Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 144/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R.

T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2,

, a 2, a

a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. b) a e), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 3, písm. c) a čl. 8 ods. 1

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Nemocnice pre

obvinených a odsúdených v T., postupom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry T. sp. zn.

a Krajskej prokuratúry v T. sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára

2011 doručená sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietania porušovania jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 2, čl. 19

ods. 1 a 2, a (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 písm. b) a c), čl. 5 ods. 4, čl. 6 ods. 3 písm. c) a čl. 8 ods. 1

a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T. (ďalej aj „nemocnica“), postupom

a rozhodnutím Okresnej prokuratúry T. (ďalej aj „okresná prokuratúra“) sp. zn.

a Krajskej prokuratúry v T. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva:

«Uznesením vyšetrovateľa Oddelenia vyšetrovania v T. Odboru Západ Úradu boja

proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ z 13.07.2009 ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 mi

bolo vznesené obvinenie pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1

formou účastníctva podľa na

skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.

V predmetnej trestnej veci som bol uznesením sudcu pre prípravné konanie

Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. M. Č. sp. zn. z 03.04.2010

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 15.04.2010 sp. zn. vzatý

do väzby s tým, že väzba sa začína dňa 01.04.2010 o 19.10 hod. a bude sa vykonávať

v Ústave na výkon väzby MS Ž. ...

Vyšetrovateľ PZ v neväzobnej trestnej veci podaním z 11.08.2010 požiadal Okresnú

prokuratúru v P. (ďalej aj ako „okresná prokuratúra P.“) o súhlas s mojim

preeskortovaním do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T. (ďalej aj ako

„Nemocnica“), s čím okresná prokuratúra P. dňa 11.08.2010 vyslovila súhlas (ďalej aj ako

„súhlas okresnej prokuratúry P. z 11.08.2010“).

Následne som bol dňa 17.08.2010 preeskortovaný do Nemocnice, kde som bol držaný

až do 05.10.2010.

Podnetom zo dňa 14.09.2010 som sa na Okresnej prokuratúre T. (ďalej aj ako

„okresná prokuratúra T.“) domáhal preskúmania zákonnosti môjho umiestnenia

v Nemocnici, poukazoval som na porušovanie zákona o väzbe, na ponižujúce zaobchádzanie

v Nemocnici, krátenie môjho práva na obhajobu a žiadal som o vykonanie nápravy

a premiestnenie späť do ÚVV B.. Ďalším podnetom zo dňa 22.09.2010 som sa na okresnej

prokuratúre T. v bode 1/ domáhal nápravy pre porušenie zákona v súvislosti s postupom

Nemocnice pri doručovaní písomností a v bode 2/ som poukazoval na nezákonnosť postupu

Nemocnice, keď táto neumožnila moje predvedenie k úkonu pred sudcu pre prípravné

konanie na výsluch v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

(ďalej ako „podnet zo 14.09.2010 a 22.09.2010“).

Podnet zo 14.09.2010 a 22.09.2010 bol vybavený prokurátorom okresnej

prokuratúry T. vyrozumením sp. zn. -5 z 11.10.2010 (ďalej aj ako „vybavenie

podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010“).

Vybavenie podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010 som opakovaným podnetom zo dňa

20.10.2010 napadol na Krajskej prokuratúre T. (ďalej aj ako „krajská prokuratúra T.“),

pričom som poukazoval na arbitrárnosť záverov vybavenia podnetov zo 14.09.2010

a 22.09.2010, opätovne som rozvádzal porušenia zákona o výkone väzby, neoprávnené

zasahovanie do môjho práva na súkromie a dožadoval som sa vybavenia môjho

opakovaného podnetu z 20.10.2010 príslušnou krajskou prokurátorkou podľa § 54 ods. 2

písm. c) zákona č o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako

„opakovaný podnet z 20.10.2010“).

Opakovaný podnet z 20.10.2010 bol vybavený prokurátorkou krajskej prokuratúry T.

upovedomením sp. zn. zo 16.12.2010, pričom na väčšiu časť právnej

argumentácie v opakovanom podnete z 20.10.2010 nebolo nijakým spôsobom reagované

(ďalej aj ako „vybavenie opakovaného podnetu z 20.10.2010“). ...

Zákon o výkone väzby vyžaduje na premiestnenie obvineného písomný príkaz

prokurátora (v prípravnom konaní), pričom sa má pochopiteľne na mysli písomný príkaz

vydaný vo väzobnej veci.

