Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 18/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2011

v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa

Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti P. S., B., kandidáta na starostu

obce Banský Studenec, zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Z., ktorou namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec konaných 27. novembra 2010,

za účasti M. K., B., takto

rozhodol:

Voľby starostu obce Banský Studenec konané 27. novembra 2010 vyhlasuje

za n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra

2010 doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta neústavnosť

a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec konaných 27. novembra 2010,

za účasti M. K. (ďalej aj „protikandidátka“ alebo „odporkyňa“).

Podľa sťažovateľa neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec

spočívala najmä v tom, že jeho „priama protikandidátka bola zapisovateľkou volebnej

komisie na daných voľbách v našej obci.

Bola teda prítomná vo volebnej miestnosti a svojou prítomnosťou mohla

bezprostredne priamo ovplyvniť voličov pri rozhodovaní o výbere kandidáta. Pohybovala sa

prakticky počas volieb medzi voličmi, bola prítomná vo volebnej miestnosti a mohlo tým

dôjsť k nepriamemu ovplyvneniu o voľbe. Pani K. bola doterajšou zamestnankyňou obce.

Podľa ust. § 11 ods. 3 volebného zákona členom volebnej komisie môže byť

volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce

(primátora) nemôže byť členom volebnej komisie. Podľa ust. § 11a o zapisovateľoch

volebnej komisie: (1) Zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné

a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.

Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Zákonom nie je výslovne

vylúčená možnosť kandidáta na funkciu byť zapisovateľom, avšak takýto postup je

obchádzaním zákona tým, že danému kandidátovi, ktorý sa volieb zúčastní ako zapisovateľ,

umožňuje zasiahnuť do ich priebehu a výsledku. Úlohy zapisovateľa sú vyjadrené v zák. ust.

vyššie, teda ide o administratívu a najmä úlohy odborného poradcu.“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:

„Z uvedených skutočností vyplýva, že počas volieb do miestnej samosprávy v našej

obci došlo k porušeniu ich ústavnosti, čo je dôvodom aj podania tejto sťažnosti na Ústavný

súd SR. Tvrdím, že došlo k narušeniu práva na rovnaký prístup k službám územnej

samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane podľa § 30

ods. 3 volebného zákona, ako aj k porušeniu princípu slobodnej súťaže politických síl podľa

.“

Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vyhlásil voľby

starostu obce Banský Studenec konané 27. novembra 2010 za neplatné.

Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie uznesením sp. zn.

z 12. januára 2011 a následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvolenú

protikandidátku, ktorá v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. januára 2011 okrem

iného uviedla:

«Podľa môjho názoru priebeh komunálnych volieb 27. 11. 2010 nebol nezákonný.

Čo sa týka tvrdenia p. S., že som bola prítomná v čase volieb vo volebnej miestnosti nie je

pravda. V deň volieb som ráno o 06,30 prišla na obecný úrad, vyplatila členom komisie

stravné, odovzdala pripravené občerstvenie a okolo 06,50 hod. som z volebnej miestnosti

spolu so zastupujúcim starostom odišla a vrátila som sa okolo 19,30 hod. Po sčítaní

všetkých hlasov som spisovala zápisnicu a to tak, že predseda volebnej komisie mi diktoval

údaje a ja som písala. Po dokončení zápisnicu podpísali všetci členovia a ja s predsedom

komisie sme odchádzali s výsledkami do Ž. Tieto moje tvrdenia môžu potvrdiť všetci

členovia volebnej komisie a aj zastupujúci starosta J. B., ktorý bol vo volebnej miestnosti

prítomný. Počas mojej krátkej prítomnosti vo volebnej miestnosti som plne rešpektovala

pokyny predsedu miestnej volebnej komisie, ktorý bol zodpovedný za priebeh volieb.

Nie je mi jasné, prečo by som počas volieb nemohla byť prítomná vo volebnej

miestnosti. Mohol tam byť celý deň prítomný aj p. S., nakoľko Uznesenie Ústrednej volebnej

komisie č. 31 zo 16. novembra 2010 to umožňovalo všetkým občanom aj kandidátom

na poslancov a starostov a bol by sa sám presvedčil o správnom a zákonnom priebehu

volieb. Čo sa týka môjho ovplyvňovania a pohybovania sa medzi voličmi, aby som predišla

takýmto tvrdeniam nemala som vypracovaný ani volebný program a nerobila som ani

predvolebnú kampaň, ako všetci ostatní moji spolukandidáti. Nechala som rozhodnutie

na voličoch a plne ich vôľu rešpektujem a rešpektovala by som aj vtedy, keby vyhral niekto

druhý aj pán S.

