Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 89/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2011 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jána Auxta, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka, Ľudmily Gajdošíkovej, Juraja Horvátha, Sergeja Kohuta, Milana Ľalíka,

Jána Lubyho, Lajosa Mészárosa, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa

Tkáčika v konaní o sťažnosti E. K., J., zastúpenej advokátom Mgr. M. Ř., Advokátska

kancelária, S., ktorou namieta neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného

zastupiteľstva obce Jablonica, konaných 27. novembra 2010, za účasti Ing. J. S., J., J. J., J.,

J. D., J., Mgr. J. Č., J., A. Ž., J., Ing. J. V., J., Mgr. E. K., J., I. H., J., a P. H., J, takto

rozhodol:

1. Späťvzatie sťažnosti E. K. n e p r i p ú š ť a .

2. Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce Jablonica konané

27. novembra 2010 v y h l a s u j e za n e p l a t n é .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. decembra

2010 doručená (podaná na poštovú prepravu 8. decembra 2010) sťažnosť neúspešnej

kandidátky na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva E. K. (ďalej len „sťažovateľka“),

za účasti Ing. J. S., J., J. J., J., J. D., J., Mgr. J. Č., J., A. Ž., J., Ing. J. V., J., Mgr. E. K., J.,

I. H., J., a P. H., J., podľa (ďalej len „“)

pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb do Obecného zastupiteľstva obce

Jablonica (ďalej len „obec“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v označených voľbách

na funkciu poslanca obecného zastupiteľstva kandidovala za poslankyňu obecného

zastupiteľstva ako kandidát č. 11 a získala 218 platných hlasov z 972 odovzdaných hlasov

vo volebnom obvode obce.

Volebný obvod obce bol v napadnutých voľbách v súlade s § 10 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „volebný zákon“ alebo „zákon o voľbách“) rozdelený

na dva volebné okrsky, pričom dôvody sťažnosti sa týkajú volebného okrsku č. 2 a činnosti

okrskovej volebnej komisie tohto volebného okrsku (ďalej len „okrsková volebná

komisia“).

1. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti prezentovala dôvody a predložila dôkazy, resp.

návrhy na dokazovanie pre vyslovenie neústavnosti a nezákonnosti volieb do orgánov

miestnej samosprávy, pričom okrem iného uviedla tieto, pre posúdenie veci podstatné

argumenty:

„Počas sčítavania hlasov členka a predsedníčka volebnej komisie, p. H. B.,

manipulovala odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch krúžkovala

čísla kandidátov, pričom tak konala ako na hlasovacích lístkoch pre voľbu poslancov, tak aj

na hlasovacích lístkoch pre voľbu starostu obce. Táto manipulácia bola spozorovaná tak

pozorovateľkamí p. M. M. a p. E. M. ako aj ostatnými členmi okrskovej volebnej komisie.

Následne boli do volebnej komisie privolaní príslušníci policajného zboru. Pred

príchodom hliadky p. H. B. najmenej jeden volebný lístok zničila roztrhaním. Do volebnej

miestnosti sa dostavili príslušníci policajného zboru J. kpt. Bc. P. G. a p. B., ktorého krstné

meno a hodnosť navrhovateľke nie sú známe. Následne sa do blízkosti volebnej miestnosti

dostavila Mgr. J. V., trvalý pobyt: J. a kandidát na poslanca obecného zastupiteľstva

p. I. H., trvalý pobyt: J., ktorý sa dal do rozhovoru s p. H. B.. P. H. B. oznámila p. I. H., že

manipulovala volebnými lístkami v jeho prospech a že bola pri tomto pozorovaná. P. I. H.

p. H. B. odporúčal, aby sa k činu nepriznala. Tento rozhovor počula Mgr. J. V., kpt. Bc. P.

G. a p. B...

Po opísaných udalostiach opustili všetci, okrem členov okrskovej volebnej komisie,

volebnú miestnosť a p. E. M. podala trestné oznámenie na Obvodnom oddelení Policajného

zboru v J...

S ohľadom na uvedené má navrhovateľka za to, že pozmeňovanie hlasovacích lístkov

predsedníčkou okrskovej volebnej komisie p. H. B. bolo nezákonným a neústavným

postupom, ktorým bolo okrem iného mnohonásobne porušené právo na rovné volebné právo

občanov Jablonice, ktorých lístky boli pozmenené. Rovnako týmto postupom bolo

poškodené právo kandidátov na rovný prístup k verejným funkciám...

V závere svojej sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom „zrušil

výsledok volieb do samosprávy obcí v jedinom volebnom obvode obce Jablonica.“

2. Ústavný súd uznesením č. k. -10 z 19. januára 2011 prijal

sťažnosť sťažovateľky Mgr. J. V. (sp. zn. ) v časti, ktorou napáda

neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce, a sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou

napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb do obecného zastupiteľstva obce na ďalšie

konanie. Zároveň týmto uznesením ústavný súd rozhodol o spojení týchto sťažností

na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

3. Ústavnému súdu bolo 29. decembra 2011 doručené (nevyžiadané) spoločné

vyjadrenie V. J. (predsedu miestnej volebnej komisie obce), A. K. (zapisovateľky miestnej

volebnej komisie obce), H. B. (predsedníčky okrskovej volebnej komisie) a A. D.

(zapisovateľky okrskovej volebnej komisie). Vo svojom vyjadrení uviedli svoje názory

k jednotlivým podaniam týkajúcim sa volieb v obci a v závere sťažnosti ich vyhodnotili ako

„neopodstatnené a bez dôkazov“.

