Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 504/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., S., zastúpenej advokátkou JUDr. D. S., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Revúca v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra

2010 doručená sťažnosť A. S., S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie

svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Revúca (ďalej aj „okresný súd“) v dedičskom konaní

vedenom pod sp. zn. , (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplynulo, že „... Dňa 18. 10. 2009 zomrela teta sťažovateľky M. S. Dňa

29. 10. 2009 odporca poveril notára JUDr. I. S. ako súdneho komisára prejednaním

dedičstva po neb. poručiteľke. Dňa 22. 1. 2010 sa uskutočnilo predbežné vyšetrenie, kedy

sťažovateľka uviedla tých príbuzných poručiteľky, o ktorých mala vedomosť. Konanie sa

vedie pred odporcom pod č. k. , .

Na vyžiadanie odporcu, v skutočnosti notára zo dňa 15. 2. 2010 sťažovateľka

oznámila podaním na pošte dňa 25. 2. 2010 notárovi cenu nehnuteľnosti bytu č. 29 na 6.p.

vo vchode č. 2 v bytovom dome V9 s. č. 1124 zapísanom na LV č. 3048 v k. ú. R. v hodnote

10.000.- Eúr.

Na opätovné vyžiadanie notára zo dňa 1. 3. 2010 sťažovateľka už bola nútená

vyhľadať právnika a za jeho pomoci doplnila vyhlásenie účastníka podľa § 120 ods. 3

o určení všeobecnej hodnoty stavby - predmetného bytu, ktoré dokladovala prílohou

a to listom zo dňa 7. 3. 2010.

Na list notára zo dňa 16. 3. 2010 sťažovateľka v rámci svojich možností o príbuzných

poručiteľky odpovedala notárovi listom zo dňa 30. 3. 2010, pričom ho upozornila, že za

predmetný byt platí za služby spojené s užívaním bytu (v skutočnosti za jeho neužívanie) od

úmrtia poručiteľky zo svojho dôchodku a vôbec sa postarala o pohreb poručiteľky.

Nakoľko ani po doplnení vyhlásenia účastníka listom zo dňa 7. 3. 2010 sa dedičstvo

po poručiteľke neprejednalo, a notár nepostupoval v dedičskom konaní sústredene a

urýchlene sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy v dedičskom konaní predsedovi

odporcu podanú u odporcu dňa 3. 5. 2010, na ktorú sťažnosť odpovedal predseda odporcu

listom zo dňa 20. 5. 2010, konštatujúc, že nezistil zavinené prieťahy v konaní, preto nebol

dôvod na sťažovateľkou navrhovaný postup podľa

Preto sťažovateľka trpezlivo čakala na prejednanie dedičstva až do dňa 4. 10. 2010,

kedy sa na predvolanie notára dostavila k notárovi z okr. P. do R., čo je nemalá vzdialenosť

a vzhľadom na vek sťažovateľky ju tam odviezol osobným motorovým vozidlom syn Peter,

ktorý nemá vlastný byt, len je spoluvlastníkom polovice RD spolu so sťažovateľkou, ktorú

polovicu nadobudol dedením po svojom otcovi.

Sťažovateľka sa ale s notárom nestretla, pretože z kancelárie notára vyšla zrejme

jeho sekretárka, ktorá sťažovateľke oznámila, že dedičské konanie sa neuskutoční.

Sťažovateľka sa tak už po druhý raz (prvý raz 22. 1. 2010) celkom zbytočne

dostavila do R. a dedičstvo sa neprejednalo, len sekretárka notára jej oznámila aby

zabezpečila splnomocnenie od príbuzných poručiteľky, ktorý sa vraj nedostavili do R.

Takýto postup notára sťažovateľka považuje za neetický a nedôstojný úradu notára a

nezákonný, pretože dedičské konanie a účasť na ňom má zabezpečiť notár, ktorý má na to

nástroje a možnosti dané mu na rozdiel od sťažovateľky, ktorá príbuzných

poručiteľky pozná len z videnia na pohrebe poručiteľky a pod.

Preto sa sťažovateľka domnieva, že ak dedičské konanie nie je ukončené ani do roka

od úmrtia poručiteľky, pričom sťažovateľka upozornila notára na to, že od úmrtia

poručiteľky musí platiť mesačne cca 70.- Eúr za služby spojené s užívaním predmetného

bytu zo svojho dôchodku, ktorý je podpriemerný, tak potom dedičské konanie nie je súladné

so zákonom, ale je presiaknuté prieťahmi, vyplývajúcimi z nesprávneho v rozpore s ust.§ 6 a

§ postupu notára v dedičskom konaní po 22. 1. 2010 a jeho nečinnosti

v období, november a december 2010.

