Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 18/2011
PDF · 350.64 KB
No categories available
PL. ÚS 18/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 2. marca 2011
v pléne zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Jána Lubyho, Lajosa
Mészárosa, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti P. S., B., kandidáta na starostu
obce Banský Studenec, zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Z., ktorou namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec konaných 27. novembra 2010,
za účasti M. K., B., takto
rozhodol:
Voľby starostu obce Banský Studenec konané 27. novembra 2010 vyhlasuje
za n e p l a t n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. decembra
2010 doručená sťažnosť P. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta neústavnosť
a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec konaných 27. novembra 2010,
za účasti M. K. (ďalej aj „protikandidátka“ alebo „odporkyňa“).
Podľa sťažovateľa neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Banský Studenec
spočívala najmä v tom, že jeho „priama protikandidátka bola zapisovateľkou volebnej
komisie na daných voľbách v našej obci.
Bola teda prítomná vo volebnej miestnosti a svojou prítomnosťou mohla
bezprostredne priamo ovplyvniť voličov pri rozhodovaní o výbere kandidáta. Pohybovala sa
prakticky počas volieb medzi voličmi, bola prítomná vo volebnej miestnosti a mohlo tým
dôjsť k nepriamemu ovplyvneniu o voľbe. Pani K. bola doterajšou zamestnankyňou obce.
Podľa ust. § 11 ods. 3 volebného zákona členom volebnej komisie môže byť
volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce
(primátora) nemôže byť členom volebnej komisie. Podľa ust. § 11a o zapisovateľoch
volebnej komisie: (1) Zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné
a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie.
Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Zákonom nie je výslovne
vylúčená možnosť kandidáta na funkciu byť zapisovateľom, avšak takýto postup je
obchádzaním zákona tým, že danému kandidátovi, ktorý sa volieb zúčastní ako zapisovateľ,
umožňuje zasiahnuť do ich priebehu a výsledku. Úlohy zapisovateľa sú vyjadrené v zák. ust.
vyššie, teda ide o administratívu a najmä úlohy odborného poradcu.“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol:
„Z uvedených skutočností vyplýva, že počas volieb do miestnej samosprávy v našej
obci došlo k porušeniu ich ústavnosti, čo je dôvodom aj podania tejto sťažnosti na Ústavný
súd SR. Tvrdím, že došlo k narušeniu práva na rovnaký prístup k službám územnej
samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane podľa § 30
ods. 3 volebného zákona, ako aj k porušeniu princípu slobodnej súťaže politických síl podľa
Na základe uvedeného sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vyhlásil voľby
starostu obce Banský Studenec konané 27. novembra 2010 za neplatné.
Ústavný súd prijal predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie uznesením sp. zn.
PL. ÚS 18/2011 z 12. januára 2011 a následne požiadal o vyjadrenie k sťažnosti zvolenú
protikandidátku, ktorá v stanovisku doručenom ústavnému súdu 20. januára 2011 okrem
iného uviedla:
«Podľa môjho názoru priebeh komunálnych volieb 27. 11. 2010 nebol nezákonný.
Čo sa týka tvrdenia p. S., že som bola prítomná v čase volieb vo volebnej miestnosti nie je
pravda. V deň volieb som ráno o 06,30 prišla na obecný úrad, vyplatila členom komisie
stravné, odovzdala pripravené občerstvenie a okolo 06,50 hod. som z volebnej miestnosti
spolu so zastupujúcim starostom odišla a vrátila som sa okolo 19,30 hod. Po sčítaní
všetkých hlasov som spisovala zápisnicu a to tak, že predseda volebnej komisie mi diktoval
údaje a ja som písala. Po dokončení zápisnicu podpísali všetci členovia a ja s predsedom
komisie sme odchádzali s výsledkami do Ž. Tieto moje tvrdenia môžu potvrdiť všetci
členovia volebnej komisie a aj zastupujúci starosta J. B., ktorý bol vo volebnej miestnosti
prítomný. Počas mojej krátkej prítomnosti vo volebnej miestnosti som plne rešpektovala
pokyny predsedu miestnej volebnej komisie, ktorý bol zodpovedný za priebeh volieb.
Nie je mi jasné, prečo by som počas volieb nemohla byť prítomná vo volebnej
miestnosti. Mohol tam byť celý deň prítomný aj p. S., nakoľko Uznesenie Ústrednej volebnej
komisie č. 31 zo 16. novembra 2010 to umožňovalo všetkým občanom aj kandidátom
na poslancov a starostov a bol by sa sám presvedčil o správnom a zákonnom priebehu
volieb. Čo sa týka môjho ovplyvňovania a pohybovania sa medzi voličmi, aby som predišla
takýmto tvrdeniam nemala som vypracovaný ani volebný program a nerobila som ani
predvolebnú kampaň, ako všetci ostatní moji spolukandidáti. Nechala som rozhodnutie
na voličoch a plne ich vôľu rešpektujem a rešpektovala by som aj vtedy, keby vyhral niekto
druhý aj pán S.
„A kde sa pohyboval pán S.? On sa nepohyboval v deň volieb medzi voličmi?“
Za zapisovateľku miestnej volebnej komisie som bola ako pracovníčka obecného úradu
menovaná starostom obce. Podľa môjho názoru nešlo o žiadne obchádzanie zákona.
Kandidovať na starostu obce som sa rozhodla až na podnet viacerých občanov.»
K vyjadreniu odporkyne zaujal stanovisko sťažovateľ svojím podaním označeným
ako „Doplnenie sťažnosti“ doručeným ústavnému súdu 31. januára 2011, v ktorom okrem
iného uviedol:
„Účastníčka konania pani K. sa v jej vyjadrení zo dňa 17. 1. 2011 bráni tým, že
nebola prítomná vo volebnej miestnosti počas celého volebného dňa. Toto jej tvrdenie nie je
pravdivé, pretože aj keď možno nebola tam úplne celý deň, určite bola vo volebnej
miestnosti prevažnú časť dňa, najmä v popoludňajších hodinách (tak mi to uviedli viacerí
svedkovia).
K veci sa vedia vyjadriť svedkovia – členky volebnej komisie pani Z. S... a pani D.
P... Obe boli členkami volebnej komisie, prítomné vo volebnej miestnosti celý deň. Ich
navrhujem predvolať ako svedkyne, ale v krátkej dobe predložím ich písomné stanovisko
z dôvodu hospodárnosti konania na úst. súde.
Ďalší svedkovia, ktorí vedia potvrdiť prítomnosť pani K. vo volebnej miestnosti sú
ďalší voliči z našej obce, ktorí boli voliť v popoludňajších hodinách, kedy podľa vyjadrenia
pani K. mala byť mimo miestnosti, pričom voliči ju registrovali prítomnú vo volebnej
miestnosti. Sú to napr. pani A. B..., Ľ. C..., obaja volili okolo 18 hod. Aj týchto svedkov
navrhujem v prípade potreby predvolať. Zároveň zašlem súdu dodatočne ich písomné
stanovisko – z dôvodu hospodárnosti konania. Ja osobne som bol voliť okolo 19 hod.,
a vtedy tiež bola p. K. vo volebnej miestnosti.
Na doplnenie uvádzam, že som sa od členiek volebnej komisie dodatočne dozvedel,
že pani K. spoločne s ňou uvádzaným pánom J. B. (zastupujúcim starostom) – ktorý je
mimochodom jej rodina, po 20-tej hodine a po uzatvorení volebnej miestnosti spoločne
otvárali obálky a triedili volebné lístky. Robili teda prácu – pani K. ako zapisovateľka a pán
B. ako obyvateľ – nečlen volebnej komisie, ktorá prináleží len členom volebnej komisie.
Aj týmto konaním došlo k porušeniu ústavnosti volieb v našej obci.
Na podanej ústavnej sťažnosti v celom rozsahu trvám.“
Ústavnému súdu bolo 1. januára 2011 doručených 5 písomných podaní označených
ako „Svedectvo k spisu č. k. PL. ÚS 18/2011“ od svedkov predvolaných na výsluch
na Obecný úrad v Banskom Studenci (M. B., Z. S., D. P., Ľ. C. a A. B.), pričom podanie