4. Ústavný súd podľa

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) písomne

vyzval 30. decembra 2010 starostku obce, aby predložila volebnú dokumentáciu týkajúcu sa

volieb starostu, ako aj poslancov do miestneho zastupiteľstva obce. Volebná dokumentácia

bola ústavnému súdu doručená 13. januára 2011. Z preskúmania volebnej dokumentácie

vo vzťahu k sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že medzi 12 neplatnými hlasovacími lístkami

pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva sa nachádza aj 1 pretrhnutý hlasovací

lístok.

5. Ústavnému súdu bolo 11. januára 2011 doručené podanie osôb uvedených

v bode 3 označené ako vyjadrenie k podanej sťažnosti sťažovateľky, ktoré okrem iného

spochybňuje vierohodnosť a okolnosti podania sťažnosti sťažovateľky; v prílohe podania

bolo predložené čestné vyhlásenie sťažovateľky z 5. januára 2011, opatrené jej osvedčeným

podpisom, v ktorom uviedla, že „uvedenú sťažnosť som osobne nepodávala. U žiadneho

advokáta som nič nepodpisovala a vôbec som nedávala a nepodpísala plnú moc

na zastupovanie v mojom mene vo veci podania sťažnosti na výsledky volieb do samosprávy

obci v Jablonici. Sťažnosť bola podaná bez môjho vedomia a spracovaná v mojom mene.“.

6. Ústavnému súdu bolo 25. januára 2011 doručené podanie právneho zástupcu

sťažovateľky, ktorým v mene sťažovateľky zobral sťažnosť v celom rozsahu späť a žiadal

konanie o jej sťažnosti zastaviť.

V prílohe podania je aj listina zo 14. januára 2011 opatrená podpisom sťažovateľky a

označená ako „Späťvzatie sťažnosti pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánu

miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb z 08.12.2010“ s týmto obsahom:

„Navrhovateľka vo veci sťažnosti týmto pre neústavnosť a nezákonnosť volieb

do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb v obci Jablonica týmto v celom

rozsahu beriem späť sťažnosť pre neústavnosť a nezákonnosť volieb do orgánu miestnej

samosprávy alebo proti výsledku volieb z 08.12.2010, v ktorej som napadám zvolenie J. S.,

J. J., J. D., J. Č., A. Ž., J. V., E. K., I. H., a P. H. za poslancov obecného zastupiteľstva obce

Jablonica a žiadam súd, aby konanie o mojej sťažnosti zastavil.“

7. Ústavný súd uznesením sp. zn. z 9. marca 2011 v rámci

spoločného konania sťažnosť Mgr. J. V., ktorou napáda neústavnosť a nezákonnosť volieb

starostu obce, zamietol, o sťažnosti sťažovateľky rozhodol tak, že ju vylúčil na samostatné

konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. .

8. V rámci dokazovania v súvisiacej veci o sťažnosti Mgr. J. V. ústavný súd

21. februára 2011 v priestoroch klubu dôchodcov v obci vypočul svedkov, ktorí

o okolnostiach súvisiacich so sťažnosťou sťažovateľky takto vypovedali:

Svedkyňa M. M., pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov v okrskovej volebnej

komisii, uviedla: „Ako pozorovateľka som sa zúčastnila sčítavania hlasov vo volebnom

okrsku č. 2. Bola som tam prítomná od momentu, keď sa vybrali hlasovacie lístky z urien až

do neskoršieho incidentu, po ktorom som volebnú miestnosť opustila. ... Počas sčítavania

hlasov som videla, že pani B. schovávajúc ruku s perom pod inými papiermi asi hlasovacími

lístkami niečo akoby zaznamenávala na hlasovacích lístkoch. Všímala som si, či si aj ostatní

členovia komisie všimnú činnosť pani B., ale každý bol zaujatý svojou prácou. Neskôr som

sa naklonila bližšie a zreteľne som videla, že urobila krúžok na jednom z hlasovacích

lístkov. Keď som ju upozornila, ona ten hlasovací lístok roztrhla. ...Toto sa odohralo

na hlasovacích lístkoch poslancov.“

Svedkyňa E. M. (matka sťažovateľky), pozorovateľka prítomná pri sčítaní hlasov

v okrskovej volebnej komisii uviedla: „Po príchode do volebných miestností pani B. zamkla

miestnosť s tým, že sa idú sčítavať hlasy. Obálky s hlasovacími lístkami sa vysypali na stôl

a šli sa otvárať. Pani D. (zapisovateľka okrskovej volebnej komisie, pozn.) sedela

na jednom konci stola, odsadla si na opačný koniec, začali sa otvárať obálky a prázdne

obálky odnášala pani D. do vzdialenejšej časti miestnosti na stolík. Začali sme si viacej

všímať činnosť členov volebnej komisie a pani D. ako zapisovateľky. ...Mali sme

podozrenie, že tam (priestor mimo pracovného stola komisie, pozn.) pani D. niečo robí, buď

niečo donáša, alebo odnáša, ale keďže sme boli pozorovateľky, nechceli vyrušovať. ... pani

D. od stola odchádzala. Najmenej šesťkrát opustila stôl, ale konkrétne som nevidela nič iné.

Miestnosť sme opustiť nemuseli, opustili sme ju dobrovoľne potom, čo pán J.

