Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 125/2010
PDF · 209.34 KB
No categories available
II. ÚS 125/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo
veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 47/2006 a jeho rozhodnutím č. k. 22 C 47/2006-333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 328/2009-392 z 30. novembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. T. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára
2010 doručená sťažnosť Ing. T. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006 a jeho rozhodnutím č. k. 22 C 47/2006-
333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
č. k. 5 Co 328/2009-392 z 30. novembra 2009.
Zo sťažnosti vyplýva, že:
„Sťažovateľ podal dňa 30. 05. 2006 Okresnému súdu Bratislava I. návrh na začatie
konania v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. L., B. proti odporcovi: Slovenská republika –
Ú., B. o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola vedená u tohto súdu
pod č. k. 22 C 47/06. Súd pro forma po roku nečinnosti a to dňa 12. 06 2007 vyzval
uznesením sťažovateľa o doplnenie podaného podania zo dňa 30. 05. 2006.
V tomto uznesení súd rozhodol a vyzval sťažovateľa, aby v lehote opravil či doplnil
predmetný, podaný návrh na začatie konania tak, že pravdivo opíše rozhodujúce skutočnosti
- odôvodní podanie návrhu a nárok, ozrejmí súdu či od odporcu požaduje nemajetkovú
ujmu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo sa domáha ochrany osobnosti a z toho
titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Sťažovateľ v určenej lehote požadované skutočnosti doplnil i napriek tomu, že
v podanom návrhu sú pravdivo opísané rozhodujúce skutočnosti spolu s odôvodnením
podania návrhu i nároku s tým, že požadoval od odporcu nemajetkovú ujmu. Teda,
sťažovateľ sa nedomáhal ochrany osobnosti.
Na základe doplnenia návrhu zo dňa 29. 06. 2007 vydal súd uznesenie oneskorene,
až dňa 09. 10. 2007, v ktorom rozhodol, že pripúšťa zmenu petitu návrhu. Sťažovateľ dňa
02. 03. 2007 oznámil vtedajšiemu predsedovi súdu subjektívne prieťahy v predmetnom
súdnom konaní označenou samosudkyňou so žiadosťou, že bude venovaná dostatočná
pozornosť na hospodárnosť konania vrátane efektívnej organizácii práce na tomto súde.
Odpoveď na toto oznámenie sťažovateľ nedostal.
Dňa 14. 05. 2007 opätovne požiadal súd o skoré stanovenie termínu súdneho
pojednávania v predmetnej právnej veci.
Predsedníčka okresného súdu oznámila sťažovateľovi ospravedlňujúcu štatistiku
o pojednávaných veciach určenej samosudkyni s odporúčaním, aby sťažovateľ uplatnil
námietku zaujatosti voči tejto samosudkyni.
Sťažovateľ dňa 04. 06. 2007 oznámil vtedajšej predsedníčky súdu porušovanie
zákonnosti samosudkyňou. Išlo o porušovanie vyhl. MS SR č. 543/2005 Z. z. v tom, že neboli
zažurnalizované všetky listy, ktoré patrili do tohto súdneho spisu. Zároveň sťažovateľ
poukázal na neplnenie si základných zákonných povinností samosudkyňou vrátane
nedodržania plynulosti tohto konania a subjektívnych prieťahov v konaní. Keďže nedošlo
k požadovanej náprave, sťažovateľ požiadal dňa 16. 05. 2007 krajský súd o prešetrenie
vybavenia sťažnosti.
Krajský súd v Bratislave konštatoval dňa 27. 06. 2007 opodstatnenosť žiadosti
a ospravedlnil sa sťažovateľovi za vzniknutý prieťah avšak bez toho, aby na zistený
nedostatok - prieťah v konaní boli prijaté opatrenia.
Sťažovateľ dňa 29. 04. 2008 požiadal súd o zabezpečenie lekárskych odborných
správ o zdravotnom stave sťažovateľa spolu so žiadosťou, aby súd pripravil predmetné
súdne pojednávanie v súlade s § 114 ods. I O. s. p. Súd na túto žiadosť bezdôvodne
nereagoval. Preto sťažovateľ opätovne požiadal dňa 27. 10. 2008 o zabezpečenie týchto
odborných lekárskych správ. Súd ani na túto žiadosť bezdôvodne nereagoval.
Sťažovateľ dňa 03. 09. 2007 požiadal okresný súd o vytýčenie skorého termínu
súdneho pojednávania v predmetnej veci.