Z. S. nebolo podpísané.
Ústavnému súdu bolo 3. februára 2011 doručené podanie odporkyne označené ako
„Oznámenie vo veci P. S.“, v ktorom bolo uvedené:
„Dňa 31. 01. 2011 ráno o 7,30 hodine prišla na obecný úrad členka volebnej komisie
p. D. P. a oznámila mi, že P. S. bol dňa 30. 01. 2011 u nej doma a zisťoval od nej priebeh
komunálnych volieb (v akom čase som bola v deň komunálnych volieb prítomná vo volebnej
miestnosti, či som sa zúčastnila pri sčítavaní hlasov atď.). Dal jej podpísať nejakú listinu
s odôvodnením, že keď to nepodpíše bude musieť na vlastné náklady cestovať na Ústavný
súd do Košíc. Nevedela čo má robiť a preto mu to podpísala. Nerozumiem tomu, prečo sa
pán S. zapája do prešetrovania ním podanej sťažnosti priebehu komunálnych volieb, keď je
to v kompetencii niekoho iného.“
Ústavný súd 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci za účasti
sťažovateľa, jeho splnomocnenej právnej zástupkyne a odporkyne vypočul 6 svedkov,
pričom predvolaná svedkyňa Z. S. ospravedlnila svoju neúčasť na výsluchu z dôvodu, že sa
v uvedenom čase nachádzala mimo územia Slovenskej republiky.
Svedkyňa A. B., členka miestnej volebnej komisie (ďalej aj „MVK“), vlastnými
slovami opísala priebeh volebného dňa. Okrem iného uviedla: „Prišli sme ráno okolo 6:45
hodiny, bol tu prítomný zastupujúci starosta pán B. a tu prítomná starostka, prišli sme
s pánom Ing. L., predsedom MVK, vykonali sme úkony potrebné pre voľby, začali sa
zapečaťovať urny, pani K., zapisovateľka, nám vysvetlila, že máme všetko pripravené,
rozdala nám finančné náhrady, po 20-30 min. sa vzdialila, odišla.“ Podľa ďalšieho
vyjadrenia svedkyne sa odporkyňa vrátila asi o 19:30 h a pripravila všetky potrebné
podklady na „zápis volebných výsledkov“. Uviedla, že okrem členov MVK pri sčítavaní
hlasovacích lístkov boli vo volebnej miestnosti prítomní aj odporkyňa a zastupujúci starosta,
ktorí sa však aktívne na sčítavaní hlasovacích lístkov nezúčastňovali.
Svedkyňa D. P., členka MVK, okrem iného uviedla, že „ráno, keď sme prišli, pani
starostka nám dala peniaze, odvolila a z volebnej miestnosti odišla. Večer, neviem koľko
bolo hodín, keď prišla, sadla si k nám, a keď prišlo sčítavanie hlasov, ja som jej hlásila
z hlasovacích lístkov a ona zapisovala.“. Na otázku, kto otváral obálky, svedkyňa
odpovedala, že „všetci členovia komisie a pomáhala nám aj pani starostka“. Svedkyňa
napriek tomu, že v písomnom vyjadrení adresovanom ústavnému súdu uviedla, že „pani K.
ako zapisovateľka spolu s pánom B. spoločne otvárali obálky“, vo svedeckej výpovedi toto
konštatovanie o pánovi B. nepotvrdila, keď iba poznamenala, že „sedel tam, to je pravda,
nič nemôžem povedať, že by tam niečo otváral – obálky, alebo čo, neviem o tom... To, čo
som uviedla, čo sa týka pani starostky, je pravda, že sme zratávali volebné lístky“.
V súvislosti s podpísaním „Svedectva k spisu č. k. PL. ÚS 158/2011“ sťažovateľ
svedkyni povedal: „Spýtal som sa ťa, či súhlasíš, čo je tam napísané“, na čo svedkyňa
odpovedala „áno, my dve sme to, ale na B. si nepamätám“.
Svedkyňa M. B., podpredsedníčka MVK, stručne opísala priebeh volieb, keď
uviedla, že „ráno tam už bola pani K. a pán B. Prišla som pred siedmou. Rozdali nám
peniaze a povedali všetko, podpísali sme papiere, oni odišli, my sme si posadali, nachystali
sme si volebné lístky a čakali na príchod voličov. Po skončení volieb sme otvorili volebnú
urnu aj ten kufrík, čo sme chodili po domoch, vysypali sme.“. Na otázku, kto tam bol
prítomný, svedkyňa odpovedala: „Boli tam prítomní členovia volebnej komisie, pani K.