Ak prokurátorka krajskej prokuratúry T. vo vybavení opakovaného podnetu

z 20.10.2010 uvádza: „Uvedený postup prokurátora aj napriek Vašim výhradám (neboli ste

premiestnený na písomný príkaz prokurátora) považujem za zákonný, išlo iba o formu

úkonu, avšak iba obsah bol podstatný.“, takýto záver považujem za arbitrárny a zasahujúci

do princípov právnej istoty.

Takýto výklad zákona považujem za ústavne nekonformný a neakceptovateľný. Štátne

orgány môžu konať len na základe zákona a tento nemôžu nahrádzať úvahami, ako to

v predmetnej veci urobila prokurátorka krajskej prokuratúry T. ...

K pozbaveniu mojej slobody držaním v Nemocnici od 17.08.2010 do 05.10.2010

nedošlo v súlade s konaním ustanoveným zákonom a na základe písomného príkazu

prokurátora na moje premiestnenie z ÚVV B. do Nemocnice, čím Nemocnica porušila moje

právo na zákonné pozbavenie osobnej slobody a právo na inú právnu ochranu podľa čl. 17

ods. 2 a SR. Nevyvodením príslušných opatrení na nápravu na základe

podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010 a opakovaného podnetu z 20.10.2010 uvedené práva

porušila aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T.

Na základe nezákonného premiestnenia z ÚVV B. do Nemocnice dňa 17.08.2010

a držania v nej do 05.10.2010, museli za mnou obhajcovia dochádzať podstatne ďalej ako

do ÚVV B., čím sa značne navyšovali moje finančné náklady na obhajobu a z tohto dôvodu

som si nemohol dovoliť návštevy mojich obhajcov v rozsahu potrebnom pre výkon mojej

obhajoby, čím došlo zároveň ku kráteniu môjho práva na obhajobu. ...

Vzhľadom na uvedené Nemocnica mojim držaním od 17.08.2010 do 05.10.2010

a neumožnením mojej eskorty pred sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu

v Považskej Bystrici vo veci sp. zn. porušila moje právo na obhajobu a na inú

právnu ochranu podľa SR, Dohovoru a

SR. Nevyvodením príslušných opatrení na nápravu na základe podnetov

zo 14.09.2010 a 22.09.2010 a opakovaného podnetu z 20.10.2010 uvedené práva porušila

aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T. ...

Nemocnica pochybila jednak tým, že písomnosť do vlastných rúk, s doručenkou,

doručenú faxom od orgánu činného v trestnom konaní prevzala a túto mi následne

doručovala, pričom neumožňuje doručovanie písomností faxom, a ďalej

pochybila v tom, že túto spornú písomnosť mi doručovala mimo času stanoveného zákonom

(zákon o výkone väzby, Poriadok výkonu väzby), čím bolo porušené moje právo na inú

právnu ochranu podľa SR. Nevyvodením príslušných opatrení na

nápravu na základe podnetov zo 14.09.2010 a 22.09.2010 a opakovaného podnetu

z 20.10.2010, uvedené právo porušila aj Okresná prokuratúra T. a Krajská prokuratúra T.

Vzhľadom na právnu argumentáciu podnetov zo 14.09.2010 a 22.09.2010 považujem

ich vybavenie Okresnou prokuratúrou v T. za nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné,

najmä vo vzťahu k doručovaniu písomností do vlastných rúk faxom zo strany Nemocnice,

k čomu nebolo zaujaté žiadne relevantné stanovisko. Krajská prokuratúra T. absolútne

nijakým spôsobom nereagovala na príslušnosť krajskej prokurátorky na vybavenie

opakovaného podnetu z 20.10.2010, na smernicu GR ZVJS o obmieňaní púšťaných

rozhlasových staníc, na skladovanie mojich potravín v Nemocnici v rozpore so zákonom

o potravinách, na vybavenie cely kamerovým systémom a jej monitorovanie, čo mi nebolo

oznámené, nijakým spôsobom nereagovala na argument, že podľa

nemožno písomnosti do vlastných rúk doručovať faxom, na nezaevidovanie tejto spornej

písomnosti v osobnej karte obvineného a ani na namietané neoprávnené zasahovanie do

práva na súkromie. ...

