Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)PL. ÚS 1/2011
PDF · 459.1 KB
No categories available
PL. ÚS 1/2011
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. marca 2011 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Milana Ľalíka, Sergeja Kohuta,
Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti
PaedDr. M. M., L., kandidáta na primátora mesta Levoča, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou P., spol. s r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. R. P.,
za účasti Ing. M. V., L., vo veci namietanej nezákonnosti a neústavnosti volieb na funkciu
primátora mesta Levoča konaných 27. novembra 2010, takto
rozhodol:
Voľby primátora mesta Levoča konané 27. novembra 2010 vyhlasuje za
n e p l a t n é .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 4. januára
2011 č. k. PL. ÚS 1/2011-15 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť PaedDr. M. M., L. (ďalej len „sťažovateľ“),
za účasti Ing. M. V., L. (ďalej aj „odporca“), ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť
volieb primátora mesta Levoča konaných 27. novembra 2010 (ďalej len „voľby primátora“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľ aj odporca sa
uchádzali o post primátora mesta Levoča vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 27. novembra
2010. Počet platne odovzdaných hlasov vo voľbách primátora bol 4 805, z toho v prospech
sťažovateľa bolo platne odovzdaných 2 174 hlasov a v prospech odporcu 2 186 hlasov.
Rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom predstavuje len 12 hlasov (sťažovateľ
nesprávne uviedol v sťažnosti 13 hlasov, pozn.).
Sťažovateľ v sťažnosti poukázal na to, že v desiatom volebnom okrsku, teda v okrsku
„s dominantným výskytom voličov konkrétnej sociálnej skupiny“ sa volebné výsledky
«v prospech odporcu výrazne odlišovali od relatívne tesných výsledkov v ostatných
okrskoch, či už v prospech sťažovateľa (6 z 9 zvyšných okrskov) alebo v prospech odporcu
(3 zo zvyšných 9 okrskov)...
Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že voliči a osobitne voliči zo
znevýhodnenej sociálno-etnickej skupiny (ďalej v skratke len „rómski voliči“) boli počas
moratória a počas volebnej kampane ovplyvňovaní spôsobom, ktorý odporuje pravidlám
férovej politickej súťaže, a to v ich ústavnom aj zákonnom vyjadrení.».
Podľa sťažovateľa k porušeniu volebného moratória došlo z dôvodu, že odporca
večer 25. novembra 2010 (po začiatku volebného moratória) umiestnil do tesnej blízkosti
volebných miestností tri nové bilbordy. K tejto skutočnosti na základe ústneho podnetu
svedka MUDr. P. J. prijala uznesenie č. 1/2010 aj mestská volebná komisia.
Sťažovateľ v sťažnosti tiež uviedol, že „V čase moratória, ale predovšetkým počas
konania volieb, sa podľa tvrdení viacerých svedkov v tých častiach mesta, kde je
dominantný výskyt občanov rómskej sociálno-etnickej skupiny, rozdával cukor, múka,
cigarety, jablká a pravdepodobne aj peniaze za účasť vo voľbách a za hlasovanie
v prospech vybraného kandidáta. Na tieto skutočnosti sa sťažovali traja občania (MUDr. P.
J., Ing. J. K. a J. C.) aj ústne v deň konania volieb (sťažnosť sa týkala rozdávania ovocia a
potravín na uliciach spadajúcich do okrsku č. 10), ako aj po skončení trvania volieb
písomnou sťažnosťou. Na tieto skutočnosti zareagovala aj Mestská volebná komisia svojimi
uzneseniami č. 3/2010 a č. 4/2010 z 27. novembra 2010 a požiadala Obvodnú volebnú
komisiu v Poprade o riešenie uvedenej situácie.“.
Sťažovateľ súčasne poukázal na to, že «Vo volebnom okrsku č. 8 okrsková volebná
komisia zistila, že za jednou z plent, t. j. v priestore určenom pre úpravu hlasovacích
lístkov, sa nachádza „ťahák“ určený voličom, s obsahom, že za primátora Levoče majú
voliť „číslo 4“, t. j. odporcu. Túto skutočnosť zistila okrsková volebná komisia počas
priebežnej ohliadky daného priestoru a môže ju potvrdiť členka tejto komisie, p. M. G. Tiež
člen okrskovej volebnej komisie č. 10, p. Ľ. Č., nominovaný do komisie Komunistickou
stranou Slovenska, viackrát radil rómskym voličom zapísaným v okrsku, ktorého z
kandidátov majú voliť, pričom im výslovne radil, že majú voliť „číslo 4“, t. j. odporcu. Na
túto skutočnosť bol ostatnými členmi komisie výslovne upozornený a títo ostatní členovia
komisie môžu túto skutočnosť osobne potvrdiť.».
Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal, že pri sčítavaní hlasov vo volebnom okrsku
č. 10 boli nájdené dva hlasovacie lístky v jednej obálke, jeden z týchto hlasovacích lístkov
bol okrskovou volebnou komisiou uznaný za platný a jeden za neplatný namiesto toho, aby
boli oba uznané za neplatné. Túto skutočnosť môže podľa sťažovateľa „potvrdiť člen
okrskovej volebnej komisie, p. J. P. Rovnako ten istý člen okrskovej volebnej komisie č. 10
pri sčítavaní hlasov videl, ako bol nesprávne označený hlasovací lístok na voľbu primátora
označený za platný. Podozrenia z manipulácie volebných lístkov, resp. s uznávaním ich
platnosti, napokon viedli člena mestskej volebnej komisie J. R. k tomu, že odmietol podpísať
zápisnicu mestskej volebnej komisie.“.
Uvedeným postupom došlo podľa sťažovateľa k porušeniu jeho práva za rovnakých
podmienok sa uchádzať o zvolenie za primátora mesta, pretože podľa čl. 30 ods. 4 ústavy
„občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám“.
Súčasne všetky v sťažnosti uvedené okolnosti majú podľa názoru sťažovateľa
zásadný vplyv na konečný výsledok volieb primátora mesta, ako aj na celkovú platnosť
týchto volieb.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vydal nález,
v ktorom vysloví:
„Voľby primátora mesta Levoča, konané 27. novembra 2010, sú neplatné.“
alternatívne
„1. Rozhodnutie mestskej volebnej komisie v meste Levoča, zapísané v zápisnici
o výsledku volieb v meste do mestského zastupiteľstva a primátora mesta konaných dňa
27. novembra 2010, v časti týkajúcej sa počtu hlasov odovzdaných pre kandidátov na
primátora mesta Levoča, sa zrušuje.
2. Súčasne vyhlasuje PaedDr. M. M. za riadne zvoleného primátora mesta Levoča.“
Ústavnému súdu bolo na základe jeho výzvy 24. januára 2011 doručené stanovisko
odporcu k sťažnosti. Odporca v ňom prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagoval na
argumentáciu sťažovateľa uvedenú v sťažnosti týkajúcu sa posudzovania platnosti
hlasovacích lístkov okrskovou komisiou č. 10. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 38
ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy
obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) a následne konštatoval, že
pri posudzovaní dvoch hlasovacích lístkov nájdených v jednej obálke uvedená komisia
nepochybila a postupovala v súlade s týmto zákonom.
Odporca v ďalšom texte poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ v sťažnosti popisuje
„podozrenie týkajúce sa 2 hlasov“, avšak rozdiel hlasov medzi ním a sťažovateľom bol 13,
a námietka týkajúca sa postupu pri posúdení neplatnosti jedného z nich okrskovou volebnou
komisiou č. 10 je evidentne irelevantná. Vzhľadom na to dospel odporca k záveru, že zo
sťažnosti „nevyplýva, žeby sťažovateľ namietal neplatnosť takého množstva hlasov, ktoré by
mohlo mať vplyv na volebný výsledok“.
V sťažnosti sťažovateľ podľa odporcu nielenže neuviedol, aké pochybenia mali
nastať vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10, ale ani neuviedol, aké dôkazy na potvrdenie
či vyvrátenie svojej domnienky o tom, že došlo k pochybeniam, žiada vykonať.
Odporca ďalej poukázal na výsledky kontroly volebnej dokumentácie uskutočnenej
ústavným súdom, konkrétne na výsledky sčítania hlasov v uvedených volebných okrskoch,
a uviedol: „Pokiaľ teda ide o zrušenie výsledkov volieb, tento alternatívny návrh
formulovaný v petite, je nedôvodný.“
K časti sťažnosti týkajúcej sa porušovania volebného moratória odporca v stanovisku
uviedol, že dodržal zákon o voľbách a počas volebného moratória si neobjednal inštaláciu
bilbordu. Rovnako ako iní kandidáti, ani on v čase volebného moratória nerobil žiadne
opatrenia na zakrytie svojich plagátov a bilbordov. Tvrdenia týkajúce sa umiestnenia troch
bilbordov v tesnej blízkosti volebných miestností 25. novembra 2010 odporca považuje za
nepravdivé, pretože si umiestnenie materiálov o jeho osobe objednal tak, aby jeho
prezentácia nebola na reklamné plochy inštalovaná počas volebného moratória.