a pán B.“ Na otázku, kto otváral obálky, svedkyňa uviedla: „Všetci prítomní sme otvárali
a sčítavali hlasy.“ Na otázku, či aj pán B., svedkyňa odpovedala: „No všetci.“
Svedok Ing. P. L., predseda MVK, uviedol: „Na prvom zasadnutí som bol navrhnutý
a zvolený za predsedu komisie, voľby od rána, ako sme prebrali volebnú miestnosť,
prebiehali normálne, všetko bolo v poriadku. Neopakovali sa žiadne také, ako bolo
v minulosti, že sa volilo na ulici alebo za rodinných príslušníkov. Po skončení sme sčítali
všetky platné hlasy, jednak na starostu a na poslancov. Potom si komisia rozdelila
hlasovacie lístky, najprv sme sčítavali hlasy kandidátov na starostu. Výsledok som ja
osobne skontroloval tak, že sme zrátali každému kandidátovi počet získaných hlasov, potom
sme to všetko zrátali, porovnali sme počet hlasov s počtom platných lístkov, všetko to sadlo
na jeden hlas. Potom som nadiktoval pani zapisovateľke počty, ktoré zapísala
do zápisnice.“ Na otázku, čo vie povedať o prítomnosti pani K. počas volieb vo volebnej
miestnosti, svedok odpovedal: „Ráno mi odovzdali volebnú miestnosť za prítomnosti
zastupujúceho starostu pána B. Potom keď sme sčítavali hlasy.“
V ďalšej časti výpovede svedok uviedol, že pani K. „prišla voliť pol hodinu alebo
hodinu pred koncom volieb a bola pri nás až potom, keď sme začínali sčítavať hlasy“.
Svedok potvrdil, že okrem pani K. bol pri sčítavaní hlasov prítomný aj pán B., „ale on sa
absolútne nezúčastnil na sčítavaní hlasov“.
Na otázku, kto otváral obálky, svedok odpovedal: „Ja osobne.“ Na ďalšiu otázku, či
obálky otváral aj niekto iný, svedok dodal: „To si už presne nepamätám, ale gro obálok,
určite väčšinu som otváral ja, lebo som kontroloval platnosť hlasov.“ Na otázku, či môže
vylúčiť, že aj niekto iný otváral obálky, svedok uviedol: „S určitosťou môžem povedať, že
ak otváral, tak len člen komisie, nikto iný. Pani K. ani pán B. určite nie, tí sa obálok ani
nedotkli.“
Svedok Ľ. C. uviedol, že pani K. „na úrad prišla asi okolo 18-tej hodiny, keď som
prišiel o 18-tej hodine, už bola tu, práve vchádzala do volebnej miestnosti“. Na otázku, či
bola v kabáte, svedok odpovedal: „Myslím, že už bola vyzlečená z kabáta.“ Svedok potvrdil
aj skutočnosť, že má vedomosť o tom, že boli podané písomné svedectvá ústavnému súdu,
napríklad pani P. a pani S., ktorá so svedkom žije ako družka.
Svedkyňa pani A. B. uviedla: „Ja som prišla tak po 18-tej hodine, neviem presne,
koľko bolo hodín, ale určite nebolo viac ako 19 hodín“, pričom potvrdila, že v tom čase sa
vo volebnej miestnosti okrem členov MVK nachádzala „na pravej strane blízko okna aj
pani K.“. Na otázku, či svedkyňa prišla voliť skôr po 18-tej hodine alebo bližšie k 19-tej
hodine, svedkyňa uviedla: „Bolo to skôr po 18-tej hodine.“
Z. S., členka MVK, vo vyhlásení doručenom ústavnému súdu 11. februára 2011
faxom a následne v origináli 14. februára 2011 (pravosť podpisu na podaní je osvedčená
notárkou K. D. 11. februára 2011) uviedla:
„Úvodom sa ospravedlňujem, že som sa osobne nemohla zúčastniť na výsluchu
svedkov dňa 10. 02. 2011, nakoľko pracujem v zahraničí a dňa 10. 02. 2011 som sa vrátila
o 17:00 h domov do B. Studenca.
Dolepodpísaná Z. S... potvrdzujem, že p. M. K. (zapisovateľka a zároveň
aj kandidátka na starostku obce B. Studenec) bola prítomná vo volebnej miestnosti už cca
o 17:30 – 18:00 hod. a po uzavretí volebnej miestnosti o 20:00 hod. pristúpila k stolu, kde
sa vysypali z urny volebné obálky. Vytvorili sme tri skupiny B. M. a B. A., Ing. P. L. a Z. S.,
a M. K., D. P. a J. B., zast. star. (nebol člen komisie). Každý si zobral pred seba hŕbu
obálok, otváral a sčítaval volebné hlasy, teda aj p. M. K. (kandidátka na starostku) spolu
s členkou D. P. a nečlenom volebnej komisie J. B., zastup. starostom obce. Svoje vyhlásenie
potvrdzujem podpisom.“
II.1 Všeobecné východiská na prerokovanie sťažnosti
Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného
obnovovania verejnej moci občanmi, resp. presnejšie voličmi, t. j. osobami oprávnenými
voliť podľa príslušných volebných prepisov.
