Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 18/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť politickej strany Kresťanskodemokratického hnutia –

Okresné centrum KDH v P., P., a Ing. P. S., G., zastúpených advokátom JUDr. F. B., K.,

ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31 a čl. 46

ods. 1 postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 13. októbra 2010, a takto

rozhodol:

Sťažnosť politickej strany Kresťanskodemokratického hnutia – Okresné centrum

KDH v P. a Ing. P. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. novembra 2010 doručená sťažnosť politickej strany Kresťanskodemokratického hnutia –

Okresné centrum KDH v P. a Ing. P. S. (ďalej aj „sťažovateľka“ a „sťažovateľ“ alebo

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných práv zaručených v čl. 30 ods. 1 a 4,

a (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením z 13. októbra 2010 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti, priložených príloh a zo spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa uchádzal o účasť vo voľbách starostu obce

G., ktoré sa mali konať 27. novembra 2010 (v čase rozhodovania ústavného súdu tieto

voľby už prebehli, pozn.). Sťažovateľ v rámci koalície Kresťanskodemokratické hnutie

a politickej strany Sloboda a Solidarita (ďalej len „koalícia politických strán“) podal

30. septembra 2010 prostredníctvom povereného splnomocnenca Ing. F. P. zapisovateľovi

miestnej volebnej komisie v G. (ďalej len „volebná komisia“) kandidátnu listinu koalície

politických strán pre voľbu starostu obce G. Volebnej komisii podal kandidátnu listinu na

starostu v G. tiež Ing. J. K., a to v rámci koalície politických strán SDKÚ, Most a Sloboda a

Solidarita; kandidátnu listinu za politickú stranu Sloboda a Solidarita podpísal 1. októbra

2010 krajský predseda strany. Volebná komisia 8. októbra 2010 preskúmala podľa § 22 ods.

1 o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) kandidátne listiny koalície politických strán a

politických hnutí a nezaregistrovala oboch kandidátov na starostu, t. j. sťažovateľa a Ing. J.

K. z dôvodu, že oboch podporila politická strana Sloboda a Solidarita. Dňa 11. októbra 2010

politická strana Sloboda a Solidarita písomne volebnej komisii oznámila, že odvoláva svoju

podporu kandidátovi na starostu Ing. J. K. Návrhom z 11. októbra 2010 sa koalícia

politických strán (proti volebnej komisii, pozn.) na okresnom súde domáhala, aby vydal

rozhodnutie o zaregistrovaní sťažovateľa za kandidáta koalície politických strán na starostu

obce G. Okresný súd uznesením z 13. októbra 2010 návrh zamietol.

3. Sťažovatelia po odcitovaní a 4, a od. 1 (iba)

uviedli, že «okresný súd... svojim ústavne nekonformným výkladom porušil vyššie uvedené

základné práva sťažovateľov tým, že vylúčil kandidáta Ing. P. S. z účasti na slobodnej súťaži

na funkciu starostu... Sťažovatelia nerozumejú, z akých dôvodov vo vzťahu ku

sťažovateľovi... „nemôže obstáť“ dodatočné prehlásenie politickej Strany Sloboda

a Solidarita z 11. októbra 2010 o tom, že ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K.

Uvedenú skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní mal zobrať v úvahu (keď už to

neurobila miestna volebná komisia) a zaregistrovať ako kandidáta Ing. P. S. Veď

kandidátna listina spĺňala náležitosti § 21 a § 22 volebného zákona a nebola žiadnym

spôsobom upravovaná. Skutočnosť, že u ďalšieho kandidáta na funkciu starostu došlo k

deklarovanej „administratívnej chybe“ nemôže diskvalifikovať sťažovateľa... z účasti vo

voľbách a uplatňovania jeho pasívneho volebného práva.». Sťažovatelia tiež uviedli, že

„slobodná súťaž politických síl nachádza výraz predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom fungovania demokratického štátu. S touto požiadavkou je potrebné

konfrontovať volebný zákon a sledovať, či umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických

síl v demokratickej spoločnosti.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Uznesením Okresného súdu... č. k. z 13. októbra 2010 bolo porušené

základné právo sťažovateľov zaručené v a 4 a ...