V spojení s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa ovplyvňovania voličov členom
okrskovej volebnej komisie č. 10 vo volebnej miestnosti odporca uviedol, že nemá
vedomosť o tom, že by uvedený člen komisie Ľ. Č. komukoľvek radil, aby odovzdal svoj
hlas v prospech neho, o nič také ho nikdy nežiadal a do tejto komisie bol delegovaný inou
politickou stranou, než za ktorú kandidoval odporca. Vo volebnom okrsku č. 10 navyše pod
poradovým číslom 4 podľa odporcu kandidoval syn Ľ. Č. za poslanca do mestského
zastupiteľstva, pritom podľa tvrdení sťažovateľa pri poučovaní voličov Ľ. Č. radil voliť č. 4,
teda nie odovzdať hlas kandidátovi na funkciu primátora č. 4. Odporca taktiež poukázal na
povinnosť okrskovej volebnej komisie riešiť problémy vzniknuté porušovaním zákona o
voľbách niektorým z jej členov priamo a bezprostredne. Navyše, zápisnica okrskovej
volebnej komisie č. 10 bola podpísaná všetkými jej členmi bez uvedenia ich námietok k
priebehu volieb a výsledku sčítania hlasov.
K argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa nájdeného „ťaháka“ umiestneného za
plentou vo volebnom okrsku č. 8 odporca uviedol, že si ho tam neumiestnil. Predmetný
„ťahák“ tam navyše mohla umiestniť aj osoba, ktorá mu chcela poškodiť. Voliči boli podľa
neho pri voľbách «v stave, aby volili koho chceli voliť, a nie aby sa nechali ovplyvniť
nejakým „ťahákom“».
V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa kupovania hlasov odporca
poukázal na to, že v rámci sťažnosti je „formulovaná nepodložená domnienka
o pravdepodobnom poskytovaní peňazí za hlasovanie“. Ani sám sťažovateľ však neoznačil
v sťažnosti odporcu ako iniciátora uvedeného kupovania hlasov. Odporca vo vzťahu
k argumentácii sťažovateľa poukázal na skutočnosť, že v lokalite ulice Nad Tehelňou sa
koncom týždňa „bežne predáva tovar formou predaja z auta“. Za dôkaz kupovania hlasov
odporca nepovažuje ani uznesenia mestskej volebnej komisie č. 3 a č. 4, ktoré len
zaznamenávajú podnety MUDr. P. J., Mgr. J. C. a Ing. J. K. o tom, že v dotknutej lokalite sa
pohybujú osoby, ktoré rómskym občanom rozdávajú potraviny a ovocie. Sťažovateľ podľa
odporcu taktiež vôbec nepreukázal svoje tvrdenie, že potraviny a iné odmeny boli
rozdávané rómskym občanom za účasť vo voľbách a za hlasovanie v prospech vybraného
kandidáta.
Podľa odporcu je z uznesenia mestskej volebnej komisie č. 4 zrejmé, že táto komisia
bola požiadaná o prepočítanie hlasov. Vzhľadom na výsledky prepočítania hlasov ústavným
súdom je nepochybné, že opätovné sčítanie hlasov mestskou volebnou komisiou by nemalo
vplyv na samotný volebný výsledok.
Odporca ústavnému súdu v stanovisku navrhol predvolať na výsluch ako svedka
Mgr. R. H., ktorý mal podať trestné oznámenie Obvodnému oddeleniu Policajného zboru v
Levoči týkajúce sa priebehu volieb.
Odporca vo vzťahu k časti sťažnosti sťažovateľa, v ktorej poukázal na judikatúru
ústavného súdu, uviedol:
„K sčasti citovanému nálezu PL. ÚS 100/07 (na str. 6 sťažnosti) – členovia ktorej
okrskovej volebnej komisie upravovali pri voľbách primátora mesta Levoče konaných dňa
27. 11. 2010 hlasovacie lístky?
K nálezu č. k. PL. ÚS 5/03 a PL. ÚS 6/06 - sťažovateľ nepreukázal kupovanie hlasov.
Sťažovateľ vlastne len tvrdí, že niekto (nevedno kto) odovzdával potraviny. Nálezom č. k.
PL. ÚS 5/03 navyše ústavný súd sťažnosť zamietol.
Pokiaľ ide o nálezy PL. ÚS 18/99, PL. ÚS 50/99 a PL. ÚS 1/07, tieto sa týkajú
neuznania platnosti hlasovacích lístkov a nakladania s nimi (napr. v PL. ÚS 1/07 išlo
o roztrhanie hlasovacích lístkov), týmito nálezmi rozhodol ústavný súd vo veciach, ktoré
nevykazujú žiadnu podobnosť s touto vecou, čo do skutkového a právneho stavu.“
V závere odporca okrem iného konštatuje, že sťažovateľ „nepreukázal také
porušenia spočívajúce v nezákonnosti a neústavnosti takej intenzity, že by to malo mať za
následok neplatnosť volieb“, a zároveň ústavný súd požiadal, aby sťažnosť sťažovateľa
zamietol.
II.
Skutkové zistenia
Ústavný súd si zadovážil príslušné listiny súvisiace so sťažnosťou, a to volebnú
dokumentáciu obsahujúcu zápisnicu mestskej volebnej komisie o výsledku volieb v meste
do mestského zastupiteľstva a primátora mesta z 27. novembra 2010 (ďalej len „zápisnica
mestskej volebnej komisie o výsledku volieb“), ako aj volebnú dokumentáciu odovzdanú
okrskovými volebnými komisiami vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10. Za účasti dvoch
sudcov ústavného súdu bola 17. januára 2011 otvorená a prekontrolovaná volebná
dokumentácia z volieb primátora konaných 27. novembra 2010. O uvedenom úkone bol
spísaný zápis z kontroly volebnej dokumentácie.
Zo zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku volieb vyplýva, že v zozname
voličov bolo zapísaných 11 189 voličov. Vydaných bolo 4 894 obálok a odovzdaných bolo
4 894 obálok. Počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby primátora bol
4 805. Odporca ako kandidát č. 4 získal 2 186 hlasov, sťažovateľ ako kandidát č. 3 dostal
2 174 hlasov, kandidát č. 1 získal 239 hlasov a kandidát č. 2 dostal 206 hlasov. Zápisnicu
mestskej volebnej komisie o výsledku volieb podpísali okrem jej člena J. R. všetci členovia
mestskej volebnej komisie. Ako dôvod odmietnutia podpísania predmetnej zápisnice J. R.
uviedol: „... pre podozrenie z manipulácie s volebnými lístkami.“
Porovnaním počtu hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech jednotlivých
kandidátov so zápisnicami okrskových volebných komisií č. 6 a č. 9 bolo ústavným súdom
zistené, že počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech jednotlivých
kandidátov na primátora korešponduje s počtami uvedenými v týchto zápisniciach.
Porovnaním počtu hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech jednotlivých
kandidátov so zápisnicou okrskovej volebnej komisie č. 10 bolo ústavným súdom zistené,
že počet platných hlasovacích lístkov odovzdaných v prospech kandidátov č. 1 a č. 2
korešpondoval s počtami uvedenými v tejto zápisnici. Pri kontrole hlasovacích lístkov
ústavný súd zistil, že kandidát č. 3 získal vo voľbách o jeden platný hlas menej (41) ako sa
uvádza v zápisnici okrskovej volebnej komisie (42). Medzi platnými hlasovacími lístkami
odovzdanými v prospech kandidáta č. 4 bol nájdený 1 hlasovací lístok, ktorý bol okrskovou
volebnou komisiou nesprávne posúdený ako platný.
Prekontrolované boli aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby primátora vo volebnom
okrsku č. 6. Z ich kontroly vyplynulo, že z 9 hlasovacích lístkov posúdených okrskovou
volebnou komisiou ako neplatné bolo v súlade so zákonom o voľbách vyhodnotených 8
(7 hlasovacích lístkov bolo odovzdaných bez označenia kandidáta, na 1 hlasovacom lístku
boli zakrúžkovaní všetci kandidáti). Zostávajúci 1 hlasovací lístok bol podľa ústavného
súdu zakrúžkovaný v súlade s § 31 ods. 4 zákona o voľbách v prospech kandidáta č. 4 Ing.
