Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenému M. M. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 27. júla 2010

v Bratislave rozhodol o sťažnosti obvineného M. M. proti uzneseniu sudcu pre prípravné

konanie Špecializovaného trestného súdu z 25. mája 2010, sp. zn. 47/2010

t a k t o :

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťažnosť obvineného M. M. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného

trestného súdu na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky tak, že podľa nariadil, aby bol obvinený M. M.

pozorovaný za účelom vyšetrenia duševného stavu v Nemocnici pre obvinených

a odsúdených v T.. Obvinený je vo výkone väzby v inej veci.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu písomným podaním. V sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 2

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd tým, že mu nebol pred rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie doručený návrh

prokurátora na nariadenie pozorovania za účelom vyšetrenia duševného stavu. Ďalej namieta

konštatovanie uvedené v napadnutom uznesení, že sa pri výsluchoch 21. decembra 2009

a 21. apríla 2010 odmietol vyjadriť k dôvodom odmietnutia spolupráce so znalcami

pri ambulantnej forme vyšetrenia pre účely posúdenia duševného stavu. Dôvodom

nevyjadrenia sa bola okolnosť, že na úkon sa nedostavil obhajca obvineného a obvinený sa

chce ku všetkým dotknutým otázkam vyjadriť len v prítomnosti svojho obhajcu, na čo má

ústavné i zákonné právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd v zmysle § 190 ods. 2 písm. b/

preskúmal podľa správnosť výroku napadnutého uznesenia

a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Nariadenie pozorovania za účelom vyšetrenia duševného stavu zodpovedá stavu veci

a zákonu, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nevyhnutné a iná možnosť

na realizáciu vyšetrenia ako pozorovanie v zdravotníckom zariadení nie je. Bližšie

sú skutkové a právne (procesné) podklady rozhodnutia rozobrané v odôvodnení napadnutého

uznesenia a na tieto aj sťažnostný súd v plnom rozsahu odkazuje.

Vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v sťažnosti obvineného platí nasledovné:

Pokiaľ ide o nedoručenie návrhu prokurátora na vyšetrenie duševného stavu

pozorovaním možno súhlasiť, že pre reálne naplnenie procesných práv mala byť obvinenému

aj bez priameho zákonného príkazu daná možnosť vyjadriť sa k návrhu ešte pred rozhodnutím

sudcu pre prípravné konanie. Obsah návrhu je však rekapitulovaný v napadnutom rozhodnutí

a odôvodnenie tohto návrhu je obsahovo takmer úplne pretransformované do odôvodnenia

napadnutého uznesenia, keďže sudca pre prípravné konanie sa s návrhom prokurátora

aj v jeho dôvodoch stotožnil. V sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie mal

teda obvinený možnosť vyjadriť sa aj k návrhu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie

vydané. Keďže finálne vo veci rozhoduje v prípade podania sťažnosti až nadriadený súd

a keďže sťažnosť proti predmetnému rozhodnutiu má podľa odkladný

účinok, takže napadnuté uznesenie nie je ani predbežne vykonateľné, neboli práva

obvineného materiálne porušené. Treba dodať, že vecne (z hľadiska účelu) obvinený podstatu

prvostupňového rozhodnutia nenapáda ani nevyjadruje ochotu so znalcami spolupracovať

mimo pozorovania v zdravotníckom zariadení.

K druhej sťažnostnej námietke obvineného najvyšší súd uvádza, že v nastalej

procesnej situácii, keď bol už obvinený dostatočne poučený o možnosti pozorovania

za účelom vyšetrenia duševného stavu v zdravotníckom zariadení (a právnu úpravu pozná,

ako tam nasvedčujú jeho vyjadrenia pri výsluchu 21. apríla 2010) nie je nutné trvať

na vypočutí obvineného ohľadom dôvodov odmietnutia spolupráce so znalcami (čo požaduje

uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo 16. júla 2009). Túto nespoluprácu je potrebné brať

do úvahy ako fakt a rešpektovať ako súčasť taktiky obhajoby obvineného. Zákonným

riešením nastalej situácie je potom práve napadnuté rozhodnutie a jeho výkon (počas výkonu

väzby v inej trestnej veci však bude v tejto otázke potrebné postupovať v súlade

so zákonom o výkone väzby).

Napokon, skúmanie duševného stavu obvineného v inej trestnej veci na základe

uznesenia z marca 2009 tiež nie je prekážkou súčasného rozhodnutia. Duševný stav

obvineného je potrebné posúdiť samostatným posudkom pre účely tohto konania a v jeho

obsahovom kontexte a znalci sami určia, do akej miery je predchádzajúci posudok použiteľný

ako jeden z podkladov pre ich súčasné závery.

Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť obvineného M. M. výrokom tohto

uznesenia ako nedôvodnú zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 27. júla 2010

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková