Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b27/382025.6d4281.pdf
PDF · 90.38 KB
No categories available
2Tost/21/2010
Najvyšší súd 2 Tost 21/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci proti obvinenému M. M. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 27. júla 2010
v Bratislave rozhodol o sťažnosti obvineného M. M. proti uzneseniu sudcu pre prípravné
konanie Špecializovaného trestného súdu z 25. mája 2010, sp. zn. Tp 47/2010
t a k t o :
Podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obvineného M. M. sa z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu na návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky tak, že podľa § 148 ods. 3 Tr. por. nariadil, aby bol obvinený M. M.
pozorovaný za účelom vyšetrenia duševného stavu v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených v T.. Obvinený je vo výkone väzby v inej veci.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obvinený prostredníctvom svojho
obhajcu písomným podaním. V sťažnosti namieta porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd tým, že mu nebol pred rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie doručený návrh
prokurátora na nariadenie pozorovania za účelom vyšetrenia duševného stavu. Ďalej namieta
konštatovanie uvedené v napadnutom uznesení, že sa pri výsluchoch 21. decembra 2009
a 21. apríla 2010 odmietol vyjadriť k dôvodom odmietnutia spolupráce so znalcami
pri ambulantnej forme vyšetrenia pre účely posúdenia duševného stavu. Dôvodom
nevyjadrenia sa bola okolnosť, že na úkon sa nedostavil obhajca obvineného a obvinený sa
chce ku všetkým dotknutým otázkam vyjadriť len v prítomnosti svojho obhajcu, na čo má
ústavné i zákonné právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd v zmysle § 190 ods. 2 písm. b/
Tr. por. preskúmal podľa § 191 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia
a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Nariadenie pozorovania za účelom vyšetrenia duševného stavu zodpovedá stavu veci
a zákonu, je vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci nevyhnutné a iná možnosť
na realizáciu vyšetrenia ako pozorovanie v zdravotníckom zariadení nie je. Bližšie
sú skutkové a právne (procesné) podklady rozhodnutia rozobrané v odôvodnení napadnutého
uznesenia a na tieto aj sťažnostný súd v plnom rozsahu odkazuje.
Vo vzťahu k námietkam obsiahnutým v sťažnosti obvineného platí nasledovné:
Pokiaľ ide o nedoručenie návrhu prokurátora na vyšetrenie duševného stavu
pozorovaním možno súhlasiť, že pre reálne naplnenie procesných práv mala byť obvinenému
aj bez priameho zákonného príkazu daná možnosť vyjadriť sa k návrhu ešte pred rozhodnutím
sudcu pre prípravné konanie. Obsah návrhu je však rekapitulovaný v napadnutom rozhodnutí
a odôvodnenie tohto návrhu je obsahovo takmer úplne pretransformované do odôvodnenia
napadnutého uznesenia, keďže sudca pre prípravné konanie sa s návrhom prokurátora
aj v jeho dôvodoch stotožnil. V sťažnosti proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie mal
teda obvinený možnosť vyjadriť sa aj k návrhu, na základe ktorého bolo toto rozhodnutie
vydané. Keďže finálne vo veci rozhoduje v prípade podania sťažnosti až nadriadený súd
a keďže sťažnosť proti predmetnému rozhodnutiu má podľa § 148 ods. 4 Tr. por. odkladný
účinok, takže napadnuté uznesenie nie je ani predbežne vykonateľné, neboli práva
obvineného materiálne porušené. Treba dodať, že vecne (z hľadiska účelu) obvinený podstatu
prvostupňového rozhodnutia nenapáda ani nevyjadruje ochotu so znalcami spolupracovať
mimo pozorovania v zdravotníckom zariadení.
K druhej sťažnostnej námietke obvineného najvyšší súd uvádza, že v nastalej
procesnej situácii, keď bol už obvinený dostatočne poučený o možnosti pozorovania
za účelom vyšetrenia duševného stavu v zdravotníckom zariadení (a právnu úpravu pozná,
ako tam nasvedčujú jeho vyjadrenia pri výsluchu 21. apríla 2010) nie je nutné trvať
na vypočutí obvineného ohľadom dôvodov odmietnutia spolupráce so znalcami (čo požaduje
uznesenie sudcu pre prípravné konanie zo 16. júla 2009). Túto nespoluprácu je potrebné brať
do úvahy ako fakt a rešpektovať ako súčasť taktiky obhajoby obvineného. Zákonným
riešením nastalej situácie je potom práve napadnuté rozhodnutie a jeho výkon (počas výkonu
väzby v inej trestnej veci však bude v tejto otázke potrebné postupovať v súlade
so zákonom o výkone väzby).
Napokon, skúmanie duševného stavu obvineného v inej trestnej veci na základe
uznesenia z marca 2009 tiež nie je prekážkou súčasného rozhodnutia. Duševný stav
obvineného je potrebné posúdiť samostatným posudkom pre účely tohto konania a v jeho
obsahovom kontexte a znalci sami určia, do akej miery je predchádzajúci posudok použiteľný
ako jeden z podkladov pre ich súčasné závery.
Na základe uvedeného najvyšší súd sťažnosť obvineného M. M. výrokom tohto
uznesenia ako nedôvodnú zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 27. júla 2010
JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková