Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 273/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť S. V., občana Rakúskej republiky, bytom Rakúska

republika, zastúpeného advokátom Mgr. J. W., B., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 4, čl. 16 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5,

a 2, a a práva podľa

a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-

171/2011, postupom Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajskej prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. V. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2013

doručená sťažnosť S. V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Mgr. J. W., ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 4, čl. 16 ods. 1,

, 4 a 5, a 2, a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného

zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011, postupom Okresnej

prokuratúry B. (ďalej aj „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn

16/2009, postupom Krajskej prokuratúry v B. (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej aj „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08.

Sťažovateľ rozdelil svoju sťažnosť do šiestich častí, v ktorých okrem iného uvádza:

«I.

Opis skutkového stavu

Pán S. V., bytom Rakúska republika (ďalej aj ako „Sťažovateľ“) je rakúskym štátnym

občanom.

Sťažovateľ je v Rakúskej republike spolu s ďalšími osobami obvinený z hospodárskej

trestnej činnosti...

Sťažovateľ do 30. mája 2008 pracoval pre spoločnosť M. s. r. o., so sídlom B. ako

vyslaný pracovník M., so sídlom V.

M. je bankou so sídlom v Rakúskej republike. M. si na základe podnájomnej zmluvy

zo dňa 29. júla 2008 prenajala od spoločnosti M. s. r. o. kanceláriu nachádzajúcu sa

na 8. poschodí budovy... na... ulici... v B., pričom sťažovateľovi bola táto kancelária

v zmysle podnájomnej zmluvy ponechaná k jeho bezplatnému výlučnému a osobnému

využívaniu...

Na základe dožiadania rakúskeho štátneho zastupiteľstva V. zo dňa 23. decembra

2008 (ďalej len „Dožiadanie I“) bola dňa 18. februára 2009 vykonaná Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru B. (ďalej len „OR PZ B.“) v konaniach s č. p. ORP-V-11-

1/2009-I-JKP a č. p. ORP-V-11-2/2009-I-JKP prehliadka iných priestorov a pozemkov

v budove... na... ulici v B. (ďalej len „Prehliadka“). Príkazy na prehliadku boli nariadené

výlučne na priestory spoločnosti M. s. r. o. a M., a. s...

Ústavný súd nálezom -77 zo dňa 7. decembra 2010 (ďalej len

„Nález“) rozhodol, že:

1. základné právo S. V. vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky, na nedotknuteľnosť obydlia podľa , 2 a 3 Slovenskej

republiky, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru B. v konaní vedenom pod č. p. ORP-V-11-1/2009 v súvislosti s úkonom

vykonaným 18. februára 2009 – prehliadkou iných priestorov a pozemkov, a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08

porušené bolo;

2. základné právo spoločnosti M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.

v konaní vedenom pod č. p. ORP-V-11-1/2009-I-JKP a v konaní vedenom pod č. p. ORP-V-

11-2/2009-I-JKP v súvislosti s úkonom vykonaným 18. februára 2009 – prehliadkou iných

priestorov, porušené bolo;

3. základné právo S. V. a spoločnosti M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. V/3 Gn 71/08 a jej upovedomením o vybavení podnetu

z 15. júna 2009 porušené boli;

4. upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení podnetu

č. k. -28 z 15. júna 2009 zrušuje;

5. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

V/3 Gn 71/2008 zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva S. V. zaručeného

.

Na základe žiadosti predchádzajúceho právneho zástupcu sťažovateľa požiadala GP

SR listom z 9. februára 2011 dožadujúci rakúsky orgán o vrátenie tak originálov, ako aj

kópii vecí a dokumentov zaistených pri prehliadke, či už v papierovej alebo elektronickej

forme, ich opisy a záznamy. Zároveň žiadala, aby akékoľvek záznamy takýchto neoprávnene

zaistených vecí a dokumentov na všetkých nosičoch informácií boli zničené...

Ako bolo z rôznych zdrojov zistené v priebehu roku 2012, dňa 14. apríla 2011 sa

vo V. uskutočnilo pracovné stretnutie zástupcov GP SR a rakúskeho štátneho zastupiteľstva

V.