(predseda miestnej volebnej komisie v obci, pozn.) nechcel pripustiť našu pripomienku, že

pani B. krúžkuje svojvoľne hlasovacie lístky, ani potom, čo túto skutočnosť oznámila pani

H., a ani potom, že ich krúžkuje za prítomnosti polície a pán J. o tom nechcel spísať zápis,

potom sme odišli s políciou. Došlo k tomu až pri sčítavaní hlasov za poslancov.“

K sčítavaniu hlasov svedkyňa uviedla: „Obálky otvárala aj pani B. ako

predsedníčka, aj pani D. a spočítavala svoju kopu. Pani D. takto postupovala pri starostovi

aj pri poslancoch.“

Svedkyňa V. H., členka okrskovej volebnej komisie, uviedla: „Prišli pozorovateľky

a presunuli si stoličky bližšie k stolu, potom sa zamklo a začalo sa sčítavanie. Pán Č. (člen

okrskovej volebnej komisie, pozn.) a pani D. vysypali obálky, každý mal svoju kôpku, koľko

si kto otvoril, s toľkými pracoval. Ja som mala asi 90. Rozdelili sme si ich, čo boli na

starostu a čo boli na poslancov a začalo sa sčítanie. Robili sme si každý sám, nekontrovali

sme jeden druhého, nemali sme ani papier, len sme si to na stôl poznamenali, a potom sme

ich nahlásili do zoznamu, dokopy ich bolo 559, nedarilo sa nám ich najprv dať dokopy,

alebo potom nám to nejako vyšlo a ten počet sme overovali.“

Na otázku, či aj pani D. ako zapisovateľka sčítavala hlasy, svedkyňa uviedla: „Áno,

mala svoju kôpku, dokonca pomáhala aj pánovi P., lebo bol nejaký pomalší. ... pani D. bola

šiesta členka komisie, ona to tam organizovala, ako a čo sa má robiť.“

Na otázku, prečo podpísala zápisnicu bez výhrad, ak zároveň podpísala vyhlásenie

o možnej manipulácii volieb svedkyňa odpovedala: „Čo sa týka volieb starostu, tam bolo

všetko v poriadku, o starostovi sa spisoval len súčet hlasov, nie zápisnica. Ostatné veci boli

až pri poslancoch.“

Svedkyňa H. B., predsedníčka okrskovej volebnej komisie na otázku týkajúcu sa

počtu členov okrskovej volebnej komisie a ich úlohy pri sčítavaní hlasov uviedla: „Šesť nás

bolo aj s pani D. ... pani D. bola zapisovateľka, tak vyberala (hlasovacie lístky z obálok,

pozn.), tam sa muselo robiť.“

Na otázku o údajnej manipulácii s hlasovacími lístkami svedkyňa uviedla:

„K incidentu došlo, keď starostka už bola spočítaná, počítali sa poslanci. To bolo asi

22 hodín, počítali sme poslancov, robili sme, pani M. skočila k stolu, že B. krúžkuje

poslancov.“

Svedok kpt. Bc. P. G. vypovedal: «Pri prechádzaní cez vestibul domu kultúry,

pričom som smeroval do volebnej miestnosti, ma oslovila pani V. a upozornila ma na hlasy,

ktoré bolo počuť spoza dverí – vstupu do reštaurácie a vtedy som počul časť rozhovoru, kde

mužský hlas hovoril „nič Ti nedokážu, nepriznávaj sa“. Ale akého činu sa to týkalo,

netuším, ani neviem, komu ten hlas patril.

Chcem ešte dodať, že potom, čo som spolu s pani V. počuli hlasy spoza dverí, vstúpili

sme cez iný vchod do reštaurácie, a tam sme videli tri alebo štyri osoby, ktoré vychádzali

von, a keďže kolega, ktorý tam bol so mnou, ich poznal, mi povedal, že je medzi nimi pani

B. a pán, na meno ktorého si nespomínam, ale mala by mu tá reštaurácia patriť. Môžem

doplniť, že čoho sa uvedený útržok rozhovoru týkal, neviem.»

9. Ústavný súd si v súvislosti s kópiou zápisnice o trestnom oznámení predloženou

v prílohe sťažnosti a v súčinnosti s Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Senici

(ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) vyžiadal informáciu od príslušného vyšetrovateľa

o spôsobe vybavenia tohto trestného oznámenia a stavu konania vo veci. Vyjadrenie

príslušného vyšetrovateľa bolo doručené ústavnému súdu 18. februára 2011, v ktorom

vyšetrovateľ uviedol: „... v predmetnej veci bolo dňa 1. 12. 2010 povereným príslušníkom

OO PZ Jablonica v zmysle začaté trestné stíhanie pre

prečin marenia a priebehu volieb a referenda podľa § 351 ods. 2 písm. b) Trestného

zákona. Vo veci bola dňa 2. 12. 2010 podľa

nariadené vyšetrovanie. Vec bola pridelená vyšetrovateľovi dňa 15. 12. 2010. Ďalšie

výsluchy svedkov sú naplánované v dňoch 28. 2. 2011 a 1. 3. 2011.“ Zároveň vyšetrovateľ

k svojmu vyjadreniu pripojil kópie zápisníc zo 14. januára 2011 z výsluchu svedkov E. M.

a M. M.

Okresné riaditeľstvo PZ doručilo ústavnému súdu 9. marca 2011 elektronickou

poštou kópie zápisníc z výsluchu svedkyne V. H. z 28. februára 2011 a H. B. z 1. marca

2011, ako aj zápisnicu o konfrontácii medzi uvedenými svedkyňami z 8. marca 2011.

Všetky zápisnice sú evidované pod sp. zn. ČVS: ORP-435/OVK-SE-2010.