M. V., t. z. že uvedený hlasovací lístok bol okrskovou volebnou komisiou č. 6 nesprávne
posúdený ako neplatný.
Prekontrolované boli aj neplatné hlasovacie lístky pre voľby primátora vo volebnom
okrsku č. 9 a č. 10. Z ich kontroly vyplynulo, že uvedené hlasovacie lístky boli posúdené
jednotlivými okrskovými volebnými komisiami č. 9 a č. 10 v súlade so zákonom o voľbách
ako neplatné.
Na základe uznesenia pléna ústavného súdu sp. zn. Spr 1098/2010 zo 14. decembra
2010 poverená sudkyňa ústavného súdu vypočula 7. februára 2011 za prítomnosti právneho
zástupcu sťažovateľa, odporcu a jeho právneho zástupcu týchto navrhnutých a ústavným
súdom predvolaných svedkov: Ing. J. K., Mgr. J. C., MUDr. P. J., J. C., Bc. M. B., A. P., B.
J., A. K., A. H., J. P., K. U., L. G., Ľ. Č., J. R. a R. H. Predvolaná svedkyňa M. G. sa na
výsluch nedostavila.
Svedok Ing. J. K. vo výpovedi uviedol, že v „cigánskej kolónii“ lokalite Nad
Tehelňou videl „zvýšený ruch kvôli nejakým darom v súvislosti s voľbami..., zvýšený pohyb
ľudí s taškami...“, avšak na otázky, z čoho usudzuje, že spomínané dary boli rozdávané
v súvislosti s voľbami, svedok odpovedal: „To je len môj pocit. Nemám o tom vedomosť,
lebo to by som musel dokázať. ... Nie, ja som nevidel priamo, žeby niekto kupoval hlasy, to
by som si nedovolil povedať.“
Svedok Mgr. J. C. vo výpovedi uviedol, že v čase volieb bol v lokalite Nad Tehelňou
a videl, ako do nej prišlo auto s poľskou evidenčnou značkou, z ktorého mali byť rozdávané
rôzne potraviny. Svedok uviedol, že nezisťoval „či to bol len voľný predaj, či to bolo nejaké
rozdávanie...“. Na otázku, prečo toto rozdávanie spája s voľbami, svedok uviedol: „Mali
sme viac menej také nejaké indície, že sa v naturáliách pár dní predtým jeden z kandidátov
dal rozdávať. Tak viac menej iba taká nejaká spojitosť.“ Na priamu otázku, či videl
kupovanie hlasov a rozdávanie potravín konkrétnym osobám, svedok odpovedal: „Nie,
nevidel som.“
Svedok MUDr. P. J. vo výpovedi uviedol, že v deň volieb z lokality Nad Tehelňou
prichádzali „spústy Rómov“, z ktorých mnohých svedok „v živote nevidel“, hoci v Levoči
bývajúcich Rómov ako obyvateľ tohto mesta žijúci v ňom 46 rokov a súčasne lekár majúci
prax v ňom minimálne z videnia pozná. K záveru, že sa počas volieb v meste Levoča niečo
deje, dospel svedok aj na základe pozorovania „masívnej“ volebnej účasti Rómov z lokality
Nad Tehelňou, a taktiež zo skutočnosti, že v deň volieb videl rómskych obyvateľov, ktorí
niesli „pod pazuchou sieťky s jablkami“ nekonvenčnej veľkosti a nevedeli mu odpovedať
na jeho otázku, odkiaľ ich majú, len sa na neho „uškrnuli a pokračovali ďalej“. Svedok
uviedol, že auto, z ktorého mali byť rozdávané potraviny, sám nevidel, túto informáciu mu
telefonicky sprostredkoval Ing. J. K. Svedok vo výpovedi ďalej uviedol, že bilbord
nachádzajúci sa na Námestí Štefana Kuberta 1 v Levoči propagujúci odporcu bol sem
umiestnený počas volebného moratória a nachádzal sa približne 20 krokov od volebnej
miestnosti.
Svedok J. C. vo výpovedi uviedol, že realizoval montáž bilbordu nachádzajúceho sa
na Spojenej škole internátnej na Námestí Štefana Kuberta 1 v Levoči, pričom na otázku,
kedy montáž realizoval odpovedal: „... bolo to robené ráno, to viem 100 %... Viem, že ráno
25. 11. 2010 som to lepil.“ Svedok ďalej uviedol, že plagát na bilbord mal pôvodne vylepiť
už v stredu, avšak volala mu pani majúca na starosti volebnú kampaň odporcu, ktorá mu
oznámila, že „sa stala havária“, a preto mu bude uvedený plagát odovzdaný až vo štvrtok
ráno.
Svedok Bc. M. B. vo výpovedi uviedol, že si montáž sporného bilbordu
propagujúceho odporcu neobjednal a ani nevie, kedy bol vylepený.
Svedkyňa A. P. bola predsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k
priebehu volieb uviedla, že sa podľa nej nič mimoriadne vo voľbách nestalo a všetko počas
nich prebehlo regulérne. Svedkyňa nemala vedomosť o ovplyvňovaní voličov vo volebnej
miestnosti niektorým z členov okrskovej volebnej komisie.
Svedkyňa B. J. bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k
priebehu volieb uviedla, že nemá vedomosť o žiadnej mimoriadnej udalosti, ktorá by
narušila ich regulérnosť. Až dodatočne sa dopočula o tom, že jeden člen ich okrskovej
volebnej komisie ukazoval voličom, ako majú voliť. Ona sama však nič nevidela a o tejto
skutočnosti jej povedala až dodatočne G. – podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie.
Svedkyňa A. K. bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k
priebehu volieb uviedla, že jeden z členov tejto komisie Ľ. Č. podával voličom zapísaným
na voličskom zozname, ktorý mal pred sebou, hlasovacie lístky tak, že prstom ukazoval na
poradové číslo 4 na hlasovacom lístku na primátora bez toho, aby nahlas povedal samotné
číslo, a zároveň sa ich pýtal otázku: „Viete, koho máte voliť?“ Týmto spôsobom sa Ľ. Č.
správal podľa svedkyne „dosť často“, aspoň v čase, keď bola prítomná vo volebnej
miestnosti. Mimo volebnej miestnosti sa nachádzala vtedy, keď bola vyslaná k voličom s
prenosnou volebnou schránkou. Svedkyňu najprv na uvedené správanie Ľ. Č. upozornila
podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 10 L. G. a spolu upozornili aj pri nich
sediacich členov tejto komisie vrátane predsedníčky. Tá sa následne postavila za Ľ. Č. a
sledovala ho. Svedkyňa na otázku, prečo uvedené skutočnosti nenamietala v zápisnici o
výsledku volieb, uviedla, že túto zápisnicu podpísala, „lebo oni sa ma pýtali, či súhlasím so
sčítavaním hlasov“. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o tom, že za poslanca do
mestského zastupiteľstva kandidoval aj syn Ľ. Č.
Svedkyňa A. H. vo výpovedi uviedla, že bola členkou okrskovej volebnej komisie č.
10. Počas priebehu volieb bola svedkyňa upozornená, že Ľ. Č. podáva hlasovacie lístky
voličom tak, že držal prst na nejakom čísle a zároveň sa pýtal: „Vieš, ako máš voliť?“, príp.
„Viete, ako máte voliť?“ Vzhľadom na to, že svedkyňa sedela ďalej v rade od Ľ. Č.,
nevidela konkrétne číslo, resp. meno kandidáta na primátora, na ktoré prstom ukazoval.
Svedkyňa uviedla, že vie o tom, že za poslanca do mestského zastupiteľstva kandidoval aj
syn Ľ. Č.
Svedok J. P. bol členom okrskovej volebnej komisie č. 10. Vo výpovedi vo vzťahu k
priebehu volieb uviedol, že vo volebnej miestnosti sa podľa neho nič mimoriadne nestalo. Z
volebnej miestnosti odišiel iba počas obeda. Na otázku, či nepočul o tom, že Ľ. Č. podával
hlasovacie lístky voličom sugestívnym spôsobom, svedok odpovedal: „... ja som nevidel, na
koho ukazoval, alebo len držal tak, že ukazoval, koho majú zakrúžkovať.“ Svedok uviedol,
že nevidel, na koho Ľ. Č. ukazoval, pretože od neho sedel ďalej. Svedok vo výpovedi
uviedol, že do volebnej miestnosti s viacerými voličmi vošla asi 4 – 5 krát tá istá osoba
„cigáň“, ktorá s nimi išla aj za plentu a zrejme im pomáhala s úpravou hlasovacích lístkov.
Kto bol táto osoba a kto ju určil, aby uvedeným voličom pomáhala, svedok nevedel uviesť.