Pri tomto stretnutí boli zástupcom GP SR odovzdané predmety patriace

sťažovateľovi. Súčasne im bolo doručené dožiadanie rakúskeho štátneho zastupiteľstva V.

zo dňa 14. apríla 2011 (ďalej len „Dožiadanie II“)...

Dňa 16. mája 2011 uložila prokurátorka OP B. vyšetrovateľke OR PZ B. zabezpečiť

vrátenie predmetov sťažovateľovi. Napriek tomu, že sťažovateľ bol v predchádzajúcom

konaní zastúpený slovenskou advokátskou kanceláriou, bola zisťovaná adresa pomocou

Interpolu. Sťažovateľ nebol nikdy priamo kontaktovaný slovenskými orgánmi...

Až dňa 12. septembra 2011 bola predchádzajúcemu právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručená žiadosť prokurátorky OP B. o predloženie plnej moci na zastupovanie

sťažovateľa a na prebratie vecí. Sťažovateľ preukázateľne kontaktovaný nebol.

Dňa 14. septembra 2011 právny zástupca sťažovateľa osobne predložil dozorujúcej

prokurátorke OP B. plnú moc na zastupovanie pána S. V. Sťažovateľ bol informovaný, že

z dôvodu dovolenky prokurátorky OP B., bude úkon realizovaný posledný septembrový

týždeň...

Na základe porovnania zoznamu vecí zaistených dňa 18. februára 2009 so zoznamom

vrátených dokumentov sťažovateľ žiadal OP B. o preverenie, či boli všetky dokumenty (tak

originály ako aj kópie) vrátené a zároveň OP B. žiadal o poskytnutie dôkazu, že všetky

nosiče informácií, na ktorých sú neoprávnene zaistené veci uchované, boli zničené.

OP B. listom zo dňa 28. októbra 2011 sťažovateľovi oznámila, že jeho požiadavka

bola odstúpená rakúskej strane prostredníctvom slovenského zástupcu pri E...

Dňa 6. februára 2012 bol sťažovateľovi doručený list z OP B., ktorým mu bolo

oznámené, že sťažovateľova požiadavka zo dňa 10. októbra 2011 išla nad rámec nálezu

Ústavného súdu Slovenskej republiky a z uvedeného dôvodu bude pristúpené k vráteniu

vecí.

Dňa 8. februára 2012 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie OR PZ B., č. p.: ORP-

BAI-OKP-DOZ-171/2011 o vrátení predmetov, výlučne v slovenskom jazyku, napriek tomu,

že preukázateľne neovláda slovenský jazyk.

Voči tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho

zástupcu sťažnosť...

Sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. -45 zo dňa 27. februára 2012,

doručeným sťažovateľovi dňa 6. marca 2012, OP B. zamietla ako nedôvodnú, keď ako

hlavný dôvod pre zamietnutie sťažnosti bola uvedená skutočnosť, že sťažovateľ nepreukázal

existenciu vyhotovenia kópií. S ďalšou argumentáciou sťažovateľa sa OP B. nepovažovala

za potrebné zaoberať.

Súčasne s uznesením o zamietnutí sťažnosti OP B. predvolala právneho zástupcu

sťažovateľa na úkon - odovzdanie vecí na 7. marca 2012 o 09.00. OP B. sa v tejto súvislosti

uspokojila s predchádzajúcou ústnou komunikáciou s právnym zástupcom sťažovateľa zo

dňa 14. septembra 2011 a neupovedomila o úkone aj samotného sťažovateľa. Skutočnosť, že

sťažovateľovi neboli zasielané rozhodnutia OR PZ B. a OP B. preložené do jeho

materinského jazyka, i keď mu priamo zakladali práva a povinnosti, je uvedená už vyššie.

Právny zástupca sťažovateľa bol predvolaný pod hrozbou, že v prípade, ak sa bez

ospravedlnenia nedostaví na stanovený termín k prevzatiu vecí, bude to považované za

odmietnutie samotného prevzatia s prihliadnutím, akoby k takémuto úkonu došlo.

Právny zástupca sťažovateľa sa bez ohľadu na krátkosť času na spomínaný úkon

dostavil. Úkonu sa okrem prokurátorky OP B. zúčastnili aj vyšetrovateľka OR PZ B. a ďalší

vyšetrovateľ z OR PZ B.