Opakovaný podnet z 20.10.2010 mal byť vybavený príslušnou krajskou

prokurátorkou v súlade s ustanovením . Jeho

vybavením nepríslušnou prokurátorkou Krajská prokuratúra T. porušila moje právo na inú

právnu ochranu podľa SR. ...

Účelom môjho držania v Nemocnici bolo pozorovanie pre účely vypracovania

znaleckého posudku o mojom duševnom stave v neväzobnej trestnej veci.

Netrpel som žiadnym ochorením a neužíval som žiadne lieky, teda môj zdravotný stav

bol v poriadku. Môj zdravotný stav nevyžadoval žiadne obmedzenie práv obvineného vo

výkone väzby a na rozdiel od ostatných obvinených, resp. odsúdených umiestnených

v Nemocnici, ja som nebol pacient a nebol som hospitalizovaný. Z uvedených dôvodov

neexistoval legitímny dôvod na krátenie mojich práv vyplývajúcich zo zákona o výkone

väzby a z Poriadku výkonu väzby.

Mám za to, že moje právo na inú právnu ochranu, právo na súkromie a právo nebyť

podrobený krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu bolo zo strany Nemocnice

porušené nasledovným:

- bol som umiestnený na cele s duševne chorými osobami stíhanými pre trestné činy

uvedené v , teda v rozpore s zákona

o výkone väzby,

- bol som umiestnený na cele, ktorá nebola vybavená oddeleným hygienickým

zariadením, teda v rozpore s § 12 ods. 3 zákona o výkone väzby,

- bol som obmedzený na záujmovej a športovej činnosti, teda v rozpore s § 26 ods. 3

zákona o výkone väzby,

- bol som umiestnený na cele vybavenej kamerovým systémom (viď vybavenie

podnetu zo 14.09.2010 a 22.09.2010), bez splnenia podmienok predpokladaných zákonom

v § 62 ods. 1 zákona o výkone väzby, a toto vybavenie cely kamerovým systémom (sústavne

monitorované) mi nebolo podľa § 62 ods. 2 zákona o výkone väzby oznámené, čím došlo

k závažnému zásahu do môjho práva na súkromie,

- bola mi odobratá vlastná káva a čaj a aj napriek skutočnosti, že som sa opakovane

dožadoval pitia kávy kvôli únave, toto mi v rozpore s § 14 ods. 6 Poriadku výkonu väzby

umožnené nebolo,

- odobratie kávy a čaju je v rozpore s § 17 zákona o výkone väzby, nakoľko išlo

o potraviny zakúpené v predajni zriadenej v ÚVV B., a tieto v rozpore so zákonom odobraté

potraviny boli skladované v sklade s oblečením a v rozpore so zákonom o potravinách.»

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:

„1. Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T. porušila právo sťažovateľa na

zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa a

ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 , právo na

obhajobu podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súkromie podľa čl. 16 ods. 1

a a , ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na ľudskú dôstojnosť a nebyť podrobený

krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresná prokuratúra T. v konaní sp. zn. porušila právo sťažovateľa

na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa

a čl. 5 ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 , právo

na obhajobu podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súkromie podľa čl. 16

ods. 1 a a , ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na ľudskú dôstojnosť a nebyť podrobený

krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

3. Krajská prokuratúra T. v konaní sp. zn. porušila právo sťažovateľa

na zákonné pozbavenie osobnej slobody podľa a

čl. 5 ods. 1 písm. b), e) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 , právo

na obhajobu podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na súkromie podľa čl. 16

ods. 1 a a , ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo na ľudskú dôstojnosť a nebyť podrobený

krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 19 ods. 1

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5.000,- Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť

Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T., peňažnú sumu vo výške 5.000,-Eur, ktorú mu

je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra v T., a peňažnú sumu vo výške 10.000,- Eur, ktorú

mu je povinná zaplatiť Krajská prokuratúra T., to všetko do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

5. Nemocnica pre obvinených a odsúdených v T., Okresná prokuratúra T. a Krajská

prokuratúra T. sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta

Mgr. R. T., PhD., B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných opráv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)].

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané

niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na

predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti boli sťažovateľom namietané označené porušenia jeho práv

a slobôd Nemocnicou pre obvinených a odsúdených v T., Okresnou prokuratúrou T.

v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajskou prokuratúrou v T. v konaní

vedenom pod sp. zn. .

