Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 584/2015
PDF · 436.37 KB
No categories available
II. ÚS 584/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa
Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ,
spol. s r. o., Štefánikova 94, Bardejov, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Klimekom,
Advokátska kancelária, Sládkovičova 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 12 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník, Úradu
kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS: ORP 208/OdV SK 2006 a postupom
Okresnej prokuratúry Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MEJ, spol. s r. o., Štefánikova 94, Bardejov (ďalej
len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Svidník,
Úradu kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom
pod ČVS: ORP 208/OdV SK 2006 a postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len
„okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08.
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka ako poškodená
18. septembra 2006 podala okresnej prokuratúre trestné oznámenie pre podozrenie
zo spáchania trestného činu sprenevery podľa § 248 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon“), ktorého sa mal dopustiť
, konateľ obchodnej spoločnosti tým, že
na podklade kúpnej zmluvy uzatvorenej so sťažovateľkou došlo k viacerým dodávkam
hutného materiálu pre spoločnosť , za ktorý bola zaplatená kúpna cena
do termínu jej splatnosti len čiastočne, pričom aj napriek dohodnutej výhrade vlastníctva bol
dodaný tovar zapracovaný do výroby, v dôsledku čoho bola sťažovateľke spôsobená škoda
zodpovedajúca neuhradenej časti kúpnej ceny. V súvislosti s ďalším priebehom konania
sťažovateľka v sťažnosti uviedla:
«Okresná prokuratúra Bardejov prípisom zo dňa 27.9.2006 trestné oznámenie
odstúpila Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ v Bardejove.
... Následne bolo vydané uznesenie zo dňa 26.10.2006 o začatí trestného stíhania
vo veci pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 5 Tr. zák.
Z dôvodu miestnej príslušnosti bolo prípisom vyšetrovateľa zo dňa 30.11.2006
ČVS: ORP 395/OdV 2006 oznámené, že vec sa odstupuje na Úrad justičnej a kriminálnej
polície OR PZ Svidník...
Už v trestnom oznámení zo dňa 12.9.2006 bol daný návrh na zaistenie majetku
spoločnosti v snahe zabezpečiť možnosť uspokojenia nároku
poškodeného.
... Prostredníctvom splnomocnenca poškodeného bolo dňa 23.3.2007 podané
na OR PZ Svidník podanie, ktorým sa doplnili údaje ohľadne postupu obvineného ako
konateľa spoločnosti , a súčasne bolo navrhnuté, aké dôkazy
vyšetrovateľ má zabezpečiť. Vzhľadom na riziko, že spoločnosť bude
„vytunelovaná“ a poškodená spoločnosť nebude mať od koho vymáhať svoju pohľadávku,
bol podaný súčasne aj návrh na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 Tr. por. a toto
podanie bolo zaslané na vedomie aj Okresnej prokuratúre Svidník. Následne podaním
zo dňa 3.4.2007 boli doplnené údaje, ako aj listinný dôkaz, ktoré podanie bolo rovnako
zaslané na vedomie na OP vo Svidníku...
Vyšetrovateľ v roku 2007 urobil iba zopár vyšetrovacích úkonov – výsluchov
svedkov, a následne v roku 2008 a v roku 2009 vykonal ďalšie vyšetrovacie úkony, včítanie
zabezpečenia odborného vyjadrenia, a takto následne dňa 28.10.2009 bolo vykonané
preštudovanie vyšetrovacieho spisu...
Už v priebehu rokov 2007, 2008 a 2009 došlo k prieťahom v konaní, a následne sa
stalo to, na čo bol vyšetrovateľ upozornený, že spoločnosť vstúpila do
likvidácie a následne bola likvidácia ukončená dňa 28.8.2008...
Je pravdou, že vyšetrovateľ OR PZ Svidník vzniesol v roku 2008 obvinenie voči
aj za ďalší skutok, ktorý bol následne vylúčený na samostatné
konanie, a rovnako v roku 2008 bola Krajskou prokuratúrou v Prešove odňatá vec z výkonu
prokurátorského dozoru na Okresnej prokuratúre vo Svidníku a vec bola prikázaná
Okresnej prokuratúre v Bardejove...
Okresný prokurátor v Bardejove podal obžalobu na obvineného
dňa 25.3.2010, a to na Okresný súd vo Svidníku, kde sa viedlo konanie pod sp. zn.
