Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 486/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2010

predbežne prerokoval sťažnosť P. H., T., a J. K., B., zastúpených advokátom JUDr. A. C.,

PhD., Advokátska kancelária, Š., ktorou namietajú porušenie základného práva na rovnosť

účastníkov v konaní podľa čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 3. novembra 2008 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 26. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. H. a J. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2009

doručená sťažnosť P. H. (ďalej len „sťažovateľ“) a J. K. – sestry sťažovateľa (ďalej len

„sťažovateľka“ spolu len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. A. C., PhD.,

ktorou namietajú porušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 37

ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v

Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 3. novembra 2008 a postupom

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6

Tost 2/2009 z 26. februára 2009.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 30. septembra 1998 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.

zo 17. marca 1999 uznaný vinným z trestného činu falšovania a pozmeňovania

peňazí a cenných papierov formou spolupáchateľstva podľa § 140 ods. 2 a 3 písm. b) a § 9

ods. 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) v jednočinnom súbehu s trestným činom podvodu formou

spolupáchateľstva podľa a a čiastočne

dokonaným a čiastočne nedokonaným v štádiu pokusu podľa ,

za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, pre výkon ktorého bol

zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Po doručení rozsudku najvyššieho súdu podal sťažovateľ podnet na podanie sťažnosti

pre porušenie zákona, ktorú generálny prokurátor Slovenskej republiky neakceptoval.

Následne sťažovateľka podala návrh na obnovu konania na krajskom súde. Konanie

o návrhu na povolenie obnovy konania bolo vedené pod sp. zn. . Krajský súd

návrh sťažovateľky na obnovu konania uznesením z 18. septembra 2006 zamietol. Najvyšší

súd uznesením sp. zn. zrušil napadnuté uznesenie (z dôvodu, že sťažovateľ

nemal v konaní o obnove konania obhajcu) a krajskému súdu uložil, aby vo veci znovu

konal a rozhodol. Krajský súd uznesením č. k. -262 z 3. novembra 2008 návrh

sťažovateľky zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka a obhajkyňa

sťažovateľa sťažnosť, o ktorej najvyšší súd uznesením sp. zn. z 26. februára

2009 rozhodol tak, že ju zamietol z dôvodu, že sa plne stotožnil s rozhodnutím krajského

súdu.

3. Podľa názoru sťažovateľov krajský súd, ako aj najvyšší súd napadnutými

rozhodnutiami porušili základné právo sťažovateľov na rovnosť účastníkov v konaní podľa

listiny, základné právo na súdnu ochranu podľa a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru. Na základe uvedeného

sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po jej prerokovaní

nálezom rozhodol o porušení nimi označených práv napadnutými rozhodnutiami,

rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2009, ako aj rozhodnutia

naň nadväzujúce zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, priznal

sťažovateľom finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € a trovy právneho zastúpenia.

Ústavný súd pre úplnosť poznamenáva, že text odôvodnenia sťažnosti je uvádzaný len pre

porušenie práv sťažovateľa (možno usudzovať, že sťažovateľa, pozn.), ale výrok

rozhodnutia, ktorým má ústavný súd vo veci rozhodnúť, je formulovaný pre oboch

sťažovateľov, pričom je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na charakter konania, v ktorom

k porušeniu práv malo dôjsť, je postavenie účastníkov konania odlišné.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

5. Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základných práv

zaručených v , listiny a práva podľa a 3

dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. z 3. novembra 2008

a postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 26. februára 2009.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o... oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený

s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu,

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby,

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,

ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú,

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti

sebe,

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred

súdom alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej

osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným

uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak

bola povolená obnova konania.

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným

rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti

alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so

skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Podľa obnovu konania možno povoliť len na návrh

oprávnenej osoby. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia v prospech obvineného môžu návrh na

povolenie obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho

prospech odvolanie.

6. Sťažovatelia sa vo svojej sťažnosti domáhali zrušenia uznesenia najvyššieho súdu,

keď namietali, že najvyšší súd v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia

krajského súdu porušil nimi označené práva zaručené , listinou a dohovorom najmä

tým, že napriek presvedčeniu sťažovateľov o splnení podmienok na povolenie obnovy

konania, k jej povoleniu zo strany všeobecných súdov nedošlo.

7. Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že «... krajský súd, ako aj

najvyšší súd pri rozhodovaní v predmetnej veci tým, že vôbec nereagoval na ...

argumentáciu sťažovateľa a nepreskúmal komplexne návrhy sťažovateľov, ba dokonca sa

návrhmi na vykonanie dôkazov nezaoberal, nepostupoval dôsledne v súlade s požiadavkami

vyplývajúcimi z ustanovenia o základných zásadách trestného konania § 2 ods. 10 až 14

a relevantnej judikatúry ESĽP, ktorou je pri svojom rozhodovaní tiež

nespochybniteľne viazaný, a preto jeho konanie nebolo v súlade s princípmi spravodlivého

procesu a dôsledky jeho pochybenia sú v neprospech sťažovateľa. ... Najvyšší súd, ako aj

krajský súd zanedbali vykonanie dôkazov navrhovaných sťažovateľmi a v rozpore so

zákonom ani nerozhodli o ich zamietnutí. Najvyšší súd ako aj krajský súd presvedčivo

nezdôvodnili prečo ... uvedené dôkazy nie je vhodné vykonať, hoci okolnosti a dôkazy

vykonané v konaní o obnove konania svedčili o manipulácii so svedeckými výpoveďami...».

8. Účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu ( )

a práva na spravodlivé konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť ().

Podľa judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť základné právo na

súdnu a inú právnu ochranu zaručené v , ak koná vo veci v súlade

s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v príslušnom právnom konaní.

Takýmto predpisom v posudzovanej veci je

v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd už rovnako vyslovil, že do obsahu práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby)

vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa

dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

Sťažovatelia sami uvádzajú, že sú si vedomí toho, že ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , a ďalšie).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

9. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že napadnutými rozhodnutiami došlo

k porušeniu ich práv zaručených v ústave, listine a dohovore tým, že krajský súd zamietol

návrh sťažovateľky – sestry odsúdeného sťažovateľa na povolenie obnovy konania

v trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. a najvyšší súd sťažnosť

sťažovateľky a obhajkyne sťažovateľa JUDr. J. Z. zamietol.

V prípade sťažnosti sťažovateľov tvoria zákonný rámec úpravy relevantné

ustanovenia v časti upravujúcej obnovu konania ( a nasl.

). V konkrétnych okolnostiach danej veci je zásadnou otázkou ústavná

akceptovateľnosť napadnutých rozhodnutí, t. j. uznesenie krajského súdu o zamietnutí

návrhu na povolenie obnovy konania a zamietnutie sťažnosti podanej proti tomuto

uzneseniu. Ústavný súd preto skúmal, či v danom prípade krajský súd dostatočne objasnil

dôvody zamietnutia návrhu sťažovateľky na povolenie obnovy konania a najvyšší súd

dostatočne objasnil dôvody, pre ktoré podanú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu

zamietol. Ústavný súd preskúmal, či relevantné ustanovenia neboli

aplikované spôsobom, ktorý by signalizoval porušenie sťažovateľmi označených práv

a slobôd.

10. Krajský súd v konaní na povolenie obnovy konania uskutočnil verejné

pojednávania vo veci 30. októbra 2007, 21. januára 2008, 18. februára 2008, 21. apríla 2008

a 3. novembra 2008, v rámci ktorých v súlade s návrhom sťažovateľky uskutočnil výsluch

svedkov J. K., Mgr. P. D. a Ľ. Š., od výsluchu upustil u Ľ. S. pre jeho úmrtie, a výsluch M.

Z., na ktorú bol v danom čase vydaný zatykač a nedostavovala sa ani na vlastné hlavné

pojednávania, ako aj opakovaný výsluch M. H. nechala sťažovateľka na úvahe súdu.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že „výsluchom svedkyne M. Z. a svedkyne M. H.

by krajský súd opakoval už vykonané dôkazy a výsledok takto vykonaných dôkazov by pre

krajský súd nepriniesol žiadne nové skutočnosti ohľadne skutku, pre ktorý bol P. H.

odsúdený. Krajský súd ani vzhľadom na vykonané dokazovanie dožiadaním z Českej

republiky v nadväznosti na výpoveď M. V., ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní ..., ako

aj opakovanými výpoveďami už vypočutých svedkov J. K. a Ľ. Š., ktorí boli vypočutí aj

v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, neboli preukázané žiadne nové

skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Ani výpoveď navrhnutého

svedka Mgr. P. D. neozrejmila žiadne nové okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu

rozhodnutia o vine odsúdeného P. H.“. Na základe uvedených skutočností krajský súd

rozhodol, že „na podklade... podaného návrhu nezistil žiadne nové skutočnosti a dôkazy,

ktoré by samy osobe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi súdu skôr známymi mohli

viesť k inému rozhodnutiu súdu o jeho vine a treste a tak zamietol návrh sestry odsúdeného

P. H., J. K. na povolenie obnovy konania podľa “.

11. Najvyšší súd sťažnosť podanú sťažovateľkou, ako aj právnou zástupkyňou

sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí 26. februára 2009 a vo svojom rozhodnutí

sp. zn. uviedol, že „Krajský súd v Košiciach sa podrobne zaoberal dôvodmi,

ktoré predniesla jednak sestra odsúdeného P. H. – J. K. a jednak jeho obhajkyňa JUDr. J.