2. Ústavný súd uznesenie Okresného súdu... č. k. -11 z 13. októbra 2010

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu... na ďalšie konanie.

3. Okresný súd... je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania... do 15 dní od

doručenia tohto nálezu...“

II.

5. Aj keď sťažovatelia v petite svojej sťažnosti (bod 4) nenamietali porušenie

základného práva podľa , ústavný súd zobral na zreteľ okolnosť, že

v samotnom texte sťažnosti (bod 3) uvádzajú aj , a preto posúdil

sťažnosť aj v medziach tohto základného práva.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa občania majú právo

zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich

zástupcov... (odsek 1). Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným

verejným funkciám (odsek 4). Podľa zákonná úprava všetkých politických

práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti.

II.A

K namietanému porušeniu základných práv v prípade sťažovateľa

9. Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že účastníkmi

tohto súdneho konania „o návrhu na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta“ boli

koalícia politických strán a volebná komisia. Sťažovateľ teda účastníkom tohto konania,

ktorého napadnuté rozhodnutie ústavný súd preskumáva, nebol.

10. Jedným z dôvodom odmietnutia ústavnej sťažnosti je situácia, keď ide o návrh

podaný niekým zjavne neoprávneným ( ).

11. Ústavnú sťažnosť môže podať len ten, kto bol účastníkom predchádzajúceho

(posudzovaného) konania a koho sa teda príslušný návrh orgánu verejnej moci (súdu)

priamo dotýka. Medzi napadnutým rozhodnutím (postupom) všeobecného súdu a tvrdeným

porušením základných práv musí existovať jasný príčinný vzťah, kauzalita. Nie je totiž

úlohou ústavného súdu preskúmavať správnosť rozhodnutia (postupu) orgánu verejnej moci

(súdu), ale len to, či sa napadnuté rozhodnutie alebo postup tohto orgánu skutočne zakladá

na porušení ústavne zaručených právach a slobodách.

12. Z uvedených súvislostí vyplýva, že sťažovateľ nebol účastníkom namietaného

súdneho konania (bod 9). Táto skutočnosť v neposlednom rade vyplýva tiež z ustanovenia

§ 17 ods. 4 zákona o voľbách (pozri bod 18), preto musela byť jeho sťažnosť odmietnutá

ako podaná zjavne neoprávnenou osobou ( ).

II.B

K namietanému porušeniu základného práva podľa v prípade

sťažovateľky

13. Sťažovateľka namietala porušenie základného práva (aj) podľa čl. 46 ods. 1

postupom okresného súdu v označenom konaní a jeho uznesením z 13. októbra 2010.

14. Podľa judikatúry ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu zaručuje

každému právo na prístup k súdu, ako aj konkrétne procesné garancie v konaní pred ním

(). Základného práva na inú právnu ochranu podľa sa možno

domáhať v medziach a za podmienok ustanovených vykonávacími zákonmi (napr.

).

15. Podľa súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych

veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť

rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

16. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto

považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia sp. zn. , ,

, , , ).

17. zaručené základné právo na súdnu ochranu vyplývajúce z

neznamená právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho

účelovo chápať tak, že jeho naplnením je len víťazstvo v súdnom spore (,

).

18. V prerokovávanej veci okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh (aj)

sťažovateľky, keď v odôvodnení uviedol:

„Navrhovatelia... podali návrh na súd, aby rozhodol o zaregistrovaní kandidáta

koalície politických strán... Ing. P. S... pre voľby na starostu obce G., ktoré sa uskutočnia

27. 11. 2010. Ako dôvod uviedli, že rozhodnutie... volebnej komisie... č. 202/2010 z 8. 10.