1 T 26/2010, pričom Krajský súd v Prešove Uznesením sp. zn. 2 Nto 6/10 zo dňa 7.7.2010
odňal vec Okresnému súdu vo Svidníku a prikázal ju na ďalšie konanie Okresnému súdu
vo Vranove nad Topľou, ktorá sa viedla na tomto súde pod sp. zn. 1 T 100/2010. Okresný
súd vo Vranove nad Topľou Uznesením zo dňa 17.12.2010 odmietol obžalobu a vrátil vec
prokurátorovi...
V štádiu po podaní obžaloby podaním zo dňa 15.11.2010... bol podaný opakovaný
návrh na zaistenie majetku obžalovaného, spolu s prílohami, kde bolo podotknuté, že bol
uplatňovaný nárok na náhradu škody poškodenou stranou pri výsluchu jej konateľa
do zápisnice ešte dňa 13.11.2006.
Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 12.12.2011 t. j. po viac ako roku,
návrh mňa poškodeného zamietol a voči tomu som ja poškodený podal dňa 13.1.2012
sťažnosť...
Okresný prokurátor v Bardejove Uznesením zo dňa 15.12.2011 trestné stíhanie voči
zastavil, a toto rozhodnutie som ja napadol sťažnosťou zo dňa
13.1.2012, ktorú som následne podrobne odôvodnil svojim podaním zo dňa 19.1.2012...
Uzneseniami KP Prešov zo dňa 20.5.2012 sp. zn. 1/2 KPt 1013/07 39 a sp. zn.
1/2 KPt 1013/07 40 boli Uznesenia OP v Bardejove o zastavení trestného stíhania
a o zamietnutí sťažnosti poškodeného na zaistenie majetku obvineného zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie...
Rovnako rozhodol aj Okresný súd vo Vranove nad Topľou Uznesením zo dňa
15.8.2012 sp. zn. 0 Tp 542/2012, kde konštatoval, že boli dôvody na rozhodnutie o zaistení
majetku obvineného...
Vzhľadom na takýto postup ja ako poškodený som podal podaním zo dňa 7.3.2013
sťažnosť na prieťahy v konaní na OR PZ Svidník, a rovnako podaním z toho istého dňa som
podal Žiadosť o preskúmanie postupu policajta na Okresnú prokuratúru v Bardejove...
Dňa 11.3.2013 bolo splnomocnencovi poškodeného doručené Uznesenie
vyšetrovateľa o pribratí znalca z odboru ekonomiky zo dňa 11.3.2013...
Podaním zo dňa 25.4.2013 bola podaná sťažnosť na OR PZ Svidník voči nevylúčeniu
vyšetrovateľa z trestnej veci, a rovnako podaním na Okresnú prokuratúru Bardejov bola
podaná urgencia vybavenia žiadosti zo dňa 7.3.2013...
Dňa 26.4.2013 bolo splnomocnencovi doručené vyrozumenie OP Bardejov zo dňa
21.4.2013 o vybavení žiadosti zo dňa 7.3.2013, v ktorom prokurátor uvádza, že došlo
k vážnym prieťahom v konaní na strane vyšetrovateľa, a že riaditeľ OKP OR PZ Svidník bol
upozornený na odstránenie prieťahov a vyzvaný na urýchlenie vyšetrovania a predloženie
vyšetrovacieho spisu v lehote do 30.5.2013...
Riaditeľ OKP OR PZ Svidník Uznesením zo dňa 7.5.2013 rozhodol o zamietnutí
námietky zaujatosti voči konajúcemu vyšetrovateľovi...
Keďže vyšetrovanie v uvedenej veci nepokročilo, preto bola podaná sťažnosť na KP
Prešov na prieťahy v konaní podaním zo dňa 18.9.2013...
Na túto sťažnosť Krajská prokuratúra Prešov odpovedala oznámením zo dňa
19.11.2013, v ktorom sa konštatuje, že došlo k prieťahom v konaní ako na strane
vyšetrovateľa, tak na strane Okresnej prokuratúry v Bardejove...
Ohľadne zrušeného uznesenia Okresnej prokuratúry v Bardejove zo dňa 12.12.2011
rozhodol prokurátor OP v Bardejove znova Uznesením zo dňa 13.2.2014, t. j. po jeden a pol
roku od jeho zrušenia tak, že návrh na zaistenie majetku poškodeného zamietol. Toto
odôvodnil tým, že u obvineného sa nezistil žiaden relevantný majetok, ktorý by bolo možné
zaistiť.
