Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 531/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2011 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti JUDr. O. M., V., zastúpeného advokátom JUDr. R. G., B., vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. O. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. O. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom

tristo eur), ktoré j e Okresný súd Kežmarok p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy právneho

zastúpenia JUDr. O. M. v sume 306,33 € (slovom tristošesť eur a tridsaťtri centov) na účet

ustanoveného advokáta JUDr. R. G., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Kežmarok j e p o v i n n ý uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia

v sume 306,33 € (slovom tristošesť eur a tridsaťtri centov) na účet Kancelárie Ústavného

súdu Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 9. decembra 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. O. M., V. (ďalej len „sťažovateľ“),

v časti, ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Kežmarok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“). Ústavný súd súčasne rozhodol o žiadosti sťažovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom

a ustanovil mu za právneho zástupcu advokáta JUDr. R. G., B.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v napadnutom konaní

ustanovený na zastupovanie obžalovaného J. A. ako obhajca ex offo. Sťažovateľ po

skončení obhajoby a po správoplatnení rozhodnutia vo veci samej predložil 30. septembra

2002 okresnému súdu vyúčtovanie trov obhajoby. Podľa sťažovateľa nesprávnym postupom

okresného súdu došlo k tomu, že za obdobie viac ako 10 rokov nebolo rozhodnutie

o priznaní trov obhajoby v napadnutom konaní doručené odsúdenému. Sťažovateľ sa

22. januára 2004 domáhal nápravy podaním sťažnosti na nečinnosť predsedovi okresného

súdu. Aj neskôr, v období medzi 15. júlom 2004 a 15. júnom 2006, keď sa sťažovateľ

nachádzal v Ústave na výkon väzby v L., požiadal okresný súd o vyplatenie trov obhajoby.

Predseda okresného súdu v roku 2005 sťažovateľovi písomne oznámil, že sa odsúdenému

nepodarilo doručiť uznesenie o priznaní trov obhajoby a prisľúbil, že sa tak stane v krátkej

dobe a trovy budú sťažovateľovi vyplatené.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ tvrdí, že konanie o trovách obhajoby je súčasťou trestného konania a až

právoplatným ukončením vo veci priznania trov obhajoby ex offo a následným vyplatením

odmeny advokátovi sa trestná vec končí. ... Je nepochybné, že súd napriek sťažnosti

z 19.1.2004 a sťažnosti v roku 2005 nedoručil rozhodnutia v dôsledku svojej nečinnosti. Súd

predsa má možnosť o doručenie požiadať políciu, orgány miestnej samosprávy, cestou Min.

sprabodlivosti aj konzulárne orgány SR v zahraničí, ak sa tam ako tvrdil súd odsúdený

zdržuje. Nie je prijateľné, aby vec vyše 10 rokov súd nedokázal správoplatniť. Do úvahy

prichádzalo prípadne aj riešenie ustanovením opatrovníka osobe, ktorá je na neznámom

mieste, prípadne ak ani príbuzní odsúdených nevedeli kde sa zdržujú vyhlásením týchto

osôb za zomrelých. ...

Nesprávoplatnenie rozhodnutí za doby vyše 10 rokov jasne preukazuje, že jeho vec-

rozhodnutie o trovách nebolo v primeranej lehote skončené! ...

Vzhľadom na svojvoľný, arogantný a nepochopiteľný postup porušovateľa práva

žiada sťažovateľ... aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. V tomto smere

poukazuje na skutočnosť, že už ÚS SR v nedávnej minulosti priznal finančné zadosťučinenie

sudcovi JUDr. P. P. a jeho manželke advokátke v sumách 20 tis E a 14 tis. E. V tomto

prípade je postup všeobecného súdu podstatne závažnejší a aj suma by mala... byť

nepochybne vyššia.“

V doplnení sťažnosti zo 6. januára 2011 ustanovený právny zástupca sťažovateľa

uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľa

doručenej ústavnému súdu 30. júla 2010.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1./ Základné právo JUDr. O. M. zaručené v Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu v Kežmarku vo veci pod č.k. bolo porušené.

2./ Okresnému súdu Kežmarok v konaní vedenom pod č.k. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3./ JUDr. O. M. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 30.000 € / tridsať tisíc

EUR/, ktoré je Okresný súd Kežmarok povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia...

4./ Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky ukladá zaplatiť trovy právneho

zastúpenia JUDr. O. M. v sume 306,33 € podľa Vyhl. č. ... na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. R. G. B.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

5./ Okresný súd Kežmarok je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia JUDr. O.

M. v sume 306,33 € na účet Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Na výzvu ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti listom sp. zn. Spr. 10027/2010

z 10. januára 2011 vyjadril predseda okresného súdu, ktorý vo svojom stanovisku k veci

uviedol:

„Sťažnosť týkajúcu sa vecí tunajšieho súdu pod sp. zn. , ktorá bola Vaším

orgánom prijatá na ďalšie konanie si dovoľujem v rámci svojej pôsobnosti považovať za

neopodstatnenú. Zo spisového materiálu je zrejmé, že vo veci uplatnených trov

obhajoby nebolo možné konať skôr nakoľko bola prejednávaná ďalšia trestná vec toho

istého obž. J. A. vo veci a vec bola samozrejme k tomuto spisu

pripojená. Aj vo veci , taktiež nebolo možné J. A. pre neznámi pobyt doručovať

rozhodnutia súdu. Z týchto dôvodov ani nemohlo byť v zákonnej lehote rozhodnuté u vtedy

obž. J. A. o premene podmienečného trestu. Teraz už zo spisu nie je možné zistiť prečo bolo

rozhodnuté až na pokyn predsedu súdu zo dňa 8.3.2004 o priznaní obhajcovi JUDr. O. M.

titulom odmeny obhajcu o sume 520,- Sk. Uznávam, že sa to stalo na základe podanej

sťažnosti JUDr. O. M. Zo spisu je ďalej zrejmé, že súdu sa nedarilo za pomoci všetkých

dostupných prostriedkov uznesenie o trovách obhajoby správoplatniť. Náhradné doručenie

zrejme nebolo možné vykonať, ale po veľkom úsilí sa zistilo, že J. A. sa nachádzal vo väznici

vo Francúzsku, kde mu bolo toto rozhodnutie aj koncom minulého roka doručené. Ako som

zistil v ďalšom spise boli dňa 29.12.2010 zaplatené JUDr. O. M. trovy obhajoby

vo výške 102,14 €. Ako som zistil dnešného dňa trovy obhajoby v tejto veci teda

doposiaľ neboli obhajcovi vyplatené, do väznice vo Francúzsku sa mu nepodarilo uznesenie

doručiť, ale udal kontaktnú adresu, taktiež vo Francúzskej republike kde sa mu taktiež

rozhodnutia o trovách doručujú po právoplatnosti uznesenia budú tieto trovy prednostne

zaslané sťažovateľovi.

Netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

3. Právny zástupca sťažovateľa sa k výzve ústavného súdu, aby oznámil, či trvá na

vykonaní ústneho pojednávania, nevyjadril.

4. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov konania

k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , v časti konania a rozhodovania o priznaní odmeny

a náhrady hotových výdavkov sťažovateľovi ako ustanovenému obhajcovi:

- 28. december 1998 – obžalovaný J. A. bol trestným rozkazom okresného súdu č. k.

-108 uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213

ods. 1 v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“), za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov

s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov (trestný

rozkaz nadobudol právoplatnosť 20. januára 1999),

- 30. september 2002 – sťažovateľ predložil vyúčtovanie trov obhajoby po skončení

zastupovania J. A. (ďalej len „odsúdený“) v celkovej výške 520 Sk (faktúra č. T 1/02),

- 21. október 2002 – úradný záznam o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe

uloženej právoplatným trestným rozkazom v trvaní 2 rokov dňom 20. januára 2001

osvedčil,

- 22. január 2004 – sťažovateľ podal „Sťažnosť na nečinnosť súdu vo veciach úhrady

trov obhajoby“ predsedovi okresného súdu,

- 10. marec 2004 – okresný súd uznesením rozhodol o priznaní odmeny a náhrady

hotových výdavkov za úkony právnej pomoci vykonané v súvislosti so zastupovaním

odsúdeného v trestnej veci sp. zn. ,

- 15. marec 2004 – okresný súd doručil uznesenie z 10. marca 2004 sťažovateľovi

a Okresnej prokuratúre K.,

- 16. marec 2004 – zásielka s uznesením z 10. marca 2004 adresovaná odsúdenému

bola poštou vrátená s poznámkou „adresát neznámy“,

- 2. jún 2004 – Okresné riaditeľstvo Policajného zboru P. (ďalej len „OR PZ P.“)

oznámilo, že odsúdený je v pátraní po osobách a v mieste svojho trvalého bydliska sa

nezdržiava,

- 15. jún 2004 – kancelárii bol daný pokyn vyžiadať správu z Ústrednej evidencie

väzňov Generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky

(ďalej len „ústredná evidencia väzňov“), či odsúdený nie je vo väzbe alebo vo výkone

trestu,

- 21. apríl 2006 – okresný súd požiadal Mestský úrad v K. (ďalej len „mestský úrad“)

o zistenie a následné oznámenie osôb, ktoré sa v súčasnej dobe zdržiavajú na adrese

trvalého pobytu odsúdeného (..., K.),

- 3. máj 2006 – mestský úrad oznámil, že odsúdený je na adrese trvalého pobytu

nahlásený sám,

- 5. máj 2006 – okresný súd faxom požiadal ústrednú evidenciu väzňov o oznámenie,

či odsúdený je vo väzbe alebo vo výkone trestu (výsledok lustrácie bol negatívny),

- 30. jún 2006 – okresný súd požiadal mestský úrad o doručenie zásielky

odsúdenému na adresu jeho trvalého bydliska (v prípade neúspešnosti doručenia žiadal

zistiť súčasnú adresu odsúdeného od susedov),

- 13. júl 2006 – Mestská polícia K. (ďalej len „mestská polícia“) vrátila zásielku

adresovanú odsúdenému ako nedoručenú a oznámila, že odsúdený je v pátraní,

- 12. jún 2007 – kancelárii bol daný pokyn doručiť uznesenie z 10. marca 2004

odsúdenému prostredníctvom mestského úradu,

- 25. jún 2007 – mestská polícia vrátila súdnu zásielku adresovanú odsúdenému ako

nedoručenú,

- 26. september 2008 – okresný súd požiadal Sociálnu poisťovňu – ústredie B. (ďalej

len „Sociálna poisťovňa“), o zaslanie výpisu identifikačných údajov odsúdeného a údajov

o priebehu jeho poistení,

- 9. október 2008 – Sociálna poisťovňa doručila požadované informácie,

- 7. november 2008 – kancelárii bol daný pokyn zistiť, či je odsúdený vo výkone

trestu alebo vo väzbe (výsledok lustrácie v ústrednej evidencii väzňov bol negatívny),

- 5. február 2009 – kancelárii bol daný pokyn vyžiadať správu z OR PZ P., v akom

stave je pátranie po odsúdenom, či je známe jeho miesto pobytu,

- 11. február 2009 – OR PZ P. oznámilo, že 8. novembra 2002 bolo vyhlásené

pátranie po odsúdenom na území Slovenskej republiky, do súčasnej doby však odsúdený

nebol zadržaný,

- 20. november 2009 – čestné vyhlásenie odsúdeného (prefotené zo spisu okresného

súdu sp. zn. , došlo faxom 20. novembra 2009) o tom, na akej adrese (vo

Francúzsku) sa bude odsúdený zdržiavať po prepustení z výkonu trestu odsúdený uviedol aj

kontaktnú adresu v Slovenskej republike,

- 29. september 2010 – kancelárii bol daný pokyn doručiť uznesenie z 10. marca

2004 odsúdenému na adresu uvedenú v čestnom vyhlásení z 20. novembra 2009.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o návrhu sťažovateľa na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za

úkony právnej pomoci vykonané v súvislosti so zastupovaním odsúdeného v trestnom

konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na naplnenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru preto nestačí, aby

štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet bez

toho, aby vec právoplatne rozhodli (m. m. , , ).

Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj

sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (,

).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka

konania o návrhu na priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony právnej

pomoci vykonané v súvislosti so zastupovaním odsúdeného v trestnej veci, ústavný súd

dospel k záveru, že správanie sťažovateľa čiastočne prispelo k doterajšej dĺžke konania. Na

ťarchu sťažovateľa z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní možno pripísať

skutočnosť, že návrh na priznanie trov obhajoby spolu s vyúčtovaním sťažovateľ predložil

okresnému súdu až 30. septembra 2002, teda po 3 rokoch a 8 mesiacoch od právoplatného

skončenia trestného konania (trestný rozkaz z 28. decembra 1998 nadobudol právoplatnosť

20. januára 1999).

Na uvedený postup sťažovateľa nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní,

pričom vychádzal z obsahu predložených spisov okresného súdu vo veci odsúdeného sp. zn.

a sp. zn. . Poukazujúc na uvedený chronologický prehľad doterajšieho

priebehu napadnutého konania je zrejmé, že okresný súd bol v posudzovanom konaní

opakovane nečinný, a to v období:

- od 30. septembra 2002 (sťažovateľ predložil vyúčtovanie trov obhajoby)

do 10. marca 2004 (uznesenie okresného súdu o priznaní trov obhajoby), teda 17 mesiacov,

- od 15. júna 2004 (pokyn kancelárii vyžiadať správu z ústrednej evidencie väzňov)

do 21. apríla 2006 (žiadosť okresného súdu adresovaná mestskému úradu), teda

22 mesiacov,

- od 30. júna 2006 (žiadosť o doručenie zásielky odsúdenému) do 12. júna 2007

(pokyn na doručenie zásielky prostredníctvom mestského úradu), teda 11 mesiacov,

- od 12. júna 2007 do 26. septembra 2008 (žiadosť adresovaná Sociálnej poisťovni),

teda 15 mesiacov,

- od 5. februára 2009 (pokyn na vyžiadanie správy z OR PZ P.) do 29. septembra

2010 (pokyn kancelárii doručiť uznesenie z 10. marca 2004), teda takmer 20 mesiacov.

Celkovo bol teda okresný súd v tejto veci nečinný 85 mesiacov, t. j. počas 7 rokov

nevykonal prakticky žiadny efektívny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ). Uvedenú

nečinnosť okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať

za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani v dôsledku správania účastníka

konania, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu.

Námietku predsedu okresného súdu uvedenú v jeho vyjadrení k sťažnosti, že „vo

veci uplatnených trov obhajoby nebolo možné konať skôr nakoľko bola prejednávaná ďalšia

trestná vec toho istého obž. J. A. vo veci a vec bola samozrejme

k tomuto spisu pripojená“, nepovažoval ústavný súd za dôvodnú. Zo spisu okresného súdu

sp. zn. týkajúceho sa inej trestnej veci odsúdeného, v ktorej bol tiež ustanovený

ako obhajca ex offo sťažovateľ, ústavný súd zistil, že o sťažovateľom uplatnených trovách

obhajoby rozhodol okresný súd uznesením z 5. decembra 2002, teda podstatne skôr ako

v trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Z hľadiska miery zavinenia okresného súdu na vzniknutých prieťahoch

v posudzovanom konaní ústavný súd čiastočne zohľadnil skutočnosť, na ktorú poukázal aj

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení, že k prieťahom v konaní došlo z dôvodu, že

v dôsledku neznámeho pobytu odsúdeného nebolo možné mu doručiť rozhodnutie

o priznaní trov obhajoby. Podľa názoru ústavného súdu ani procesná situácia, keď pobyt

odsúdeného nie je známy a z tohto dôvodu mu nie je možné doručovať súdne rozhodnutia,

nezbavuje okresný súd povinnosti konať vo veci a priebežne vykonávať úkony smerujúce

k zisteniu pobytu odsúdeného a k doručeniu súdneho rozhodnutia.