Po zbežnom preskúmaní obsahu dátových nosičov boli právnemu zástupcovi

sťažovateľa fyzicky vrátené predmety a bola mu odovzdaná zápisnica o vrátení veci, ktorú

prítomné osoby podpísali.

Právny zástupca sťažovateľa následne vrátené veci uložil do svojej aktovky.

Bezprostredne na to bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa vyšetrovateľkou OR PZ B.

oznámené, že rakúska strana doručila novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, a preto

bol právny zástupca sťažovateľa ústne vyzvaný na vydanie vecí podľa § 89 ods. 1 Trestného

poriadku pod hrozbou odňatia veci ( ), ako i na možnosť uloženia

poriadkovej pokuty ( ) a prípadné odovzdanie príslušnému orgánu

na disciplinárne konanie...

Právny zástupca sťažovateľa namietol do zápisnice nezákonnosť úkonu,

predovšetkým s poukazom na existujúci nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pričom

zároveň uviedol, že podrobnejšie námietky voči úkonu budú uvedené v písomnom podaní...

II.

Podania sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich podaniach zo dňa 12. marca 2012 adresovanom OP B., zo dňa

2. apríla 2012 adresovanom KP B., zo dňa 31. mája 2012 a 7. septembra 2012

adresovanom GP SR namietol najmä...

V opakovanom podnete sťažovateľ uviedol, že svedecká výpoveď pani N. G.

neobsahuje zmienku o jeho osobe a popis predmetov, ktoré tvoria predmet druhého

dožiadania.

OP B. podnet na preskúmanie postupu vyšetrovateľa vyhodnotila ako nedôvodný.

KP B. sa s týmto jej rozhodnutím stotožnila a uviedla, že zostávajúce predmety sú

vlastníctvom iného subjektu.

GP SR vo vyrozumení o vybavení opakovaného podnetu zo dňa 31. decembra 2012,

č. V3 Gn 71/08-82, doručeného sťažovateľovi dňa 24. januára 2013, uviedla, že z nálezu

Ústavného súdu nevyplýva explicitne, ktoré predmety bolo potrebné sťažovateľovi vrátiť

a ani povinnosť vrátiť predmety patriace iným subjektom...

GP SR ďalej uviedla, že nenastali dôvody pre odmietnutie realizácie dožiadania II

rakúskeho Štátneho zastupiteľstva vo V. Podľa GP SR Slovenská republika mala na základe

aplikovanej medzinárodnej zmluvy (Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi

členskými štátmi EÚ čl. 4 ods. 1), ako dožiadaný štát pozitívnu povinnosť vykonať

požadované úkony, ak tieto nie sú v rozpore s , alebo takými ustanoveniami

právneho poriadku, na ktorých je potrebné bezpodmienečne trvať („výhrada verejného

poriadku“, v SR upravená v ustanovení ).

Ďalej GP SR uviedla, že vzhľadom na to, že realizáciou povinnosti špecifikovanej

v Náleze Ústavného súdu, bol odstránený protiprávny stav, príslušné orgány

neidentifikovali podmienky, ktoré by bránili vykonaniu dožiadania rakúskych orgánov.

Príslušné orgány Slovenskej republiky oprávnené vykonávať právnu pomoc neskúmajú

dôkazný stav v trestnej veci vedenej na území cudzieho štátu, na základe ktorého je žiadané

o vykonanie úkonov právnej pomoci. Platí vyvrátiteľná domnienka zákonnosti, ako aj

dodržania zásady primeranosti...

Spomínaným vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu bol opakovaný podnet

námestníkom generálneho prokurátora GP SR ako nedôvodný odložený...

III.

Porušované základné práva alebo slobody

...

a ods. 2, 3 a 4

... Ako je uvedené vyššie Ústavný súd vo svojom náleze okrem iného výslovne zakázal

GP SR pokračovať v konaní so spisovou značkou V/3 Gn 71/2008 v porušovaní základného

práva sťažovateľa podľa .

Z uvedeného logickým výkladom možno odvodiť, že po vrátení veci nie je možné, aby

došlo zo strany GP SR, resp. na jej priamy pokyn, k opätovnému zásahu do práva

sťažovateľa na majetok. O to viac, že nový zásah do práva na majetok je realizovaný

v konaní s tou istou spisovou značkou (V/3 Gn 71/2008), ako to konanie, ku ktorému bol

Ústavným súdom vyslovený zákaz pokračovať v porušovaní práv sťažovateľa.

