Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 130/2011
PDF · 190.44 KB
No categories available
III. ÚS 130/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B.,
vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 47/2006 a jeho uznesením z 3. augusta 2009, postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 328/2009 a jeho uznesením z 30. novembra 2009
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Cdo 69/2010 a jeho uznesením z 19. mája 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky z 13. januára 2011 sp. zn. VI/1 Pz 931/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. T. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca 2011
doručená sťažnosť Ing. T. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006 a jeho uznesením z 3. augusta 2009,
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 5 Co 328/2009 a jeho uznesením z 30. novembra 2009 a postupom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
5 Cdo 69/2010 a jeho uznesením z 19. mája 2010 a oznámením Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) z 13. januára 2011 sp. zn.
VI/1 Pz 931/2010.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal žalobou doručenou 30. mája 2006
okresnému súdu náhrady škody proti „Slovenskej republike - Úradu vlády“. Keďže okresný
súd vôbec nekonal, sťažovateľ sa viackrát obrátil na predsedu okresného súdu
so sťažnosťami na zbytočné prieťahy (v marci 2007, apríli a októbri 2008) a 10. decembra
2008 navrhol „rozšírenie pôvodnej žaloby + zmenu petitu“, ktorú okresný súd pripustil.
Sťažovateľ následne aj v januári a marci 2009 predložil doplnenie žaloby a zmenu petitu
žaloby.
Dňa 16. marca 2009 okresný súd pripustil zmenu žalobnému petitu v zmysle jeho
návrhu z 5. marca 2009, ale „na predložené doplnenie a rozšírenie návrhu... súd
bezdôvodne nereagoval... Vzhľadom na vyslovený právny názor vtedajšieho samosudcu a
neurčitý termín ďalšieho pojednávania... sťažovateľ sa rozhodol predložiť súdu späťvzatie
návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci... a to doručením súdu dňa 19. 03.
2009...
Následne Okresný súd... uznesením... zo dňa 03. 08. 2009 rozhodol, že zastavuje
konanie, ale navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania v sume 4 528,45 Eur
právnej zástupkyne odporcu...“.
Sťažovateľ vidí ďalšie porušenie svojich práv v tom, že „sa neuskutočnilo verejné
pojednávanie v predmetnej veci – späťvzatie návrhu na konanie, ale ani vo veci
rozhodovania o trovách konania...
Proti tomuto uzneseniu sa... sťažovateľ... odvolal len v časti výroku súdu o zaplatení
náhrady trov konania...
Krajský súd... uznesením zo dňa 30. 11. 2009 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil.
Sťažovateľ využil aj inštitút dovolania, keď predložil dňa 28. 01. 2010 príslušnému
súdu ...
Najvyšší súd... svojim uznesením... zo dňa 19. mája 2010 rozhodol, že dovolanie
sťažovateľa... odmieta a súčasne stanovil náhradu trov pre PZO...“
Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na to, že „sa pokúsil využiť aj mimoriadny opravný
prostriedok, akým je podanie podnetu na predloženie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom...“, ale jeho podnet bol odložený.
Sťažovateľ s odmietnutím podnetu nesúhlasí a podľa jeho názoru „postupom
a rozhodnutím Okresného súdu... a Krajského súdu... najvyššieho súdu... i generálnej
prokuratúry... došlo k... jednostrannosti v rozhodovaní, vec nebola spravodlivo prejednaná
pričom tieto súdy neumožnili sťažovateľovi vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom,
neumožnili mu uplatniť svoje ústavné právo konať pred súdom...
Generálna prokuratúra... porušuje zákon o prokuratúre najmä v tom, že
zainteresovaní dvaja prokurátori... porušili svoju zákonnú povinnosť tým, že podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia neuplatnili Ústavu... i Občiansky súdny poriadok (§§ 21,
24, 25) nerešpektovali ústavné práva sťažovateľa...“.
Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu „zákonnosti a základných práv sťažovateľa na
úrovni... Okresného súdu...“ došlo tým, že tento súd nemal záujem správne aplikovať
citované ustanovenia zákona [§ 21 ods. 4 a 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších zmien (ďalej aj „OSP“), pozn.], ako aj iné jeho ustanovenia
OSP, napr. „§ 103 O. s. p... § 104 ods. 2 O. s. p... § 115 ods. 1 O. s. p... § 123 O. s. p...“.
Sťažovateľ ďalej tvrdí, že bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nekonal od 1. júna 2006 až do 3. augusta
2009.
Sťažovateľ tiež uviedol podrobné dôvody, v čom vidí porušenie svojich práv
postupmi krajského a najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu a tvrdí, že postupom týchto
súdov mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v dôsledku porušenia § 21 ods. 4 OSP a
takisto aj zo strany generálnej prokuratúry, ktorá porušila zákon o prokuratúre č. 153/2001
Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), keď dostatočne
nepreskúmala „avizované porušenie zákonnosti a nevykonali účinné opatrenie na
odstránenie avizovaných porušení, ústavy či OSP...“.
Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo Ing. T. L., aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v
konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006 porušené bolo.
2. Krajský súd v Bratislave postupom a vydaním uznesenia č. k. 5 Co 328/2009-392
z 30. 11. 2009 porušil právo Ing. T. L.: na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy..., podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru... podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby sa jeho vec verejne
prerokovala a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom.
3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 328/2009-392 z 30. 11. 2009
vo výroku o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k. 22 C 47/2006-333 z
03. 08. 2009 zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Bratislava I. postupom a uznesením č. k. 22 C 47/2006- 333 z 03. 08.
2009 porušil právo Ing. T. L. na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a čl.
6 ods. Dohovoru..., ako aj podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby sa jeho vec verejne prerokovala, v
jeho prítomností a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 22 C 47/2006-333 z 03. 08. 2009
zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
6. Najvyšší súd SR ako dovoíací súd postupom a uznesením, č. k. 5 Cdo 69/2010 zo
dňa 19. 05. 2010 porušil právo Ing. T. L. na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 46 ods. 1
ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru....
7. Uznesenie Najvyššieho súdu SR ako dovolacieho súdu, č. k. 5 Cdo 69/2010 zo dňa
19 mája 2010 zrušuje.
8. Odpoveď Generálnej prokuratúry SR, č. VI/1 Pz 931/10-8 zo dňa 13. 01. 2011 na
podnet Ing. T. L. na podanie mimoriadneho dovolania zrušuje ako nedôvodnú.
9. Ing. T. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 26 000.-€..., ktoré mu
Okresný súd Bratislava I. je povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
10. Okresný súd Bratislava I. je povinný nahradiť JUDr. P. Č... trovy konania vo
výške 1 143.- €... na účet advokáta.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané zjavne oneskorene
môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho
pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľ sa v časti sťažnosti domáhal, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva, aby sa
jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupmi a uzneseniami okresného súdu 3. augusta
2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006, krajského súdu z 30. novembra 2009
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 328/2009 a najvyššieho súdu z 19. mája 2010 v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 69/2010, a tiež toho, aby ústavný súd tieto uznesenia zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.
Ústavný súd zistil, že podanie sťažovateľa proti označeným porušovateľom je v tejto
časti totožné s obsahom jeho predchádzajúcich podaní, o ktorých právoplatne rozhodol
ústavný súd uzneseniami sp. zn. II. ÚS 125/2010 z 18. marca 2010 (vo vzťahu ku
okresnému súdu, ako aj krajskému súdu) a opätovne navyše aj vo vzťahu k najvyššiemu
súdu uznesením sp. zn. I. ÚS 415/2010 z 11. novembra 2010 tak, že ich odmietol v časti pre
oneskorenosť, nedostatok svojej právomoci, neprípustnosť, ale aj ako zjavne
neopodstatnenú.
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Keďže sťažovateľ teraz opätovne namieta porušenie rovnakých základných práv
v tom istom konaní a tými istými rozhodnutiami okresného súdu, krajského súdu a
najvyššieho súdu, ktoré riešil ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 415/2010, je
potrebné túto časť sťažnosti považovať za neprípustnú z dôvodu existencie procesnej
prekážky veci už rozhodnutej (res iudicata).
Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2
2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ navyše namieta porušenie označených práv
podľa ústavy a dohovoru oznámením generálnej prokuratúry, ústavný súd odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovateľ v tejto časti sťažnosti napáda postup a oznámenie generálnej prokuratúry
sp. zn. VI/I Pz 931/2010 z 13. januára 2011, ktorým bol podnet sťažovateľa z 28. decembra
2010 na podanie mimoriadneho dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu
sp. zn. 5 Co 328/09 z 30. novembra 2010 a jeho postupu odložený pre nezistenie dôvodov
na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243 e) a f) ods. 1 OSP.
Sťažovateľ v podnete žiadal, aby generálny prokurátor „podal mimoriadne dovolanie
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I z 3. augusta 2009 č. k. 22C 47/06-333 v časti
výroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského súdu, v Bratislave
z 30. novembra 2009 č. k. 5Co 328/2009-391“.
Rozhodnutia uvedených súdov považoval za nezákonné, pretože neskúmali
dostatočne skutočnosť, či za odporcu (Slovenská republika - Úrad vlády Slovenskej
republiky) konala oprávnená osoba (§ 21 OSP), a konali len s právnym zástupcom odporcu
(§ 24 a § 25 OSP), pričom ide o odlišné inštitúty. Ďalej poukázal na nezákonný postup
odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol bez verejného pojednávania a bez toho, aby mu
umožnil vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, čím porušil jeho základné právo podľa čl. 48
ods. 2 ústavy.