Sťažovateľ dňa 24. 09. 2007 listom Krajskému súdu v Bratislave doplnil sťažnosť na
vtedajšiu predsedníčku okresného súdu a predložil podnet na predloženie návrhu na začatie
disciplinárneho konania proti samosudkyni (JUDr. E. H.) z Okresného súdu Bratislava I.
Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 16. 10. 2007 odpovedala na sťažnosť
sťažovateľa zo dňa 04. 06. 2007 na zbytočné prieťahy v konaní s tým, že predmetné konanie
bolo v čase od 08. 06. 2006 do 12. 06. 2007 poznačené zbytočnými prieťahmi a preto
sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná ale bez prijatia opatrení na zistený nedostatok –
prieťah v konaní.
Sťažovateľ dňa 29. 10. 2007 doplnil Krajskému súdu podnet na predloženie návrhu
na začatie disciplinárneho konania proti samosudkyni z okresnému súdu.
Podpredseda krajského súdu oznámil sťažovateľovi s tým, že konštatoval čiastočnú
opodstatnenosť žiadosti sťažovateľa o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti
predsedníčkou okresného súdu. Na podnet sťažovateľa na predloženie návrhu na začatie
disciplinárneho konania, podpredseda krajského súdu ale ani predsedníčka tohto súdu
nereagovali.
Sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd dňa 19. 11. 2007 o vytýčenie skorého
termínu súdneho pojednávania.
Dňa 19. 11. 2007 sťažovateľ požiadal predsedníčku okresného súdu o zabezpečenie
kópie vyjadrenia odporcu k predmetnému návrhu na začatie konania vedenom pod sp. zn:
Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 10. 12. 2007 oznámila sťažovateľovi, že
v spise sa nenachádzalo vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania hoci ho súd vyzval
uznesením, ktoré mu bolo doručené 22. 10. 2007.
Vzhľadom k tomu, že zo strany súdu v predmetnej právnej veci dochádzalo
k permanentnej nečinnosti, sťažovateľ opätovne dňa 22. 04. 2008 predložil predsedníčke
okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom súdnom konaní.
Sťažovateľ dňa 29. 04. 2008 predložil súdu urgenciu č. 1 týkajúcu sa žiadosti
o zabezpečenie lekárskych odborných správ od ošetrujúcich lekárov sťažovateľa. Súd aj na
túto žiadosť sťažovateľa bezdôvodne nereagoval.
Okresný súd Bratislava 1. listom zo dňa 07. 05. 2008 odpovedal na sťažnosť
sťažovateľa zo dňa 22. 04. 2008 s tým, že konštatoval dôvodnosť tejto sťažnosti. Zároveň sa
predsedníčka okresného súdu ospravedlnila sťažovateľovi v mene súdu za spôsobený
prieťah, ale bez toho, aby boli prijaté účinné opatrenia na zistený nedostatok – prieťahy
v konaní.
Sťažovateľ dňa 19. 02. 2008 nahliadol do súdneho spisu v predmetnej právnej veci
a zistil, že odporca v zastúpení advokátky až dňa 14. 01. 2008, oneskorene i napriek výzvy
súdu predložila vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný dňa 30. 05. 2006
t. j. až po vyše 19 mesiacoch. Sťažovateľovi kópia tohto vyjadrenia nebola doručená a preto
si ju vyžiadal a následne dňa 25. 02. 2008 predložil stanovisko k tomuto vyjadreniu
odporcu.
Keďže i naďalej súd bol nečinný v predmetnej právnej veci, sťažovateľ dňa 17. 10.
2008 predložil sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť nedostal sťažovateľ
odpoveď.
Až následne, nový samosudca určil termín pojednávania na deň 15. 12. 2008.
Preto sťažovateľ dňa 27. 10. 2008 požiadal súd o zabezpečenie lekárskych
odborných správ od ošetrujúcich odborných lekárov sťažovateľa. Súd nerešpektoval ani
túto žiadosť sťažovateľa.
Sťažovateľ ako navrhovateľ v danej právnej veci dňa 10. 12. 2008 predložil súdu
rozšírenie pôvodnej žaloba + zmenu petitu žaloby.
Súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu.