Nakoľko i rakúske dožiadanie II má identickú spisovú značku možno usudzovať, že

dožiadanie II je len pokračovaním/súčasťou dožiadania I. Niet pochýb, že jeho účelom je

konvalidácia pochybení, ktoré sprevádzali dožiadanie I...

Sťažovateľ má za to, že tu na základe existujúceho nálezu Ústavného súdu nemohla

existovať pozitívna povinnosť vyhovieť novému dožiadaniu na strane dožiadaných orgánov

Slovenskej republiky. Akýkoľvek iný výklad je arbitrárny a nerešpektuje autoritu a zákonom

zverenú kompetenciu Ústavného súdu Slovenskej republiky...

Informácie o veciach, ktoré tvorili predmet dožiadania (vrátane ich presného popisu

a samotnej skutočnosti, že existujú), boli získané nezákonným spôsobom pri realizácii

nezákonnej prehliadky kancelárie a trezoru sťažovateľa. Túto skutočnosť preukázateľne

potvrdzuje obsah zápisnice o svedeckej výpovedi pani N. G. O predmete aktuálneho

dožiadania rakúskej strany bolo právoplatne rozhodnuté nálezom Ústavného súdu.

Pokiaľ teda bol právny zástupca sťažovateľa vyzvaný na vydanie vecí, ktoré

podliehali režimu , bol takýto postup nezákonný, pretože

sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi bola takáto povinnosť uložená v rozpore

so zákonom...

Je jednoznačné, že osoba sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu bola využitá

OR PZ B., OP B. a GP SR výlučne na konvalidáciu pochybení pri realizácii prehliadky dňa

18. februára 2009. Sťažovateľ opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že OR PZ B., OP B. a GP

SR nerešpektovali výrok skoršieho nálezu Ústavného súdu.

Sťažovateľ namieta, že orgány činné v trestnom konaní realizovaním dožiadania

Štátneho zastupiteľstva vo V., pod číslom 608 St 1/08w zo dňa 14. apríla 2011

prostredníctvom konania a samostatnej žiadosti o vydanie vecí (nezákonne zaistených)

konali nad rámec ustanovení . Na základe tejto skutočnosti boli úkony

realizované orgánmi činnými v trestnom konaní v rozpore s článkom 13 , v dôsledku

čoho neboli zachované a rešpektované sťažovateľove práva garantované ...

... Porušenie článku 16 ods. 1 nastalo postupom vyšetrovateľky OR PZ B.

tým, že po tom ako boli právnemu zástupcovi sťažovateľa vrátené veci, bol tento ihneď

ústne vyzvaný na vydanie vecí pod hrozbou odňatia veci. Takýmto postupom bolo

zasiahnuté aj do osobnej integrity sťažovateľa.

K porušeniu chránených práv sťažovateľa na nedotknuteľnosť osoby došlo

aj tým, že mu nebola poskytnutá možnosť v dostatočnej miere disponovať s uvádzanými

predmetmi a opätovne bolo zasiahnuté do jeho súkromia...

Vyšetrovateľka OR PZ B. vykonala zásah do integrity sťažovateľa nad rámec právnej

úpravy Slovenskej republiky, keď neposkytla právnemu zástupcovi sťažovateľovi

v dostatočnej miere právo na súkromie a efektívne vykonávanie práva na obhajobu.

Právny zástupca sťažovateľa pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty nesmel

opustiť priestory OP B. a nemal tak inú možnosť, ako len strpieť úkony zo strany OR PZ B.

a OP B., t. j. nebol mu poskytnutý žiaden priestor na oboznámenie klienta so stavom vo veci

a môcť sa tak aktívne brániť voči úkonom orgánov činných v trestnom konaní a efektívne

vykonávať práva sťažovateľa na obhajobu...

, 4 a 5

... Tým, že orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o udelení plnomocenstva

právnemu zástupcovi sťažovateľovi, nemohli odňať vec bez toho, aby si preverili zákonnú

prekážku vydania veci, ktorou je oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti definovanej v § 89

ods. 2 , čím nekonali v rozsahu a v medziach ustanovených zákonom.