2010 je nepreskúmateľné, keďže sa nedá z neho zistiť či uvedeného kandidáta na post

starostu obce G. Ing. P. S. zaregistrovali alebo nezaregistrovali do volieb, ktoré sa majú

uskutočniť dňa 27. 11. 2010...

Podľa kandidátne listiny pre voľbu starostu obec

môžu podávať politické strany. Každá politická strana môže na kandidátnej listine uviesť

iba jedného kandidáta. Politické strany môžu podať kandidátne listiny so spoločným

kandidátom. Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej

volebnej komisie, najneskôr 55 dní predo dňom volieb. Politické strany doručia kandidátne

listiny prostredníctvom splnomocnenca.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona, miestna volebná komisia predložené

kandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ktorý je uvedený na kandidátnej

listine, ktorá nespĺňa náležitosti podľa tohto zákona.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, ust. § 17 ods. 2 až 5 platia rovnako.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zákona, proti rozhodnutiu... volebnej komisie o zaregistrovaní

kandidáta alebo o nezaregistrovaní kandidáta môžu podať kandidujúce politické strany

a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta, alebo

návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do

3 dní odo dňa rozhodnutia... volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Ako vyplynulo z listinných dôkazov,... volebná komisia vydala rozhodnutie pod

č. 202/2010 dňa 8. 10. 2010. Išlo o rozhodnutie... volebnej komisie o nezaregistrovaní

kandidátov na kandidátnych listinách pre voľby starostu obce Ing. P. S. a Ing. J. K. z

dôvodu, že obidvoch kandidátov na post starostu podporila politická strana Sloboda a

Solidarita. Aj keď sa je možné stotožniť sčasti s návrhom navrhovateľov... o nedostatkoch

tohto rozhodnutia, kde chýba vo výrokovej časti opakované uvedenie toho, že títo kandidáti

nie sú zaregistrovaní na kandidátov a nie je poukázané na konkrétne ustanovenie, podľa

ktorého rozhodli, zo samotného textu tohto rozhodnutia vyplýva, že... volebná komisia...

vydala rozhodnutie o nezaregistrovaní kandidátov na kandidátnych listinách pre voľby

starostu obce a uvádzala okrem Ing. P. S. aj Ing. J. K.

Dôvodom bolo, že oboch týchto kandidátov podporila politická strana Sloboda

a Solidarita, čo zákona (zákon, pozn.) v citovanom ustanovení § 21 ods. 1 vylučuje. Nemôže

obstáť ani dodatočné prehlásenie politickej strany Sloboda a Solidarita z 11. 10. 2010,

ktorým ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K. Toto prehlásenie bolo (malo byť

správne nebolo, pozn.) urobené pred doručením kandidátnych listín... volebnej komisii. Po

doplnení okrem kandidátnej listiny súd sa oboznámil aj s vyhlásením kandidáta na starostu

obce Ing. P. S., z ktorého vyplýva takisto, že prijíma túto kandidatúru, súhlasí s ňou na

kandidátnej listine politických strán Kresťansko-demokratického hnutia a Slobody a

Solidarity. Z toho vyplýva, že nielen kandidátna listina obsahuje podpis a údaje

splnomocnencov týchto politických strán, teda tak strany KDH ako aj polit. strany Slobody

a Solidarity, ale aj samotný kandidát vyhlasuje, že súhlasí s kandidatúrou za tieto dve

strany. Zákon neuvádza možnosť takú, že po doručení týchto listín a po rozhodnutí...

volebnej komisie je možné akýmkoľvek spôsobom upravovať kandidátne listiny. Jediným

opravným prostriedkom je rozhodnutie súdu a súd má za to, že napriek strohému

rozhodnutiu, ... volebná komisia... rozhodla vecne správne...“

19. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách (napr. , , ). Právomoc ústavného

súdu konať a rozhodovať podľa o namietaných porušeniach

alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je kvalifikovaná už

spomínaným princípom subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch

rozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, že

účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú zlučiteľné so súvisiacou ústavnou

úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej zmluve.

20. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo

nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , ).

21. Z obsahu sťažnosti vzťahujúceho sa na túto jej časť (pozri bod 3) vyplýva, že

sťažovateľka vyčíta okresnému súdu (a predtým aj volebnej komisii) «že vylúčil kandidáta

Ing. P. S. z účasti na slobodnej súťaži na funkciu starostu... Sťažovatelia nerozumejú, z

akých dôvodov vo vzťahu ku sťažovateľovi... „nemôže obstáť“ dodatočné prehlásenie

politickej Strany Sloboda a Solidarita... že ruší politickú podporu pre kandidáta Ing. J. K.

Uvedenú skutočnosť okresný súd pri svojom rozhodovaní mal zobrať v úvahu... a

zaregistrovať ako kandidáta Ing. P. S... Skutočnosť, že u ďalšieho kandidáta na funkciu

starostu došlo k deklarovanej „administratívnej chybe“ nemôže diskvalifikovať

sťažovateľa... z účasti vo voľbách a uplatňovania jeho pasívneho volebného práva.». K

samotnej ústavnoprávnej argumentácii, ktorá je v okolnostiach danej veci rozhodujúca,

sťažovateľka okrem odcitovania príslušných článkov (zhodne s bodom 8) uviedla, že

„slobodná súťaž politických síl nachádza výraz predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom fungovania demokratického štátu. S touto požiadavkou je potrebné

konfrontovať volebný zákon a sledovať, či umožňuje a ochraňuje slobodnú súťaž politických

síl v demokratickej spoločnosti.“.

22. V danej veci ústavný súd nezistil, že by napadnutý postup a rozhodnutie

okresného súdu sp. zn. z 13. októbra 2010 boli svojvoľné a že by zasahovali do

základného práva sťažovateľky podľa . Podľa názoru ústavného súdu

základné právo na súdnu ochranu v zmysle nemôže byť porušené iba

tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami

účastníka konania. Navyše treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové

a právne závery okresného súdu považovať za arbitrárne alebo zjavne neopodstatnené.

23. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný

súd konštatuje, že tento konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia

podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné.

Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov a volebného zákona je namietané uznesenie

okresného súdu aj náležite odôvodnené. Ústavný súd považuje postup okresného súdu za

legitímny a vylučujúci možné porušenie základného práva podľa .

24. V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s namietaným

uznesením okresného súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v

súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (obdobne napr. , ). Ústavný súd nezistil príčinnú

súvislosť medzi napadnutým uznesením okresného súdu a namietaným porušením

označených práv, a preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

II.C

K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 31

v prípade sťažovateľky

25. Keďže sťažovateľka namietala tiež porušenie svojich základných práv podľa

a 4 a len z dôvodu ústavne nekonformného výkladu

hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov v jej veci, ústavný súd nepovažoval za

potrebné zaoberať sa osobitne uvedenými článkami , ktoré mali byť podľa nej taktiež

porušené. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom

a uznesením okresného súdu a možným porušením základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení

ďalších sťažovateľkiných práv podľa a 4 a .

26. Absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje založenie sekundárnej

zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv sťažovateľky

hmotnoprávneho charakteru (). Ústavný súd totiž v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (napr. ) zastáva názor, že všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak

toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné

princípy vyplývajúce z až . V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom toho, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy.

27. Z uvedených skutočností teda vyplýva, že sťažnosť sťažovateľky je aj v časti

namietajúcej porušenie a 4 a zjavne neopodstatnená.

III.

28. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd nemohol zaoberať

opodstatnenosťou námietok v nej uvedených. Zároveň stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľov na ochranu ústavnosti (zrušenie napadnutého rozhodnutia),

keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody (čl. 127

ods. 2 prvej vety ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2011