Z uvedených zápisníc vyplývajú pre posúdenie sťažnosti tieto podstatné skutočnosti:

Svedkyňa V. H. vypovedala:

«Okrsok č. 2 mal volebné miesto v sále Kultúrneho domu v Jablonici. Predsedom

komisie bola pani H. B., členmi boli pani D., K., Č. a P. Pani D. tam bola ako zástupca

obecného úradu, ona všetko organizačne viedla. Pani B. je už staršia žena na dôchodku,

ona moc písomnosti nezvláda, bola predsedníčkou okrsku z môjho pohľadu iba formálne.

Potom sme pokračovali ďalej s pani B. v sčítavaní ďalej, to už si sadla vedľa mňa

vľavo na stoličku. Ako mi diktovala čísla hlasov, zrazu ju napomenula pani M. „H., čo to

robíš, to sa nesmie“. Ja som nevidela nič na B., že by robila niečo, čo sa nesmie, ja som si

pozerala do hárku, kam som značila čiarky.

... bol medzi B. a M. konflikt, tak pani B. jej pri sčítavaní hlasov povedala: „máli sa

Ti?“, vtedy zobrala jeden z hlasovacích lístkov, chytila a roztrhla a hodila ho na stôl.

Neviem,, či to bol hlasovací lístok, ktorý mi už nadiktovala, alebo či to bol hlasovací lístok

ešte z nenadiktovaných kandidátov, to vie iba B.

V tomto okamihu pani M. zavolala policajtov a prišli dvaja policajti z Jablonice, pán

G. a pán B. V ich prítomnosti sme pokračovali ďalej v sčítavaní hlasov. Policajti zisťovali,

čo sa stalo, nastal v sále hluk, všetci tam dokopy rozprávali i pani B., M. i M., bola to

nezrozumiteľná debata. Pani B. bola stále vedľa mňa vľavo. Pri tejto roztržke sme naďalej

zapisovali s B. platné hlasy na poslancov. Vtedy som videla, ako na jednom z hlasovacích

lístkov s kandidátmi na poslancov pani B. zakrúžkovala číslo 7. Ja som jej nahlas povedala:

„čo to robíš, to sa nesmie.“ Bol to jeden z lístkov, kde bolo zakrúžkovaných menej ako

9 kandidátov, lebo na každom tomto lístku mohlo byť zakrúžkovaných najviac 9 kandidátov.

Takto zakrúžkovaný lístok pani B. mi i ona nadiktovala do plachty. Ja som čiarku tomu

siedmemu kandidátovi, čo ho zakrúžkovala B., potom i poznačila do plachty. Potom som si

pozrela zoznam kandidátov, pod číslom 7 kandidoval pán I. H.

Ja som hlasovací lístok, ktorý dokrúžkovala B., dala nabok. Ukázala som ho pani D.

i pánovi J. s pani K.. Pán J. mi nepovedal nič, pani K. povedala, aby sme rýchlo

pokračovali, že druhá komisia už má hotové.

Upresňujem, že hlasovací lístok, ktorý roztrhala, už bol z kôpky nadiktovaných

hlasov, dodatočne som si na toto spomenula. Takže roztrhnutie tohto lístka voľby

neovplyvnilo, bola to drzosť ho roztrhnúť.

Keď sme už s B. nemali čo robiť, lebo sme už nepokračovali, kvôli vzniknutej situácii

v práci, tak mi pani B. povedala: „H. prepáč, urobila som krúžok iba jedenkrát.“ Či

hovorila pravdu, ja neviem, osobne som nič viac nevidela, pred mojimi očami krúžkovala

iba raz, krúžok vykonala modrým perom. Tento krúžok ňou vykonaný sa od ostatných

krúžkov odlišoval, bol taký roztrasený. Ona zakrúžkovala číslo 7, koľko tam bolo spolu

krúžkov, uviesť neviem.»

Svedkyňa H. B. vypovedala:

«...pani M. (pri sčítavaní hlasov, pozn.) začala na mňa kričať: „B. krúžkuje

poslancú, volám políciu, volám televíziu, volám novináru“. Ja som pritom nič

nekrúžkovala, iba som kontrolovala počet hlasov, či ich nie je viac ako 9.

Pri sčítavaní hlasov som nemal v ruke žiadne pero, bola to iba obyčajná ceruzka,

ktorou som si pomáhla pri sčítavaní hlasov. Táto ceruzka pre mňa plnila funkciu takého

ukazovátka.»

Na otázku vyšetrovateľa, či počula v miestnosti od niekoho z členov komisie, že by

niekto z nich roztrhol hlasovací lístok, svedkyňa odpovedala: „Keď pani M. ku mne zrazu

priskočila ku stolu, že krúžkujem, jeden hlasovací lístok na poslancov som v šoku pokrčila,

neviem, či som ho i natrhla, určite nebol celý roztrhnutý. Potom som ho v šoku niekam

odhodila, neviem kam.“

Zo zápisnice okresného riaditeľstva PZ o konfrontácii medzi svedkyňou H. B. a V.

H. vyplýva, že svedkyňa H. B. poprela krúžkovanie na hlasovacích lístkoch a pripustila, že

„obyčajnou tuškou“ krúžkovala raz, ale iba na „pomocnom hlasovacom lístku“. Svedkyňa

V. H. zotrvala na svojich tvrdeniach a v priamej konfrontácii vyvrátila pravdivosť

uvedených tvrdení svedkyne H. B. týkajúcich sa zásahov do hlasovacích lístkov, pričom

uviedla:

„Nehovoríš pravdu, žiadne pomocné hlasovacie lístky si na stole nemala.

