Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 21/2011
PDF · 181.07 KB
No categories available
II. ÚS 21/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011
predbežne prerokoval sťažnosť S. K., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 378/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2010 doručená sťažnosť S. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 378/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že «(...) Dňa 24. 11. 2008 podala matka dieťaťa
J. Ž. na Okresný súd v Žiline návrh „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“,
ktorý súd vedie pod sp. zn. 15P/378/2008. Predmetom uvedeného návrhu je zverenie
maloletého J. Ž. do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca - sťažovateľa platiť výživné a
úprava styku s maloletým. (...)
Okresný súd Žilina i napriek tomu, že podanie bolo podané dňa 24. 11. 2008
doposiaľ vo veci samej nerozhodol. Skutočnosť je taká, že za 21 mesiacov boli iba dve
pojednávania. Prvé bolo skoro po roku dňa 27. 10. 2009 a druhé dňa 8. 6. 2010 a to i
napriek tomu, že som okresný súd tri krát žiadal o vytýčenie pojednávania. (...)
Z dôvodu prieťahov v konaní podal sťažovateľ dňa 21. 9. 2009 na Okresnom súde
Žilina sťažnosť na prieťahy v konaní. Na uvedenú sťažnosť odpovedal podpredseda
okresného súdu JUDr. R. B. listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 8. 10. 2009, ktorý
sťažovateľovi odpovedal, že nedošlo k prieťahom v konaní.
Na druhú sťažnosť sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2010 odpovedal podpredseda okresného
súdu JUDr. V. K., ktorý mu listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 16. 4. 2010 oznámil, že
jeho sťažnosť je plne dôvodná a v konaní došlo zo strany súdu k prieťahom v konaní, začo
sa mu ospravedlnil.
Sťažovateľ podal aj tretiu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní dňa 17. 6. 2010.
Na ňu odpovedal listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 14. 7. 2010 predseda Okresného
súdu Žilina JUDr. D. B., ktorý uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná len vo vzťahu
k celkovej dĺžke konania, ktorá je vzhľadom na charakter veci neprimeraná.
S poukázaním na uvedené možno povedať, že vzhľadom na charakter veci je lehota
súdneho konania neprimerane dlhá, pretože došlo k prieťahom v konaní, ktoré spôsobil
okresný súd. (...)
Postupom súdu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla sťažovateľovi značná škoda, ktorá
spočíva predovšetkým v tom, že sťažovateľ sa nemôže stretávať so svojím synom, alebo ak
sa s ním chce stretnúť musí dva krát za víkend cestovať za synom a nemôže sa s ním
stretávať podľa jeho predstáv, pretože mu to matka jeho syna nedovoľuje.
Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala
plynúť dňom 24. 11. 2008, t. j. podaním „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“
zo dňa 21. 11. 2008 na Okresný súd v Žiline, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené,
naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný rozsudok. Ku dňu 24. 08. 2010 tak celé súdne
konanie trvá viac ako 21 mesiacov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane
sťažovateľa, ktorý sa týka aj úpravy styku s maloletým dieťaťom, čím dochádza k porušeniu
jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)
Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namieta porušenie práv na súdnu a inú
právnu ochranu, konkrétne čl. 48. ods. 2 Ústavy SR(...)
Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných
slobodách(...)
Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl.
127 ods. 1 Ústavy SR(...)
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ požaduje v dôsledku
neukončeného viac ako 21 mesiacov trvajúceho súdneho konania a na základe
pretrvávajúcich neodôvodnených prieťahov v predmetnom konaní v súlade s čl. 127 ods. 3
Ústavy SR a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, priznanie finančného zadosťučinenia vo
výške 3320 EUR, ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu
sťažovateľ požaduje tiež z toho dôvodu, že počas súdneho konania sa nemohol stretávať so
svojím synom, čím mu vznikla nemajetková ujma a keďže do dnešného dňa nebol vynesený
právoplatný rozsudok, pretrváva na strane sťažovateľa stav právnej neistoty. Ako vyplýva
z doteraz prijatej judikatúry ÚS SR, ústavné právo neprerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov sa zásadne naplní, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa
osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (II. ÚS 26/1995).
Ďalej si sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 11
ods. 2 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie
právnych služieb do dnešného dňa, pozostávajúcu z dvoch právnych úkonov, a to z
prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na Ústavný súd SR a režijné
paušály za ne.
Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný
súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:
Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľa S. K., zast. advokátom
JUDr. Mgr. Š. B., na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a v čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento
nález:
1. Základné právo sťažovateľa S. K. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez
zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
bolo porušené postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 15P/378/2008 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi S. K., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3320 EUR,
(slovom: tritisíctristodvadsať EUR), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. S. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina
povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B.(...), a to do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.».
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 P 378/08 dochádza k porušovaniu jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis
Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisu sp. zn.
15 P 378/08, ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky od začiatku
napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne, pričom postupne musel posúdiť
aspoň tri druhy návrhov. Dňa 24. novembra 2008 S. Ž. (ďalej aj „matka dieťaťa“ alebo
„navrhovateľka“) doručila okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu J. Ž. (ďalej len „maloletý“) proti sťažovateľovi ako odporcovi. Okresný súd
19. decembra 2008 uznesením ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, vyzval
sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu (výzvu sa podarilo sťažovateľovi doručiť až 2. februára
2009) a zároveň vyzval známych zamestnávateľov sťažovateľa na oznámenie výšky
priemerného zárobku. Dňa 25. februára 2009 sa sťažovateľ vyjadril k návrhu. Dňa 6. apríla
2009 sťažovateľ požiadal o vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku evidovaného
pod sp. zn. 21 P 112/09 a prideleného do veci sp. zn. 15 P 378/09. Dňa 7. apríla 2009
okresný súd doručoval uvedený návrh na vydanie predbežného opatrenia matke a kolíznemu
opatrovníkovi. Dňa 24. apríla 2009 sťažovateľ doručil návrh na zmenu priezviska dieťaťa
(evidovaný pod sp. zn. 15 P 139/09 a pridelený do napadnutého konania). Dňa 28. apríla
2009 okresný súd zamietol sťažovateľov návrh na vydanie predbežného opatrenia (doručené
sťažovateľovi 6. mája 2009). Dňa 5. mája 2009 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že
zmena priezviska maloletého, tak ako o ňu požiadal sťažovateľ, nie je v zmysle platných
predpisov možná. Dňa 10. júla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie
skutočností dôležitých pre konanie (výzva doručená 15. júla 2009 – sťažovateľ reagoval
17. júla 2009). Zároveň boli požiadaní o súčinnosť aj známi zamestnávatelia sťažovateľa.
Dňa 1. októbra 2009 okresný súd nariadil v predmetnej veci termín pojednávania na
27. október 2009. Dňa 14. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na predvolanie svedkov.
Dňa 27. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zmeny
pomerov na strane sťažovateľa, ako aj z dôvodu poskytnutia lehoty jedného mesiaca na
dosiahnutie dohody o úprave styku k maloletému. Dňa 4. decembra 2009 sťažovateľ doručil
súdu „Oznámenie o dohode s matkou o styku s dieťaťom“. Dňa 27. januára 2010 matka
dieťaťa doručila súdu dohodu o úprave styku, ktorú sťažovateľ odmietol podpísať s tým,
aby takúto dohodu v tomto znení súd schválil. Dňa 24. marca 2010 okresný súd vyzval úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny na prešetrenie pomerov v rodine a zároveň vyzval
zamestnávateľa sťažovateľa na oznámenie priemernej výšky zárobku. Zároveň toho istého
dňa nariadil termín pojednávania na 8. jún 2010. Dňa 21. mája 2010 matka dieťaťa doručila
okresnému súdu dohodu o úprave styku podpísanú oboma rodičmi maloletého. Dňa 8. júna
2010 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zmeny pomerov na strane
sťažovateľa odročené s tým, že bude urobený dopyt na súčasného zamestnávateľa
sťažovateľa. Dňa 6. júla 2010 sťažovateľ podal žiadosť o úpravu styku k maloletému
evidovanú pod sp. zn. 30 P 337/2010 zaradenú k napadnutému konaniu. Dňa 14. júla 2010
okresný súd vyzval matku maloletého na vyjadrenie sa k návrhu otca zo 6. júla 2010. Dňa
19. augusta 2010 matka maloletého doručila súdu stanovisko k návrhu otca na úpravu styku.
Dňa 3. novembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. december 2010.
Pojednávanie konané 9. decembra 2010 bolo odročené na 16. december 2010. Dňa
16. decembra 2010 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných
úkonov okresného súdu sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že
podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom
bez prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa
a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,
ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01,
I. ÚS 66/02). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem
autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na
konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný
súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu
(sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. januára 2011