Z čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej lej „ústava“) vyplýva
oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu preskúmavať na základe sťažností ústavnosť,
ako aj zákonnosť namietaných volieb.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv
zaručených v čl. 30 ústavy, t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.
Ústava garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami
kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,
resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci (čl. 30 ods. 1 ústavy), pričom
garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie
tajným hlasovaním (čl. 30 ods. 3 ústavy). Ústava zároveň garantuje predovšetkým
prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov
územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30
ods. 1 druhá veta ústavy), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie
poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo
(m. m. PL. ÚS 18/07)].
Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť
uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou
zákona (m. m. PL. ÚS 34/99 alebo PL. ÚS 82/07), pričom podľa stabilizovanej judikatúry
ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť
v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (m. m. PL. ÚS 21/94
alebo PL. ÚS 82/07).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv
a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž
politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie ústavy má priamu
spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou
ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž
politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným
predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. PL. ÚS 19/98,
Podľa § 63 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
môže a) vyhlásiť voľby za neplatné, b) zrušiť napadnutý výsledok volieb, c) zrušiť
rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,
a d) sťažnosť zamietnuť.
Právomoc zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné podľa § 63 ods. 1
zákona o ústavnom súde uplatní ústavný súd v súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou
len vtedy, ak k porušeniu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách
do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“)
dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Na uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie,
prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.
PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Nie každé porušenie volebného zákona teda
vyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta. Ústavný súd každý prípad
posudzuje materiálne, prihliada pritom na účel a zmysel volebného zákona, ako
aj na princípy volebného práva uznávané spoločenstvom demokratických štátov. Neplatnosť
volieb alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len také závažné porušenie volebného zákona,
ktoré už spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či
voľby a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
Vo všeobecnosti platí, že k tomu, aby ústavný súd vyhovel volebnej sťažnosti, musia
byť splnené tri základné predpoklady: a) zistenie protizákonnosti volieb, t. j. porušenie
zákonov upravujúcich organizáciu a priebeh volieb, b) príčinná súvislosť medzi zistenou
protizákonnosťou volieb a sťažovateľom namietanou neplatnosťou volieb, resp. voľby
kandidáta, a c) intenzita protizákonnosti volieb, ktorá už spochybňuje výsledky volieb
a ktorá odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby a ich výsledky sú (boli) prejavom
skutočnej vôle voličov (m. m. PL. ÚS 118/07). Dôležitým komponentom volebného
súdnictva je teda zisťovanie intenzity volebných nedostatkov z hľadiska ich vplyvu
na rozhodovanie voličov a najmä na výsledok volieb.
Súčasťou zákonom predpísaných náležitostí volebnej sťažnosti sú aj dôvody, pre
ktoré sa voľby napádajú, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom
súde]. Vo vzťahu k voľbám, ktorých výsledok už bol uverejnený v zmysle príslušných
ustanovení volebného zákona (v tomto prípade podľa § 45 volebného zákona) platí
prezumpcia ich ústavnosti a zákonnosti, ktorá platí dovtedy, kým ústavný súd o voľbách
napadnutých volebnou sťažnosťou v zmysle § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodne
inak ako zamietnutím sťažnosti. Preto je na sťažovateľovi, aby v záujme prijatia sťažnosti
na ďalšie konanie (pri predbežnom prerokovaní) kvalifikovaným spôsobom označil také
dôkazy, ktoré vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nasvedčujú, že jeho tvrdenia
o neústavnosti alebo nezákonnosti volieb sú reálne, prípadne aspoň vysoko pravdepodobné,
a zároveň sú spôsobilé preukázať tak intenzívne porušenie volebného zákona, ktoré by
odôvodňovalo záver o inom legitímnom výsledku volieb, než bol uverejnený (m. m.
II.2 K jednotlivým námietkam sťažovateľa
Sťažovateľ v sťažnosti a jej doplnení namietal najmä:
a) porušenie princípu slobodnej súťaže politických síl a porušenie princípu rovnosti
občanov v prístupe k voleným a iným verejným funkciám v súvislosti s prítomnosťou
odporkyne vo volebnej miestnosti počas volieb, čím podľa neho mohlo dôjsť
„k nepriamemu ovplyvneniu“ výsledkov volieb,
b) otváranie obálok a sčítanie hlasovacích lístkov okrem členov MVK aj inými
osobami, konkrétne zapisovateľkou MVK, ktorá bola súčasne aj kandidátkou na starostku
obce Banský Studenec, a zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK.