Zakrúžkovala si na volebnom lístku číslo 7 modrým perom. Obyčajnú ceruzku Ti predtým

zobrala pani D., a to vtedy, ako ste sa handrkovali s M. Šmýrak, teda kus papiera si mala

na stole, keď sa sčítavali hlasy na starostu. V žiadnom prípade tento šmýrak, nebol

hlasovací lístok.“

10. Na vyžiadanie ústavného súdu mu obec doručila 14. marca 2011 niektoré súčasti

volebnej dokumentácie týkajúce sa sťažnosti sťažovateľky.

Preskúmaním volebnej dokumentácie, vykonaným ústavným súdom v ten istý deň,

bolo zistené, že v páskou prelepenom zväzku je 559 použitých obálok, v zapečatenom

zväzku sa nachádza 544 ks (platných) volebných hlasovacích lístkov pre voľby poslancov

do obecného zastupiteľstva obce v 2. volebnom okrsku a v osobitnej, neoznačenej obálke

prelepenej páskou sa nachádza ďalších 12 hlasovacích evidentne neplatných (z toho

1 roztrhnutý hlasovací lístok, 5 nesprávne upravených, 2 s väčším počtom zakrúžkovaných

kandidátov ako je volený počet poslancov, 4 nijako neupravené hlasovacie lístky), t. j.

spolu 556 hlasovacích lístkov.

Preskúmaním zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 2 bolo zistené, že

celkový počet osôb zapísaných do zoznamu voličov je 988, počet voličov, ktorým boli

vydané obálky je, 559, počet odovzdaných obálok je 559 a počet platných hlasovacích

lístkov odovzdaných pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce je 556, teda

rovnaký, ako je súčet všetkých hlasovacích lístkov zistený ústavným súdom (544 platných

a 12 neplatných). Z porovnania originálov všetkých troch zápisníc je zrejmé, že uvedený

(nesprávny) počet 556 hlasovacích lístkov označených ako platných spolu so 416

hlasovacími lístkami z 1. volebného okrsku sa premietol aj do súčtu odovzdaných platných

hlasovacích lístkov pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva za celú obec (972)

v zápisnici miestnej volebnej komisie o výsledku volieb v obci.

Súčasťou preskúmanej volebnej dokumentácie boli aj 3 voľne uložené hlasovacie

lístky pre voľby poslancov do obecného zastupiteľstva obce perom označené slovom

„POMOCNÉ“ a „B.“. Žiadna iná úprava, napr. krúžok na poradovom čísle kandidáta, sa

na nich nenachádza.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Z vyplýva oprávnenie, ako aj povinnosť ústavného súdu

preskúmavať na základe volebných sťažností tak ústavnosť, ako aj zákonnosť namietaných

volieb.

Voľby sú všeobecne akceptovaným demokratickým prostriedkom pravidelného

obnovovania verejnej moci občanmi.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana základných práv

zaručených v , t. j. predovšetkým aktívneho a pasívneho volebného práva.

garantuje všetkým oprávneným voličom voliť svojich zástupcov do voľbami

kreovaných orgánov verejnej moci (aktívne volebné právo), t. j. rozhodovať o personálnom,

resp. politickom zložení nimi volených orgánov verejnej moci ( ), pričom

garantuje tiež všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva, ako aj jeho vykonanie

tajným hlasovaním ( ). Zároveň garantuje predovšetkým

prostredníctvom čl. 30 ods. 4 možnosť (právo) občanov, a vo vzťahu k voľbám orgánov

územnej samosprávy aj cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (čl. 30

ods. 1 druhá veta ), uchádzať sa o zvolenie do funkcie starostu obce alebo funkcie

poslanca obecného zastupiteľstva za rovnakých podmienok [pasívne volebné právo

(, m. m. )].

Pod zákonnosťou volieb do orgánov územnej samosprávy treba rozumieť

uskutočnenie volieb v súlade so všetkými dotknutými volebnými predpismi s právnou silou

zákona (m. m. alebo ), pričom podľa stabilizovanej judikatúry

ústavného súdu zistená nezákonnosť volieb do orgánov územnej samosprávy musí byť

v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia práv dotknutých osôb, ktoré je

v konečnom dôsledku porušením volebného práva a jeho princípov (, m. m.

alebo ).

Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkon

politických práv, je , podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv

a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž

politických síl v demokratickej spoločnosti. Citované ustanovenie má priamu

spojitosť so všetkými politickými právami vyjadrenými v ústave a svojou povahou

ovplyvňuje formovanie politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž

politických síl nachádza svoje vyjadrenie predovšetkým vo voľbách a je základným

predpokladom a podmienkou fungovania demokratického štátu (m. m. ,

).

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že dosiahnutie

absolútneho súladu prípravy a priebehu volebného procesu so zákonom je prakticky

neuskutočniteľné. Ak by sa nespokojnosť politických strán a hnutí, resp. nezávislých

kandidátov zúčastnených na voľbách s volebnými výsledkami prejavila vždy po voľbách

iniciovaním konania pred ústavným súdom, môže to viesť k spochybňovaniu parlamentnej

demokracie a inštitútu volieb. Vyhlásenie volieb za neplatné, resp. zrušenie ich výsledku

z dôvodu nepatrného porušenia ustanovení zákona o voľbách totiž vytvára možnosti

pre vedomú manipuláciu s voľbami (obdobne ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd využíva svoju právomoc pri zistení

neústavnosti alebo nezákonnosti volieb a vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok

volieb podľa iba vtedy, ak k porušeniu volebného

zákona dôjde spôsobom ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti, pričom sa vyžaduje hrubé alebo závažné porušenie, prípadne opätovné

porušenie ustanovení upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr.

a , ). Porušenie volebného zákona musí dosahovať takú intenzitu,

ktorá v príčinnej súvislosti má za následok nezákonnosť volieb, resp. nezákonnosť ich

výsledku (, ).

