Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 125/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. L., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. Č., B., vo

veci namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho rozhodnutím č. k. -333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave č. k. -392 z 30. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. T. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2010 doručená sťažnosť Ing. T. L., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím č. k. 22 C 47/2006-

333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -392 z 30. novembra 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že:

„Sťažovateľ podal dňa 30. 05. 2006 Okresnému súdu Bratislava I. návrh na začatie

konania v právnej veci navrhovateľa: Ing. T. L., B. proti odporcovi: Slovenská republika –

Ú., B. o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá bola vedená u tohto súdu

pod č. k. . Súd pro forma po roku nečinnosti a to dňa 12. 06 2007 vyzval

uznesením sťažovateľa o doplnenie podaného podania zo dňa 30. 05. 2006.

V tomto uznesení súd rozhodol a vyzval sťažovateľa, aby v lehote opravil či doplnil

predmetný, podaný návrh na začatie konania tak, že pravdivo opíše rozhodujúce skutočnosti

- odôvodní podanie návrhu a nárok, ozrejmí súdu či od odporcu požaduje nemajetkovú

ujmu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo sa domáha ochrany osobnosti a z toho

titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Sťažovateľ v určenej lehote požadované skutočnosti doplnil i napriek tomu, že

v podanom návrhu sú pravdivo opísané rozhodujúce skutočnosti spolu s odôvodnením

podania návrhu i nároku s tým, že požadoval od odporcu nemajetkovú ujmu. Teda,

sťažovateľ sa nedomáhal ochrany osobnosti.

Na základe doplnenia návrhu zo dňa 29. 06. 2007 vydal súd uznesenie oneskorene,

až dňa 09. 10. 2007, v ktorom rozhodol, že pripúšťa zmenu petitu návrhu. Sťažovateľ dňa

02. 03. 2007 oznámil vtedajšiemu predsedovi súdu subjektívne prieťahy v predmetnom

súdnom konaní označenou samosudkyňou so žiadosťou, že bude venovaná dostatočná

pozornosť na hospodárnosť konania vrátane efektívnej organizácii práce na tomto súde.

Odpoveď na toto oznámenie sťažovateľ nedostal.

Dňa 14. 05. 2007 opätovne požiadal súd o skoré stanovenie termínu súdneho

pojednávania v predmetnej právnej veci.

Predsedníčka okresného súdu oznámila sťažovateľovi ospravedlňujúcu štatistiku

o pojednávaných veciach určenej samosudkyni s odporúčaním, aby sťažovateľ uplatnil

námietku zaujatosti voči tejto samosudkyni.

Sťažovateľ dňa 04. 06. 2007 oznámil vtedajšej predsedníčky súdu porušovanie

v tom, že neboli

zažurnalizované všetky listy, ktoré patrili do tohto súdneho spisu. Zároveň sťažovateľ

poukázal na neplnenie si základných zákonných povinností samosudkyňou vrátane

nedodržania plynulosti tohto konania a subjektívnych prieťahov v konaní. Keďže nedošlo

k požadovanej náprave, sťažovateľ požiadal dňa 16. 05. 2007 krajský súd o prešetrenie

vybavenia sťažnosti.

Krajský súd v Bratislave konštatoval dňa 27. 06. 2007 opodstatnenosť žiadosti

a ospravedlnil sa sťažovateľovi za vzniknutý prieťah avšak bez toho, aby na zistený

nedostatok - prieťah v konaní boli prijaté opatrenia.

Sťažovateľ dňa 29. 04. 2008 požiadal súd o zabezpečenie lekárskych odborných

správ o zdravotnom stave sťažovateľa spolu so žiadosťou, aby súd pripravil predmetné

súdne pojednávanie v súlade s ods. I Súd na túto žiadosť bezdôvodne

nereagoval. Preto sťažovateľ opätovne požiadal dňa 27. 10. 2008 o zabezpečenie týchto

odborných lekárskych správ. Súd ani na túto žiadosť bezdôvodne nereagoval.

Sťažovateľ dňa 03. 09. 2007 požiadal okresný súd o vytýčenie skorého termínu

súdneho pojednávania v predmetnej veci.

Sťažovateľ dňa 24. 09. 2007 listom Krajskému súdu v Bratislave doplnil sťažnosť na

vtedajšiu predsedníčku okresného súdu a predložil podnet na predloženie návrhu na začatie

disciplinárneho konania proti samosudkyni (JUDr. E. H.) z Okresného súdu Bratislava I.

Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 16. 10. 2007 odpovedala na sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 04. 06. 2007 na zbytočné prieťahy v konaní s tým, že predmetné konanie

bolo v čase od 08. 06. 2006 do 12. 06. 2007 poznačené zbytočnými prieťahmi a preto

sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná ale bez prijatia opatrení na zistený nedostatok –

prieťah v konaní.

Sťažovateľ dňa 29. 10. 2007 doplnil Krajskému súdu podnet na predloženie návrhu

na začatie disciplinárneho konania proti samosudkyni z okresnému súdu.

Podpredseda krajského súdu oznámil sťažovateľovi s tým, že konštatoval čiastočnú

opodstatnenosť žiadosti sťažovateľa o prešetrenie spôsobu vybavenia sťažnosti

predsedníčkou okresného súdu. Na podnet sťažovateľa na predloženie návrhu na začatie

disciplinárneho konania, podpredseda krajského súdu ale ani predsedníčka tohto súdu

nereagovali.

Sťažovateľ opätovne požiadal okresný súd dňa 19. 11. 2007 o vytýčenie skorého

termínu súdneho pojednávania.

Dňa 19. 11. 2007 sťažovateľ požiadal predsedníčku okresného súdu o zabezpečenie

kópie vyjadrenia odporcu k predmetnému návrhu na začatie konania vedenom pod sp. zn:

.

Predsedníčka okresného súdu listom zo dňa 10. 12. 2007 oznámila sťažovateľovi, že

v spise sa nenachádzalo vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania hoci ho súd vyzval

uznesením, ktoré mu bolo doručené 22. 10. 2007.

Vzhľadom k tomu, že zo strany súdu v predmetnej právnej veci dochádzalo

k permanentnej nečinnosti, sťažovateľ opätovne dňa 22. 04. 2008 predložil predsedníčke

okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom súdnom konaní.

Sťažovateľ dňa 29. 04. 2008 predložil súdu urgenciu č. 1 týkajúcu sa žiadosti

o zabezpečenie lekárskych odborných správ od ošetrujúcich lekárov sťažovateľa. Súd aj na

túto žiadosť sťažovateľa bezdôvodne nereagoval.

Okresný súd Bratislava 1. listom zo dňa 07. 05. 2008 odpovedal na sťažnosť

sťažovateľa zo dňa 22. 04. 2008 s tým, že konštatoval dôvodnosť tejto sťažnosti. Zároveň sa

predsedníčka okresného súdu ospravedlnila sťažovateľovi v mene súdu za spôsobený

prieťah, ale bez toho, aby boli prijaté účinné opatrenia na zistený nedostatok – prieťahy

v konaní.

Sťažovateľ dňa 19. 02. 2008 nahliadol do súdneho spisu v predmetnej právnej veci

a zistil, že odporca v zastúpení advokátky až dňa 14. 01. 2008, oneskorene i napriek výzvy

súdu predložila vyjadrenie k návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný dňa 30. 05. 2006

t. j. až po vyše 19 mesiacoch. Sťažovateľovi kópia tohto vyjadrenia nebola doručená a preto

si ju vyžiadal a následne dňa 25. 02. 2008 predložil stanovisko k tomuto vyjadreniu

odporcu.

Keďže i naďalej súd bol nečinný v predmetnej právnej veci, sťažovateľ dňa 17. 10.

2008 predložil sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Na túto sťažnosť nedostal sťažovateľ

odpoveď.

Až následne, nový samosudca určil termín pojednávania na deň 15. 12. 2008.

Preto sťažovateľ dňa 27. 10. 2008 požiadal súd o zabezpečenie lekárskych

odborných správ od ošetrujúcich odborných lekárov sťažovateľa. Súd nerešpektoval ani

túto žiadosť sťažovateľa.

Sťažovateľ ako navrhovateľ v danej právnej veci dňa 10. 12. 2008 predložil súdu

rozšírenie pôvodnej žaloba + zmenu petitu žaloby.

Súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu.

Z obsahu zápisnice zo dňa 15. 12. 2008 vyplýva, že na otázku súdu prečo

navrhovateľ (sťažovateľ) označil Slovenskú republiku – Ú. a nie Slovenská republika –M.,

sťažovateľ ako navrhovateľ odpovedal, že na základe listinného dokladu mu bolo oznámené,

že celá agenda, čo sa týka tejto záležitosti prešla späť na Ú. a preto na dožiadanie súdu,

navrhovateľ ako sťažovateľ predložil o tom listinný dôkaz. Taktiež z obsahu tejto zápisnice

o pojednávaní vyplýva, že samosudca predniesol svoj právny názor na predmet žaloby.