„A kde sa pohyboval pán S.? On sa nepohyboval v deň volieb medzi voličmi?“

Za zapisovateľku miestnej volebnej komisie som bola ako pracovníčka obecného úradu

menovaná starostom obce. Podľa môjho názoru nešlo o žiadne obchádzanie zákona.

Kandidovať na starostu obce som sa rozhodla až na podnet viacerých občanov.»

K vyjadreniu odporkyne zaujal stanovisko sťažovateľ svojím podaním označeným

ako „Doplnenie sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 31. januára 2011, v ktorom okrem

iného uviedol:

„Účastníčka konania pani K. sa v jej vyjadrení zo dňa 17. 1. 2011 bráni tým, že

nebola prítomná vo volebnej miestnosti počas celého volebného dňa. Toto jej tvrdenie nie je

pravdivé, pretože aj keď možno nebola tam úplne celý deň, určite bola vo volebnej

miestnosti prevažnú časť dňa, najmä v popoludňajších hodinách (tak mi to uviedli viacerí

svedkovia).

K veci sa vedia vyjadriť svedkovia – členky volebnej komisie pani Z. S... a pani D.

P... Obe boli členkami volebnej komisie, prítomné vo volebnej miestnosti celý deň. Ich

navrhujem predvolať ako svedkyne, ale v krátkej dobe predložím ich písomné stanovisko

z dôvodu hospodárnosti konania na úst. súde.

Ďalší svedkovia, ktorí vedia potvrdiť prítomnosť pani K. vo volebnej miestnosti sú

ďalší voliči z našej obce, ktorí boli voliť v popoludňajších hodinách, kedy podľa vyjadrenia

pani K. mala byť mimo miestnosti, pričom voliči ju registrovali prítomnú vo volebnej

miestnosti. Sú to napr. pani A. B..., Ľ. C..., obaja volili okolo 18 hod. Aj týchto svedkov

navrhujem v prípade potreby predvolať. Zároveň zašlem súdu dodatočne ich písomné

stanovisko – z dôvodu hospodárnosti konania. Ja osobne som bol voliť okolo 19 hod.,

a vtedy tiež bola p. K. vo volebnej miestnosti.

Na doplnenie uvádzam, že som sa od členiek volebnej komisie dodatočne dozvedel,

že pani K. spoločne s ňou uvádzaným pánom J. B. (zastupujúcim starostom) – ktorý je

mimochodom jej rodina, po 20-tej hodine a po uzatvorení volebnej miestnosti spoločne

otvárali obálky a triedili volebné lístky. Robili teda prácu – pani K. ako zapisovateľka a pán

B. ako obyvateľ – nečlen volebnej komisie, ktorá prináleží len členom volebnej komisie.

Aj týmto konaním došlo k porušeniu ústavnosti volieb v našej obci.

Na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu trvám.“

Ústavnému súdu bolo 1. januára 2011 doručených 5 písomných podaní označených

ako „Svedectvo k spisu č. k. “ od svedkov predvolaných na výsluch

na Obecný úrad v Banskom Studenci (M. B., Z. S., D. P., Ľ. C. a A. B.), pričom podanie

Z. S. nebolo podpísané.

Ústavnému súdu bolo 3. februára 2011 doručené podanie odporkyne označené ako

„Oznámenie vo veci P. S.“, v ktorom bolo uvedené:

„Dňa 31. 01. 2011 ráno o 7,30 hodine prišla na obecný úrad členka volebnej komisie

p. D. P. a oznámila mi, že P. S. bol dňa 30. 01. 2011 u nej doma a zisťoval od nej priebeh

komunálnych volieb (v akom čase som bola v deň komunálnych volieb prítomná vo volebnej

miestnosti, či som sa zúčastnila pri sčítavaní hlasov atď.). Dal jej podpísať nejakú listinu

s odôvodnením, že keď to nepodpíše bude musieť na vlastné náklady cestovať na Ústavný

súd do Košíc. Nevedela čo má robiť a preto mu to podpísala. Nerozumiem tomu, prečo sa

pán S. zapája do prešetrovania ním podanej sťažnosti priebehu komunálnych volieb, keď je

to v kompetencii niekoho iného.“

Ústavný súd 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci za účasti

sťažovateľa, jeho splnomocnenej právnej zástupkyne a odporkyne vypočul 6 svedkov,

pričom predvolaná svedkyňa Z. S. ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu, že sa

v uvedenom čase nachádzala mimo územia Slovenskej republiky.