... Preto som ako poškodená strana voči tomuto uzneseniu už sťažnosť nepodával
vzhľadom na zistené skutočnosti ohľadne majetku obvineného, ale aj v snahe nezdržiavať
vyšetrovanie vo veci.»
Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti konštatuje, že „ako vo veci samej, tak
vo veci návrhu na zaistenie majetku poškodeného došlo k prieťahom v konaní, a to ako na
strane vyšetrovateľa, tak na strane Okresnej prokuratúry v Bardejove, čo už bolo
konštatované aj v pripojených rozhodnutiach Okresnej prokuratúry v Bardejove a Krajskej
prokuratúry v Prešove.
Pokiaľ sa týka postupu vo vyšetrovaní, do dnešného dňa nebola poškodená strana
vyrozumená o tom, či a aké úkony sa vo veci konajú, hoci pôvodne stanovený termín
na ukončenie vyšetrovania bol prokurátorom určený do dňa 30.5.2013.
Účelom trestného stíhania páchateľa majetkovej trestnej činnosti je nie len
potrestanie páchateľa, ale aj ochrana poškodeného, a to tak, aby nároky na náhradu škody
mohli byť včas a riadne uspokojené.
... Postup vo vyšetrovaní tejto trestnej veci zapríčinil taký stav, že poškodená strana
si už voči dlžníkovi nemôže uplatniť nárok civilnou žalobou, pretože dlžník ako právnická
osoba zanikol.
... Napriek konštatovaniam prokuratúry, že na strane vyšetrovateľa došlo
k prieťahom, vo veci, naďalej takýto stav pokračuje, a je otázne, kedy trestné stíhanie
skončí, či a kedy bude obvinený zaviazaný k náhrade škody, a najmä či bude reálna
možnosť túto škodu aj vymôcť.
Ja, sťažovateľ ako poškodená strana v trestnom konaní, som nedal príčinu
na prieťahy v konaní.
Preto prieťahy sú jednoznačne na strane vyšetrovateľa a prokurátora.
Vzhľadom na to, že vyšetrovanie už trvá necelých osem rokov a ja nemám istotu, že
budem mať možnosť vymôcť škodu, ktorá mi vznikla voči obvinenému, preto moje
zadosťučinenie stanovujem na sumu 240.461,15 €, ktorá zodpovedá nezaplatenému dlhu bez
úrokov a nákladov konania a ďalších nepriaznivých finančných dôsledkov pre poškodeného
ako podnikateľský subjekt.“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 v spojení
s článkom 12 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v konaní na Okresnom riaditeľstve PZ
vo Svidníku, Odbore kriminálnej polície Svidník, ČVS: ORP 208/OdV SK 2006
a na Okresnej prokuratúre v Bardejove pod sp. zn. Pv 53/08 porušené bolo.
2. Sťažovateľovi MEJ, spol. s r.o., so sídlom Bardejov, Štefánikova č. 94, IČO:
31 688 471... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 240.461,15 € a to voči Okresnému
riaditeľstvu PZ vo Svidníku, Odbore kriminálnej polície Svidník a Okresnej prokuratúre
v Bardejove, ktorí sú povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť toto zadosťučinenie
sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.
3. Okresné riaditeľstvo PZ vo Svidníku, Odbor kriminálnej polície Svidník a Okresná
prokuratúra v Bardejove sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy
právneho zastúpenia v lehote do 2 mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho
právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Klimeka, Sládkovičova 8, Prešov.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že postupom okresného riaditeľstva
v konaní vedenom pod ČVS: ORP 208/OdV SK 2006 a postupom okresnej prokuratúry
v konaní vedenom pod sp. zn. Pv 53/08 dochádza k porušovaniu jej základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa sťažovateľky
v namietaných konaniach, v ktorých vystupuje v procesnom postavení oznamovateľky
a zároveň poškodenej, došlo postupom vyšetrovateľa a dozorujúcej okresnej prokuratúry
k prieťahom, a to tak „vo veci samej“, ako aj vo veci jej návrhu na zaistenie nároku
poškodeného na náhradu škody. Sťažovateľka tvrdí, že v dôsledku prieťahov došlo
k nevymožiteľnosti jej práva.
1. K namietanému porušeniu základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na inú právnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť postupom označených
orgánov.
Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu
alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba
alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi
Slovenskej republiky.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva alebo
slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už
po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd poznamenáva, že tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na postup
a rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu, čo konštatoval už aj vo svojej skoršej
judikatúre (napr. II. ÚS 144/2011).
Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie postupu okresného riaditeľstva v zmysle
namietaného porušenia označených práv, pretože sťažovateľka mala k dispozícii účinný
opravný prostriedok, ktorý jej zákon poskytuje na ochranu jej práv a na použitie ktorého
bola sťažovateľka oprávnená podľa osobitných predpisov. Takýmto právnym prostriedkom
bola sťažnosť podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Sťažovateľka napokon tak aj
postupovala a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodovala okresná prokuratúra. Právomoc
okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti teda v tomto prípade (vzhľadom na princíp
subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd tú časť sťažnosti
sťažovateľky, ktorou namietala porušenie svojich práv a slobôd postupom okresného
riaditeľstva, pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
2. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom označených orgánov
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky
na konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
orgánmi činnými v trestnom konaní, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo napr. podľa § 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia
zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať
podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor.
Zo skutočností uvádzaných v sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že
podaním zo 7. marca 2013 sťažovateľka namietala prieťahy v konaní na okresnom
riaditeľstve a podaním doručeným okresnej prokuratúre 11. marca 2013 sa domáhala
preskúmania postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku. Na základe tohto
preskúmania dozorujúca prokurátorka okresnej prokuratúry oznámením č. k. Pv 53/08 124
z 21. apríla 2013 konštatovala vážne prieťahy v konaní vyšetrovateľa s tým, že
vyšetrovateľovi bolo uložené predložiť vyšetrovací spis s návrhom na konečné opatrenie
do 30. mája 2013.
Následne sťažovateľka doručila Krajskej prokuratúre v Prešove (ďalej len „krajská
prokuratúra“) podanie z 18. septembra 2013 označené ako „Obvinený –
sťažnosť na prieťahy v konaní“. Toto podanie z hľadiska obsahu posúdila krajská
prokuratúra ako podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre. V oznámení o vybavení
podnetu sťažovateľky č. k. 1/2 KPt 1013/07 55 z 19. novembra 2013 prokurátor krajskej
prokuratúry konštatoval pochybenie na strane dozorujúcej prokurátorky pri vybavovaní
žiadosti sťažovateľky zo 7. marca 2013 v časti vznesenej námietky zaujatosti vo vzťahu
k vyšetrovateľovi a návrhu na odňatie veci, o ktorom nebolo rozhodnuté v zmysle § 201
ods. 6 Trestného poriadku. Uvedené pochybenie bolo odstránené dodatočným pokynom na
odstúpenie veci príslušnému orgánu pre účel rozhodnutia o uvedenom návrhu. Zároveň sa
stotožnil so závermi dozorujúcej prokurátorky o prieťahoch v konaní spôsobených
vyšetrovateľom, ako aj s opatreniami prijatými pre účel ukončenia vyšetrovania, ktoré
považoval za dostatočné.
Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi
zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy,
teda žiadosť o preskúmanie postupu policajta (podľa § 210 Trestného poriadku), ako aj
prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorový prokurátor nevykoná
efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy.
Sťažovateľka, zastúpená advokátom, v sťažnosti nepreukázala a ani z predloženej
spisovej dokumentácie nevyplýva skutočnosť, že by podala opakovaný podnet v zmysle
§ 34 zákona o prokuratúre, ktorým by sa domáhala preskúmania zákonnosti vybavenia
svojho podnetu nadriadeným prokurátorom.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu
mala k dispozícii účinný prostriedok nápravy – opakovaný podnet podľa § 34 zákona
o prokuratúre (napr. III. ÚS 365/04, II. ÚS 572/2013), ktorým sa mohla domáhať
preskúmania zákonnosti postupu okresnej prokuratúry (prípadne krajskej prokuratúry)
v predmetnej veci, pokiaľ napriek opakovanému zisteniu zbytočných prieťahov v konaní
zo strany vyšetrovateľa okresná prokuratúra (prípadne krajská prokuratúra) neprijala
efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy. Uvedený právny prostriedok umožňoval
sťažovateľke dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc nadriadeného prokurátora
záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek
doterajšiemu postupu vyšetrovateľa a okresnej prokuratúry, ak by na základe opakovaného
podnetu sťažovateľky dospel k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry (prípadne
krajskej prokuratúry) bol v rozpore so zákonom.
Sťažovateľka teda v danom prípade nevyužila opakovaný podnet v zmysle § 34 ods. 1
zákona o prokuratúre, ale obrátila sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho bola jej
sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom označených orgánov pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá pre
neprípustnosť (§ 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky
v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2015