Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 21/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., S., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3,

a 2, , až 4, a 3 a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Žilina č. k.

-261 z 2. februára 2010 a č. k. -310 z 29. novembra 2010

a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 31. augusta 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ď. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. decembra 2010 doručená sťažnosť J. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 19

ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3, čl. 39 ods. 1 a 2, čl. 40, čl. 46 ods. 1 až 4, čl. 47 ods. 2 a 3

a (ďalej len „“) a práv podľa ,

ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“), ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -261 z 2. februára 2010

a č. k. -310 z 29. novembra 2010 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 31. augusta 2010 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobným návrhom obrátil na

okresný súd a žiadal úpravu práv k jeho pozemku nachádzajúceho sa na parcele č. 414

v katastrálnom území S.. Ako sám sťažovateľ uvádza, „Hoci oplotením uvoľnenú časť

svojho pozemku sťažovateľ používal na uskladnenie rôzneho materiálu a v budúcnosti tam

plánoval vybudovať okrasnú predzáhradku, obec S... násilne, nezákonne v rozpore s čl. 12

ods. 1, 2, 4, , 3 a ďalších SR, zabral toto vlastníctvo pod trasu

plynovodu a následne pod čiernu stavbu rozšírenia miestnej účelovej komunikácie. V tomto

mu napomáhal aj príslušný stavebný úrad... v B.“. Okresný súd svojím uznesením č. k.

-159 z 28. januára 2009 konanie v sťažovateľovej veci v dôsledku späťvzatia

žalobného návrhu zastavil. Krajský súd svojím uznesením č. k. -172 z 30.

júna 2009 odvolanie sťažovateľa odmietol, pretože po vyhlásení prvostupňového

rozhodnutia sa sťažovateľ tohto práva vzdal. Sťažovateľ sa svojím podaním doručeným

prostredníctvom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

okresnému súdu 5. októbra 2009 označeným ako „žiadosť o podanie mimoriadneho

dovolania, resp. obnovy konania“ domáhal obnovy konania, ktoré bolo vedené na

okresnom súde v jeho právnej veci. Okresný súd svojím uznesením č. k. -261

z 2. februára 2010 návrh na obnovu konania zamietol a sťažovateľovi nepriznal náhradu

trov konania. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa napadnutým rozhodnutím potvrdil

uznesenie okresného súdu č. k. -261 z 2. februára 2010. Sťažovateľovi

v súvislosti s podaním návrhu na obnovu konania vznikla poplatková povinnosť z návrhu

podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov vo výške 99,50 €. Okresný súd rozhodol

o predmetnej poplatkovej povinnosti sťažovateľa svojím uznesením č. k. -310

z 29. novembra 2010.

3. Sťažovateľ tvrdil, že „... sú práve obcou nútení podávať žalobné návrhy proti nej,

pre jej sústavné nezákonné, protiústavné poškodzovanie základných práv navrhovateľov

zaručené SR a dohovorom..., hlavne však majetku a zdravia...“, pričom aj

„... napriek nezvratným dôkazom a skutočnostiam...“ v ich právnej veci konajúce súdy

nerozhodli v ich prospech, „... podávali síce navrhovatelia rôzne sťažnosti a podnety či už

na nezákonné, protiústavné konanie a rozhodovanie zúčastnených strán, alebo na obnovu

konaniam, avšak bezúspešne, pretože konajúci súd tieto podania opätovne odmietol

a navyše uložil sťažovateľovi a jeho manželke... zaplatiť súdny poplatok za návrh na obnovu

konania v sume 99,50 Eur, hoci boli v celom rozsahu oslobodení od platenia súdnych

poplatkov, čo má veľmi negatívny dosah, ako i celý proces na zdravia sťažovateľa a jeho

manželky s ohrozením ich životov ako ZŤP občanov.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavný súd žiadal, aby nálezom takto

rozhodol:

„1. základné právo J. Ď. a jeho manželky na pokojné užívanie svojho majetku

s náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20

ods. 1, 3, , -4, , 3, SR, , , čl.