Na otázku týkajúcu sa nesprávnosti posudzovania platnosti hlasovacích lístkov okrskovou
volebnou komisiou svedok uviedol: „Nepovedal som, že boli zle posudzované.“
Svedkyňa K. U. bola členkou okrskovej volebnej komisie č. 10 a k priebehu volieb
vo výpovedi uviedla, že Ľ. Č. podával voličom hlasovacie lístky tak, že im ukazoval, koho
majú voliť, pritom prstom ukazoval na posledného kandidáta, t. j. na odporcu. Svedkyňa
uviedla, že taktiež počula, že Ľ. Č. pri podávaní hlasovacích lístkov „zamrmlal niečo ako
-ský“, a tiež počula, že povedal voličom, že majú voliť „štvorku“, a ukazoval na posledné
poradové číslo na hlasovacom lístku pre primátora, teda na odporcu. Svedkyňa uviedla, že
vie o tom, že za poslanca do mestského zastupiteľstva kandidoval aj syn Ľ. Č., ale nevie,
pod akým poradovým číslom, predpokladala, že asi pod poradovým číslom 10.
Svedkyňa L. G. bola podpredsedníčkou okrskovej volebnej komisie č. 10. Vo
výpovedi k priebehu volieb uviedla, že voľby podľa jej názoru prebehli regulérne. Počas
volieb oboznámila predsedníčku tejto komisie, že jeden z jej členov podával hlasovacie
lístky voličom tak, že im na nich ukazoval, „ako majú voliť“, a súčasne opakoval:
„Poslancov viete, ako máte voliť? Primátora tiež hej?“ Podľa svedkyne bolo cieľom
uvedeného správania Ľ. Č. zrejme len poučiť voličov, koľkých kandidátov na jednotlivých
hlasovacích lístkoch majú zakrúžkovať. Nevšimla si, že by Ľ. Č. ukazoval na konkrétne
meno kandidáta alebo povedal konkrétne meno či číslo kandidáta. Svedkyňa sedela priamo
vedľa Ľ. Č. a mala „zlý pocit“ z jeho už popísaného správania, pretože mala vedomosť o
tom, že v minulosti vznikli „problémy v rómskej komisii“, a preventívne, aby nedošlo k
podozreniu z ovplyvňovania voličov okrskovou volebnou komisiou, upozornila na jeho
správanie predsedníčku tejto komisie. Predsedníčka okrskovej volebnej komisie sa následne
postavila za Ľ. Č. a dohliadala, aby sa podobné správanie nezopakovalo. Svedkyňa vo
výpovedi uviedla, že pred voľbami boli predsedníčkou okrskovej volebnej komisie poučení
o tom, že zápisnicu o výsledku hlasovania vo voľbách majú podpísať, pokiaľ súhlasia s
výsledkami sčítania hlasov. Ako členovia okrskovej volebnej komisie absolvovali dve
poučenia, jedno od mestskej volebnej komisie a jedno od predsedníčky okrskovej volebnej
komisie. Vo voľbách bola ako členka okrskovej volebnej komisie po druhýkrát.
Svedok Ľ. Č. bol členom okrskovej volebnej komisie č. 10 a vo vzťahu k priebehu
volieb uviedol, že nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti a nevidel nikoho, kto by vo
volebnej miestnosti ovplyvňoval voličov pri rozhodovaní o hlasovaní. On sám poučoval
voličov len o počte kandidátov, ktorých majú na jednotlivých hlasovacích lístkoch
zakrúžkovať. O skutočnosti, že ho predsedníčka okrskovej volebnej komisie počas volieb
kontrolovala, svedok nevedel. Kandidoval za „KSČ“ a členom okrskovej volebnej komisie
bol štyri alebo päťkrát. Svedok uviedol, že vie o tom, že za poslanca do mestského
zastupiteľstva kandidoval aj jeho syn, ale nevie, či mal ako kandidát poradové č. 4.
Svedok J. R. bol členom mestskej volebnej komisie a vo vzťahu k priebehu volieb
uviedol, že táto komisia zaevidovala tri podnety od občanov. On sám trval na tom, aby boli
zaevidované, a pamätá si, že tieto podnety podali MUDr. P. J. st., Š. J. a Mgr. J. C. V
podnetoch obyvatelia žiadali okrem iného, aby mestská volebná komisia prepočítala
hlasovacie lístky z rôznych volebných okrskov, pretože mali byť okrskovými volebnými
komisiami zle vyhodnotené alebo niekto mal ovplyvňovať obyvateľov pri ich hlasovaní. Za
najjednoduchší spôsob odstránenia podozrenia zo zlých výsledkov sčítania hlasov v
jednotlivých volebných okrskoch svedok považoval prepočítanie hlasov mestskou volebnou
komisiou. Keďže k prepočítaniu hlasov mestskou volebnou komisiou v jednotlivých
volebných okrskoch nedošlo, rozhodol sa nepodpísať jej zápisnicu o výsledku volieb,
pričom ako dôvod uviedol „podozrenie z manipulácie s volebnými lístkami“.
Na návrh odporcu sudkyňa rozhodla, že vypočuje vo vzťahu k tvrdenému
„kupovaniu hlasov“ aj svedka Mgr. R. H., ktorý podľa vyjadrenia odporcu z 22. januára
2011 mal podať oznámenie súvisiace s voľbami, resp. ich priebehom na Obvodnom
oddelení Policajného zboru v Levoči. Vo výpovedi tento svedok uviedol, že sa v lokalite
Nad Tehelňou v deň volieb nachádzali redaktorka E. K. a kandidát na poslanca mestského
zastupiteľstva Mgr. J. C. Svedok chcel zabezpečiť odchod týchto osôb z osady, a preto
podal ústny podnet príslušníkom Policajného zboru, ktorí boli na danom mieste prítomní.
Akým spôsobom bol jeho podnet vybavený, svedok povedať nevedel.
Na základe výzvy ústavného súdu zaslalo Obvodné oddelenie Policajného zboru
v Levoči oznámenie z 21. januára 2011 (doručené 31. januára 2011) označené ako
„Preverenie oznámenia podozrenia z trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb
a referenda – správa“. V rámci jeho obsahu bolo uvedené: „Obvodné oddelenie
Policajného zboru v Levoči neeviduje žiadny podnet (trestné oznámenie) pre podozrenie zo
spáchania trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda, k spáchaniu
ktorého malo dôjsť v čase konania volieb do orgánov samosprávy mesta Levoča dňa
27. novembra 2010.“
Sťažovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 10. februára
2011 (doručeným 14. februára 2011) vyjadril k priebehu a výsledku dokazovania v tejto
veci. Vo vyjadrení reagoval predovšetkým na výsledky výsluchov svedkov uskutočnených
ústavným súdom v tomto konaní a v jeho obsahu uviedol, že „prinajmenšom vo vzťahu
k dvom namietaným okolnostiam sa potvrdili také porušenia volebných pravidiel v ich
ústavnom aj zákonom vyjadrení, aké odôvodňujú opakovanie primátorských volieb
v Levoči“.
Vo vzťahu k svojej argumentácii týkajúcej sa porušenia volebného moratória právny
zástupca sťažovateľa vo vyjadrení okrem iného uviedol: „Z výpovedí svedkov J. a C.
vyplynulo ako nepochybné, že veľkorozmerný reklamný pútač (bilbord) odporcu bol
inštalovaný po začatí volebného moratória, t. j. v čase, keď to zákon nepripúšťa. Aj v
prípade takého výkladu skutkových okolností, aký bude čo najviac v prospech odporcu –
čiže aj v prípade, ak vyjdeme z predpokladu, že bilbord bol nainštalovaný už vo štvrtok 25.
11. ráno, a nie až v priebehu dňa, je zrejmé, že jediným možným účelom jeho inštalácie na
začiatku volebného moratória bolo pôsobiť na voličov v čase, keď už to zákon v takejto
podobe nepripúšťa. Sám svedok odporcu, pán C., potvrdil, že až vo štvrtok ráno, t. j. v čase,
keď začínalo volebné moratórium, mu osoba z volebného štábu odporcu, ktorú nevedel
identifikovať menom, dala k dispozícii bilbord za účelom jeho inštalácie.
V kombinácii s umiestnením tohto bilbordu v bezprostrednej blízkosti volebných
miestností je zrejmé, že toto porušenie pravidiel volebnej súťaže bolo spôsobilé ovplyvniť jej
výsledok. Uvedené platí o to viac pri tak tesnom volebnom výsledku, akým je rozdiel
trinástich hlasov z celkového počtu 4 805 odovzdaných hlasov.“
Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení reagoval taktiež na výsledky výsluchov
svedkov v súvislosti s argumentáciou týkajúcou sa ovplyvňovania voličov vo volebnej
miestnosti, keď okrem iného uviedol: «Z výpovedí viacerých členiek okrskovej komisie
vyplynulo, že jeden z členov okrskovej volebnej komisie nabádal voličov k voľbe odporcu.