Ústavný súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal zo sťažnosti, z jej príloh
a doplnenia, vyjadrení účastníkov, vyžiadanej volebnej dokumentácie a z výsluchu svedkov
uskutočnenom 10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.
Z oznámenia o vymenovaní zapisovateľa MVK z 3. septembra 2010 vyplýva, že
J. B., poverený zastupovaním starostu obce Banský Studenec, vymenoval za zapisovateľku
MVK odporkyňu, ktorá vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 kandidovala
aj na funkciu starostu obce ako kandidátka pod poradovým číslom 3.
Zo zápisnice MVK o výsledku volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce
Banský Studenec uskutočnených 27. novembra 2010 okrem iného vyplýva, že počet osôb
zapísaných v zoznamoch voličov bol 365, počet voličov, ktorým boli vydané obálky, bol
245, a počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby starostu obce bol 244.
Za starostku obce Banský Studenec bola zvolená kandidátka s poradovým číslom 3 M. K.
s počtom platných hlasov 85, pričom sťažovateľ P. S. ako kandidát s poradovým číslom 6
dostal 72 platných hlasov, t. j. rozdiel medzi zvolenou starostkou obce a sťažovateľom bol
13 platných hlasov.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 3 ústavy volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa
tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa § 11 ods. 3 druhej vety volebného zákona kandidát na poslanca obecného
(mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej
komisie.
Podľa § 11a volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje
organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania
volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.
Podľa § 36 volebného zákona v miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta
hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci
ich odborných (sumarizačných) útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková
volebná komisia.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok
okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)
zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných
hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže
nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť
sčítania hlasov.
Predmetom konania v tejto volebnej veci je rozhodovanie o námietkach sťažovateľa
o neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský Studenec podľa čl. 129 ods. 2
Účelom takéhoto konania je preskúmanie priebehu volieb, ako aj ich výsledkov
z hľadiska dodržiavania ústavnosti a zákonnosti.
Ak dôjde v priebehu volieb k zásahu do ústavných práv, je nepochybné, že je daná
právomoc ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti.
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby sú
prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh
volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených
na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
Volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú vykonáva, je činnosťou
vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb je vo verejnom záujme,
a preto vytvorenie orgánu, akým je volebná komisia, ho zaraďuje medzi orgány verejnej
moci. Miestna volebná komisia je orgánom štátnej správy, ktorého rozhodnutia podliehajú
v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú
(PL. ÚS 1/07).
Miestna volebná komisia vo voľbách do obecnej samosprávy plní aj úlohy garanta
ústavnosti a zákonnosti samotného volebného aktu a prvotného sčítania hlasov. Tomuto
zodpovedá jej kreovanie, zákonom ustanovené postupy a zisťovanie volebných výsledkov,
ktoré sú prejavom vôle voličov.
Ústava v čl. 30 ods. 3 druhej vete odkazuje na zákon, ktorý upraví podmienky
výkonu volebného práva.
Najzásadnejšia námietka neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Banský
Studenec vo voľbách uskutočnených 27. novembra 2010 je založená na tvrdení sťažovateľa
o porušení princípu slobodnej súťaže politických síl a porušení princípu rovnosti občanov
v prístupe k voleným a iným verejným funkciám v súvislosti s prítomnosťou odporkyne
vo volebnej miestnosti počas volieb, čím podľa sťažovateľa mohlo dôjsť „k nepriamemu
ovplyvneniu“ výsledkov volieb.
Aj keď treba dať za pravdu odporkyni, že volebný zákon priamo nevylučuje možnosť
byť zapisovateľom volebnej komisie a súčasne kandidovať na starostu obce [§ 11 ods. 3
volebného zákona vylučuje iba možnosť byť členom volebnej komisie a súčasne
kandidovať na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo starostu obce
(primátora)], ústavný súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť už sama osebe môže
vyvolávať pochybnosti o tom, či boli zachované rovnaké podmienky prístupu k voľbe
starostu obce pre všetkých kandidátov.