14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu vo veci vedenej pod sp. zn. -304 zo dňa 31. 8. 2010, porušené

bolo.

2. základné právo J. Ď. a jeho manželky na pokojné užívanie svojho majetku

s náhradou nemajetkovej ujmy v zmysle čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 2 ods. 2, čl. 19 ods. 1, 2, čl. 20

ods. 1, 3, , -4, , 3, SR, , ,

čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. -261 zo dňa 2. 2. 2010,

porušené bolo.

3. základné právo J. Ď. a jeho manželky neoprávneným vymáhaním súdneho

poplatku za podanie návrhu na obnovu konania v zmysle čl. 12 ods. 1, 2, 4, čl. 2 ods. 2,

, 2, , až 4, , 3, SR, ,

ods. 1, čl. 14, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom, okresného Súdu v Žiline vo veci vedenej pod sp. zn. -310 zo dňa

29. 11. 2010, porušené bolo.

4. Ústavný súd SR ruší uznesenie Krajského súdu... sp. zn. -304 a vec

mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5. Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu... sp. zn. -261 a vec mu

vracia na nové konanie a rozhodnutie.

6. Ústavný súd SR ruší uznesenie Okresného súdu... sp. zn. -304 a vec mu

vracia na nové konanie a rozhodnutie.

7. Sťažovateľovi J. Ď. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000 EUR...

8. J. Ď. priznáva náhradu trov odvolacieho konania zaplatených k rukám právneho

zástupcu odporkyne obce S... vo výške 60,44 EUR...

9. J. Ď. priznáva náhradu súdneho poplatku za podanie návrhu obnovy konania

v prípade jeho zaplatenia vo výške 99,50 EUR...“

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Podľa môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,

na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

II.A

K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv uzneseniami okresného

súdu č. k. -261 z 2. februára 2010 a č. k. -310 z 29. novembra

2010

7. V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená,

že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať

sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred

všeobecným súdom. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

automaticky nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

8. Pokiaľ ide o predmetné rozhodnutia okresného súdu, ústavný súd vzhľadom na už

uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto rozhodnutiam bolo možné podať

odvolanie (čo sťažovateľ aj v prípade uznesenia okresného súdu č. k. -261

z 2. februára 2010 využil), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

II.B

K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv uznesením krajského súdu

sp. zn. z 31. augusta 2010

9. Sťažovateľ namietal aj porušenie v petite označených práv napadnutým

rozhodnutím krajského súdu, ktorý ako odvolací súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k.

-261 z 2. februára 2010, ktorým bol zamietnutý sťažovateľov návrh na obnovu

konania z dôvodu jeho neprípustnosti „Odvolací súd... považoval odvolanie

navrhovateľov... za nedôvodné a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správe...

potvrdil.“.

10. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ).

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

12. Sťažovateľ v podanej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení s právom na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa judikatúry ústavného súdu základné

právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zaručuje každému právo na

prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním ().

Základného práva na inú právnu ochranu podľa (resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru) sa možno domáhať v medziach a za podmienok ustanovených

vykonávacími zákonmi (napr. ). zaručené základné právo na súdnu

ochranu vyplývajúce z a taktiež aj právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom

a nemožno ho účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore

(, ).

13. Krajský súd v uznesení sp. zn. z 31. augusta 2010 v podstatnom

dôvodil:

„Navrhovatelia 1/, 2/ listom zo dňa 13. 1. 2010 oznámili procesnému súdu, že ich

podanie zo dňa 3. 9. 2009, adresované Najvyššiemu súdu SR, je návrhom na obnovu

konania.

S poukazom na to, že podanie navrhovateľov nemalo zákonom predpísané náležitosti

návrhu na obnovu konania, okresný súd vyzval uznesením č. k. -249 zo dňa

15. 1. 2010 navrhovateľov 1/, 2/ na doplnenie návrhu na obnovu konania.

