Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 21/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. K., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Mgr. Š. B., Ž.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2010 doručená sťažnosť S. K., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že «(...) Dňa 24. 11. 2008 podala matka dieťaťa

J. Ž. na Okresný súd v Žiline návrh „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“,

ktorý súd vedie pod sp. zn. . Predmetom uvedeného návrhu je zverenie

maloletého J. Ž. do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca - sťažovateľa platiť výživné a

úprava styku s maloletým. (...)

Okresný súd Žilina i napriek tomu, že podanie bolo podané dňa 24. 11. 2008

doposiaľ vo veci samej nerozhodol. Skutočnosť je taká, že za 21 mesiacov boli iba dve

pojednávania. Prvé bolo skoro po roku dňa 27. 10. 2009 a druhé dňa 8. 6. 2010 a to i

napriek tomu, že som okresný súd tri krát žiadal o vytýčenie pojednávania. (...)

Z dôvodu prieťahov v konaní podal sťažovateľ dňa 21. 9. 2009 na Okresnom súde

Žilina sťažnosť na prieťahy v konaní. Na uvedenú sťažnosť odpovedal podpredseda

okresného súdu JUDr. R. B. listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 8. 10. 2009, ktorý

sťažovateľovi odpovedal, že nedošlo k prieťahom v konaní.

Na druhú sťažnosť sťažovateľa zo dňa 8. 4. 2010 odpovedal podpredseda okresného

súdu JUDr. V. K., ktorý mu listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 16. 4. 2010 oznámil, že

jeho sťažnosť je plne dôvodná a v konaní došlo zo strany súdu k prieťahom v konaní, začo

sa mu ospravedlnil.

Sťažovateľ podal aj tretiu sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní dňa 17. 6. 2010.

Na ňu odpovedal listom „Vyjadrenie k sťažnosti“ zo dňa 14. 7. 2010 predseda Okresného

súdu Žilina JUDr. D. B., ktorý uviedol, že sťažnosť je čiastočne dôvodná len vo vzťahu

k celkovej dĺžke konania, ktorá je vzhľadom na charakter veci neprimeraná.

S poukázaním na uvedené možno povedať, že vzhľadom na charakter veci je lehota

súdneho konania neprimerane dlhá, pretože došlo k prieťahom v konaní, ktoré spôsobil

okresný súd. (...)

Postupom súdu, ako aj jeho nečinnosťou, vznikla sťažovateľovi značná škoda, ktorá

spočíva predovšetkým v tom, že sťažovateľ sa nemôže stretávať so svojím synom, alebo ak

sa s ním chce stretnúť musí dva krát za víkend cestovať za synom a nemôže sa s ním

stretávať podľa jeho predstáv, pretože mu to matka jeho syna nedovoľuje.

Z uvedeného stručného prehľadu je zrejmé, že súdne konanie, ktorého lehota začala

plynúť dňom 24. 11. 2008, t. j. podaním „Úprava práv a povinnosti k maloletému dieťaťu“

zo dňa 21. 11. 2008 na Okresný súd v Žiline, nie je do dnešného dňa právoplatne skončené,

naopak vo veci nebol okresným súdom vydaný rozsudok. Ku dňu 24. 08. 2010 tak celé súdne

konanie trvá viac ako 21 mesiacov, čo spôsobuje vznik právnej neistoty na strane

sťažovateľa, ktorý sa týka aj úpravy styku s maloletým dieťaťom, čím dochádza k porušeniu

jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Z vyššie uvedených dôvodov sťažovateľ namieta porušenie práv na súdnu a inú

právnu ochranu, konkrétne . ods. 2 SR(...)

Rovnako namieta porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných

slobodách(...)

Právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o tejto sťažnosti je daná na základe čl.

127 ods. 1 SR(...)

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ požaduje v dôsledku

neukončeného viac ako 21 mesiacov trvajúceho súdneho konania a na základe

pretrvávajúcich neodôvodnených prieťahov v predmetnom konaní v súlade s čl. 127 ods. 3

SR a , priznanie finančného zadosťučinenia vo

výške 3320 EUR, ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu

sťažovateľ požaduje tiež z toho dôvodu, že počas súdneho konania sa nemohol stretávať so

svojím synom, čím mu vznikla nemajetková ujma a keďže do dnešného dňa nebol vynesený

právoplatný rozsudok, pretrváva na strane sťažovateľa stav právnej neistoty. Ako vyplýva

z doteraz prijatej judikatúry ÚS SR, ústavné právo neprerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa zásadne naplní, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa

osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv ().

Ďalej si sťažovateľ uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s § 11

ods. 2 vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov, za poskytovanie

právnych služieb do dnešného dňa, pozostávajúcu z dvoch právnych úkonov, a to z

prevzatia a prípravy zastúpenia a z písomného podania na Ústavný súd SR a režijné

paušály za ne.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v tejto sťažnosti, sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný

súd SR po predbežnom prerokovaní sťažnosti vyniesol toto rozhodnutie:

Ústavný súd SR začína konanie o porušení práva sťažovateľa S. K., zast. advokátom

JUDr. Mgr. Š. B., na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zakotveného v čl. 48 ods. 2

SR a v čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V konaní vo veci samej sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR vyniesol tento

nález:

1. Základné právo sťažovateľa S. K. na prerokovanie a rozhodnutie veci bez

zbytočných prieťahov upravenej v SR a právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

bolo porušené postupom Okresného súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Okresnému súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi S. K., priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 3320 EUR,

(slovom: tritisíctristodvadsať EUR), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný mu vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. S. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Okresný súd Žilina

povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B.(...), a to do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia.».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom(...)