Ak sa takáto okolnosť nemá považovať za preukázanú výpoveďami vedľa sediacich členiek
komisie, že „on ako keď dával tým ľuďom, čo ich mal v zozname, lístok. ... tak vlastne mal
prst a ukazoval na štvorku, s tým, že „Viete koho máte voliť?“, „ten pán dával lístky tým
svojim, čo mal na zozname, dával im lístok na primátora a lístok na kandidátov a keď sa ho
pýtali, že ako majú voliť, tak im vysvetľoval, že tu zakrúžkujete 7 a tu zakrúžkujete jedného
a palec mal pritom na štvorke a povedal vetu „Viete ako máte voliť?“ Ale nepovedal číslo,
len mal stále prst na štvorke“, „jeden člen volebnej tejto volebnej komisie ukazoval voličom
koho majú voliť. Bol to p. Č. a robil to tak, že keď podával tie lístky, tak ukazoval, koho
majú voliť. ... Ukazoval prstom voličom na hlasovacom lístku, koho majú voliť. Ukazoval
na posledného kandidáta, tak na p. V. Ja som sedela v rade ako druhá od pána Č.. Všimli
sme si túto skutočnosť všetci. ... Zároveň sme počuli že zamrmlal niečo ako ,,-ský“ a keďže
ukazoval na posledné číslo v poradí na hlasovacom lístku, t. z. p. V.“, tak je potom nemožné
ju preukázať akokoľvek. Inými slovami, sťažovateľ považuje preukázané pochybenia v
postupe dotknutého člena okrskovej volebnej komisie za natoľko závažné a tak priamo
súvisiace s výsledkom volieb, že bez ohľadu na motiváciu tohto člena komisie je
nepochybné, že v danom okrsku bol priebeh volieb ústavne „kontaminovaný“ mimoriadne
závažnými okolnosťami.»
Odporca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 28. februára 2011
doručeným v ten istý deň vyjadril k stanovisku právneho zástupcu sťažovateľa
z 10. februára 2011. V podaní vyjadril nespokojnosť s tým, že sa o stanovisku právneho
zástupcu sťažovateľa dozvedel až 23. februára 2011 pri nahliadnutí do spisu, čím bola podľa
jeho názoru porušená zásada rovnosti účastníkov konania, pretože v konaní musí byť daná
možnosť druhej strane vyjadriť sa ku každej skutočnosti, o ktorej sa vyjadruje jej protistrana
v konaní.
V úvode svojho vyjadrenia právny zástupca odporcu predovšetkým kriticky
poukazuje na stanovisko sťažovateľa podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu,
v ktorom podľa neho podal „komentár, ako by mal ústavný súd postupovať v tomto konaní“,
ktorý považuje odporca za „nenáležitý“ a obsahujúci „úvahy, ktoré sú pre rozhodovanie
v tejto veci vlastne nepodstatné“. Odporca zdôraznil, že on sám „dodržal pravidlá volebnej
súťaže a podozrenia prezentované sťažovateľom v sťažnosti sa vykonaným dokazovaním
nepreukázali“. O jeho zvolení za primátora rozhodli voliči v demokratických a slobodných
voľbách, o legitimite ktorých nemožno mať pochybnosti len vzhľadom na tesný volebný
výsledok. Navyše, považuje odporca za neprijateľnú argumentáciu sťažovateľa
zdôrazňujúcu etnickú príslušnosť časti voličov vo volebnom okrsku č. 10, ktorí sú „voličmi
rovnakej kategórie ako voliči v iných okrskoch“.
K argumentácii týkajúcej sa neuznania platnosti hlasovacích lístkov poukázal
odporca na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním spočívajúcim v prepočítaní
hlasovacích lístkov bolo ústavným súdom zistené, že vo voľbách primátora v skutočnosti
získal viac hlasov ako sťažovateľ.
Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa „kupovania hlasov“ právny zástupca odporcu
poukázal na úradný záznam Obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči, z ktorého
podľa jeho tvrdenia vyplýva, že hliadka v zložení npor. O. a por. H. zistila, že „na
nákladnom priestore vozidla sa nachádzali vrecia so zemiakmi a okolo tejto bolo
zhromaždených niekoľko Rómov“, pričom osádku vozidla tvorili tri fyzické osoby, z toho
dve bytom v Poľskej republike a jeden v tuzemsku, uvedené osoby „boli na mieste vyťažení
(t. z. osoby vypočuté, pozn.), pričom zhodne uviedli, že na ul. nad Tehelňou predávajú
zemiaky, a to v cene 3 € za vrece“. Priebeh tejto kontroly bol podľa tvrdenia odporcu
zaznamenaný na kamere.
Výpovede svedkov Ing. J. K., Mgr. J. C. a MUDr. P. J. podľa jeho názoru
„kupovanie hlasov“ nepotvrdili.
Právny zástupca odporcu v stanovisku tiež reagoval na výpoveď ním navrhnutého
svedka J. C., ktorý uviedol, že bilbord inštaloval „vo štvrtok hneď skoro ráno“, a teda
v súlade s požiadavkou odporcu, aby bol bilbord inštalovaný ešte pred začatím volebného
moratória. Na podporu svojej argumentácie odporca poukázal aj na znenie všeobecných
obchodných podmienok agentúry, ktorá umiestnenie bilbordu realizovala, v ktorých je
okrem iného upravené aj právo tejto agentúry odmietnuť zverejnenie reklamy, ak by bola
v rozpore s právnymi predpismi.
V súvislosti s námietkami ovplyvňovania voličov priamo vo volebnej miestnosti
jedným z členov okrskovej volebnej komisie Ľ. Č. právny zástupca odporcu poukázal na
výpovede svedkýň A. K. a K. U., ktoré počuli, ako Ľ. Č. hovorí koncovku mena „-ský“. Ich
výpovede boli podľa jeho názoru vyvrátené výpoveďami ostatných členov okrskovej
volebnej komisie, a to najmä ich tvrdením o regulérnosti priebehu volieb. Dôveryhodnosť
výpovedí uvedených svedkýň podľa neho „spochybňuje aj ich nápadná zhoda“, ako aj
skutočnosť, že svedkyne neodmietli podpísať zápisnicu okrskovej volebnej komisie
o výsledku volieb a nič proti jej obsahu nenamietali. Právny zástupca odporcu tiež uviedol,
že pod rovnakým poradovým číslom ako odporca (4) kandidoval za poslanca do mestského
zastupiteľstva aj syn Ľ. Č.
K uchyteniu hlasovacieho lístka a možnosti ukazovania prstom na konkrétneho
kandidáta členom okrskovej volebnej komisie právny zástupca odporcu uviedol:
«Hlasovací lístok na voľby primátora mal veľkosť približne 21 cm (na výšku) x 14,8 cm (do
šírky). Sťažovateľ sa nachádzal na hlasovacích lístkoch približne 7,5 cm od horného okraja
a ja som sa nachádzal približne 8,8 – 9 cm od horného okraja. Ak ktokoľvek chytí hlasovací
lístok či už pravou alebo ľavou rukou, a je jedno či nápisom „HLASOVACÍ LÍSTOK“ nahor
alebo nadol, palec bude približne v strede lístka a to v oboch prípadoch najbližšie ku
kandidátovi nachádzajúcemu sa najbližšie k stredu lístka. A takisto ak podá niekto lístky
dva, do zastupiteľstva a na ňom položený lístok na primátora, opäť bude prst najbližšie pri
kandidátovi v strede tohto lístka.»
V súvislosti s „tesným“ výsledkom volieb primátora, pokiaľ ústavný súd bude pri
rozhodovaní prihliadať aj na túto skutočnosť, právny zástupca odporcu navrhol vykonať
dokazovanie prepočítaním hlasov vo všetkých volebných okrskoch okrem okrskov č. 6, č. 9
a č. 10.
V závere svojho vyjadrenia upozornil na podozrenie, že v tomto konaní môže dôjsť
k porušeniu zásady rovnosti zbraní účastníkov konania, pretože „štatutárom obchodnej
spoločnosti, ktorá zastupuje sťažovateľa, je verejný funkcionár“, čo je podľa jeho názoru
„v možnom rozpore s čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005
Z. z.“.
Na základe uvedeného právny zástupca odporcu požiadal ústavný súd, aby sťažnosť
sťažovateľa zamietol.