Ústavný súd ďalej konštatuje, že svedeckými výpoveďami svedkov Ľ. C. a A. B.
bolo spochybnené tvrdenie odporkyne o tom, že sa do volebnej miestnosti v deň konania
volieb vrátila (potom, ako ju ráno po začatí volieb opustila) až okolo 19.30 h, keď obaja
svedkovia zhodne uviedli, že ju vo volebnej miestnosti videli už o 18.00 h, resp. tesne
po 18.00 h. Táto skutočnosť vyplýva aj z písomného vyhlásenia členky MVK Banský
Studenec Z. S. (s notársky osvedčeným podpisom) doručeného ústavnému súdu 11. februára
2011.
Ústavný súd v súvislosti s činnosťou subjektov zabezpečujúcich voľby vo svojej
judikatúre zdôraznil, že súčasťou obsahu pasívneho volebného práva podľa čl. 30 ods. 4
ústavy je aj to, aby orgány majúce povinnosť spolupôsobiť pri uchádzaní sa kandidáta, resp.
kandidátov o funkciu, si tieto povinnosti plnili, a tak zaručili za rovnakých podmienok
možnosť prístupu k voleným a iným verejným funkciám. Ak tieto orgány porušia svoje
povinnosti, a tak sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu niektorého
uchádzača, tak tým porušia jeho základné právo podľa čl. 30 ods. 4 ústavy (m. m.
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva
aj vo vzťahu ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv.
„absolútnych vád“ volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali
za následok automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania).
Vzhľadom na túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného
procesu za relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu
na výsledok volieb do zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho
kandidáta. Overovanie volieb je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi
volebnou vadou a obsadením funkcie starostu alebo minimálne takej možnej príčinnej
súvislosti [princíp potenciálnej kauzality (m. m. PL. ÚS 7/2010)].
K tomu je potrebné dodať, že do slobodného rozhodnutia voličov môže ústavný súd
ingerovať iba v celkom mimoriadnych prípadoch, keď pochybenia, ku ktorým došlo v rámci
volebného procesu, zapríčinili alebo mohli objektívne spôsobiť, že by voliči rozhodli inak,
a nebyť týchto pochybení by bol zvolený iný kandidát. V nadväznosti na to je však tiež
potrebné akcentovať, že vyhlásenie volieb za neplatné nemožno ponímať ako
sankcionovanie úspešného kandidáta za porušenie volebných predpisov, ale ako prostriedok
zabezpečujúci legitimitu zvoleného orgánu.
Okolnosť, že odporkyňa vymenovaná zastupujúcim starostom za zapisovateľku
MVK na rozdiel od ostatných kandidátov na starostu bola z toho dôvodu prítomná
vo volebnej miestnosti (aj keď nie počas celého volebného dňa), umožňuje podľa názoru
ústavného súdu konštatovať jej zvýhodnenie oproti iným kandidátom na starostu, a to
v takom rozsahu a intenzite, že to umožňuje dospieť k záveru o objektívnej súvislosti medzi
touto volebnou vadou a výsledkom volieb starostu obce Banský Studenec konaných
27. novembra 2010.
Zvýhodnenie odporkyne, ktorá mala možnosť byť prítomná počas konania volieb
vo volebnej miestnosti, zakladá podľa názoru ústavného súdu v konkrétnych okolnostiach
prípadu rozpor s princípom vytvárania rovnakých podmienok na prístup k volenej funkcii
a predstavuje porušenie čl. 30 ods. 4 ústavy, ale je tiež v rozpore s účelom dotknutých
ustanovení volebného zákona, ktorým je, ako už bolo uvedené, uplatnenie garancie prístupu
občanov k voleným funkciám za rovnakých podmienok.
Ústavný súd v uvedenej súvislosti nemohol akceptovať názor odporkyne, že „nie je
mi jasné, prečo by som počas volieb nemohla byť prítomná vo volebnej miestnosti“,
poukazujúc pritom na uznesenie Ústrednej volebnej komisie č. 31 zo 16. novembra 2010,
ktorého znenie je takéto: „Tretie osoby (vrátane kandidátov) sa môžu zúčastniť na sčítavaní
hlasov okrskovými volebnými komisiami na základe povolenia okrskových volebných
komisií a pri sčítavaní hlasov miestnymi volebnými komisiami na základe povolenia
Ústrednej volebnej komisie.“
Z uvedeného uznesenia nemožno v žiadnom prípade vyvodiť prípustnosť prítomnosti
tretích osôb (vrátane kandidátov) vo volebnej miestnosti počas volieb a ani možnosť
aktívnej účasti týchto osôb na otváraní obálok počas volieb a sčítavaní hlasovacích lístkov.