Navyše, podľa zistenia ústavného súdu, ani potom, keď okresný súd dostal

informáciu o mieste pobytu odsúdeného, nezabezpečil doručenie uznesenia o priznaní trov

obhajoby sťažovateľa. Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že na

odsúdeného bol 19. júla 2002 okresným súdom vydaný príkaz na zatknutie a po zistení

adresy pobytu odsúdeného vo Francúzsku bol na neho vydaný okresným súdom 9. marca

2009 aj európsky zatýkací rozkaz. Odsúdený bol následne zadržaný a 3. novembra 2009

vydaný do Slovenskej republiky a umiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

v B. O zadržaní odsúdeného a jeho umiestnení do výkonu trestu odňatia slobody bol

okresný súd upovedomený OR PZ P. 9. novembra 2009. Aj napriek tejto skutočnosti

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 10. marca 2004 o priznaní trov obhajoby

sťažovateľa nebolo odsúdenému doručené. Odsúdenému bolo 23. novembra 2009 doručené

iba uznesenie okresného súdu sp. zn. z 5. decembra 2002, ktorým boli

sťažovateľovi priznané trovy obhajoby v trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Ústavný súd sa preto nemohol stotožniť s tvrdením predsedu okresného súdu, že „súdu sa

nedarilo za pomoci všetkých dostupných prostriedkov uznesenie o trovách obhajoby

správoplatniť“.

Z ústavnoprávneho hľadiska je potrebné zdôrazniť, že s ohľadom na uvedené

okolnosti prípadu je neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné, aby konanie o návrhu na

priznanie odmeny a náhrady hotových výdavkov za úkony právnej pomoci vykonané

v súvislosti so zastupovaním odsúdeného v trestnej veci nebolo ani po viac ako 8 rokoch

trvania právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi, keďže v čase rozhodovania ústavného súdu uznesenie okresného súdu

z 10. marca 2004 nebolo ešte právoplatné, ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia

prikázal okresnému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ „vzhľadom na svojvoľný, arogantný a nepochopiteľný postup

porušovateľa práva“ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €,

poukazujúc na rozhodnutia ústavného súdu z nedávnej minulosti.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti

danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto

uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na celkovú dĺžku napadnutého

konania, ale aj na podiel sťažovateľa na vzniknutých prieťahoch, ako aj na povahu veci a jej

význam pre sťažovateľa (predmetom napadnutého konania sú trovy obhajoby vo výške

520 Sk) považuje za primerané v sume 300 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd o návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľovi vznikli trovy konania v súvislosti s jeho

právnym zastupovaním advokátom JUDr. R. G., ktorý ich vyčíslil v sume 306,33 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania za úkon právnej služby vykonaný

v roku 2010 vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok 2009, ktorá bola 721 €, a pri rozhodovaní o priznaní trov konania

za úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2010, ktorá bola 741 €. Úhradu priznal za

dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a doplnenie sťažnosti

z 11. januára 2011) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to 120,23 € za úkon vykonaný v roku 2010 a 123,50 € za úkon

vykonaný v roku 2011, t. j. spolu v sume 243,73 €, čo spolu s režijným paušálom 7,21 €

za úkon vykonaný v roku 2010 a 7,41 € za úkon vykonaný v roku 2011 (§ 16 ods. 3

vyhlášky) predstavuje sumu 258,35 €. K tomu priznal daň z pridanej hodnoty vo výške

19 % za úkon vykonaný v roku 2010 ( vyhlášky a

Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov) a vo výške 20 % za úkon

vykonaný v roku 2011, pretože advokát je platiteľom tejto dane. Úhrada trov konania

vypočítaná podľa vyhlášky predstavuje celkovú sumu 308,73 €.

Keďže sťažovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu

vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v ním

uplatnenej výške, t. j. v sume 306,33 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľom uplatnených trovách konania

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 a 5 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011