Svedkyňa A. B., členka miestnej volebnej komisie (ďalej aj „MVK“), vlastnými

slovami opísala priebeh volebného dňa. Okrem iného uviedla: „Prišli sme ráno okolo 6:45

hodiny, bol tu prítomný zastupujúci starosta pán B. a tu prítomná starostka, prišli sme

s pánom Ing. L., predsedom MVK, vykonali sme úkony potrebné pre voľby, začali sa

zapečaťovať urny, pani K., zapisovateľka, nám vysvetlila, že máme všetko pripravené,

rozdala nám finančné náhrady, po 20-30 min. sa vzdialila, odišla.“ Podľa ďalšieho

vyjadrenia svedkyne sa odporkyňa vrátila asi o 19:30 h a pripravila všetky potrebné

podklady na „zápis volebných výsledkov“. Uviedla, že okrem členov MVK pri sčítavaní

hlasovacích lístkov boli vo volebnej miestnosti prítomní aj odporkyňa a zastupujúci starosta,

ktorí sa však aktívne na sčítavaní hlasovacích lístkov nezúčastňovali.

Svedkyňa D. P., členka MVK, okrem iného uviedla, že „ráno, keď sme prišli, pani

starostka nám dala peniaze, odvolila a z volebnej miestnosti odišla. Večer, neviem koľko

bolo hodín, keď prišla, sadla si k nám, a keď prišlo sčítavanie hlasov, ja som jej hlásila

z hlasovacích lístkov a ona zapisovala.“. Na otázku, kto otváral obálky, svedkyňa

odpovedala, že „všetci členovia komisie a pomáhala nám aj pani starostka“. Svedkyňa

napriek tomu, že v písomnom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedla, že „pani K.

ako zapisovateľka spolu s pánom B. spoločne otvárali obálky“, vo svedeckej výpovedi toto

konštatovanie o pánovi B. nepotvrdila, keď iba poznamenala, že „sedel tam, to je pravda,

nič nemôžem povedať, že by tam niečo otváral – obálky, alebo čo, neviem o tom... To, čo

som uviedla, čo sa týka pani starostky, je pravda, že sme zratávali volebné lístky“.

V súvislosti s podpísaním „Svedectva k spisu č. k. “ sťažovateľ

svedkyni povedal: „Spýtal som sa ťa, či súhlasíš, čo je tam napísané“, na čo svedkyňa

odpovedala „áno, my dve sme to, ale na B. si nepamätám“.

Svedkyňa M. B., podpredsedníčka MVK, stručne opísala priebeh volieb, keď

uviedla, že „ráno tam už bola pani K. a pán B. Prišla som pred siedmou. Rozdali nám

peniaze a povedali všetko, podpísali sme papiere, oni odišli, my sme si posadali, nachystali

sme si volebné lístky a čakali na príchod voličov. Po skončení volieb sme otvorili volebnú

urnu aj ten kufrík, čo sme chodili po domoch, vysypali sme.“. Na otázku, kto tam bol

prítomný, svedkyňa odpovedala: „Boli tam prítomní členovia volebnej komisie, pani K.