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (mutatis mutandis

).

Z prehľadu procesných úkonov, ktoré vyplývajú zo súvisiaceho spisu sp. zn.

15 , ktorý si ústavný súd zadovážil, je zrejmé, že okresný súd prakticky od začiatku

napadnutého konania konal vo veci v podstate priebežne, pričom postupne musel posúdiť

aspoň tri druhy návrhov. Dňa 24. novembra 2008 S. Ž. (ďalej aj „matka dieťaťa“ alebo

„navrhovateľka“) doručila okresnému súdu návrh na úpravu práv a povinností k maloletému

dieťaťu J. Ž. (ďalej len „maloletý“) proti sťažovateľovi ako odporcovi. Okresný súd

19. decembra 2008 uznesením ustanovil maloletému kolízneho opatrovníka, vyzval

sťažovateľa na vyjadrenie k návrhu (výzvu sa podarilo sťažovateľovi doručiť až 2. februára

2009) a zároveň vyzval známych zamestnávateľov sťažovateľa na oznámenie výšky

priemerného zárobku. Dňa 25. februára 2009 sa sťažovateľ vyjadril k návrhu. Dňa 6. apríla

2009 sťažovateľ požiadal o vydanie predbežného opatrenia na úpravu styku evidovaného

pod sp. zn. a prideleného do veci sp. zn. . Dňa 7. apríla 2009

okresný súd doručoval uvedený návrh na vydanie predbežného opatrenia matke a kolíznemu

opatrovníkovi. Dňa 24. apríla 2009 sťažovateľ doručil návrh na zmenu priezviska dieťaťa

(evidovaný pod sp. zn. a pridelený do napadnutého konania). Dňa 28. apríla

2009 okresný súd zamietol sťažovateľov návrh na vydanie predbežného opatrenia (doručené

sťažovateľovi 6. mája 2009). Dňa 5. mája 2009 okresný súd sťažovateľovi oznámil, že

zmena priezviska maloletého, tak ako o ňu požiadal sťažovateľ, nie je v zmysle platných

predpisov možná. Dňa 10. júla 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na oznámenie

skutočností dôležitých pre konanie (výzva doručená 15. júla 2009 – sťažovateľ reagoval

17. júla 2009). Zároveň boli požiadaní o súčinnosť aj známi zamestnávatelia sťažovateľa.

Dňa 1. októbra 2009 okresný súd nariadil v predmetnej veci termín pojednávania na

27. október 2009. Dňa 14. októbra 2009 sťažovateľ doručil návrh na predvolanie svedkov.

Dňa 27. októbra 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zmeny

pomerov na strane sťažovateľa, ako aj z dôvodu poskytnutia lehoty jedného mesiaca na

dosiahnutie dohody o úprave styku k maloletému. Dňa 4. decembra 2009 sťažovateľ doručil

súdu „Oznámenie o dohode s matkou o styku s dieťaťom“. Dňa 27. januára 2010 matka

dieťaťa doručila súdu dohodu o úprave styku, ktorú sťažovateľ odmietol podpísať s tým,

aby takúto dohodu v tomto znení súd schválil. Dňa 24. marca 2010 okresný súd vyzval úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny na prešetrenie pomerov v rodine a zároveň vyzval

zamestnávateľa sťažovateľa na oznámenie priemernej výšky zárobku. Zároveň toho istého

dňa nariadil termín pojednávania na 8. jún 2010. Dňa 21. mája 2010 matka dieťaťa doručila

okresnému súdu dohodu o úprave styku podpísanú oboma rodičmi maloletého. Dňa 8. júna

2010 súd uskutočnil pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu zmeny pomerov na strane

sťažovateľa odročené s tým, že bude urobený dopyt na súčasného zamestnávateľa

sťažovateľa. Dňa 6. júla 2010 sťažovateľ podal žiadosť o úpravu styku k maloletému

evidovanú pod sp. zn. zaradenú k napadnutému konaniu. Dňa 14. júla 2010

okresný súd vyzval matku maloletého na vyjadrenie sa k návrhu otca zo 6. júla 2010. Dňa

19. augusta 2010 matka maloletého doručila súdu stanovisko k návrhu otca na úpravu styku.

Dňa 3. novembra 2010 okresný súd nariadil termín pojednávania na 9. december 2010.

Pojednávanie konané 9. decembra 2010 bolo odročené na 16. december 2010. Dňa

16. decembra 2010 okresný súd vyhlásil rozsudok vo veci.

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov okresného súdu sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to, že

podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania pred okresným súdom nebol celkom

bez prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa

a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,

ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto v danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný

súd mohol postup okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu

(sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011