Právnemu zástupcovi sťažovateľa nemohli byť veci odňaté, nakoľko právny zástupca

sťažovateľa nebol sťažovateľom oslobodený od zákonnej povinnosti mlčanlivosti

vyplývajúcej z § 23 ods. 1 Zákona o advokácii, čím orgány činné v trestnom konaní konali

v rozpore so zákonom...

Nakoľko neupravuje možnosť opätovného zaistenia vecí

bezprostredne pri postupe podľa veta prvá ani o opätovnom

získaní vecí pôvodne nezákonne zistených, samotné opätovné vydanie vecí je konaním

orgánov činných v trestnom konaní nad rámec ustanovení zákona a v jeho rozpore.

Podľa názoru sťažovateľa opätovným zaistením predmetov vo výlučnom vlastníctve

sťažovateľa a zamedzením výkonu jeho vlastníckeho práva došlo k opätovnému zásahu

do základného práva sťažovateľa vlastniť majetok...

Úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, ktoré podľa názoru sťažovateľa

nespĺňajú kritériá legality, legitimity a proporcionality, došlo k zásahu do pokojného

užívania majetku sťažovateľa. Úkony orgánov činných v trestnom konaní, ktoré

nerešpektovali potrebu garancií procesnej povahy spôsobili porušenie „práva na ochranu“

sťažovateľa vyplývajúce z článku 20 ods. 1 .

Je neprípustné, aby sa voči osobe advokáta pre výkon právneho zastúpenia klienta

v právnom štáte používala hrozba donucovacích prostriedkov a disciplinárnych opatrení...

a 2

... Orgány činné v trestnom konaní svojim postupom zasiahli do nerušeného výkonu

ústavného práva sťažovateľa na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných

správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, keďže bezprostredne po vrátení

predmetov právnemu zástupcovi sťažovateľa, bol právny zástupca sťažovateľa vyzvaný na

ich opätovné vydanie. Je nepochybné, že právny zástupca sťažovateľa mal po prevzatí

vrátených vecí v mene sťažovateľa veci u seba oprávnene a pri sebe na základe udelenej

plnej moci.

Zásahom orgánov činných v trestnom konaní, ktorými bol právny zástupca

sťažovateľa ústne vyzvaný na vydanie oprávnene držaných vecí, došlo k priamemu

porušeniu ústavného práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných

správ a iných písomností a ochranu osobných údajov, nakoľko obsah vydaných vecí

preukázateľne pozostával okrem iného aj z písomnosti a e-mailovej korešpondencie

súkromnej povahy...

článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie

Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. )

... Vzhľadom na skutočnosť, že obsahom vydávaných vecí patriacich do výlučného

vlastníctva sťažovateľa boli okrem iného aj písomnosti súkromnoprávnej povahy, súkromná

korešpondencia, ako aj korešpondencia sťažovateľa so svojim právnym zástupcom, je

dôvodné považovať postup orgánov činných v trestnom konaní za zásah do práva

sťažovateľa na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života a samotnej

korešpondencie...

Realizovaním nových úkonov zo strany orgánov činných v trestnom konaní

v rovnakej veci a s rovnakým cieľom pod reálne existujúcou bezprostrednou hrozbou

okamžitého odovzdania opätovne zaistených vecí rakúskym orgánom a vzniku ujmy na

právach sťažovateľa, bola sťažovateľovi odňatá možnosť domáhať sa akýchkoľvek ďalších

účinných právnych prostriedkoch nápravy podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

a

... Sťažovateľovo právo na inú právnu ochranu bolo porušené viacerými spôsobmi

a to najmä:

i) porušenie princípu právnej istoty;

ii) právo na konanie v materinskom jazyku;

iii) právo na zastúpenie advokátom;

iv) právo na konanie bez zbytočných prieťahov;

v) inými formálnymi pochybeniami.

ad i)

Ústavný súd svojím nálezom zakázal GP SR porušovať právo sťažovateľa na

majetok. GP SR napriek tomu prijala opätovné dožiadanie rakúskej strany, ktoré sledovalo

jediný cieľ nápravu pochybení pri prehliadke a opätovné zaistenie predmetov...