Podaním zo dňa 1. 2. 2010 navrhovatelia 1/, 2/ návrh na obnovu konania doplnili

o náležitosti návrhu na obnovu konania. V doplnení zdôraznili, že návrh na obnovu konania

smeruje proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline č. k. -159 zo dňa 28. 1. 2009

a proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -172 zo dňa 30. 6. 2009.

... odvolací súd bol toho názoru, že návrh na obnovu konania nie je prípustný proti

uzneseniu Okresného súdu v Žiline č. k. -159 zo dňa 28. 1. 2009 a uzneseniu

Krajského súdu v Žiline č. k. -172 zo dňa 30. 6. 2009, a preto prvostupňový

súd rozhodol správne, pokiaľ, návrh navrhovateľov 1/, 2/ na obnovu konania zamietol.

Odvolací súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že obnova konania nie je

prípustná proti uzneseniu, a to ani vtedy, ak sa ním konanie skončilo. V danom prípade

účastník konania môže zrušenie alebo zmenu rozhodnutia dosiahnuť inak (§ 229 písm. b/

).

Odvolací súd pre uvedené považoval odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ za nedôvodné

a rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne podľa ust.

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust.

v spojení s ust. , podľa ktorého by úspešnému účastníkovi v odvolacom

konaní prináležala náhrada trov odvolacieho konania. V danom prípade úspešným

účastníkom v odvolacom konaní bol odporca, ktorému by prináležala náhrada trov

odvolacieho konania, avšak tento si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu

prvostupňového súdu bolo zistené, že mu trovy v odvolacom konám nevznikli.“

14. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Ústavný súd nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne

závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

15. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia krajského súdu ústavný

súd konštatuje, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa vzťahujúcich procesnoprávnych zákonných

ustanovení a v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj náležite

odôvodnené a ústavný súd nezistil, aby ich aplikácia krajským súdom nebola ústavne

konformná. V tejto súvislosti ústavný súd taktiež nezistil dôvody vyslovenia namietaného

porušenia sťažovateľom označeného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa a 3 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 2 napadnutým rozhodnutím krajského súdu pre absenciu príčinnej súvislosti

medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a označenými základnými právami. Nad

rámec už uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ v súvislosti s namietaním

porušenia svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3, ako aj čl. 48 ods. 1

v spojení s dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu ani len

neuviedol, v čom konkrétne boli/mali byť uvedené práva porušené.

16. V súvislosti so sťažovateľovým prejavom nespokojnosti s napadnutým

rozhodnutím krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahovým základom uvedeného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (obdobne napr. , ). Ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a namietaným porušením

označených práv podľa , a 3, ako aj v spojení

s čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

17. Sťažovateľ v súvislosti s napadnutým rozhodnutím krajského súdu namietal tiež

porušenie ďalších v petite sťažnosti označených základných práv zaručených ,

dohovorom a dodatkovým protokolom. Keďže sťažovateľ namietal porušenie v petite

označených práv len z dôvodu svojho nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím krajského súdu,

pričom ani nešpecifikoval, v čom konkrétnom namietané porušenie svojich označených

práv vidí, ústavný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne ďalšími ním

uvedenými článkami , dohovoru a dodatkového protokolu, ktoré mali byť podľa neho

taktiež porušené. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

postupom a rozhodnutím krajského súdu a možným porušením základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení ďalších

sťažovateľom v petite sťažnosti označených práv.

18. Absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej

zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľa

hmotnoprávneho charakteru (). Ústavný súd totiž v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa je aj v časti namietajúcej

porušenie ďalších v petite uvedených základných práv zaručených a dohovorom

zjavne neopodstatnená.

III.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa na ochranu ústavnosti (zrušenie predmetných rozhodnutí

okresného súdu a napadnutého rozhodnutia krajského súdu), keďže rozhodovanie o nich je

viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody ( prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011