Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 130/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B.,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 3. augusta 2009, postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. novembra 2009

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 19. mája 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky z 13. januára 2011 sp. zn. VI/1 Pz 931/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2011

doručená sťažnosť Ing. T. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 3. augusta 2009,

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 30. novembra 2009 a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 19. mája 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) z 13. januára 2011 sp. zn.

VI/1 Pz 931/2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal žalobou doručenou 30. mája 2006

okresnému súdu náhrady škody proti „Slovenskej republike - Úradu vlády“. Keďže okresný

súd vôbec nekonal, sťažovateľ sa viackrát obrátil na predsedu okresného súdu

so sťažnosťami na zbytočné prieťahy (v marci 2007, apríli a októbri 2008) a 10. decembra

2008 navrhol „rozšírenie pôvodnej žaloby + zmenu petitu“, ktorú okresný súd pripustil.

Sťažovateľ následne aj v januári a marci 2009 predložil doplnenie žaloby a zmenu petitu

žaloby.

Dňa 16. marca 2009 okresný súd pripustil zmenu žalobnému petitu v zmysle jeho

návrhu z 5. marca 2009, ale „na predložené doplnenie a rozšírenie návrhu... súd

bezdôvodne nereagoval... Vzhľadom na vyslovený právny názor vtedajšieho samosudcu a

neurčitý termín ďalšieho pojednávania... sťažovateľ sa rozhodol predložiť súdu späťvzatie

návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci... a to doručením súdu dňa 19. 03.

2009...

Následne Okresný súd... uznesením... zo dňa 03. 08. 2009 rozhodol, že zastavuje

konanie, ale navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 4 528,45 Eur

právnej zástupkyne odporcu...“.

Sťažovateľ vidí ďalšie porušenie svojich práv v tom, že „sa neuskutočnilo verejné

pojednávanie v predmetnej veci – späťvzatie návrhu na konanie, ale ani vo veci

rozhodovania o trovách konania...

Proti tomuto uzneseniu sa... sťažovateľ... odvolal len v časti výroku súdu o zaplatení

náhrady trov konania...

Krajský súd... uznesením zo dňa 30. 11. 2009 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil.

Sťažovateľ využil aj inštitút dovolania, keď predložil dňa 28. 01. 2010 príslušnému

súdu ...

Najvyšší súd... svojim uznesením... zo dňa 19. mája 2010 rozhodol, že dovolanie

sťažovateľa... odmieta a súčasne stanovil náhradu trov pre PZO...“

Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na to, že „sa pokúsil využiť aj mimoriadny opravný

prostriedok, akým je podanie podnetu na predloženie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom...“, ale jeho podnet bol odložený.

Sťažovateľ s odmietnutím podnetu nesúhlasí a podľa jeho názoru „postupom

a rozhodnutím Okresného súdu... a Krajského súdu... najvyššieho súdu... i generálnej

prokuratúry... došlo k... jednostrannosti v rozhodovaní, vec nebola spravodlivo prejednaná

pričom tieto súdy neumožnili sťažovateľovi vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom,

neumožnili mu uplatniť svoje ústavné právo konať pred súdom...

Generálna prokuratúra... porušuje zákon o prokuratúre najmä v tom, že

zainteresovaní dvaja prokurátori... porušili svoju zákonnú povinnosť tým, že podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia neuplatnili Ústavu... i (§,

24, 25) nerešpektovali ústavné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu „zákonnosti a základných práv sťažovateľa na

úrovni... Okresného súdu...“ došlo tým, že tento súd nemal záujem správne aplikovať

citované ustanovenia zákona [ a Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších zmien (ďalej aj „OSP“), pozn.], ako aj iné jeho ustanovenia

, napr. „ .. .. .. ..“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nekonal od 1. júna 2006 až do 3. augusta

2009.

Sťažovateľ tiež uviedol podrobné dôvody, v čom vidí porušenie svojich práv

postupmi krajského a najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a tvrdí, že postupom týchto

súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia a

takisto aj zo strany generálnej prokuratúry, ktorá porušila

Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), keď dostatočne

nepreskúmala „avizované porušenie zákonnosti a nevykonali účinné opatrenie na

odstránenie avizovaných porušení, či ...“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo Ing. T. L., aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom

podľa a právo... podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajský súd v Bratislave postupom a vydaním uznesenia č. k. -392

z 30. 11. 2009 porušil právo Ing. T. L.: na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1

..., podľa Dohovoru... podľa , aby sa jeho vec verejne

prerokovala a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -392 z 30. 11. 2009

vo výroku o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. -333 z

03. 08. 2009 zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Bratislava I. postupom a uznesením č. k. - 333 z 03. 08.