A. Postup Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T. a Okresnej

prokuratúry T. v konaní vedenom pod sp. zn.

Z druhého oddielu druhej časti o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vyplýva, že prokurátor vykonáva aj

dozor nad všetkými zariadeniami, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo

osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená.

Okresný prokurátor v danom prípade teda vykonával aj dozor nad výkonom

zdravotnej starostlivosti Nemocnice pre obvinených a odsúdených v T., v ktorej bol

sťažovateľ (§ 18 ods. 1 zákona o prokuratúre). Z toho vyplývalo, že všetky podnety, námety

alebo sťažnosti na podmienky a zaobchádzanie, ako aj starostlivosti pri liečbe vybavoval

príslušný prokurátor, ktorým v tomto prípade bol okresný prokurátor v T. (ďalej len

„okresný prokurátor“). Z príloh spisu a vyjadrení sťažovateľa bolo zrejmé, že na nemocnicu

sa sťažovateľ sťažoval na okresnej prokuratúre, ktorá jeho podnet vybavila. Podnety

okresná prokuratúra vybavila v jeho neprospech, a to prípisom č. k -5

z 11. októbra 2010.

Pretože sťažovateľ nebol spokojný so spôsobom vybavenia jeho sťažnosti, podal

podnet na preskúmanie zákonnosti okresného prokurátora na krajskej prokuratúre. Táto

16. decembra 2010 prípisom č. k. -14 sťažnosti nevyhovela.

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak ... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorej je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd poznamenáva, že tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na postup

a rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu.

Podľa názoru ústavného súdu mal sťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania

sťažnosťou pred ústavným súdom napadnutého konania nemocnice a okresnej prokuratúry,

ktorý mu zákon poskytuje na ochranu jeho práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a na použitie

ktorého bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným

predpisom bol zákon o prokuratúre, ktorý sťažovateľ aj využil. Sťažovateľ sa tak domohol

účinnej ochrany ním označeného základného práva proti nemocnici na príslušnej okresnej

prokuratúre a proti postupu okresnej prokuratúry na príslušnej krajskej prokuratúre.

Právomoc orgánov prokuratúry rozhodnúť o postupe uvedených orgánov teda v tomto

prípade (vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto

ústavný súd uvedenú časť sťažnosti, ktorou namietal porušenie svojich základných práv

a slobôd napadnutým postupom nemocnice a okresnej prokuratúry pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa z dôvodu nedostatku

svojej právomoci.

Nad rámec uvedeného ústavný súd pripomína, že „nemocnica“, tak ako ju označil

sťažovateľ, nie je orgánom verejnej moci. Aj z toho dôvodu nie je možné napadnúť

sťažnosťou na ústavný súd „nemocnicu“.

B. Namietaný postup a spôsob vybavenia opakovaných podnetov Krajskou

prokuratúrou v T. v konaní vedenom pod sp. zn. a prípisom

zo 16. decembra 2010

Z odôvodnenia prípisu krajskej prokuratúry vyplýva:

„S odôvodnením vybavenia Vášho podnetu zo dňa 20. 10. 2010 prokurátorom

Okresnej prokuratúry T. dňa 14. 10. 2010 sa stotožňujem a v podrobnostiach naň v plnom

rozsahu odkazujem.

Skúmanie Vášho duševného stavu pozorovaním v Nemocnici pre obvinených

a odsúdených v T. bolo nariadené podľa uznesením

sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu zo dňa 25. 05. 2010 v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27. 07. 2010.

Prokurátor Okresnej prokuratúry P. dňa 11. 08. 2010 ako dozorový prokurátor vo

Vašej trestnej veci, v ktorej ste boli vo väzbe pod sp. zn. ako na to oprávnený

prokurátor vydal súhlas s Vaším premiestnením z Ústavu na výkon väzby B. do Nemocnice

pre obvinených a odsúdených T., ktorý vlastnoručne podpísal a opečiatkoval guľatou

pečiatkou Okresnej prokuratúry P.

Uvedený postup prokurátora aj napriek Vašim výhradám (neboli ste premiestnený na

písomný príkaz prokurátora) považujem za zákonný, išlo iba o formu úkonu, avšak iba

obsah bol podstatný. O nezákonný postup pri Vašom premiestnení do iného ústavu by išlo

jedine v prípade, ak by ste boli premiestnený bez vedomosti dozorujúceho prokurátora.