Sťažovateľka má teda za to, že v dedičskom konaní, ktoré je t. č. už neprimerane dlho

trvajúce vo vzťahu k povahe jeho predmetu, ktorým je prázdny byt za ktorý sťažovateľka

platí zbytočne mesačné platby a poľnohospodárska pôda, je porušované jej základné právo

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené SR ako aj

právo na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prijal

sťažnosť na ďalšie konanie a následne o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. ,

porušil základné právo A. S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl.48

ods.2 a na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd .

Okresnému súdu Revúca prikazuje konať vo veci vedenej pod sp. zn. ,

bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

A. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1000.- Eúr, ktoré je jej

povinný Okresný súd Revúca vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd Revúca je povinný vyplatiť A. S. sumu 260,70.- Eúr, do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S.

Svoj návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľka

odôvodňuje tým, že okresný súd nekonal v dedičskom konaní čo najrýchlejšie a ani

hospodárne a plynulo odo dňa 22. 1. 2010, lebo okresný súd dedičskú vec po poručiteľke

nerozhodol v primeranej lehote. Okresný súd postupuje v konaní jednak nehospodárne a

nesústredene, čím právna neistota sťažovateľky, ktorá u nej trvá už 1 rok je porušená a

okresný súd, v skutočnosti notár ako súdny komisár, napriek tomu pojednávanie určené na

deň 4. 10. 2010 zrejme odročil, neupovedomil sťažovateľku o tom, že pojednávanie sa

neuskutoční vopred, vzhľadom na vzdialenosť ktorú musela sťažovateľka ako dôchodkyňa

prekonať a vynaložiť dva razy zbytočné náklady na dopravu, pričom sa ani len neobťažoval

osobne dňa 4.10.2010 vysvetliť sťažovateľke neprejednanie dedičstva a urobil tak

sprostredkovane prostredníctvom svojej sekretárky. Pretože predmetom sporu je

prejednanie dedičstva po poručiteľke o ktorú sa sťažovateľka postarala na sklonku jej

života, čím odbremenila štát o nemalé finančné prostriedky, čo bolo na ťarchu sťažovateľky

aj ej členov rodiny, v dôsledku čoho vynakladá na platbách za služby spojené s užívaním

bytu už po dobu 12 mesiacov mesačné platby / spolu cca 650.-Eúr / zbytočne, súd by mal

preto konať a rozhodnúť urýchlene a nie postupovať tak pomaly a nehospodárne ako

postupuje a ďalej by nemal zaťažovať sťažovateľku zbytočnými úkonmi nákladami

súvisiacimi s prejednaním dedičstva, ktoré si mal sám zaobstarať alebo vykonať . Notár ako

súdny komisár si mal okruh dedičov zistiť sám už v období mesiacov november a december

2009 resp. najneskôr v mesiaci január 2010 a nezaťažovať tým sťažovateľku po jednom

roku.

Obavy sťažovateľky spočívajúce v otázke ako dlho bude ešte znášať zbytočné náklady

na platby spojené s užívaním bytu a na dopravu do R. z okr. P., o ktorom byte ani nevie či

ho v dedičskom konaní vôbec zdedí, u sťažovateľky prehlbujú jej právnu neistotu a

vyvolávajú preto nedôveru v postoj a postup notára k prejednaniu dedičstva a s poukazom

na jeho prejav vyplývajúci z obsahu jeho opakovaných vyžiadaní a tiež z neprítomnosti

v deň pojednávania 4. 10. 2010, kedy sa malo dedičské konanie uskutočniť, ale sa so

sťažovateľkou nespísala ani len zápisnica o neuskutočnenom pojednávaní.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom Okresného súdu Revúca

v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. , dochádza k porušovaniu

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú z obsahu samotnej sťažnosti je

zrejmé, že okresný súd (v skutočnosti notár ako súdny komisár) prakticky od začiatku

napadnutého konania, teda od 29. októbra 2009, konal vo veci v podstate priebežne. Dňa

22. januára 2010 sa uskutočnilo predbežné vyšetrenie a už vo februári 2010 si vyžiadal od

účastníčky konania cenu nehnuteľností patriacich do dedičstva. Prerokovanie dedičstva bolo

nariadené na 4. október 2010, avšak sa neuskutočnilo, pretože podľa informácie sekretárky

konajúceho notára sa na toto pojednávanie nedostavili všetci dedičia.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú

vzhľadom na to, že podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným

súdom nebol celkom bez prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty

sťažovateľky a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom

rozsahu a intenzite, ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Postup okresného súdu v danej veci sa

v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný

súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu

(sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľky

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010