Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 572/2013
PDF · 190.12 KB
No categories available
II. ÚS 572/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. V., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresnej prokuratúry Martin „v konaní o rozhodovaní o sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 15. novembra 2011 vydanému pod ČVS: ORP-
856/OVK-MT-2011 Okresným riaditeľstvom PZ Martin, Odborom kriminálnej polície“
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2013
doručená sťažnosť Ing. P. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej aj „okresná prokuratúra“)
„v konaní o rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa
15. novembra 2011 vydanému pod ČVS: ORP-856/OVK-MT-2011 Okresným riaditeľstvom
PZ Martin, Odborom kriminálnej polície“.
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že:
«Sťažovateľ namieta touto sťažnosťou porušenie svojho základného ľudského práva
a to práva v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy(...)
Uznesením vzniesol policajný orgán OR PZ Martin, Odbor kriminálnej polície (ďalej
aj „policajný orgán“) v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1 Trestného poriadku voči Ing. P. H.
obvinenie, lebo na podklade zistených skutočností má byť dostatočne odôvodnený záver, že
dňa 15. novembra 2011 o 06:25 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia,
ev. č.(...) po ul. M. označenej dopravnou značkou „Daj prednosť vjazde“ ako vedľajšia
cesta smerom ku križovatke s hlavnou cestou ul. A. S. a v križovatke chcel odbočiť vpravo
ku námestiu S. v M., pričom pri vchádzaní do križovatky ul. M. s ul. A. S. dostatočne
nesledoval situáciu v cestnej premávke následkom čoho prehliadol bicyklistku D. C.
prechádzajúcu na bicykli po hlavnej ceste ul. A. S., z pohľadu vodiča zľava doprava od
ul. P. ku námestiu S. v M. a narazil ľavou prednou časťou predného nárazníka OMV zn.
Škoda Felícia do pravého boku - pravej zadnej časti bicykla, následkom nárazu došlo k
pádu bicyklistky na vozovku, pričom bicyklistka mala vzadu na bicykli rozsvietené
predpísané osvetlenie červenej farby, vpredu osvetlená nebola, mala na seba oblečenú
reflexnú vestu, vodič OMV zn. Škoda Felícia bol podrobený vyšetreniu na alkohol s
negatívnym výsledkom, pričom pri dopravnej nehode D. C. utrpela zranenia: zlomenina v
oblasti kolena, pomliaždeniny tváre s predpokladaným časom liečenia 3 mesiace.
Uvedeným konaním mal Ing. P. H. naplniť skutkovú podstatu prečinu ublíženia na
zdraví podľa ust. § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 15. novembra 2011
vydanému pod ČVS: ORP-856/OVK-IUIT-2011 (ďalej aj „uznesenie“), ktoré bolo
Ing. P. H. ako obvinenému doručené dňa 15. novembra 2011, podal Ing. P. H. dňa
18. novembra 2011 v zákonnej, trojdňovej lehote sťažnosť, ktorou žiadal, aby policajný
orgán podľa ustanovenia § 190 ods. 1 Trestného poriadku napadnuté uznesenie ako
nedôvodné sám zrušil a trestné stíhanie podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. a) a b)
Trestného poriadku zastavil alebo podľa ustanovenia § 190 ods. 2 písm. a) Trestného
poriadku vec predložil na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorého žiadal, aby
napadnuté uznesenie ako nedôvodné podľa ustanovenia ust. § 194 ods. 1 Trestného
poriadku zrušil, resp. podľa ust. § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku uložil orgánu,
ktorý sťažnosťou napadnuté uznesenie vydal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
O podanej sťažnosti v zmysle Trestného poriadku rozhoduje dozorujúca prokuratúra,
v tomto prípade Okresná prokuratúra v Martine, ktorá o podanej sťažnosti do dnešného dňa
nerozhodla a teda bez právneho dôvodu je nečinná po dobu viac ako 19 mesiacov.
So zreteľom na(...) ustanovenia Trestného poriadku a Ústavy Slovenskej republiky je
v tomto prípade nepochybné, že nekonaním Okresnej prokuratúry v Martine v tejto trestnej
veci po dobu viac ako 19 mesiacov došlo nepochybne k prieťahom v trestnom konaní a boli
porušené práva obvineného vyplývajúce z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky
a Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, a z uvedeného dôvodu
Ing. P. H. podáva túto sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu porušenia
článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne žiada aj o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia. (...)