Ústavný súd uplatnil citované východiskové tézy aj pri posúdení argumentačných

námietok sťažovateľky.

1. Ústavný súd sa musel v prvom rade vysporiadať s procesnou otázkou, ktorá bola

nastolená sťažovateľkou jednak jej vyhlásením z 5. januára 2011, ale tiež späťvzatím

sťažnosti sťažovateľkou a jej právnym zástupcom (doručené ústavnému súdu 25. januára

2011).

Obsah vyhlásenia sťažovateľky, ktoré časovo predchádzalo späťvzatiu, v ktorom

tvrdí, že sťažnosť nepodávala a ani nepodpísala splnomocnenie advokátovi, je v rozpore

s jej neskorším podaním zo 14. januára 2011, v ktorom uviedla, že berie sťažnosť, „ v ktorej

napadám zvolenie (...) za poslancov obecného zastupiteľstva obce Jablonica“, v celom

rozsahu späť a žiada konanie o jej sťažnosti zastaviť. Ústavný súd pri posudzovaní

uvedených rozporuplných podaní sťažovateľky nemal dôvod pochybovať o relevancii

druhého (časovo neskoršieho) úkonu sťažovateľky, preto prijal právny záver, že

sťažovateľka vzala účinne svoju sťažnosť späť.

Na druhej strane, závažné indície o neústavnosti a nezákonnosti volieb poslancov

do obecného zastupiteľstva obce, ktoré vyplynuli z dokazovania v súvisiacom konaní

o sťažnosti na voľby starostu obce, najmä však z obsahu svedeckých výpovedí pri

výsluchoch uskutočnených okresným riaditeľstvom PZ, vyvolali potrebu zvážiť

analogickým postupom podľa , či nie je daný taký významný

verejný záujem, ktorý by odôvodňoval späťvzatie sťažnosti nepripustiť.

Ústavné práva občanov plynúce z , 3 a 4 a ústavne zakotvená

koncepcia plynúca z a v spojení s a a 3 a následne aj

z ustanovení ďalších zákonov zahŕňa požiadavku, aby personálne obsadenie orgánov obce

bolo výsledkom vôle fyzických osôb, ktoré majú k obci ako jednotke územnej samosprávy

právne relevantný vzťah spočívajúci v trvalom pobyte na jej území. Dôvod definovanej

koncepcie tkvie v samotnej podstate samosprávy ako spravovať svoje vlastné záležitosti

samostatne a v prostredí relatívnej nezávislosti od štátu ().

Ústavný súd sa musí pri tomto type konania (konanie vo volebných veciach)

vzhľadom na jeho účel, ktorým je predovšetkým verejný záujem na tom, aby výsledok

volieb odrážal skutočnú vôľu voličov, a bol teda zachovaný základný predpoklad

fungovania demokratického štátu, riadiť princípom materiálneho chápania ochrany

ústavnosti, a vysporiadať sa tak s každým zisteným a zároveň relevantným porušením

zákonnosti alebo ústavnosti volebného procesu ().

Naplnenie uvedených ústavných postulátov v každej obci Slovenskej republiky je

podľa názoru ústavného súdu dôležitým verejným záujmom, ktorý pri aplikácii svojej

právomoci podľa musí ústavný súd uprednostniť pred súkromným

záujmom fyzickej osoby, v danom prípade sťažovateľky, preto ústavný súd o späťvzatí jej

sťažnosti rozhodol tak, že ho nepripustil (bod 1 výroku nálezu).

2. Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že v priebehu sčítavania hlasov pre

voľby poslancov do obecného zastupiteľstva predsedníčka okrskovej volebnej komisie

H. B. manipulovala s odovzdanými hlasovacími lístkami tak, že na hlasovacích lístkoch

krúžkovala poradové čísla kandidátov.

Ústavný súd posudzujúc tvrdenia sťažovateľky a výpovede svedkov vyhodnotil ich

dôkaznú silu riadiac sa dôsledne zásadou voľného hodnotenia dôkazov ukladajúcou

zhodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

Na základe takto vykonaného dokazovania dospel k týmto skutkovým zisteniam

a relevantným záverom:

Z obsahu výpovedí svedkýň M. M., E. M. a V. H. považuje ústavný súd

za jednoznačne preukázané, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie H. B.

manipulovala s voličmi odovzdanými hlasovacími lístkami pre voľbu poslancov

do obecného zastupiteľstva obce, a to tak, že ich sama upravovala zakrúžkovaním

poradového čísla kandidátov. S vysokou pravdepodobnosťou tak urobila v prospech

zvoleného poslanca I. H.

Výpoveďami sa nepodarilo ustáliť, koľko presne hlasovacích lístkov H. B. takto

„upravila“, avšak vzhľadom na to, že tri svedkyne túto jej činnosť zaregistrovali v rôznych

okamihoch a dve svedkyne ju zároveň na nedovolenosť a nezákonnosť tohto konania

upozornili, ústavný súd dospel k záveru, že upravených bolo viacero, minimálne 3

hlasovacie lístky.

Rovnako sa výpoveďami svedkov a preskúmaním volebnej dokumentácie

preukázalo, že 1 hlasovací lístok H. B. (po predchádzajúcom zásahu do jeho obsahu)

roztrhla, teda znehodnotila.

Uvedené závery sú podporené aj výsledkami preskúmania príslušnej časti volebnej

dokumentácie, ktoré navyše nepotvrdzujú pravdivosť obrany svedkyne H. B. (v zápisnici

o konfrontácii svedkov), v ktorej tvrdí, že „krúžkovala iba raz na pomocnom hlasovacom

lístku“.