Prehliadka iných priestorov je neopakovateľným úkonom podľa .

Pokiaľ bola prehliadka kancelárie sťažovateľa a jeho trezoru vyhlásená za nezákonnú ako

celok, na všetky pri tejto prehliadke získané informácie a dôkazy nie je možné prihliadať.

Sťažovateľ v tejto súvislosti opätovne poukazuje na skutočnosť, že mu neboli vrátené všetky

zaistené veci a ani kópie týchto predmetov a nález Ústavného súdu tak nebol rešpektovaný...

ad ii)

Sťažovateľ je štátnym občanom Rakúska. OR PZ B. a OP B. nepovažovali za

potrebné pri rozhodnutiach, ktoré sa bezprostredne týkali práv a povinností sťažovateľa

zabezpečiť preklad rozhodnutí do nemeckého jazyka.

ad iii)

... Tým, že orgány činné v trestnom konaní mali vedomosť o udelení plnomocenstva

právnemu zástupcovi sťažovateľovi, nemohli takejto osobe odňať vec bez toho, aby si

preverili zákonnú prekážku vydania veci, ktorou je oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti

definovanej v , čím nekonali v rozsahu a v medziach

ustanovených zákonom...

Postupom orgánov činných v trestnom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na inú právnu ochranu garantovaného článkom 46 a nebola dodržaná

rovnováha medzi právom sťažovateľa na inú právnu ochranu (právo na obhajobu)

a spôsobom a formou realizovania trestnoprávnych prostriedkov, ktorými štát disponuje pri

plnení legitímneho cieľa.

ad iv)

... Dožiadanie Štátneho zastupiteľstva vo V. je zo 14. apríla 2011. Z vyšetrovacieho

spisu je zrejmé, že prokurátorka OP B. uložila prípisom z 16. mája 2011 vyšetrovateľke OR

PZ B. zabezpečiť vrátenie predmetov sťažovateľovi.

Napriek tomu, že osoba vtedajšieho právneho zástupcu sťažovateľa bola tak OP B.

ako aj OR PZ B. známa, bola osoba sťažovateľa lustrovaná pomocou Interpolu.

Po takmer 4 mesiacoch od vydania príkazu na vrátenie vecí požiadala prokurátorka

predchádzajúceho právneho zástupcu sťažovateľa o predloženie plnej moci na prebratie

predmetov. Po bezprostrednom predložení novej plnej moci prokurátorka prisľúbila

realizáciu vrátenia predmetov, po svojom návrate z dovolenky, pričom informácia o jej

dovolenke nebola pravdivá.

Ďalšia komunikácia prebehla v októbri 2011, pričom prokurátorka oznámila

odstúpenie požiadavky sťažovateľa rakúskej strane prostredníctvom E...

Následne po ďalších 4 mesiacoch prokurátorka oznámila sťažovateľovi, že jeho

požiadavka z 10. októbra 2011 ide nad rámec nálezu Ústavného súdu.

Po právoplatnosti uznesenia o vydaní predmetov bolo pristúpené k ich vráteniu

a následnému opätovnému zaisteniu.

S prihliadnutím na postup OR PZ B., OP B. a GP SR je nepochybné, že ich postup

nesmeroval k rešpektovaniu nálezu ústavného súdu, ale výlučne ku náprave pochybení pri

prehliadke...

Prieťahy v konaní ďalej pretrvávali. Konečné rozhodnutie námestníka GP SR bolo

sťažovateľovi doručené až v januári 2013. Sťažovateľovi doposiaľ nebolo doručené

vyrozumenie o odovzdaní vecí dožadujúcemu rakúskemu orgánu, hoci emailom zo dňa

5. júna 2012 informovala prokurátorka medzinárodného odboru GP SR rakúskeho

prokurátora o možnosti prevzatia zaistených predmetov...