Uvedeným nekonaním Okresná prokuratúra Martin podľa sťažovateľa porušila aj
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(...)
Sťažovateľ sa domáha v zmysle čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky aj
primeraného finančného zadosťučinenia. (...)
Sťažovateľ sa domnieva, že doba 19 mesiacov, počas ktorej je doposiaľ Okresná
prokuratúra v Martine nečinná, je ničím neospravedlniteľná. Účastník konania má právo
na konanie bez prieťahov a toto právo odporca nemôže, ani vzhľadom na jeho subjektívne
pomery porušovať. Sťažovateľ vidí nemajetkovú ujmu vo svojom pretrvávajúcom pocite
právnej neistoty, spočívajúcu v pocitoch márnosti a nespravodlivosti sprevádzajúcich
porušovanie základného práva na konanie prokuratúry bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi je od dopravnej nehody zadržaný vodičský preukaz, pričom sťažovateľ
je architektom, a teda k jeho povolaniu je potrebná flexibilita, je potrebné sa dostavovať na
miesta budúcich stavieb, ktoré navrhuje a odňatie možnosti riadiť osobné motorové vozidlo
po takúto dobu, pričom je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ nikdy nebol trestaný a preto nie
je dôvodné očakávať, a aj to len v prípade uznania viny, že by mu bol uložený trest zákazu
činnosti na dobu dlhšiu ako jeden rok, pričom už po polovici trestu by mohol požiadať
o upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, a tieto skutočnosti výrazne obmedzujú
sťažovateľa pri výkone jeho povolania architekta. (...)
Podľa judikatúry ústavného súdu priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch prichádza do úvahy predovšetkým
v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je možné napraviť.
To znamená, že neprichádza do úvahy zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedenie
do pôvodného stavu. Daný prípad je práve podobný.
Vychádzajúc z uvedeného a zohľadňujúc skutočnosť, že Okresná prokuratúra
Partizánske (správne má byť zrejme Okresná prokuratúra Martin, pozn.) svojim nekonaním
v predmetnej veci podľa sťažovateľa zapríčinil prieťahy v konaní, sťažovateľ žiada v zmysle
článku 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, aby mu Ústavný súd Slovenskej republiky
priznal finančné zadosťučinenie vo výške 5000,00 EUR(...), ktorú sťažovateľ považuje za
primeranú dobe nečinnosti štátneho orgánu a súčasne aj dobe právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza a súčasne aj skutočnosti, že nemôže riadiť osobné motorové vozidlo po dobu,
ktorá je vzhľadom aj na prípadný očakávaný trest neprimeraná dobe nečinnosti štátneho
orgánu.
Nečinnosťou Okresnej prokuratúry Martin je akoby predlžovaný sťažovateľovi trest
zákazu činnosti, ktorý mu ani len nebol doposiaľ uložený, nakoľko mu je zadržaný vodičský
preukaz, čím mu je spôsobená ujma aj v rovine výkonu povolania, nakoľko povolanie
architekta je spojené aj s častým cestovaním za klientami, na miesta projektovania budúcich
stavieb a pod.
Sťažovateľ v uvedenej trestnej veci prostredníctvom svojho obhajcu písomným
podaním zo dňa 30. marca 2012 a opätovne aj dňa 06. júna 2013 žiadal Okresnú
prokuratúru v Martine o informáciu o stave veci, avšak bez akejkoľvek reakcie. (...)
V zmysle uvedeného sťažovateľ Ing. P. H. žiada Ústavný súd Slovenskej republiky,
aby po vykonaní potrebného dokazovania vo veci sťažnosti Ing. P. H.(...) o porušení
základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takto rozhodol:
1. Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Martin, v konaní
o rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 15. novembra 2011
vydanému pod ČVS: ORP-856/OVK-MT-2011 Okresným riaditeľstvom PZ Martin,
Odborom kriminálnej polície porušila základné právo Ing. P. H. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi(...) primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5000,00 EUR(...), ktoré je Okresná prokuratúra Martin povinná
vyplatiť Ing. P. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresná prokuratúra Martin je povinná nahradiť sťažovateľovi Ing. P. H. do 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 331,13 EUR (v zmysle § 11 ods. 2 Vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia; vyhotovenie
právneho podania, teda 2 x hlavný úkon po 130,16 EUR, t. j. 231,80 EUR, 2 x režijný
paušál vo výške 7,81 EUR plus daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 275,94 EUR,
t. j. suma vo výške 55,19 EUR, teda celkom 331,13 EUR) na účet advokáta JUDr. M. V.»