Právny zástupca odporcu ústavnému súdu doručil 5. marca 2011 podanie označené
ako „Doplnenie stanoviska k vyjadreniu datovanému ku dňu 10. 2. 2011“, v ktorom
zopakoval obsahovo identické argumenty ním predložené už v rámci svojich
predchádzajúcich podaní v tejto veci, predovšetkým v stanovisku z 28. februára 2011.
III.
Právne posúdenie
Podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do
Národnej rady Slovenskej republiky a volieb do orgánov územnej samosprávy. Podrobnosti
konania ústavného súdu s ohľadom na voľby do orgánov územnej samosprávy sú
ustanovené v § 59 až 63 zákona o ústavnom súde.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných
vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným
a iným verejným funkciám.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti.
Podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona o voľbách volebná kampaň (ďalej len „kampaň“) je
činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na
podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého
kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho
vysielania podľa odseku 4, hromadných informačných prostriedkov, 5a) plagátov alebo
iných nosičov informácií. Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom
volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 30 ods. 11 zákona o voľbách v čase 48 hodín pred začatím volieb a počas
volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných
prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom
okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých
kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo
obrazom.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o voľbách volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je
prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie
lístky.
Podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona o voľbách neplatný je hlasovací lístok, ktorý nie je
upravený podľa § 31 ods. 4. Podľa písm. c) je neplatný hlasovací lístok, ak volič na
hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil
zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného
(mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na
funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného
kandidáta na takúto funkciu.
Podľa § 38 ods. 2 zákona o voľbách ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích
lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak
sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti
označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden
z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa
postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).
Podľa § 39 ods. 1 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ.
Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo
zápisnicu o výsledku volieb v obci. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie
a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
a) vyhlásiť voľby za neplatné,
b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d) sťažnosť zamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého zo
zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je zase uskutočnenie volieb
v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb do orgánov
samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb do orgánov
samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv, ktoré je
v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov (mutatis
mutandis PL. ÚS 21/94).
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon
politických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkých
politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať
slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právami
vyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických síl
v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výraz
predovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu
(PL. ÚS 19/98).
Právomoc ústavného súdu zrušiť výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné
podľa § 63 ods. 1 zákona o ústavnom súde sa uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Na
uplatnenie tohto oprávnenia ústavného súdu sa však vyžaduje hrubé alebo závažné
porušenie, prípadne opätovné porušenie zákonov upravujúcich prípravu a priebeh volieb
(napr. PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94, PL. ÚS 50/99). Inými slovami, každé porušenie
volebného zákona nevyvoláva nevyhnutne neplatnosť volieb alebo voľby kandidáta.
Ústavný súd každý prípad posudzuje materiálne, prihliada pritom tak na účel a zmysel
volebného zákona, ako aj na princípy uznávané demokratickými štátmi. Neplatnosť volieb
alebo voľby kandidáta môže spôsobiť len tak závažné porušenie volebného zákona, ktoré už
spochybňuje výsledky volieb a ktoré odôvodnene vyvoláva pochybnosť o tom, či voľby
a ich výsledky sú prejavom skutočnej vôle voličov.
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd teda posúdil, či sťažovateľom
namietané skutočnosti sú ústavne relevantným spôsobom porušením citovaných ustanovení
volebného zákona.
Sťažovateľ vo svojej argumentácii namietal, že k nezákonnému priebehu volieb
primátora došlo v dôsledku toho, že:
- počas volebného moratória odporca vo svoj prospech umiestnil do tesnej blízkosti
volebných miestností tri nové bilbordy, vo volebnom okrsku č. 3 bol bilbord odporcu
umiestnený na Spojenej internátnej škole na Námestí Štefana Kuberta 1, Levoča, t. j na
mieste, ktoré umožňovalo každému voličovi oboznámiť sa s jeho obsahom,
- v priebehu volieb došlo k tzv. kupovaniu hlasov rómskych obyvateľov mesta
prostredníctvom rozdávania potravín a pravdepodobne aj peňazí za účasť vo voľbách
a hlasovanie v prospech vybraného kandidáta,
- vo volebnom okrsku č. 8 okrsková volebná komisia zistila, že za jednou z plent,
t. j. v priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov, sa nachádza „ťahák“ určený
voličom s obsahom, že za primátora mesta majú voliť č. 4, t. j. odporcu,
- člen okrskovej volebnej komisie č. 10 Ľ. Č. viackrát ovplyvňoval rómskych
voličov priamo vo volebnej miestnosti tým, že im výslovne radil, aby volili kandidáta s
poradovým č. 4,
- vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10 došlo k nesprávnemu posudzovaniu
platnosti hlasovacích lístkov a i ďalším pochybeniam, ktoré mali vplyv na celkový výsledok
volieb.
K námietke sťažovateľa, že vo voľbách primátora došlo k porušeniu volebného
moratória tým, že odporca v jeho priebehu umiestnil do tesnej blízkosti volebných
miestností tri bilbordy, zaujal stanovisko odporca v podaní z 22. januára 2011. V jeho
obsahu uviedol, že propagácia jeho osoby prostredníctvom rôznych materiálov mala byť na
základe jeho objednávky realizovaná mimo času volebného moratória a nie je pravda, že
večer 25. novembra 2010 boli v tesnej blízkosti volebných miestností umiestnené tri nové
bilbordy.
Výsluchom svedka J. C. (živnostník realizujúci montáž bilbordov) bolo potvrdené
tvrdenie sťažovateľa aj svedka MUDr. P. J., že bilbord nachádzajúci sa na Spojenej škole
internátnej na Námestí Štefana Kuberta 1 v Levoči bol vylepený počas volebného
moratória, ráno 25. novembra 2010. Vzhľadom na to, že vylepenie plagátu bolo realizované
v súčinnosti s osobami, ktoré pomáhali pri realizácii volebnej kampane odporcovi, vzniká
značná miera pochybnosti o tom, že by títo ľudia nevedeli, kedy začína volebné moratórium
a že v jeho priebehu je zakázaná akákoľvek propagácia v prospech či neprospech
jednotlivých kandidátov, no napriek tomu realizáciu montáže nezrušili. Navyše, uvedený
bilbord, ako vyplynulo z výsluchu svedka MUDr. P. J. a odporca túto skutočnosť
nepopieral, sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti volebných miestností, t. z. približne 20
krokov od nich. Uvedená propagácia kandidáta prostredníctvom montáže bilbordu je
neférovým zásahom do súťaže politických síl, pričom tento kandidát je oproti svojim
ostatným protikandidátom v boji o voliča zvýhodnený.
Montáž bilbordu propagujúceho odporcu uskutočnenú v čase volebného moratória
ústavný súd považuje za vedenie kampane mimo určeného času (§ 30 ods. 2 zákona
o voľbách) a za zverejňovanie informácie o odporcovi ako kandidátovi na primátora v jeho
prospech spôsobom, ktorý je počas volieb zakázaný (§ 30 ods. 2 a 11 zákona o voľbách),
teda za jasné porušenie volebného zákona.
Ústavný súd nepresvedčila argumentácia odporcu, v ktorej tvrdil, že bilbord bol
inštalovaný pred začatím volebného moratória. Právny zástupca odporcu, ako aj odporca
sám mali možnosť čas inštalácie bilbordu upresniť priamo počas výsluchu svedka J. C.,
a tým priamo pri výsluchu svoje tvrdenie preukázať. Nikto z nich však počas výsluchu
takúto otázku svedkovi nepoložil, hoci podľa ústavného súdu z obsahu výpovede uvedeného
svedka jasne vyznieval záver o tom, že inštalácia bilbordu sa uskutočnila počas volebného
moratória obzvlášť s prihliadnutím na ročné obdobie konania volieb (november 2010),
v ktorom boli svetelné podmienky vhodné na prácu vonku najskôr po východe slnka (podľa
www.kalendar.sk bol východ slnka 25. novembra 2010 zaznamenaný približne okolo 6.58
h, pozn.).
Sťažovateľ namietal, že k porušeniu regulérnosti volieb došlo aj v dôsledku tzv.
kupovania hlasov rómskych voličov vo volebnom okrsku č. 10 v lokalite Nad Tehelňou.
Ako dôkaz uvedeného tvrdenia sťažovateľ poukázal na vysoký rozdiel v počte odovzdaných
platných hlasov pre neho a odporcu vo volebnom okrsku č. 10 oproti relatívne tesným, takto
zisteným rozdielom v zostávajúcich volebných okrskoch. V záujme preukázania tohto
tvrdenia sťažovateľ navrhol vypočuť svedkov MUDr. P. J., Ing. J. K. a Mgr. J. C. a taktiež
predložil uznesenie mestskej volebnej komisie č. 3/2010, z obsahu ktorého vyplýva, že títo
svedkovia podali podnety mestskej volebnej komisii týkajúce sa rozdávania potravín
rómskym občanom v lokalite Nad Tehelňou, ktorá ich zobrala na vedomie.