Z obsahu zápisnice zo dňa 15. 12. 2008 vyplýva, že na otázku súdu prečo
navrhovateľ (sťažovateľ) označil Slovenskú republiku – Ú. a nie Slovenská republika –M.,
sťažovateľ ako navrhovateľ odpovedal, že na základe listinného dokladu mu bolo oznámené,
že celá agenda, čo sa týka tejto záležitosti prešla späť na Ú. a preto na dožiadanie súdu,
navrhovateľ ako sťažovateľ predložil o tom listinný dôkaz. Taktiež z obsahu tejto zápisnice
o pojednávaní vyplýva, že samosudca predniesol svoj právny názor na predmet žaloby.
Sťažovateľ uvádza, že v zápisnici o pojednávaní nie je uvedený údaj o odporcovi
a ani jeho neprítomnosť nebola ospravedlnená. Teda, nekonala na tomto pojednávaní
oprávnená osoba, keďže bola žalovaná Slovenská republika.
Sťažovateľ dňa 07. 01. 2009 predložil súdu doplnenie a rozšírenie návrhu na začatie
konania.
Dňa 05. 03. 2009 sťažovateľ predložil súdu ďalšie doplnenie žaloby a zmenu petitu
žaloby.
Z obsahu zápisnice zo dňa 16. 03. 2009 vyplývajú nasledovné skutočnosti : Súd
pripustil len zmenu žalobného petitu doručeného súdu dňa 05. 03. 2009 uznesením. Na
predložené doplnenie a rozšírenie návrhu na začatie konania doručené súdu dňa 16. 01.
2009, súd bezdôvodne nereagoval, neakceptoval túto rozhodujúcu skutočnosť záznamom
v zápisnici o pojednávaní a ani neoboznámil s jeho obsahom právneho zástupcu odporcu.
Následne sa PZO nevyjadril k týmto predloženým doplneniam a rozšíreniam návrhu na
začatie konania. Nakoľko ich súd nepredložil na vyjadrenie PZO. Aj uvedené skutočnosti
svedčia o nesprávnom, jednostrannom postupe súdu.
Na tomto pojednávaní nebola prítomná a ani ospravedlnená oprávnená osoba.
Nekonala tak za žalovanú Slovenskú republiku oprávnená osoba, čo vyplýva aj z obsahu
zápisnice. Došlo tak k ďalšiemu porušeniu zákona.
Súd uznesením pojednávanie zo dňa 16. 03. 2009 odročil na neurčito, bez uvedenia
dôvodu hodného takéhoto postupu súdu s tým, že nový termín pojednávania vytýči nový
určený sudca.
Vzhľadom na vyslovený právny názor vtedajšieho samosudcu a neurčitý termín
ďalšieho pojednávania s novým samosudcom (dôvod porušenia nezávislosti sudcu jeho
výmenou nie je známy), navrhovateľ ako sťažovateľ sa rozhodol predložiť súdu späťvzatie
návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci a to doručením súdu dňa 19. 03. 2009.
Následne Okresný súd Bratislava I. svojim uznesením č. k. 22 C 47/06-333 zo dňa 03. 08.
2009 rozhodol, že zastavuje konanie, ale navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov
konania v sume 4 528,45 Eur právnej zástupkyne odporcu a zo na základe nesúhlasu PZO
so späťvzatím, ktoré predložil sťažovateľ. Dôvod nesúhlasu bol vyslovený na námietke, že
sťažovateľ zahlcuje súd sporovou agendou, ktorá nie je dôvodná.
Proti tomuto uzneseniu sa navrhovateľ ako sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal len
v časti výroku súdu o zaplatení náhrady trov konania nakoľko predmetné konanie súd
zastavil., ale náhradu trov stanovil bez toho, aby skúmal a odôvodnil v uznesení, či sú dané
a splnené podmienky , ale bez toho, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť k všetkým vykonaným
dôkazom. V tomto odvolaní sťažovateľ uviedol konkrétne preukázateľné skutočnosti, ktoré
zakladajú a potvrdzujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd však na ne nereagoval.
Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. 5 Co 328/2009-391 zo dňa 30. 11.
2009 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania potvrdil. Tento odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia., bez toho, aby v odôvodnení vyhodnotil skutočnosti, na základe
ktorých dospel k tomuto právnemu názoru. Ďalej súd uvádza v odôvodnení, že preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Takýto postup odvolacieho súdu síce umožňuje zákon,
ale za podmienky, že bol súdom prvého stupňa zistený skutkový stav veci. A to sa v danej
právnej veci nestalo.