Ide iba po predchádzajúcom súhlase príslušných volebných komisií o podmienenú možnosť
účasti tretích osôb na sčítavaní hlasov, ktoré vykonávajú výlučne okrskové, resp. miestne
volebné komisie, a pokiaľ ide o sčítavanie hlasov miestnymi volebnými komisiami,
Ústredná volebná komisia.
V uvedenej súvislosti ústavný súd poukazuje napokon aj na svoju predchádzajúcu
judikatúru (m. m. PL. ÚS 15/98), podľa ktorej „ústavný princíp ustanovený čl. 31 ústavy,
podľa ktorého zákonná úprava práv ustanovených v čl. 30 ústavy musí umožňovať
a napomáhať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti, sa nevzťahuje iba
na slobodnú súťaž medzi politickými stranami a hnutiami. Slobodná súťaž politických strán
sa zaručuje aj vo vnútri jednotlivých politických strán a hnutí a medzi všetkými občanmi,
ktorí uplatňujú základné právo na prístup k volenej funkcii.“.
Opierajúc sa o doterajšiu judikatúru ústavný súd napokon zdôrazňuje, že každé
konanie (postup), ktoré má za následok porušenie základného práva občana podľa čl. 30
ods. 4 ústavy, ktorý sa uplatnením svojho pasívneho volebného práva uchádza o volenú
funkciu, predstavuje hrubé, resp. závažné porušenie volebných predpisov (m. m.
PL. ÚS 19/07, PL. ÚS 27/2011).
Pri skúmaní druhej námietky sťažovateľa týkajúcej sa otvárania obálok a sčítavania
hlasovacích lístkov aj inými osobami než členmi MVK, konkrétne odporkyňou ako
zapisovateľkou MVK a súčasne aj kandidátkou na starostku obce Banský Studenec, ale tiež
zastupujúcim starostom, ktorý nebol členom MVK, ústavný súd považoval za hodnoverným
spôsobom preukázané, že odporkyňa sa aktívne zúčastnila otvárania obálok a sčítania
hlasovacích lístkov. Uvedená skutočnosť vyplynula z výpovede svedkýň M. B.,
podpredsedníčky MVK, D. P., členky MVK, ako aj z písomného „Svedectva k spisu č. k.
PL. ÚS 18/2011“ Z. S., členky MVK, doručeného ústavnému súdu 11. februára 2011.
Ústavný súd k uvedenému záveru dospel napriek tomu, že predseda MVK Ing. P. L.
okolnosť otvárania obálok a sčítania hlasovacích lístkov M. K., resp. J. B., vo svojej
výpovedi najskôr komentoval slovami „to si už presne nepamätám...“, ale v rámci
nasledujúcej odpovede na otázku túto skutočnosť opísal slovami: „pani K. ani pán B... sa
obálok ani nedotkli“, čo ústavný súd vyhodnotil ako vyjadrenie tendenčné. Otvárania
obálok a následného sčítania hlasovacích lístkov sa aktívne zúčastnil aj zastupujúci starosta
obce J. B., čo vo svojich písomných „svedectvách k spisu č. k. PL. ÚS 18/2011“ uviedli
aj podpredsedníčka a členky MVK M. B., Z. S. a D. P., pričom svedkyňa M. B. uvedené
potvrdila za prítomnosti odporkyne aj vo svojej svedeckej výpovedi uskutočnenej
10. februára 2011 na Obecnom úrade v Banskom Studenci.
Takýto svedeckými výpoveďami potvrdený postup sčítavania hlasovacích lístkov
za prítomnosti zapisovateľky MVK a zároveň kandidátky na starostku, ako aj zastupujúceho
starostu obce spochybňujúci regulárnosť zisťovania výsledkov volieb ústavný súd považuje
za hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje
výlučne do právomoci členov volebných komisií (PL. ÚS 1/07).
Ústavný súd konštatujúc hrubé porušenie § 37 volebného zákona, ku ktorému došlo
aktívnou účasťou nečlenov MVK na otváraní obálok a sčítavaní hlasovacích lístkov, berúc
však do úvahy predovšetkým závery, pokiaľ ide o porušenie zásady rovnakých podmienok
prístupu k voleným a iným verejným funkciám v okolnostiach danej veci pri voľbe starostu
obce dospel k záveru, že voľby starostu obce Banský Studenec uskutočnené 27. novembra
2010 je potrebné na základe § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyhlásiť za neplatné.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2011