa k jeho žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto doklady je povinný predložiť spolu so žiadosťou,

tak aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žiadosti účastníka konania v zmysle ustanovenia

. V prípade, že tak účastník neurobí, súd ho vyzve na preukázanie jeho

osobných, majetkových a zárobkových pomerov, pričom uvedené tlačivo „Potvrdenie

o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“ slúži len ako pomôcka. Vedľajší

účastník ignorovaním výzvy okresného súdu si v tomto prípade nesplnil povinnosť tvrdenia

a ani dôkaznú povinnosť. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by vedľajší

účastník nemohol doklady, ktoré doložil k odvolaniu, predložiť už pri rozhodovaní

okresného súdu. Odvolací súd preto považoval napadnuté uznesenie okresného súdu za

vecne správne, stotožnil sa s ním a v plnom rozsahu odkazuje na jeho odôvodnenie.»

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným

právnym zástupcom a v sťažnosti nenamietal porušenie ústavnoprocesných princípov

súdneho konania zakotvených v , ale len porušenie .

Ústavný súd je viazaný návrhom sťažovateľa a v dôsledku tejto viazanosti mu neprináleží

v prípade sťažovateľa preskúmanie možnosti porušenia ústavnoprocesných princípov

súdneho konania zakotvených v , keď ich porušenie sťažovateľ nenamietal.

Krajský súd v uvedenom konaní uznesením č. k. -368 z 24. októbra

2011 rozhodoval vo veci žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorého

účastníkom je iba poplatník, t. j. osoba, ktorá iniciovala poplatkový úkon, resp. osoba

viazaná povinnosťou zaplatiť súdny poplatok, s ohľadom na to možno konštatovať, že

k porušeniu základného práva na rovnosť účastníkov podľa v rámci

konania o oslobodenie od súdnych poplatkov dôjsť nemohlo. Ústavný súd preto námietky

sťažovateľa smerujúce proti uzneseniu č. k. -368 z 24. októbra 2011

považoval za zjavne neopodstatnené.

Nad rámec uvedeného vo vzťahu k časti petitu, ktorý znie: „Okresnému súdu Čadca

prikazuje, aby vzájomný návrh odporcu Mesto Č. zo dňa 13. 9. 2010 súdu doručený dňa 14.

9. 2010 doposiaľ vedený v konaní pod sp. zn. bol pridelený náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených

ministerstvom zákonnému sudcovi“, ústavný súd uvádza, že táto právomoc mu nie je daná.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012