3. Z vykonaného dokazovania (svedecké výpovede E. M., V. H. a H. B.) považuje

ústavný súd tiež za jednoznačne preukázané, že sčítavania hlasov na hlasovacích lístkoch sa

aktívne zúčastnila zapisovateľka okrskovej volebnej komisie A. D.

4. Z výpovedí svedkov (M. M., E. M., V. H. a H. B.) vyplynulo, že po ukončení

hlasovania predsedníčka okrskovej volebnej komisie nedala zapečatiť nepoužité hlasovacie

lístky a obálky. Táto skutočnosť sa potvrdila aj preskúmaním volebnej dokumentácie,

pretože po jej otvorení na ústavnom súde sa v nej nachádzali nezapečatené (voľne sa

nachádzajúce) nepoužité hlasovacie lístky pre voľbu starostu obce (5 ks), nepoužité

hlasovacie lístky pre voľbu poslancov do obecného zastupiteľstva (5 ks) a 5 ks nepoužitých

obálok s pečiatkou obce, pričom iné (zapečatené) zväzky uvedených dokumentov sa

v doručenej volebnej dokumentácii nenachádzali.

5. Z preskúmania volebnej dokumentácie obce vyplýva, že okrsková volebná komisia

pre 2. volebný okrsok v zápisnici označila všetky odovzdané hlasovacie lístky pre voľbu

poslancov do obecného zastupiteľstva ako platné (556) napriek tomu, že z prepočítania

týchto hlasovacích lístkov ústavným súdom je zrejmé, že platných hlasovacích lístkov je

544 a ďalších 12 hlasovacích lístkov je podľa ich obsahu zjavne neplatných, čo

korešponduje aj s tým, že vo volebnej dokumentácii sú tieto lístky aj oddelene uložené.

III.

1. K manipulácii s voličmi odovzdanými hlasovacími lístkami predsedníčkou

okrskovej volebnej komisie H. B.

Podľa občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných

vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa

tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

Podľa občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným

a iným verejným funkciám.

Podľa základom územnej samosprávy je obec.

Podľa územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach

obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku,

orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku.

Podľa orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného

zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej

území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného

a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Podľa § 31 ods. 1 volebného zákona volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je

prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie

lístky.

V rámci svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd uviedol, že zvolenie orgánu

územnej samosprávy je výsledkom vôle vyjadrenej voličmi ich osobným hlasovaním

v prospech nimi zvolených kandidátov. Táto vôľa nemôže byť čiastočne alebo úplne

modifikovaná vedomým zásahom člena (členov) miestnej volebnej komisie, t. j. že

rozhodnutie miestnej volebnej komisie v dôsledku toho nevyjadruje skutočný výsledok

volieb (sp. zn. , m. m. ).

V inej veci () ústavný súd konštatoval, že akákoľvek manipulácia

s volebnými lístkami vrátane roztrhania prebytočných lístkov predstavuje konanie

nezlučiteľné so zákonom o voľbách, ktoré predstavuje porušenie tohto zákona. Takéto

konanie predstavuje hrubý zásah do slobodnej súťaže politických síl ako jeden z atribútov

pravidelnej skúšky demokracie vo volebnom procese.

Preukázané zasahovanie do hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov do obecného

zastupiteľstva obce H. B. je podľa názoru ústavného súdu závažným a hrubým porušením

volebného zákona (§ 31 ods. 1), ktoré svojou povahou priamo zasahuje do podstaty

ústavných princípov volebného práva do samosprávnych orgánov obce a zároveň

do výsledkov volieb, ktoré musia vyjadrovať výlučne prejavenú vôľu oprávnených voličov.

V danom prípade je závažnosť porušenia zákona ešte umocnená skutočnosťou, že takéhoto

konania sa dopustila predsedníčka okrskovej volebnej komisie.

2. K účasti zapisovateľky okrskovej volebnej komisie pri sčítavaní hlasov

Podľa § 37 a § 38 volebného zákona úkony spojené so sčítaním hlasov

a posudzovaním hlasovacích lístkov môžu vykonávať výhradne iba členovia okrskovej

volebnej komisie.

Podľa § 11a ods. 1 volebného zákona zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje

organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania

volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu v tejto súvislosti vyplýva, že ústavný súd

účasť zapisovateľky pri sčítaní hlasov vo volebnej komisii hodnotí ako postup odporujúci

§ 37 volebného zákona, ktorý proces zisťovania vôle voličov zveruje výlučne do právomoci

členov volebných komisií. Zapisovateľ volebnej komisie je technickým pracovníkom, nie

však členom volebnej komisie, ktorý by sa mohol zúčastniť sčítania hlasov. Jeho aktívna

účasť pri sčítaní hlasov môže ovplyvniť nepredpojatosť okrskovej volebnej komisie

pri takom dôležitom úkone, ako je zisťovanie vôle voličov. Skutočnosť, že sa zapisovateľka

aktívne zúčastňovala sčítavania odovzdaných platných hlasov, spochybňuje regulárnosť

zisťovania výsledkov volieb (mutatis mutandis , ).

V posudzovanom prípade bolo nespochybniteľným spôsobom preukázané, že sčítania

hlasov sa v okrskovej volebnej komisii ako priama aktérka zúčastnila jej zapisovateľka

A. D. (bod II.2 odôvodnenia). Tento nedostatok v činnosti okrskovej volebnej komisie

hodnotí ústavný súd ako závažné porušenie § 37 a § 38 volebného zákona, ktoré je

spôsobilé ovplyvniť dosiahnuté výsledky volieb (potenciálna kauzalita). Je pravdou, že

v konkrétnom prípade ústavný súd príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a výsledkom

volieb pozitívnym spôsobom nezistil.