K podmienkam výkonu väzby v nemocnici pre obvinených a odsúdených, ústavu na

výkon trestu odňatia slobody je potrebné uviesť, že ,

ktorým sa mení a dopĺňa je v a vo vyhláške MS SR

č. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MS SR č. , ktorou sa

vydáva Poriadok výkonu väzby je uvedené, že ustanovenia tohto zákona sa na obvinených

umiestnených v nemocnici, zdravotníckom zariadení v ústave alebo v inom zdravotníckom

zariadení uplatňujú primerane podľa zdravotného stavu obvineného, odporúčania lekára

a prostredia, v ktorom sa obvinený nachádza.

Z uvedeného vyplýva, ako konštatoval prokurátor okresnej prokuratúry, podstatne

odlišný režim od režimu obvinených v ostatných ústavoch na výkon väzby. To sa týka

umiestňovania obvinených do izieb, hygienického vybavenia izieb, používania elektrických

spotrebičov na uvedenom oddelení, teplej vody na zaliatie kávy alebo čaju, na uvedenom

oddelení sa podával čaj už hotový, z uvedeného dôvodu Vám boli Váš čaj a káva odobraté

ako nepovolené veci.

Nie je pravdou Vaše tvrdenie, že prokurátor okresnej prokuratúry skonštatoval, že

ste boli umiestnený na cele v rozpore so zákonom, s obvineným, ktorý tam byť nemal, ba

práve naopak, do uvedenej cely ste boli umiestnený v zmysle odporúčania primára

psychiatrického oddelenia, ktorého na takýto postup oprávňoval zákon v citovanom

ustanovení § 61 odsek 2. Čo sa týka púšťania rozhlasovej stanice Slovensko 1, je len na

rozhodnutí obvinených, či ju budú počúvať alebo nie, nakoľko obvinený na cele má možnosť

stanicu zapnúť alebo vypnúť.

K námietke ohľadne doručovania písomností a k Vášmu komentáru, že bachar sa

neprizná k tomu, že niečo zabudol, je potrebné uviesť, že príslušník ústavu Vám mohol

písomnosť doručiť aj v inú hodinu, ako si myslíte, napríklad z dôvodu pracovnej

zaťaženosti.

V čase Vášho pobytu na psychiatrickom oddelení Nemocnice pre obvinených

a odsúdených v T. ste boli povinný dodržiavať režim na tomto oddelení tak ako ostatní

obvinení a ktorý je v súlade so zákonom o výkone väzby, pričom ani zo strany

medzinárodných organizácií napr. pri návšteve CPT neboli zaznamenané žiadne výhrady.“

Z odôvodnenia citovaného predpisu krajskej prokuratúry vyplýva, že ten sa zaoberal

všetkými námietkami uvádzanými sťažovateľom. Tento prípis preto nemožno považovať za

odpoveď, ktorá by bola formálna alebo arbitrárna, keď ju treba vidieť aj vo vzájomných

súvislostiach. Krajská prokuratúra teda neporušila označené základné právo sťažovateľa

nesprávnou a svojvoľnou aplikáciou príslušného právneho predpisu. Skutočnosť, že sa

sťažovateľ nestotožňuje s právnym názorom krajskej prokuratúry, nemôže sama osebe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor krajskej prokuratúry svojím vlastným.

V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov krajskej

prokuratúry. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci krajskej prokuratúry je

opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov krajskej

prokuratúry, v zmysle citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor

krajskej prokuratúry iba v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp.

ústavne nekonformný. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad krajskej

prokuratúry takého nedostatky nevykazuje.

Obsahom základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

nie je záruka, že napadnuté rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka

konania. Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež konštatoval, že postup vychádzajúci

z konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy nemožno hodnotiť ako nezákonný

(, ).

Podľa názoru ústavného súdu tiež skutočnosť, že krajská prokuratúra má na

predmetnú problematiku odlišný právny názor ako sťažovateľ, nemôže zakladať porušenie

označených článkov a dohovoru. Bolo vecou uváženia krajskej prokuratúry, či

podnetu sťažovateľa vyhovie, alebo nie. Preto negatívne stanovisko nemožno považovať ani

za arbitrárne, ale ani za zjavne neodôvodnené ().

Ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým postupom krajskej

prokuratúry a namietaným porušením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu

zaručeného v , a preto sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní

pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011