a pán B.“ Na otázku, kto otváral obálky, svedkyňa uviedla: „Všetci prítomní sme otvárali

a sčítavali hlasy.“ Na otázku, či aj pán B., svedkyňa odpovedala: „No všetci.“

Svedok Ing. P. L., predseda MVK, uviedol: „Na prvom zasadnutí som bol navrhnutý

a zvolený za predsedu komisie, voľby od rána, ako sme prebrali volebnú miestnosť,

prebiehali normálne, všetko bolo v poriadku. Neopakovali sa žiadne také, ako bolo

v minulosti, že sa volilo na ulici alebo za rodinných príslušníkov. Po skončení sme sčítali

všetky platné hlasy, jednak na starostu a na poslancov. Potom si komisia rozdelila

hlasovacie lístky, najprv sme sčítavali hlasy kandidátov na starostu. Výsledok som ja

osobne skontroloval tak, že sme zrátali každému kandidátovi počet získaných hlasov, potom

sme to všetko zrátali, porovnali sme počet hlasov s počtom platných lístkov, všetko to sadlo

na jeden hlas. Potom som nadiktoval pani zapisovateľke počty, ktoré zapísala

do zápisnice.“ Na otázku, čo vie povedať o prítomnosti pani K. počas volieb vo volebnej

miestnosti, svedok odpovedal: „Ráno mi odovzdali volebnú miestnosť za prítomnosti

zastupujúceho starostu pána B. Potom keď sme sčítavali hlasy.“

V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že pani K. „prišla voliť pol hodinu alebo

hodinu pred koncom volieb a bola pri nás až potom, keď sme začínali sčítavať hlasy“.

Svedok potvrdil, že okrem pani K. bol pri sčítavaní hlasov prítomný aj pán B., „ale on sa

absolútne nezúčastnil na sčítavaní hlasov“.

Na otázku, kto otváral obálky, svedok odpovedal: „Ja osobne.“ Na ďalšiu otázku, či

obálky otváral aj niekto iný, svedok dodal: „To si už presne nepamätám, ale gro obálok,

určite väčšinu som otváral ja, lebo som kontroloval platnosť hlasov.“ Na otázku, či môže

vylúčiť, že aj niekto iný otváral obálky, svedok uviedol: „S určitosťou môžem povedať, že

ak otváral, tak len člen komisie, nikto iný. Pani K. ani pán B. určite nie, tí sa obálok ani

nedotkli.“

Svedok Ľ. C. uviedol, že pani K. „na úrad prišla asi okolo 18-tej hodiny, keď som

prišiel o 18-tej hodine, už bola tu, práve vchádzala do volebnej miestnosti“. Na otázku, či

bola v kabáte, svedok odpovedal: „Myslím, že už bola vyzlečená z kabáta.“ Svedok potvrdil

aj skutočnosť, že má vedomosť o tom, že boli podané písomné svedectvá ústavnému súdu,

napríklad pani P. a pani S., ktorá so svedkom žije ako družka.

Svedkyňa pani A. B. uviedla: „Ja som prišla tak po 18-tej hodine, neviem presne,

koľko bolo hodín, ale určite nebolo viac ako 19 hodín“, pričom potvrdila, že v tom čase sa

vo volebnej miestnosti okrem členov MVK nachádzala „na pravej strane blízko okna aj

pani K.“. Na otázku, či svedkyňa prišla voliť skôr po 18-tej hodine alebo bližšie k 19-tej

hodine, svedkyňa uviedla: „Bolo to skôr po 18-tej hodine.“

Z. S., členka MVK, vo vyhlásení doručenom ústavnému súdu 11. februára 2011

faxom a následne v origináli 14. februára 2011 (pravosť podpisu na podaní je osvedčená

notárkou K. D. 11. februára 2011) uviedla:

„Úvodom sa ospravedlňujem, že som sa osobne nemohla zúčastniť na výsluchu

svedkov dňa 10. 02. 2011, nakoľko pracujem v zahraničí a dňa 10. 02. 2011 som sa vrátila

o 17:00 h domov do B. Studenca.

Dolepodpísaná Z. S... potvrdzujem, že p. M. K. (zapisovateľka a zároveň

aj kandidátka na starostku obce B. Studenec) bola prítomná vo volebnej miestnosti už cca

o 17:30 – 18:00 hod. a po uzavretí volebnej miestnosti o 20:00 hod. pristúpila k stolu, kde

sa vysypali z urny volebné obálky. Vytvorili sme tri skupiny B. M. a B. A., Ing. P. L. a Z. S.,

a M. K., D. P. a J. B., zast. star. (nebol člen komisie). Každý si zobral pred seba hŕbu

obálok, otváral a sčítaval volebné hlasy, teda aj p. M. K. (kandidátka na starostku) spolu

s členkou D. P. a nečlenom volebnej komisie J. B., zastup. starostom obce. Svoje vyhlásenie

potvrdzujem podpisom.“

II.1 Všeobecné východiská na prerokovanie sťažnosti

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými

voliť podľa príslušných volebných prepisov.