Na základe vykonaných dôkazov ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom navrhnutí
a predvolaní svedkovia svojimi výpoveďami nepotvrdili, že by v deň konania volieb
primátora došlo ku „kupovaniu hlasov“ voličov s cieľom ovplyvniť ich hlasovanie
v prospech odporcu. Sám svedok J. K. vypovedal, že „kupovanie hlasov“ rómskych
občanov nevidel, nevie ho dokázať a zvýšený ruch v osade v ňom len indikoval pocit, že
k niečomu takému ako kupovanie hlasov dochádza. Ďalší z navrhnutých svedkov Mgr. J. C.
uviedol, že „kupovanie hlasov“ nevidel a len „nejaké indície“, ktoré mal pred voľbami
v súvislosti s možným „kupovaním hlasov“ počas volieb, ho viedli k záveru, že z auta
s poľskou evidenčnou značkou nachádzajúceho sa počas volieb v osade by mohli byť
rozdávané potraviny s týmto cieľom. Z výpovede svedka MUDr. P. J. vyplýva, že
„kupovanie hlasov“ nevidel, a k záveru, že k nemu dochádza, dospel na základe ním
pozorovanej masívnej účasti Rómov vo voľbách v lokalite Nad Tehelňou, zo skutočnosti, že
videl rómskych obyvateľov s taškami plnými jabĺk, a taktiež z telefonického upozornenia
Ing. J. K., v ktorom mu oznámil, že sa v tejto lokalite podľa neho niečo deje.
Vo vzťahu k argumentácii týkajúcej sa tzv. kupovania hlasov odporca v stanovisku
z 22. januára 2011 navrhol vypočuť Mgr. R. H. a vyžiadať si správu z Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Levoči. Ústavnému súdu Obvodné oddelenie Policajného zboru v
Levoči podaním z 21. januára 2011 (doručeným 31. januára 2011) oznámilo, že žiadne
trestné oznámenie súvisiace s priebehom volieb do orgánov samosprávy mesta Levoče
konaných 27. novembra 2010 neeviduje.
Svedok Mgr. R. H. kupovanie hlasov nepotvrdil a vo výpovedi uviedol, že svoj ústny
podnet príslušníkom Policajného zboru podal v súvislosti s prítomnosťou redaktorky E. K. a
kandidáta na poslanca mestského zastupiteľstva Mgr. J. C., pretože chcel zabezpečiť ich
odchod z osady.
Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľom navrhnutí svedkovia neboli priamymi
svedkami sťažovateľom tvrdeného „kupovania hlasov“. Ani na základe ich výpovedí sa
však nepodarilo preukázať, že ku „kupovaniu hlasov“ rómskych voličov v lokalite Nad
Tehelňou počas volieb skutočne došlo, t. j. že došlo k závažnému narušeniu súťaže
politických síl, ktoré by malo vplyv na celkový výsledok volieb.
Sťažovateľ vo svojej argumentácii namietal, že voliči boli ovplyvňovaní aj priamo vo
volebnej miestnosti, a to prostredníctvom „ťaháku“ nájdeného v priestore určenom na
hlasovanie voličov (plentou) s obsahom, že «za primátora Levoče majú „voliť č. 4“, t. j.
odporcu». V záujme preukázania tejto skutočnosti sťažovateľ navrhol vypočuť svedkyňu M.
G. Ústavný súd túto svedkyňu písomne predvolal a zároveň pred uskutočnením výsluchov
obom právnym zástupcom uložil povinnosť zabezpečiť účasť svedkov, ktorých navrhli
vypočuť. Svedkyňa M. G. sa na výsluch ústavného súdu nedostavila a sťažovateľ nenavrhol
žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie dôkazmi o ovplyvňovaní voličov
vo volebnej miestnosti nájdeným „ťahákom“.
K ovplyvňovaniu voličov vo volebnej miestnosti malo podľa sťažovateľa dôjsť aj
v dôsledku postupu jedného z členov okrskovej volebnej komisie č. 10 Ľ. Č. pri poučovaní
voličov, ktorým nabádal voličov voliť odporcu. V tejto súvislosti sťažovateľ navrhol
vykonať výsluch členov okrskovej volebnej komisie č. 10.
Skutočnosť, že Ľ. Č. pri poučovaní voličov postupoval spôsobom vyvolávajúcim
dojem usmerňovania voličov vo vzťahu k ich voľbe primátora, potvrdili priamo či nepriamo
piati zo siedmich vypočutých členov uvedenej okrskovej volebnej komisie. Z výsluchu
vyplynulo, že členovia okrskovej volebnej komisie č. 10 sedeli v rade vedľa seba, pritom
priamo pri Ľ. Č. sediaca L. G. ako podpredsedníčka komisie upozornila na uvedený, podľa
nej nevhodný postup Ľ. Č., ktorý mohol vyvolať dojem ovplyvňovania voličov,
predsedníčku tejto komisie. Ďalšia svedkyňa K. U. sediaca vedľa L. G. potvrdila, že Ľ. Č.
nielenže prstom ukazoval na poradové č. 4 kandidáta na primátora, ale taktiež započula, že
tento pán hovoril voličom nejaké meno s koncovkou priezviska „-ský“ alebo nahlas povedal
číslo „4“, čo v nej spolu s tým, že prstom, ukazoval na poradové číslo posledného
kandidáta, vyvolalo dojem, že Ľ. Č. usmerňuje voličov, aby volili odporcu. Členka
okrskovej volebnej komisie č. 10 A. K. taktiež potvrdila, že Ľ. Č. prstom pri poučovaní
voličov ukazoval na posledné poradové číslo kandidáta na hlasovacom lístku primátora (4) a
zároveň sa sugestívnym spôsobom každého z nich pýtal „Viete, koho máte voliť?“, pričom
na otázku, ako často takto postupoval, táto svedkyňa odpovedala: „Robil to často.“
Vzdialene od Ľ. Č. sediaci členovia komisie J. P. a A. H. vypovedali, že správanie Ľ.
Č. zaregistrovali po upozornení zo strany zostávajúcich členov okrskovej volebnej komisie
a videli, že tento pán prstom ukazuje na nejaké číslo na hlasovacom lístku na primátora a
sugestívnym spôsobom kladie otázku: „Vieš, ako máš voliť?“ Ďalšia svedkyňa B. J.
vypovedala, že sedela na opačnom konci v rade od Ľ. Č., a o tom, že tento pán „ukazoval
voličom, ako majú voliť“, jej povedala len L. G.
Z výpovedí L. G. a A. K. vyplynulo, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č.
10 A. P. sa po upozornení na správanie Ľ. Č. zo strany L. G. postavila priamo za neho
a sledovala, akým spôsobom poučuje voličov.
Z výpovedí svedkov (A. K., K. U. a L. G.) vyplýva, že námietku týkajúcu sa
správania Ľ. Č. nezaznamenali v zápisnici okrskovej volebnej komisie č. 10 o výsledku
volieb, pretože predpokladali, že svojimi podpismi potvrdzujú len správnosť sčítania hlasov.
Odporcova obrana týkajúca sa možného odlišného motívu Ľ. Č. pri už popísanom
správaní počas volieb vychádzala z identického poradového čísla syna Ľ. Č. ako kandidáta
na hlasovacom lístku na poslancov mestského zastupiteľstva a poradového čísla odporcu na
hlasovacom lístku na primátora. Keďže syn Ľ. Č. kandidoval vo voľbách na poslancov do
mestského zastupiteľstva pod poradovým č. 5, ako to vyplýva zo zápisnice mestskej
volebnej komisie o výsledku volieb, táto argumentácia odporcu bola jednoznačne vyvrátená.
Ústavný súd z uvedených výpovedí svedkov považoval za preukázanú najmä
skutočnosť, že vo volebnej miestnosti došlo k minimálne sugestívnemu, ak nie priamemu
ovplyvňovaniu voličov jedným z členov okrskovej volebnej komisie č. 10. Tento záver
vyvodil ústavný súd z výpovede troch svedkov, ktorí priamo uviedli, že cieľom správania
tohto člena komisie bolo podľa nich ovplyvniť voličov v prospech voľby odporcu,
a z výpovede dvoch svedkov, ktorí jeho správanie považovali za sugestívne, avšak nemali
možnosť ho priamo pozorovať, lebo sedeli vzdialene od neho. Výpovednú hodnotu
svedectva L. G. sediacej vedľa Ľ. Č. znižuje nielen jej značne neisté správanie počas
výsluchu, ale aj výpovede ostatných svedkov, podľa ktorých ich ona sama upozornila na
nevhodné správanie Ľ. Č., ktorého cieľom malo byť ovplyvňovanie voličov pri voľbe
konkrétneho kandidáta na primátora (odporcu).
Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že ovplyvňovanie voličov v deň
volieb postupom jedného z členov okrskovej volebnej komisie vo volebnej miestnosti č. 10
možno podľa ústavného súdu považovať za porušenie volebného moratória, t. j. porušenie
§ 30 ods. 2 zákona o voľbách.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej argumentoval tým, že vo volebných okrskoch č. 6, č. 9
a č. 10 došlo k nesprávnemu posudzovaniu platnosti hlasovacích lístkov a ďalším
pochybeniam, ktoré mali vplyv na celkový výsledok volieb.
V súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľ navrhol prepočítať hlasovacie lístky vo
volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10, vypočuť svedka J. R. ako člena mestskej volebnej
komisie, ktorý odmietol podpísať zápisnicu tejto komisie o výsledku volieb z dôvodu „pre
podozrenie z manipulácie s volebnými lístkami“. Z jeho výpovede uskutočnenej pred
ústavným súdom vyplýva, že nepodpísaním zápisnice mestskej volebnej komisie o výsledku
volieb reagoval jednak na skutočnosť, že táto komisia na základe podnetov od občanov
odmietla skontrolovať, resp. prepočítať hlasovacie lístky z volebných okrskov č. 6, č. 9 a č.
10, a súčasne aj na vlastné podozrenie z nesprávneho posúdenia platnosti hlasovacích
lístkov okrskovými volebnými komisiami.
Sťažovateľ súčasne ústavnému súdu predložil uznesenie mestskej volebnej komisie
č. 4/2010 z 27. novembra 2010, ktorým zobrala na vedomie písomný podnet občanov
navrhujúcich prepočítanie hlasov vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10 z 27. novembra
2010 a zároveň požiadala Obvodnú volebnú komisiu v Poprade o ďalšie riešenie tohto
podnetu.
Mestská volebná komisia následne na tento podnet občanov odpovedala oznámením
z 29. novembra 2010 adresovaným MUDr. P. J., v ktorom mu oznámila, že pri kontrole
zápisníc okrskových volebných komisií nezistila pochybnosti pri sčítavaní hlasov a
spracovanie zápisníc považuje za postačujúce. Zároveň ho informovala o možnosti podať
sťažnosť ústavnému súdu.
Z kontroly volebnej dokumentácie volebných okrskov č. 6, č. 9 a č. 10 bolo
ústavným súdom zistené, že vo volebnom okrsku č. 6 získal odporca o jeden platný hlas
viac a vo volebnom okrsku č. 10 získal sťažovateľ aj odporca o jeden platný hlas menej, t. z.
že celkový počet hlasov odovzdaných v prospech odporcu sa nezmenil, avšak sťažovateľ
získal o jeden platný hlas menej, t. z. že rozdiel v počte odovzdaných hlasov medzi
sťažovateľom a odporcom ako víťazným kandidátom by správne mal byť 13 hlasov.
Tvrdenú manipuláciu s hlasovacími lístkami, resp. nesprávne posudzovanie platnosti
hlasovacích lístkov volebnými okrskovými komisiami č. 6, č. 9 a č. 10 sa nepodarilo
preukázať ani výpoveďou svedka J. R.
Z uvedeného vyplýva, že aj keď ústavným súdom bola zistená určitá nepresnosť pri
sčítaní hlasov volebnými okrskovými komisiami č. 6 a č. 10, táto skutočnosť sama osebe
nemohla rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť, resp. zmeniť volebný výsledok.
Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu až vo vyjadrení z 28. februára
2011 požiadal ústavný súd o vykonanie dokazovania prepočítaním hlasovacích lístkov aj
v zostávajúcich volebných okrskoch č. 1, č. 2, č. 3, č. 4, č. 5, č. 7 a č. 8. Neuviedol však
žiadnu relevantnú okolnosť, resp. skutočnosť, ktorá by spochybnila správnosť sčítania
hlasovacích lístkov jednotlivými okrskovými volebnými komisiami. Ústavný súd preto
v uvedenej fáze konania nepovažoval za potrebné vykonať dôkaz navrhnutý odporcom.
Ústavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na skutočnosť, že
vysoký rozdiel medzi počtom hlasov odovzdaných pre sťažovateľa a odporcu vo voľbách
primátora vo volebnom okrsku č. 10 (351 hlasov v prospech odporcu) v porovnaní s takto
zistenými rozdielmi v iných volebných okrskoch (volebný okrsok č. 1 – 98 hlasov
v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 2 – 117 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný
okrsok č. 3 – 12 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 4 – 27 hlasov v prospech
sťažovateľa, volebný okrsok č. 5 – 10 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 6 –
8 hlasov v prospech odporcu, volebný okrsok č. 7 – 24 hlasov v prospech odporcu, volebný
okrsok č. 8 – 73 hlasov v prospech sťažovateľa, volebný okrsok č. 9 – 66 hlasov v prospech
odporcu) jednoznačne rozhodol o celkovom výsledku volieb na primátora.
V tomto prípade je podľa ústavného súdu potrebné zdôrazniť, že o celkovom
výsledku volieb primátora rozhodlo len 13 hlasov (volebný výsledok zohľadňujúci zistenia
ústavného súdu pri prepočítaní hlasovacích lístkov vo volebných okrskoch č. 6, č. 9 a č. 10
pozn.), ktoré predstavujú rozdiel hlasov odovzdaných odporcovi ako víťaznému kandidátovi
a sťažovateľovi ako druhému v poradí vo voľbách primátora.
Ústavný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že počas volieb došlo
k porušeniu § 30 ods. 2 zákona o voľbách a ústavných princípov zakotvených v čl. 30 ods. 4
a čl. 31 ústavy tým, že v prospech odporcu bol nainštalovaný bilbord v blízkosti volebnej
miestnosti v čase volebného moratória, ako aj neprípustným ovplyvňovaním voličov
jedným z členov okrskovej volebnej komisie č. 10 priamo vo volebnej miestnosti. Uvedené
porušenia zákona o voľbách v tomto prípade vzhľadom na tesný volebný výsledok vo
voľbách primátora dosahovali podľa ústavného súdu takú intenzitu, že boli spôsobilé
ovplyvniť voličov v prospech voľby konkrétneho kandidáta – odporcu, a mali tak priamy
a relevantný dosah aj na končený výsledok volieb primátora.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
Nad rámec tohto odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebné vyjadriť sa
k stanovisku odporcu doručenému 28. februára 2011 v časti, v ktorej v súvislosti
s postupom ústavného súdu, ktorý mu nezaslal na vyjadrenie stanovisko sťažovateľa
z 10. februára 2011 (sám odporca označil uvedené vyjadrenie sťažovateľa za nepodstatné),
poukázal na zásadu rovnosti účastníkov konania. Cieľom uvedeného stanoviska sťažovateľa
bolo vyjadrenie sa k vykonaným výsluchom svedkov a účastníkov konania uskutočneným
za prítomnosti oboch právnych zástupcov účastníkov konania a odporcu. Z uvedeného
vyplýva, že obaja účastníci konania mali rovnakú možnosť, resp. príležitosť vyjadriť sa ku
skutočnostiam preukázaným výsluchmi svedkov v uvedenom konaní, a preto v tomto
prípade nemožno hovoriť o porušení zásady rovnosti účastníkov konania. Aj v tomto konaní
rozsah dokazovania určuje súd na základe svojej voľnej úvahy, v rámci ktorej zvažuje mieru
preukázania okolností podstatných pre rozhodnutie vo veci samej dôkazmi pred ním
vykonanými. Ďalšie cyklické zasielanie vyjadrení účastníkov konania ich protistrane, ktoré
neobsahujú návrhy alebo argumenty umožňujúce spochybniť výsledky už vykonaného
dokazovania, možno v záverečnej fáze konania, v ktorej súd dospel k záveru o tom, že
výsledky dokazovania postačujú na prijatie rozhodnutia vo veci samej, považovať za postup
odporujúci zásade prejednania veci v primeranej lehote, ktorej zásadný význam v uvedenom
druhu konania je navyše zvýraznený lehotou stanovenou na prijatie rozhodnutia zákonom.
V súvislosti s odporcom avizovaným možným konfliktom záujmov právneho
zástupcu sťažovateľa ako verejného funkcionára (poslanec Národnej rady Slovenskej
republiky) ústavný súd poukazuje na znenie čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších
predpisov, ktorý upravuje výnimku pre podnikanie verejných funkcionárov v prípade
vykonávania povolania, ktoré môže vykonávať len fyzická osoba za zákonom ustanovených
podmienok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. marca 2011