Ústavný súd zistil, že generálna prokuratúra podnet sťažovateľa odložila z dôvodu,
že „Pri výklade procesnoprávneho zastúpenia v občianskom súdnom konaní je nutné
vychádzať z hmotnoprávnej úpravy ustanovení zastúpenia, ktoré síce určujú, kto za ten
ktorý subjekt koná zo zákona, ale tiež umožňujú vznik zastúpenia na základe zmluvy,
Podstatný rozdiel zastúpenia podľa hmotnoprávnych ustanovení a právneho zastúpenia v
súdnom konaní spočíva v obsahu toho, aké úkony môže zástupca za zastúpeného robiť. V
hmotnoprávnych vzťahoch môže zástupca za zastúpeného robiť úkony, ktoré majú pre
zastúpeného vplyv na jeho hmotnoprávne vzťahy. Na rozdiel od toho, ak je účastník
občianskeho súdneho konania zastúpený v konaní na súde (hoci aj tento vzťah vzniká na
základe hmotnoprávnej úpravy - dohody o plnej moci) je oprávnený robiť iba úkony
procesnoprávneho charakteru (uplatňovať procesné práva a plniť procesné povinnosti) ak
nie je oprávnený podľa plnomocenstva robiť aj hmotnoprávne úkony.
Právna úprava (§ 24 OSP) umožňuje, aby sa účastník dal v konaní zastupovať
zvoleným zástupcom. Ak je účastník zastúpený advokátom (§ 25 OSP) plnomocenstvo
advokátovi nemožno obmedziť.
V danom prípade osoba oprávnená konať v mene odporcu podľa § 21 OSP vedúci
úradu vlády SR splnomocnil advokátku JUDr. M. T. aby odporcu zastupovala pred súdom v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C 47/06. Na základe tejto
plnej moci advokátka odporcu v konaní zastupovala. Tento postup odporcu (ako aj úkony
právnej zástupkyne odporcu sú v súlade s právnou úpravou a skutočnosť, že ustanovenia §
21a § 24 OSP sú rozdielne právne inštitúty nemá pre posúdenie otázky, či za odporcu
konala oprávnená osoba, žiadny právny význam.
Tiež nemožno súhlasiť s Vašim názorom o porušení Vašich ústavných práv Krajským
súdom v Bratislave. Predmetom konania na Krajskom súde v Bratislave ako súde
odvolacom bolo rozhodovanie o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa
vo výroku o trovách konania.
V zmysle § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa
platia i pre odvolacie konanie. Podľa § 167 ods. 1 OSP o trovách konania súd rozhoduje
uznesením. Žiadne ustanovenie OSP neustanovuje súdu uznesenie o trovách konania
vyhlasovať na verejnom zasadnutí...“.
V okolnostiach prípadu generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že na základe
jeho podnetu nebude podané mimoriadne dovolanie, a náležite mu vysvetlila dôvody
takéhoto postupu. Tým bol podnet sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania v lehote
riadne vybavený, zjavne nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv. Sťažnosť je preto
v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom generálnej prokuratúry,
zjavne neopodstatnená.
Zo žiadneho ustanovenia zákona o prokuratúre nemožno vyvodiť povinnosť
vyhovieť podanému podnetu. Pokiaľ sťažovateľ uviedol, že generálna prokuratúra podnet
vybavila nezákonne, a porušila tým označené jeho základné práva podľa ústavy, ústavný
súd k tomu poznamenáva, že posúdenie podnetu je vo výlučnej právomoci prokurátora
(mutatis mutandis I. ÚS 98/97, II. ÚS 55/98). Z oprávnenia prokurátora na vykonanie
opatrenia nemožno vyvodiť právo na výsledok vybavenia podnetu, ktorý by zodpovedal
predstave sťažovateľa (II. ÚS 88/99, II. ÚS 168/03, III. ÚS 62/04). Za porušenie práva na
súdnu a inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe ani skutočnosť, že prokuratúra
podnetu podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu
(I. ÚS 38/02).
Zákon o prokuratúre však neobsahuje ani žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo
fyzickú osobu alebo právnickú osobu na to, aby na základe jej podnetu musel prokurátor
podať mimoriadne dovolanie, inak povedané, že by podnetu musel vyhovieť. Podanie
návrhu na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e a nasl. OSP je vo výlučnej
dispozícii generálneho prokurátora. Na podanie tohto návrhu nie je právny nárok.
Pisateľ podnetu má právo len na to, aby bol o vybavení svojho podnetu vyrozumený. Toto
právo však nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy, pretože nebráni sťažovateľovi v prístupe k uplatneniu svojich práv
na nezávislom a nestrannom súde. V danom prípade ide o právnu možnosť, ktorá spočíva
v právnej úvahe generálneho prokurátora, ktorého úvahu nemožno nahradiť konaním, resp.
príkazom iného orgánu verejnej moci.
Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil, že
ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva
alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne
ako zjavne neopodstatnený (napr. II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a náhodným výberom bola
pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu, ktorého členom nie je sudca Milan Ľalík,
ústavný súd sa vznesenou námietkou sťažovateľa z 11. marca 2011 nezaoberal.
Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. marca 2011