Z (ďalej lej „ústava“) vyplýva

oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť,

ako aj zákonnosť namietaných volieb.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť

rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

a d) sťažnosť zamietnuť.

Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1

uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou

len vtedy, ak k porušeniu o voľbách

do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)

dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie,

prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.

, , ). Nie každé porušenie volebného zákona teda

vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad

posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako

aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť

volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona,

ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či

voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.

Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia

byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie

zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou

protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby

kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb

a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom

skutočnej vôle voličov (m. m. ). Dôležitým komponentom volebného

súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu

na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.

Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre

ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom

súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných

ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona) platí

prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách

napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle rozhodne

inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti

na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také

dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia

o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,

a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by

odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.

).

II.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľa

Sťažovateľ v sťažnosti a jej doplnení namietal najmä:

a) porušenie princípu slobodnej súťaže politických síl a porušenie princípu rovnosti

občanov v prístupe k voleným a iným verejným funkciám v súvislosti s prítomnosťou

odporkyne vo volebnej miestnosti počas volieb, čím podľa neho mohlo dôjsť

„k nepriamemu ovplyvneniu“ výsledkov volieb,

b) otváranie obálok a sčítanie hlasovacích lístkov okrem členov MVK aj inými

osobami, konkrétne zapisovateľkou MVK, ktorá bola súčasne aj kandidátkou na starostku

obce Banský Studenec, a zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK.

Ústavný súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo sťažnosti, z jej príloh

a doplnenia, vyjadrení účastníkov, vyžiadanej volebnej dokumentácie a z výsluchu svedkov

uskutočnenom 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.

Z oznámenia o vymenovaní zapisovateľa MVK z 3. septembra 2010 vyplýva, že

J. B., poverený zastupovaním starostu obce Banský Studenec, vymenoval za zapisovateľku

MVK odporkyňu, ktorá vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 kandidovala

aj na funkciu starostu obce ako kandidátka pod poradovým číslom 3.

Zo zápisnice MVK o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce

Banský Studenec uskutočnených 27. novembra 2010 okrem iného vyplýva, že počet osôb

zapísaných v zoznamoch voličov bol 365, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol

245, a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 244.

Za starostku obce Banský Studenec bola zvolená kandidátka s poradovým číslom 3 M. K.

s počtom platných hlasov 85, pričom sťažovateľ P. S. ako kandidát s poradovým číslom 6

dostal 72 platných hlasov, t. j. rozdiel medzi zvolenou starostkou obce a sťažovateľom bol

13 platných hlasov.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa § 11 ods. 3 druhej vety volebného zákona kandidát na poslanca obecného

(mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej

komisie.

Podľa § 11a volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje

organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania

volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Podľa § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta

hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci

ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková

volebná komisia.

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže

nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť

sčítania hlasov.

Predmetom konania v tejto volebnej veci je rozhodovanie o námietkach sťažovateľa

o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský Studenec podľa čl. 129 ods. 2

.

Účelom takéhoto konania je preskúmanie priebehu volieb, ako aj ich výsledkov

z hľadiska dodržiavania ústavnosti a zákonnosti.

Ak dôjde v priebehu volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je daná

právomoc ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú

prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh

volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených

na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

Volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou

vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme,

a preto vytvorenie orgánu, akým je volebná komisia, ho zaraďuje medzi orgány verejnej

moci. Miestna volebná komisia je orgánom štátnej správy, ktorého rozhodnutia podliehajú

v zmysle súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú

().

Miestna volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta

ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto

zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov,

ktoré sú prejavom vôle voličov.

v druhej vete odkazuje na zákon, ktorý upraví podmienky

výkonu volebného práva.

Najzásadnejšia námietka neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský

Studenec vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 je založená na tvrdení sťažovateľa

o porušení princípu slobodnej súťaže politických síl a porušení princípu rovnosti občanov

v prístupe k voleným a iným verejným funkciám v súvislosti s prítomnosťou odporkyne

vo volebnej miestnosti počas volieb, čím podľa sťažovateľa mohlo dôjsť „k nepriamemu

ovplyvneniu“ výsledkov volieb.