3. K nezapečateniu nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok

Podľa § 37 ods. 1 volebného zákona po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky, a potom dá otvoriť volebnú

schránku.

V obdobnej volebnej veci už ústavný súd konštatoval, že nedodržanie povinnosti

o úschove a usporiadaní jednotlivých častí volebnej dokumentácie vrátane povinnosti

zapečatiť odovzdané hlasovacie lístky (platné aj neplatné) s vyznačením ich počtu však

pri prieskume ústavnosti a zákonnosti volieb ústavným súdom spochybňuje hodnovernosť

jednotlivých častí volebnej dokumentácie a celej činnosti volebnej komisie ako takej

().

V rámci dokazovania vyšlo najavo a ústavný súd to považuje za preukázané, že

po skončení hlasovania, ale ani počas celého priebehu sčítania hlasov k zapečateniu

nepoužitých hlasovacích lístkov a obálok okrskovou volebnou komisiou nedošlo (bod II.3

odôvodnenia). Zneužitie tohto nezákonného postupu, ktorým došlo k porušeniu explicitne

vyjadrenej zákonnej povinnosti (§ 37 ods. 1 volebného zákona) predsedníčky okrskovej

volebnej komisie, zistené nebolo. Aj v tomto prípade však takéto netransparentné

nakladanie s časťou volebnej dokumentácie je spôsobilé ovplyvniť volebný výsledok

a skutočnosť, že dôkaz o zneužití takéhoto postupu neuviedla sťažovateľka ani ho

neposkytli svedkovia, automaticky neznamená, že k nemu nedošlo.

4. K posúdeniu a evidencii hlasovacích lístkov okrskovou volebnou komisiou

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 38 ods. 1 volebného zákona neplatný je hlasovací lístok: a) ktorý nie je

na predpísanom tlačive, b) ktorý nie je upravený podľa § 31 ods. 4, c) ak volič

na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil

zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného

(mestského) zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta

na funkciu starostu obce (primátora), alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného

kandidáta na takúto funkciu.

Označenie všetkých (556) hlasovacích lístkov pre voľbu poslancov do obecného

zastupiteľstva obce okrskovou volebnou komisiou v zápisnici o hlasovaní ako platných

napriek tomu, že vo volebnej dokumentácii sa ich nachádza iba 544 a 12 hlasovacích je

neplatných, ústavný súd považuje za zjavné porušenie citovaných ustanovení volebného

zákona. Vychádzajúc však z dôvodov neplatnosti, reálny predpoklad, že hlasy voličov boli

premietnuté do celkových výsledkov volieb, existuje iba pri troch z uvedených neplatných

hlasovacích lístkoch, na ktorých je vyznačených viac kandidátov ako volených poslancov,

resp. pri roztrhnutom lístku. Tento predpoklad, ak by sa aj potvrdil, nemôže ovplyvniť

výsledok volieb do takej miery, aby ho mohol ústavný súd v zmysle § 63 ods. 1 písm. b)

alebo c) zrušiť, ak navyše voľby v 2. bode výroku tohto nálezu

vyhlasuje za neplatné.

IV.

Ústavný súd po starostlivom zvážení všetkých okolností daného prípadu, hodnotiac

vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne dospel k záveru, že voľby poslancov

do obecného zastupiteľstva obce konané 27. novembra 2010 prebehli nezákonným

a neústavným spôsobom.

Zistené viacnásobné závažné, v prípade zasahovania do obsahu hlasovacích lístkov aj

hrubé porušenie volebného zákona, priamo ovplyvňujúce výsledok volieb znamená zároveň

aj neústavnosť týchto volieb spočívajúcu v zásahu do základného práva občanov

zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov, do princípu

rovnosti a priamosti volebného práva a do základného práva občanov na prístup k voleným

funkciám za rovnakých podmienok, ktoré sú garantované , 3 a 4 ,

oprávňuje ústavný súd uplatniť svoju právomoc podľa a zákona

o ústavnom súde.

Podľa ústavný súd môže

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne

zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Porušenie ústavnosti a zákonnosti vo fáze samotných volieb môže mať za následok

tak vyhlásenie volieb za neplatné, ako aj zrušenie výsledku volieb. Základným

predpokladom na zrušenie výsledku volieb je preukázanie takých porušení volebného

zákona, ktoré odôvodňujú záver o inom výsledku volieb (, ).

Povaha zisteného porušenia volebného zákona neumožňuje v tomto prípade presne

kvantifikovať jeho vplyv na výsledky volieb.

Sťažovateľka navrhovala zrušiť výsledok volieb do samosprávy obce.

Ústavný súd v súlade s už uvedeným princípom materiálneho chápania ochrany

ústavnosti aj v tomto prípade prihliadol tiež na to, že sťažovateľ vo volebných veciach má

objektívne, a to už aj z povahy veci patriacej do sféry verejného práva, sťaženú situáciu

pri získavaní poznatkov a predkladaní dôkazov o porušení ústavnosti a zákonnosti volieb.

Z toho potom vyplýva, že formulácia petitu v takýchto sťažnostiach nemusí vždy

zodpovedať reálnemu stavu veci (m. m. ).

Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností ústavný súd o sťažnosti

sťažovateľky vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti označených volieb rozhodol

podľa § 63 ods. 1 písm. a) tak, že ich vyhlásil za neplatné (bod 2 výroku nálezu).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2011