Sťažovateľ uvádza, že v zápisnici o pojednávaní nie je uvedený údaj o odporcovi

a ani jeho neprítomnosť nebola ospravedlnená. Teda, nekonala na tomto pojednávaní

oprávnená osoba, keďže bola žalovaná Slovenská republika.

Sťažovateľ dňa 07. 01. 2009 predložil súdu doplnenie a rozšírenie návrhu na začatie

konania.

Dňa 05. 03. 2009 sťažovateľ predložil súdu ďalšie doplnenie žaloby a zmenu petitu

žaloby.

Z obsahu zápisnice zo dňa 16. 03. 2009 vyplývajú nasledovné skutočnosti : Súd

pripustil len zmenu žalobného petitu doručeného súdu dňa 05. 03. 2009 uznesením. Na

predložené doplnenie a rozšírenie návrhu na začatie konania doručené súdu dňa 16. 01.

2009, súd bezdôvodne nereagoval, neakceptoval túto rozhodujúcu skutočnosť záznamom

v zápisnici o pojednávaní a ani neoboznámil s jeho obsahom právneho zástupcu odporcu.

Následne sa PZO nevyjadril k týmto predloženým doplneniam a rozšíreniam návrhu na

začatie konania. Nakoľko ich súd nepredložil na vyjadrenie PZO. Aj uvedené skutočnosti

svedčia o nesprávnom, jednostrannom postupe súdu.

Na tomto pojednávaní nebola prítomná a ani ospravedlnená oprávnená osoba.

Nekonala tak za žalovanú Slovenskú republiku oprávnená osoba, čo vyplýva aj z obsahu

zápisnice. Došlo tak k ďalšiemu porušeniu zákona.

Súd uznesením pojednávanie zo dňa 16. 03. 2009 odročil na neurčito, bez uvedenia

dôvodu hodného takéhoto postupu súdu s tým, že nový termín pojednávania vytýči nový

určený sudca.

Vzhľadom na vyslovený právny názor vtedajšieho samosudcu a neurčitý termín

ďalšieho pojednávania s novým samosudcom (dôvod porušenia nezávislosti sudcu jeho

výmenou nie je známy), navrhovateľ ako sťažovateľ sa rozhodol predložiť súdu späťvzatie

návrhu na začatie konania v predmetnej právnej veci a to doručením súdu dňa 19. 03. 2009.

Následne Okresný súd Bratislava I. svojim uznesením č. k. -333 zo dňa 03. 08.

2009 rozhodol, že zastavuje konanie, ale navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov

konania v sume 4 528,45 Eur právnej zástupkyne odporcu a zo na základe nesúhlasu PZO

so späťvzatím, ktoré predložil sťažovateľ. Dôvod nesúhlasu bol vyslovený na námietke, že

sťažovateľ zahlcuje súd sporovou agendou, ktorá nie je dôvodná.

Proti tomuto uzneseniu sa navrhovateľ ako sťažovateľ v zákonnej lehote odvolal len

v časti výroku súdu o zaplatení náhrady trov konania nakoľko predmetné konanie súd

zastavil., ale náhradu trov stanovil bez toho, aby skúmal a odôvodnil v uznesení, či sú dané

a splnené podmienky , ale bez toho, aby sa sťažovateľ mohol vyjadriť k všetkým vykonaným

dôkazom. V tomto odvolaní sťažovateľ uviedol konkrétne preukázateľné skutočnosti, ktoré

zakladajú a potvrdzujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd však na ne nereagoval.

Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č. k. -391 zo dňa 30. 11.

2009 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa

náhrady trov konania potvrdil. Tento odvolací súd konštatoval správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia., bez toho, aby v odôvodnení vyhodnotil skutočnosti, na základe

ktorých dospel k tomuto právnemu názoru. Ďalej súd uvádza v odôvodnení, že preskúmal

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nie je možné vyhovieť. Takýto postup odvolacieho súdu síce umožňuje zákon,

ale za podmienky, že bol súdom prvého stupňa zistený skutkový stav veci. A to sa v danej

právnej veci nestalo.

Sťažovateľ s vyhotovenými uzneseniami okresného súdu i krajského súdu zásadne

nesúhlasí nakoľko ich postupom a rozhodnutím došlo k porušeniu Slovenskej

republiky i k porušeniu základných práv a právom chránených záujmov sťažovateľa.