Aj keď treba dať za pravdu odporkyni, že volebný zákon priamo nevylučuje možnosť

byť zapisovateľom volebnej komisie a súčasne kandidovať na starostu obce [§ 11 ods. 3

volebného zákona vylučuje iba možnosť byť členom volebnej komisie a súčasne

kandidovať na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo starostu obce

(primátora)], ústavný súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť už sama osebe môže

vyvolávať pochybnosti o tom, či boli zachované rovnaké podmienky prístupu k voľbe

starostu obce pre všetkých kandidátov.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že svedeckými výpoveďami svedkov Ľ. C. a A. B.

bolo spochybnené tvrdenie odporkyne o tom, že sa do volebnej miestnosti v deň konania

volieb vrátila (potom, ako ju ráno po začatí volieb opustila) až okolo 19.30 h, keď obaja

svedkovia zhodne uviedli, že ju vo volebnej miestnosti videli už o 18.00 h, resp. tesne

po 18.00 h. Táto skutočnosť vyplýva aj z písomného vyhlásenia členky MVK Banský

Studenec Z. S. (s notársky osvedčeným podpisom) doručeného ústavnému súdu 11. februára

2011.

Ústavný súd v súvislosti s činnosťou subjektov zabezpečujúcich voľby vo svojej

judikatúre zdôraznil, že súčasťou obsahu pasívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 4

je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa kandidáta, resp.

kandidátov o funkciu, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili za rovnakých podmienok

možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje

povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu niektorého

uchádzača, tak tým porušia jeho základné právo podľa (m. m.

).

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva

aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv.

„absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali

za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).

Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného

procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu

na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho

kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi

volebnou vadou a obsadením funkcie starostu alebo minimálne takej možnej príčinnej

súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. )].

K tomu je potrebné dodať, že do slobodného rozhodnutia voličov môže ústavný súd

ingerovať iba v celkom mimoriadnych prípadoch, keď pochybenia, ku ktorým došlo v rámci

volebného procesu, zapríčinili alebo mohli objektívne spôsobiť, že by voliči rozhodli inak,

a nebyť týchto pochybení by bol zvolený iný kandidát. V nadväznosti na to je však tiež

potrebné akcentovať, že vyhlásenie volieb za neplatné nemožno ponímať ako

sankcionovanie úspešného kandidáta za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok

zabezpečujúci legitimitu zvoleného orgánu.

Okolnosť, že odporkyňa vymenovaná zastupujúcim starostom za zapisovateľku

MVK na rozdiel od ostatných kandidátov na starostu bola z toho dôvodu prítomná

vo volebnej miestnosti (aj keď nie počas celého volebného dňa), umožňuje podľa názoru

ústavného súdu konštatovať jej zvýhodnenie oproti iným kandidátom na starostu, a to

v takom rozsahu a intenzite, že to umožňuje dospieť k záveru o objektívnej súvislosti medzi

touto volebnou vadou a výsledkom volieb starostu obce Banský Studenec konaných

27. novembra 2010.

Zvýhodnenie odporkyne, ktorá mala možnosť byť prítomná počas konania volieb

vo volebnej miestnosti, zakladá podľa názoru ústavného súdu v konkrétnych okolnostiach

prípadu rozpor s princípom vytvárania rovnakých podmienok na prístup k volenej funkcii

a predstavuje porušenie , ale je tiež v rozpore s účelom dotknutých

ustanovení volebného zákona, ktorým je, ako už bolo uvedené, uplatnenie garancie prístupu

občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.

Ústavný súd v uvedenej súvislosti nemohol akceptovať názor odporkyne, že „nie je

mi jasné, prečo by som počas volieb nemohla byť prítomná vo volebnej miestnosti“,

poukazujúc pritom na uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 31 zo 16. novembra 2010,

ktorého znenie je takéto: „Tretie osoby (vrátane kandidátov) sa môžu zúčastniť na sčítavaní

hlasov okrskovými volebnými komisiami na základe povolenia okrskových volebných

komisií a pri sčítavaní hlasov miestnymi volebnými komisiami na základe povolenia

Ústrednej volebnej komisie.“

Z uvedeného uznesenia nemožno v žiadnom prípade vyvodiť prípustnosť prítomnosti

tretích osôb (vrátane kandidátov) vo volebnej miestnosti počas volieb a ani možnosť

aktívnej účasti týchto osôb na otváraní obálok počas volieb a sčítavaní hlasovacích lístkov.