Z.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa so závermi Krajského súdu v Košiciach úplne

stotožňuje a odkazuje na ne, nemajúc k nim viac čo dodať.

V zásade opierajúc sa o tie isté dôvody, ktoré uviedol Krajský súd v Košiciach,

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že obnova konanie je mimoriadny opravný

prostriedok, účelom ktorého je odstrániť nedostatky v skutkových zisteniach právoplatných

rozhodnutí, pokiaľ dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli

rozhodujúcemu orgánu, v danom prípade súdu skôr známe a teda v právoplatnom rozsudku

sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne však, tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné,

že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

Tieto však v danom prípade zistené neboli. Účelom obnovy konania preto nie je revízia

pôvodného trestného stíhania ani verifikovanie pôvodne vykonaných dôkazov, či

spochybňovanie spôsobu, akým ich hodnotil súd v pôvodnom konaní, tieto sú totiž

nezvratné, nemožno ich meniť ani inak korigovať a dôkazy, ktoré už boli vykonané

v pôvodnom konaní nemožno opakovať.“.

Ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovatelia vo svojej sťažnosti

uviedli, nemožno usudzovať, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu má také nedostatky,

ktoré by odôvodňovali záver o jeho arbitrárnosti alebo o zjavnej neodôvodnenosti

a v konečnom dôsledku o porušení označených práv sťažovateľov. Najvyšší súd sa podľa

názoru ústavného súdu primerane vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré bol návrh sťažovateľky

na obnovu konania zamietnutý, a potvrdil tak uznesenie prvostupňového súdu.

Treba predovšetkým pripomenúť, že kompetencie ústavného súdu nenahrádzajú

postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužívajú sa na skúmanie namietanej vecnej

nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným

súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä spôsob, akým malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide

o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd.

12. Ústavný súd v uvedenej súvislosti ďalej poznamenáva, že na posúdenie povolenia

obnovy konania je zásadne príslušný všeobecný súd. Skutočnosť, že sťažovatelia zastávajú

iný právny názor, než prijali v tejto veci krajský súd a najvyšší súd vo svojich

rozhodnutiach, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu v danej

veci svojím vlastným. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu

všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy,

ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (mutatis mutandis ). Podľa ústavného súdu však posúdenie

sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bol návrh na povolenie obnovy konania zamietnutý zo

strany najvyššieho súdu, osobitne jeho závery, takéto nedostatky nevykazuje.

Z uvedeného vyplýva, že medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu

a možnosťou porušenia základného práva sťažovateľov zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 a 3 dohovoru nie je taký vzťah, ktorý by odôvodňoval

prijatie sťažnosti na ďalšie konanie po jej predbežnom prerokovaní. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľov v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

13. Podobne je zjavne neopodstatnenou aj sťažnosť sťažovateľov v časti namietajúcej

porušenie základných práv zaručených v čl. 37 ods. 3 listiny napadnutým postupom

a uznesením najvyššieho súdu, pretože vzhľadom na predmet napadnutého konania pred

najvyšším súdom, t. j. rozhodovanie v súvislosti s povolením obnovy konania, absentuje

akákoľvek príčinná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

a namietaným porušením ich základných práv. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol

ich sťažnosť aj v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

14. K námietke sťažovateľov, že uznesenie najvyššieho súdu je protiústavné pretože

obsahuje viaceré rozpory, keďže nie je zrejmé, kedy najvyšší súd rozhodol, pretože sa

uvádzajú dva rozdielne dátumy a vo výroku rozhodnutia je nesprávne uvedené meno

obhajkyne sťažovateľa JUDr. J. Z., ktorej návrh bol zamietnutý, ústavný súd uvádza, že

v danom prípade mali sťažovatelia o opravu chýb v písaní požiadať najvyšší súd.

15. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov (zrušením napadnutého uznesenia najvyššieho

súdu, priznaním primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2010