Jednotlivé porušenia zákonnosti a základných práv, sťažovateľ špecifikuje a dokladuje

príslušnými listinnými dokladmi v ďalších častiach tejto sťažnosti.

Sťažovateľ využíva aj inštitút dovolania, ktorý predložil dňa 28. 01. 2010

príslušnému súdu. O jeho výsledku bude Ústavný súd Slovenskej republiky informovaný.“

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo Ing. T. L. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajský súd v Bratislave postupom a vydaním uznesenia č. k. -392

z 30. 11. 2009 porušil právo Ing. T. L. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -392 z 30. 11. 2009

vo výroku o potvrdení uznesenia Okresného súdu Bratislava I. č. k.22 C 47/2006-333

z 03. 08.2009 zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Bratislava I. postupom a uznesením č. k. - 333 z 03. 08.

2009 porušil právo Ing. T. L. na spravodlivé súdne konanie podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

5. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. -333 z 03. 08. 2009

zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

6. Ing. T. L. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 26 000.-€ (slovom

dvadsaťšesťtisíc eur), ktoré mu Okresný súd Bratislava I. je povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7. Okresný súd Bratislava 1. je povinný nahradiť JUDr. P. Č., advokátovi do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia trovy konania vo výške 1 143.-€ (slovom jedentisíc

jednostoštyridsaťtri eur) na účet advokáta.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo... prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhoduje o jeho občianskych právach a záväzkoch...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (,

, , ).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti bolo namietané porušenie základných práv sťažovateľa

zaručených v a a práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozhodnutím

č. k. -333 z 3. augusta 2009 a rozhodnutím krajského súdu č. k.

-392 z 30. novembra 2009.

a) Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v konaní na okresnom súde, čo považoval za porušenie čl. 48 ods. 2

a dohovoru.

Podľa prvej vety sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovanie vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. ,

), pretože jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote v zmysle § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Okresný súd konanie vo veci ukončil rozhodnutím 3. augusta 2009 potom, ako

sťažovateľ vzal návrh späť, keď žiadal rozhodnúť iba o trovách konania. Týmto

rozhodnutím okresný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a rozhodol o nich.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 10. februára 2010, z čoho vyplýva, že ju

podal v čase, keď už nemohlo dochádzať k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, preto v tejto časti ústavný súd odmietol

sťažnosť ako podanú oneskorene.

b) Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa

rozhodnutím okresného súdu č. k. -333 z 3. augusta 2009.

Z obsahu sťažnosti vyplývalo, že sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutie v časti,

ktorou bol zaviazaný na náhradu trov konania odporcovi a na zaplatenie trov právneho

zastúpenia.

Toto rozhodnutie napadol sťažovateľ odvolaním, o ktorom rozhodoval krajský súd.

Vzhľadom na princíp subsidiarity (ak... „nerozhoduje iný súd...“), ktorý vyplýva

z citovaného ustanovenia , môže ústavný súd poskytnúť ochranu

konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich

ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Sťažovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, o ktorom rozhodoval

krajský súd v konaní vedenom pod č. k. -392. Sťažovateľ teda využil

možnosť riadneho opravného prostriedku, o čom rozhodol krajský súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť proti uvedenému rozhodnutiu okresného

súdu odmietol pre nedostatok právomoci podľa .

c) Sťažovateľ namietal neústavnosť rozhodnutia krajského súdu č. k.

392 z 30. novembra 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu vo výroku náhrady

trov konania a súčasne zaviazal sťažovateľa zaplatiť trovy odvolacieho konania odporcovi.

Sťažovateľ v sťažnosti sám výslovne uviedol, že uvedené rozhodnutia súdov napadol

aj dovolaním na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý v čase podania sťažnosti

ústavnému súdu ešte vo veci nerozhodol.

Aj v tomto prípade poukazuje ústavný súd na právne závery týkajúce sa porušenia

ustanovenia , ako je to uvedené v bode „b“.

Okrem toho však ústavný súd poukazuje na to, že ústavné súdnictvo a právomoc

ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu veci právoplatne

skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda

predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem

(). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie

pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity.

Ústavný súd preto zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Bulena a spol. verzus Česká

republika a rozhodnutie uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Českej

republiky vo zv. 29/uznesenie č. 3 a pod.).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť smerujúcu proti krajskému

súdu ako neprípustnú pre jej predčasné podanie podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2

.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010