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresnej
prokuratúry Martin „v konaní o rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia zo dňa 15. novembra 2011 vydanému pod ČVS: ORP-856/OVK-MT-2011
Okresným riaditeľstvom PZ Martin, Odborom kriminálnej polície“.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na
konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
orgánmi činnými v trestnom konaní, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,
na uplatnenie ktorého má právo napr. podľa § 31 ods. 1 a § 34 ods. 1 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).
Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre je prokurátor pri vybavovaní podnetu
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie
návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže
vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých
vykonanie je podľa zákona oprávnený.
Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,
ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).
Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia
zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov (§ 35 ods. 3 zákona o prokuratúre).
Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre môže podávateľ podnetu žiadať
o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví
nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).
Podľa § 6 ods. 1 zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený vydať
podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o prokuratúre poskytuje sťažovateľovi prostriedok
nápravy – podnet a tiež opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre),
ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu okresnej prokuratúry
v predmetnej veci, pokiaľ napriek opakovanému zisteniu zbytočných prieťahov v konaní
zo strany okresnej prokuratúry krajská prokuratúra alebo Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky neprijala efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy aj napriek
oprávneniam vyplývajúcim im zo zákona o prokuratúre. Uvedené právne prostriedky
umožňovali a stále umožňujú sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na
právomoc krajského prokurátora (prípadne následne generálneho prokurátora Slovenskej
republiky) záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj
napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe podnetu sťažovateľa
dospeli k záveru, že tento postup okresnej prokuratúry bol v rozpore so zákonom.
Sťažovateľ, ktorý namieta porušenie svojich základných práv zbytočnými prieťahmi
zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je povinný pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu využiť všetky dostupné a účinné prostriedky nápravy,
teda aj prostriedky podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre, ak dozorový prokurátor
nevykoná efektívne a účinné opatrenia na zjednanie nápravy.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdí, že „v uvedenej trestnej veci prostredníctvom
svojho obhajcu písomným podaním zo dňa 30. marca 2012 a opätovne aj dňa 06. júna 2013
žiadal Okresnú prokuratúru v Martine o informáciu o stave veci, avšak bez akejkoľvek
reakcie“. K predmetnej sťažnosti bola však priložená iba fotokópia z podania sťažovateľa
z 30. marca 2011 adresovaná prostredníctvom svojho obhajcu okresnej prokuratúre, pričom
toto podanie je označené ako „Žiadosť o informáciu o podanej sťažnosti proti uzneseniu
o vznesení obvinenia a žiadosť o prešetrenie postupu policajta podľa ustanovenia § 210
Trestného poriadku“. Z obsahu tohto podania jednoznačne vyplýva, že ani náznakom
neobsahuje námietku proti postupu okresnej prokuratúry, ktorá je účastníkom tohto konania,
ale ide o žiadosť sťažovateľa, ktorou žiada výlučne „o prešetrenie postupu policajta
v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-856/OVK-MT-2011“.
Sťažovateľ teda v danom prípade podnet ani opakovaný podnet v zmysle § 31 až
§ 36 zákona o prokuratúre nevyužil, ale obrátil sa priamo na ústavný súd, v dôsledku čoho
bola jeho sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá pre neprípustnosť (§ 53
ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ, aj keď ústavnému
súdu nepredložil o tom dôkaz, prípadne aj keď „dňa 06. júna 2013 žiadal Okresnú
prokuratúru v Martine o informáciu o stave veci“, a pokiaľ by sa toto jeho podanie
obsahovo mohlo považovať za podnet podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre, ešte stále má
k dispozícii opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktorý ústavný súd
považuje za účinný prostriedok nápravy (napr. III. ÚS 365/04).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013