Ide iba po predchádzajúcom súhlase príslušných volebných komisií o podmienenú možnosť

účasti tretích osôb na sčítavaní hlasov, ktoré vykonávajú výlučne okrskové, resp. miestne

volebné komisie, a pokiaľ ide o sčítavanie hlasov miestnymi volebnými komisiami,

Ústredná volebná komisia.

V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje napokon aj na svoju predchádzajúcu

judikatúru (m. m. ), podľa ktorej „ústavný princíp ustanovený ,

podľa ktorého zákonná úprava práv ustanovených v musí umožňovať

a napomáhať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, sa nevzťahuje iba

na slobodnú súťaž medzi politickými stranami a hnutiami. Slobodná súťaž politických strán

sa zaručuje aj vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí a medzi všetkými občanmi,

ktorí uplatňujú základné právo na prístup k volenej funkcii.“.

Opierajúc sa o doterajšiu judikatúru ústavný súd napokon zdôrazňuje, že každé

konanie (postup), ktoré má za následok porušenie základného práva občana podľa čl. 30

ods. 4 , ktorý sa uplatnením svojho pasívneho volebného práva uchádza o volenú

funkciu, predstavuje hrubé, resp. závažné porušenie volebných predpisov (m. m.

, ).

Pri skúmaní druhej námietky sťažovateľa týkajúcej sa otvárania obálok a sčítavania

hlasovacích lístkov aj inými osobami než členmi MVK, konkrétne odporkyňou ako

zapisovateľkou MVK a súčasne aj kandidátkou na starostku obce Banský Studenec, ale tiež

zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK, ústavný súd považoval za hodnoverným

spôsobom preukázané, že odporkyňa sa aktívne zúčastnila otvárania obálok a sčítania

hlasovacích lístkov. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpovede svedkýň M. B.,

podpredsedníčky MVK, D. P., členky MVK, ako aj z písomného „Svedectva k spisu č. k.

“ Z. S., členky MVK, doručeného ústavnému súdu 11. februára 2011.

Ústavný súd k uvedenému záveru dospel napriek tomu, že predseda MVK Ing. P. L.

okolnosť otvárania obálok a sčítania hlasovacích lístkov M. K., resp. J. B., vo svojej

výpovedi najskôr komentoval slovami „to si už presne nepamätám...“, ale v rámci

nasledujúcej odpovede na otázku túto skutočnosť opísal slovami: „pani K. ani pán B... sa

obálok ani nedotkli“, čo ústavný súd vyhodnotil ako vyjadrenie tendenčné. Otvárania

obálok a následného sčítania hlasovacích lístkov sa aktívne zúčastnil aj zastupujúci starosta

obce J. B., čo vo svojich písomných „svedectvách k spisu č. k. “ uviedli

aj podpredsedníčka a členky MVK M. B., Z. S. a D. P., pričom svedkyňa M. B. uvedené

potvrdila za prítomnosti odporkyne aj vo svojej svedeckej výpovedi uskutočnenej

10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.

Takýto svedeckými výpoveďami potvrdený postup sčítavania hlasovacích lístkov

za prítomnosti zapisovateľky MVK a zároveň kandidátky na starostku, ako aj zastupujúceho

starostu obce spochybňujúci regulárnosť zisťovania výsledkov volieb ústavný súd považuje

za hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje

výlučne do právomoci členov volebných komisií ().

Ústavný súd konštatujúc hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ku ktorému došlo

aktívnou účasťou nečlenov MVK na otváraní obálok a sčítavaní hlasovacích lístkov, berúc

však do úvahy predovšetkým závery, pokiaľ ide o porušenie zásady rovnakých podmienok

prístupu k voleným a iným verejným funkciám v okolnostiach danej veci pri voľbe starostu

obce dospel k záveru, že voľby starostu obce Banský Studenec uskutočnené 27. novembra

2010 je potrebné na základe vyhlásiť za neplatné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011