Neexistuje žiadne akceptovateľné vysvetlenie preto, aby úkon právnej pomoci podľa

týkajúci sa jasne vymedzených predmetov, osoby so známou

adresou a známym právnym zástupcom, trval aj s rozhodovacím procesom príslušných

prokurátorov vrátane zastupujúceho námestníka GP SR 21 mesiacov.

ad v)

Sťažovateľ v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že zápisnica o vydaní veci

neobsahuje údaje o orgáne, ktorý vyzval právneho zástupcu sťažovateľa na vydanie veci,

o osobe, ktorá v mene tohto orgánu koná, spôsobe akým spôsobom bol právny zástupca

sťažovateľa vyzvaný na vydanie vecí a ani mieste tohto úkonu. Zápisnica neobsahuje

poučenie o prípadnom opravnom prostriedku, právny zástupca sťažovateľa nebol poučený

ani len ústne...

Ďalej sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že i keď nepredpisuje

písomnú formu výzvy na vydanie veci, ústna výzva sa zásadne používa len v prípadoch,

ktoré neznesú odklad. O takúto situáciu dňa 7. marca 2012 bez akýchkoľvek pochybností

nemohlo ísť. Dožiadanie smerovalo na veci, osoba právneho zástupcu bola tak

vyšetrovateľke ako aj dozorujúcej prokurátorke známa, nemohol byť preto problém uvedenú

výzvu vypracovať aj v písomnej podobe...

... sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a následne prijal nasledovný nález:

„Postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní V/3 Gn 71/08,

postupom Krajskej prokuratúry v B. v konaní , postupom Okresnej prokuratúry

B. v konaní a postupom Okresného riaditeľstva policajného zboru B., číslo

konania: ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011, boli porušené základné práva S. V.

podľa článku 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, 3 a 4 (právo na ukladanie

povinností na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd)

podľa článku 16 ods. 1 (nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia)

podľa článku 20 ods. 1, 4 a 5 (právo vlastniť majetok, právo na ochranu

majetku a právo pokojného užívania majetku)

podľa článku 22 ods. 1 a 2 (listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných

správ, nedotknuteľnosť privátnej korešpondencie)

podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv

(právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie)

podľa článku 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských práv

(právo na účinné prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia

dopustili osoby pri plnení úradných povinností)

a podľa článku 46 a článku 48 ods. 2 (právo na súdnu a inú právnu

ochranu, na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na vyjadrenie sa ku

všetkým vykonávaným dôkazom).

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, Okresnej prokuratúre B. a Okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru Slovenskej republiky B. sa prikazuje, aby obnovili stav pred

porušením základných práv a slobôd a to predovšetkým, aby boli sťažovateľovi vrátené

nielen predmety uvedené v zápisnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej

republiky B. o vydaní veci zo dňa 7. marca 2012 ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011,ale i

predmety uvedené v zápisniciach o prehliadke zo dňa 18. februára 2009 s č. p. ORP-V-11-

1/2009-I-JKP a ORP-V-11-2/2009-I-JKP.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť sťažovateľovi trovy

konania a to do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach.

Podľa , 3 a 4 medze základných práv a slobôd možno upraviť

za podmienok ustanovených touto len zákonom. Zákonné obmedzenia základných

práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené

podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu

a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený účel.

Podľa nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa , 4 a 5 každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie alebo nútené

obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva možno

dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo

z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre

bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Podmienky ustanoví zákon.

Podľa a 2 listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ

a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú. Nikto nesmie porušiť listové

tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí,

alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví

zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným

podobným zariadením.

Ochrana sa vzťahuje na správy súkromného, ako aj verejného charakteru, správy

obchodné či politické. Predmetom ochrany sú správy zasielané akýmkoľvek spôsobom:

v uzavretom liste alebo inej písomnosti, dopravované poštou alebo iným dopravným

zariadením, príp. aj kuriérom. Podľa súčasnej právnej úpravy možno tajomstvo

prepravovaných správ obmedziť len v súvislosti s trestným stíhaním. Ak je na objasnenie

skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených

telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného, alebo sú mu

určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor a vyšetrovateľ, aby mu

ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či

orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky a podrobnosti o

súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 8 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať okrem prípadov, keď je to v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

III.

1. K postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom

pod sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011

Sťažovateľ namietal porušenie svojich označených práv postupom Okresného

riaditeľstva Policajného zboru B. v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-BAI-OKP-DOZ-

171/2011 a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. .

Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak ... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného , môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu

právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická

osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi

orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného základného práva

alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd poznamenáva, že tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na postup

a rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu, čo konštatoval už aj vo svojej skoršej

judikatúre (napr. ).