2009 porušil právo Ing. T. L. na nezávislý a nestranný súd podľa ... a čl.

6 ods. Dohovoru..., ako aj podľa , aby sa jeho vec verejne prerokovala, v

jeho prítomností a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. -333 z 03. 08. 2009

zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

6. Najvyšší súd SR ako dovoíací súd postupom a uznesením, č. k. zo

dňa 19. 05. 2010 porušil právo Ing. T. L. na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1

... a Dohovoru....

7. Uznesenie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, č. k. zo dňa

19 mája 2010 zrušuje.

8. Odpoveď Generálnej prokuratúry SR, č. VI/1 Pz 931/10-8 zo dňa 13. 01. 2011 na

podnet Ing. T. L. na podanie mimoriadneho dovolania zrušuje ako nedôvodnú.

9. Ing. T. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 26 000.-€..., ktoré mu

Okresný súd Bratislava I. je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

10. Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť JUDr. P. Č... trovy konania vo

výške 1 143.- €... na účet advokáta.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ sa v časti sťažnosti domáhal, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva, aby sa

jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupmi a uzneseniami okresného súdu 3. augusta

2009 v konaní vedenom pod sp. zn. , krajského súdu z 30. novembra 2009

v konaní vedenom pod sp. zn. a najvyššieho súdu z 19. mája 2010 v konaní

vedenom pod sp. zn. , a tiež toho, aby ústavný súd tieto uznesenia zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.

Ústavný súd zistil, že podanie sťažovateľa proti označeným porušovateľom je v tejto

časti totožné s obsahom jeho predchádzajúcich podaní, o ktorých právoplatne rozhodol

ústavný súd uzneseniami sp. zn. z 18. marca 2010 (vo vzťahu ku

okresnému súdu, ako aj krajskému súdu) a opätovne navyše aj vo vzťahu k najvyššiemu

súdu uznesením sp. zn. z 11. novembra 2010 tak, že ich odmietol v časti pre

oneskorenosť, nedostatok svojej právomoci, neprípustnosť, ale aj ako zjavne

neopodstatnenú.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Keďže sťažovateľ teraz opätovne namieta porušenie rovnakých základných práv

v tom istom konaní a tými istými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a

najvyššieho súdu, ktoré riešil ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. , je

potrebné túto časť sťažnosti považovať za neprípustnú z dôvodu existencie procesnej

prekážky veci už rozhodnutej (res iudicata).

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2

.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ navyše namieta porušenie označených práv

podľa a dohovoru oznámením generálnej prokuratúry, ústavný súd odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti napáda postup a oznámenie generálnej prokuratúry

sp. zn. VI/I Pz 931/2010 z 13. januára 2011, ktorým bol podnet sťažovateľa z 28. decembra

2010 na podanie mimoriadneho dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu

sp. zn. z 30. novembra 2010 a jeho postupu odložený pre nezistenie dôvodov

na podanie mimoriadneho dovolania podľa e) a f) ods. 1 .

Sťažovateľ v podnete žiadal, aby generálny prokurátor „podal mimoriadne dovolanie

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 3. augusta 2009 č. k. -333 v časti

výroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského súdu, v Bratislave

z 30. novembra 2009 č. k. -391“.

Rozhodnutia uvedených súdov považoval za nezákonné, pretože neskúmali

dostatočne skutočnosť, či za odporcu (Slovenská republika - Úrad vlády Slovenskej

republiky) konala oprávnená osoba ( ), a konali len s právnym zástupcom odporcu

( a ), pričom ide o odlišné inštitúty. Ďalej poukázal na nezákonný postup

odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez verejného pojednávania a bez toho, aby mu

umožnil vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, čím porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 .

