Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 380/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2011

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa

Tkáčika vo veci sťažnosti M. K., B., a M. F., B., zastúpených advokátom JUDr. M. P., B.,

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 9

C 176/04 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. a M. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie ich záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. a M. F. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur) každej z nich, ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia M.

K. a M. F. v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet ich advokáta

JUDr. M. P., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -11

z 19. októbra 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. a M. F. (ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C

176/04.

Zo sťažnosti vyplýva, že „Súdne konanie bolo začaté na základe návrhu na začatie

konania zo dňa 15. 7. 2004 podaného na konajúci súd dňa 19. 07. 2004. Predmetom

súdneho konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva účastníkov

konania...

Štyri mesiace po podaní žalobného návrhu vyzval konajúci súd navrhovateľky listom

zo dňa 8. 11. 2004 doručeným dňa 2. 12. 2004 na doloženie znaleckého posudku za účelom

vyrubenia súdneho poplatku.

Navrhovateľky prostredníctvom svojho právneho zástupcu obratom listom zo dňa

17. 12. 2004 zaslali súdu vypracované znalecké posudky k predmetu sporu v dvoch

vyhotoveniach.

Výzvou súdu zo dňa 31. 5. 2005 doručenou dňa 9. 6. 2005 vyzval konajúci súd

navrhovateľky na doplatenie súdneho poplatku v celkovej výške 66.000,- Sk.

Navrhovateľky listom zo dňa 15. 6. 2005 podali žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov, ktorej žiadosti konajúci súd vyhovel uznesením č. k. -102 zo dňa

21. 08. 2006, doručeným dňa 14. 9. 2006.

Súd následne vytýčil vo veci prvé pojednávanie na termín 11. 12. 2006, čím celý

procesný postup súdu odo dňa podania žalobného návrhu, cez doriešenie poplatkovej

povinnosti až do vytýčenia prvého pojednávania trval 2 roky a 5 mesiacov.

Prvé pojednávanie zo dňa 11. 12. 2006... bolo odročené na termín 14. 02. 2007, kedy

však k druhému pojednávaniu nedošlo z dôvodu PN zákonnej sudkyne, a vec bola odročená

na neurčito.

Navrhovatelia následne listom zo dňa 5. 4. 2007, po tom čo márne čakali na

vytýčenie nového termínu pojednávania, požiadali súd prvý krát o pokračovanie v konaní.

Súd na základe výzvy navrhovateľov vytýčil vo veci v poradí tretie pojednávanie na

termín 18. 6. 2007, ktoré bolo odročené na neurčito vzhľadom na potrebu rozhodnutia

o návrhu odporcu na prerušenie konania, o ktorom rozhodol súd uznesením č. k.

zo dňa 28. 8. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 10. 2007.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že súd ani po právoplatnosti uznesenia o zamietnutí

návrhu odporcu na prerušenie konania opätovne sám nekonal, navrhovatelia listom zo dňa

18. 02. 2008, opätovne po druhy krát požiadali o pokračovanie v konaní.

Na základe výzvy navrhovateľov bolo vo veci vytýčené v poradí štvrté pojednávanie

na termín 10. 11. 2008, teda po vyše jednom roku a mesiaci odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia č. k. zo dňa 28. 8. 2007.

V poradí 4. pojednávanie zo dňa 10. 11. 2008 bolo následne odročené na termín

28. 1. 2009, ktorý bol na základe ospravedlnenia odporcu zrušený, pričom nový termín

v poradí piateho pojednávania bol vytýčený na 18. 3. 2009.

Na v poradí piatom pojednávaní konanom dňa 18. 3. 2009 súd odročil prejednanie

veci na neurčito za účelom vypracovania znaleckého posudku na ocenenie nehnuteľnosti,

ktoré sú predmetom sporu. Odo dňa 18. 3. 2009 do dnešného dňa, teda po dobu 1 a ½ roka,

však súd opätovne vo veci vôbec nekonal, predovšetkým nenariadil znalecké dokazovanie,

pre ktoré bolo odročené posledné pojednávanie vo veci.

Navrhovatelia urgovali v poradí tretíkrát súd listom zo dňa 29. 7. 2010, avšak ten

je naďalej podľa informácií navrhovateľov nečinný...

Konajúci Okresný súd Bratislava II, počnúc od podania žalobného návrhu zo dňa

15. 7. 2004 až do dnešného dňa buď vo veci nekonal vôbec alebo konal absolútne

neefektívne...“.

Sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil ich základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez

zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €

každej z nich, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,31 €.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci listom sp. zn. Spr. 2139/2010

z 24. januára 2011 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla:

„Sťažovateľkami popísaný priebeh konania je v podstate totožný s obsahom spisu

a úkonmi súdu vykonanými vo veci. Časový odstup medzi jednotlivými úkonmi súdu ako aj

následne do vytýčenia termínu pojednávania bol spôsobený zaťaženosťou, opakovanou

práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudkyne JUDr. M. G., ktorá vec vybavuje.

Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vo veci bol zistený prieťah

v konaní spôsobený konajúcim sudcom. Sudkyňa bola písomne upozornená na potrebu

konať vo veci plynulé a bez prieťahov.“

Rovnaké úkony v namietanom konaní zistil aj ústavný súd s tým, že okresný súd

uznesením č. k. -163 z 29. novembra 2010 ustanovil znalca na vypracovanie

znaleckého posudku.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.“ (m. m. , , ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z (ďalej len „OSP“),

ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd

(obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom pod sp. zn. je občianskoprávny spor o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorý začal podaním žaloby

sťažovateliek ešte v júli 2004. Ústavný súd z predloženého spisu a vyjadrenia okresného

súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na prípadnú právnu a skutkovú

zložitosť danej veci, ktorá by mohla ovplyvniť doterajšiu dĺžku konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok tohto súdneho

konania. Zo spisu okresného súdu ústavný súd nezistil také okolnosti, na základe ktorých by

bolo možné konštatovať, že sťažovateľky významnou mierou prispeli k predĺženiu

predmetného konania. Sťažovateľky boli v konaní aktívne a súčinnostné. Okresný súd vo

svojom vyjadrení k sťažnosti tiež nepoukázal na to, že by ich správanie ovplyvnilo

doterajšiu dĺžku konania.

3. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní, ústavný súd

prihliadal na , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom

súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd zistil, že okresný súd od nápadu veci (15. júla 2004) prvý jednoduchý

úkon urobil až v decembri 2004, keď vyzval sťažovateľky na predloženie znaleckého

posudku na účely vyrubenia súdneho poplatku, druhý úkon urobil až v júni 2005, keď ich

vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, a o ich žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

(jún 2005) rozhodol až po takmer 14 mesiacoch (21. augusta 2006).

Okrem týchto sporadických procesných úkonov okresný súd nevykonal žiadne

pojednávanie, na ktorom by vykonal riadne dokazovanie [prvé pojednávanie v decembri

2006 odročil na február 2007, toto pojednávanie však okresný súd odročil pre

práceneschopnosť sudkyne a tretie pojednávanie (jún 2007) odročil na neurčito na účely

rozhodnutia o návrhu odporcu na prerušenie konania]. Aj ďalšie pojednávanie v novembri

2008 bolo odročené na január 2009 (termín bol zrušený) a v marci 2009 odročil okresný súd

pojednávanie na účely vykonania znaleckého dokazovania, pričom do konania pribral

znalca až 29. novembra 2010.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu teda vyplýva, že okresný súd bol

v spore v podstate nečinný viac ako 6 rokov, pričom vec nie je ešte od roku 2004 vôbec

pripravená na rozhodnutie, preto ústavný súd nepovažuje za potrebné hodnotiť uvedené

sporadické úkony okresného súdu, ak navyše okresný súd dosiaľ nevykonal na

pojednávaniach žiadne dokazovanie a aj znalecké dokazovanie je stále len na začiatku.

Nečinnosť v tomto konaní priznala aj predsedníčka okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti. Ústavný súd však neakceptoval jej obranu, že zbytočné prieťahy boli

spôsobené „zaťaženosťou, opakovanou práceneschopnosťou a veľkosťou oddelenia sudkyne

JUDr. M. G., ktorá vec vybavuje“.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (napr. , ), že

personálne problémy (nedostatočné obsadenie súdu, zaťaženosť sudcov) a nadmerné

množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne

ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia (m. m. , ). Okresný súd vo svojom vyjadrení

neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že

v danej veci ide o takýto prípad.

Vzhľadom na uvedené okolnosti ústavný súd konštatuje, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ako aj práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Vzhľadom na rozhodnutie, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek

podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd v zmysle

ods. 3 písm. a) prikázal okresnému súdu vo veci vedenej pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľky žiadali priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € každej z nich

poukazujúc najmä na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Keďže právna neistota sťažovateliek nebola okresným súdom odstránená ani po viac

ako šiestich rokoch od jeho začatia, ústavný súd rozhodol o priznaní finančného

zadosťučinenia v sume 2 000 € každej zo sťažovateliek, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd

(bod 3 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateliek, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia. Sťažovateľky si v sťažnosti uplatnili trovy

právneho zastúpenia v celkovej sume 303,31 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania (za dva úkony právnej služby a dva režijné paušály plus 19 % DPH) je vypočítaná

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, a keďže nie je v rozpore s touto vyhláškou, uložil okresnému súdu povinnosť

uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateliek v sume 303,31 € na účet ich právneho

zástupcu (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011