Sťažovateľ s vyhotovenými uzneseniami okresného súdu i krajského súdu zásadne
nesúhlasí nakoľko ich postupom a rozhodnutím došlo k porušeniu Ústavy Slovenskej
republiky i k porušeniu základných práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.
Jednotlivé porušenia zákonnosti a základných práv, sťažovateľ špecifikuje a dokladuje
príslušnými listinnými dokladmi v ďalších častiach tejto sťažnosti.
Sťažovateľ využíva aj inštitút dovolania, ktorý predložil dňa 28. 01. 2010
príslušnému súdu. O jeho výsledku bude Ústavný súd Slovenskej republiky informovaný.“
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:
„1. Základné právo Ing. T. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006 porušené bolo.
2. Krajský súd v Bratislave postupom a vydaním uznesenia č. k. 5 Co 328/2009-392
z 30. 11. 2009 porušil právo Ing. T. L. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.
3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5 Co 328/2009-392 z 30. 11. 2009
vo výroku o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k.22 C 47/2006-333
z 03. 08.2009 zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Bratislava I. postupom a uznesením č. k. 22 C 47/2006- 333 z 03. 08.
2009 porušil právo Ing. T. L. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. 22 C 47/2006-333 z 03. 08. 2009
zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
6. Ing. T. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 26 000.-€ (slovom
dvadsaťšesťtisíc eur), ktoré mu Okresný súd Bratislava I. je povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
7. Okresný súd Bratislava 1. je povinný nahradiť JUDr. P. Č., advokátovi do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 1 143.-€ (slovom jedentisíc
jednostoštyridsaťtri eur) na účet advokáta.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý
rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch...
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98,
I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti bolo namietané porušenie základných práv sťažovateľa
zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 47/2006 a jeho rozhodnutím
č. k. 22 C 47/2006-333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím krajského súdu č. k.
5 Co 328/2009-392 z 30. novembra 2009.
a) Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov v konaní na okresnom súde, čo považoval za porušenie čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa § 53 ods. 3 prvej vety zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote
dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovanie vyslovil právny názor,
že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. II. ÚS 29/02,
III. ÚS 62/02), pretože jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie
konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde.
Okresný súd konanie vo veci ukončil rozhodnutím 3. augusta 2009 potom, ako
sťažovateľ vzal návrh späť, keď žiadal rozhodnúť iba o trovách konania. Týmto
rozhodnutím okresný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a rozhodol o nich.
Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 10. februára 2010, z čoho vyplýva, že ju
podal v čase, keď už nemohlo dochádzať k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v tejto časti ústavný súd odmietol
sťažnosť ako podanú oneskorene.
b) Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
rozhodnutím okresného súdu č. k. 22 C 47/2006-333 z 3. augusta 2009.
Z obsahu sťažnosti vyplývalo, že sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie v časti,
ktorou bol zaviazaný na náhradu trov konania odporcovi a na zaplatenie trov právneho
zastúpenia.
Toto rozhodnutie napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodoval krajský súd.
Vzhľadom na princíp subsidiarity (ak... „nerozhoduje iný súd...“), ktorý vyplýva
z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu
konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich
ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi
orgánmi Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva
alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho
sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom rozhodoval
krajský súd v konaní vedenom pod č. k. 5 Co 328/2009-392. Sťažovateľ teda využil
možnosť riadneho opravného prostriedku, o čom rozhodol krajský súd.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu okresného
súdu odmietol pre nedostatok právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
c) Sťažovateľ namietal neústavnosť rozhodnutia krajského súdu č. k. 5 Co 328/2009-
392 z 30. novembra 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku náhrady
trov konania a súčasne zaviazal sťažovateľa zaplatiť trovy odvolacieho konania odporcovi.
Sťažovateľ v sťažnosti sám výslovne uviedol, že uvedené rozhodnutia súdov napadol
aj dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý v čase podania sťažnosti
ústavnému súdu ešte vo veci nerozhodol.
Aj v tomto prípade poukazuje ústavný súd na právne závery týkajúce sa porušenia
ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ako je to uvedené v bode „b“.
Okrem toho však ústavný súd poukazuje na to, že ústavné súdnictvo a právomoc
ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu veci právoplatne
skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda
predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem
(Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie
pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.
Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného
prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná
za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude
považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu
(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká
republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej
republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).
Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť smerujúcu proti krajskému
súdu ako neprípustnú pre jej predčasné podanie podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2010