Ústavný súd zistil, že generálna prokuratúra podnet sťažovateľa odložila z dôvodu,

že „Pri výklade procesnoprávneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní je nutné

vychádzať z hmotnoprávnej úpravy ustanovení zastúpenia, ktoré síce určujú, kto za ten

ktorý subjekt koná zo zákona, ale tiež umožňujú vznik zastúpenia na základe zmluvy,

Podstatný rozdiel zastúpenia podľa hmotnoprávnych ustanovení a právneho zastúpenia v

súdnom konaní spočíva v obsahu toho, aké úkony môže zástupca za zastúpeného robiť. V

hmotnoprávnych vzťahoch môže zástupca za zastúpeného robiť úkony, ktoré majú pre

zastúpeného vplyv na jeho hmotnoprávne vzťahy. Na rozdiel od toho, ak je účastník

občianskeho súdneho konania zastúpený v konaní na súde (hoci aj tento vzťah vzniká na

základe hmotnoprávnej úpravy - dohody o plnej moci) je oprávnený robiť iba úkony

procesnoprávneho charakteru (uplatňovať procesné práva a plniť procesné povinnosti) ak

nie je oprávnený podľa plnomocenstva robiť aj hmotnoprávne úkony.

Právna úprava ( ) umožňuje, aby sa účastník dal v konaní zastupovať

zvoleným zástupcom. Ak je účastník zastúpený advokátom ( ) plnomocenstvo

advokátovi nemožno obmedziť.

V danom prípade osoba oprávnená konať v mene odporcu podľa vedúci

úradu vlády SR splnomocnil advokátku JUDr. M. T. aby odporcu zastupovala pred súdom v

konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Na základe tejto

plnej moci advokátka odporcu v konaní zastupovala. Tento postup odporcu (ako aj úkony

právnej zástupkyne odporcu sú v súlade s právnou úpravou a skutočnosť, že ustanovenia §

21a sú rozdielne právne inštitúty nemá pre posúdenie otázky, či za odporcu

konala oprávnená osoba, žiadny právny význam.

Tiež nemožno súhlasiť s Vašim názorom o porušení Vašich ústavných práv Krajským

súdom v Bratislave. Predmetom konania na Krajskom súde v Bratislave ako súde

odvolacom bolo rozhodovanie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa

vo výroku o trovách konania.

V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa

platia i pre odvolacie konanie. Podľa o trovách konania súd rozhoduje

uznesením. Žiadne ustanovenie neustanovuje súdu uznesenie o trovách konania

vyhlasovať na verejnom zasadnutí...“.

V okolnostiach prípadu generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že na základe

jeho podnetu nebude podané mimoriadne dovolanie, a náležite mu vysvetlila dôvody

takéhoto postupu. Tým bol podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania v lehote

riadne vybavený, zjavne nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv. Sťažnosť je preto

v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom generálnej prokuratúry,

zjavne neopodstatnená.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o prokuratúre nemožno vyvodiť povinnosť

vyhovieť podanému podnetu. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra podnet

vybavila nezákonne, a porušila tým označené jeho základné práva podľa , ústavný

súd k tomu poznamenáva, že posúdenie podnetu je vo výlučnej právomoci prokurátora

(mutatis mutandis , ). Z oprávnenia prokurátora na vykonanie

opatrenia nemožno vyvodiť právo na výsledok vybavenia podnetu, ktorý by zodpovedal

predstave sťažovateľa (, , ). Za porušenie práva na

súdnu a inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe ani skutočnosť, že prokuratúra

podnetu podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu

().

Zákon o prokuratúre však neobsahuje ani žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo

fyzickú osobu alebo právnickú osobu na to, aby na základe jej podnetu musel prokurátor

podať mimoriadne dovolanie, inak povedané, že by podnetu musel vyhovieť. Podanie

návrhu na podanie mimoriadneho dovolania podľa a nasl. je vo výlučnej

dispozícii generálneho prokurátora. Na podanie tohto návrhu nie je právny nárok.

Pisateľ podnetu má právo len na to, aby bol o vybavení svojho podnetu vyrozumený. Toto

právo však nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , pretože nebráni sťažovateľovi v prístupe k uplatneniu svojich práv

na nezávislom a nestrannom súde. V danom prípade ide o právnu možnosť, ktorá spočíva

v právnej úvahe generálneho prokurátora, ktorého úvahu nemožno nahradiť konaním, resp.

príkazom iného orgánu verejnej moci.

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že

ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a náhodným výberom bola

pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu, ktorého členom nie je sudca Milan Ľalík,

ústavný súd sa vznesenou námietkou sťažovateľa z 11. marca 2011 nezaoberal.

Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2011