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je príslušný na preskúmanie postupu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru B. v zmysle namietaného porušenia označeného práva, pretože sťažovateľ mal

k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý mu zákon poskytuje na ochranu jeho práv

a na použitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Takýmto

právnym prostriedkom bola sťažnosť podľa príslušných ustanovení .

Sťažovateľ napokon tak aj postupoval a o tomto postupe a rozhodnutí rozhodovala okresná

prokuratúra. Právomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti teda v tomto prípade

(vzhľadom na princíp subsidiarity) vylučuje právomoc ústavného súdu, a preto ústavný súd

časť sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd

postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

2. K postupu Okresnej prokuratúry B. v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pn

16/2009 a postupu Krajskej prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Kn

6/2009

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (

).

Ústavný súd z textu samotnej sťažnosti a z priloženého spisového materiálu zistil, že

1. uznesenie okresnej prokuratúry č. k. -45 z 27. februára 2012 bolo

sťažovateľovi, resp. právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 6. marca 2012,

2. rozhodnutie krajskej prokuratúry č. k. -37 z 11. mája 2012 bolo

sťažovateľovi, resp. právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené 25. mája 2012.

Obidve rozhodnutia nadobudli právoplatnosť ich doručením, pretože nebolo možné

proti nim podať riadny opravný prostriedok.

Z uvedeného vyplýva, že od 6. marca 2012, keď bolo sťažovateľovi, resp. právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené uznesenie Okresnej prokuratúry B. č. k. -45,

a od 25. mája 2012, keď bolo sťažovateľovi, resp. právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručené rozhodnutie Krajskej prokuratúry v B. č. k. -37, do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 12. marca 2013, uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi vo vzťahu k tej

časti sťažnosti, ktorou namieta postup okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a postup krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. ,

uplynula lehota podľa , a preto sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti odmietol už na jej predbežnom prerokovaní ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2

).

3. K postupu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

V/3 Gn 71/08

Z vybavenia opakovaného podnetu generálnej prokuratúry č. k. -82

z 31. decembra 2012 (doručeného 24. januára 2013) vyplýva:

«V opakovanom podnete zároveň žiadate preskúmať vybavenie predchádzajúcich

podnetov z 31. 5. 2012 a 12. 6. 2012, ktoré boli odložené ako nedôvodné listom riaditeľa

medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 10. augusta 2012.

Vaša sťažnosť ohľadne absencie odpovede na Váš list zo 7. 6. 2011, v ktorom ste

vystupoval ako právny zástupca dotknutej právnickej osoby M., nie p. S. V., bola

identifikovaná ako pochybenie príslušného prokurátora a bola zjednaná náprava.

Predmetom preskúmania má byť postup príslušných orgánov v súvislosti s výkonom

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) zo dňa 7. 12. 2010 sp. zn.

(ďalej len Nález) ako aj postup príslušných orgánov Slovenskej republiky

v súvislosti s realizáciou dožiadania Štátneho zastupiteľstva V. sp. zn. 608 St 1/08w zo 14.

4. 2011...

Z obsahu opakovaného podnetu vyplýva, že považujete postup horeuvedených

dotknutých orgánov za nezákonný a vybavenie Vašich pôvodných podaní (31. 5. 2012

a 12. 6. 2012) riaditeľom medzinárodného odboru za vecne nesprávne z dôvodov:

- prieťahy v konaní

- vrátenie predmetov, rozsah vrátených vecí

- opätovné zaistenie predmetov

- prípustnosť realizácie dožiadania príslušných orgánov Rakúskej republiky

- vady zápisnice

- porušenie práva na konanie v materinskom jazyku

- porušenie práva na obhajobu

Prieťahy v konaní

Dĺžku konania v tejto veci podmienil neštandardný a najmä medzinárodnými

zmluvami nepredpokladaný stav...

O vrátenie vecí požiadala generálna prokuratúra rakúske orgány 9. februára 2011,

pričom o postupe generálnej prokuratúry bola súčasne vyrozumená A. Všetky úkony

následne vykonané generálnou prokuratúrou smerovali k bezodkladnej realizácii Nálezu US

SR. Chronologický postup je uvedený v liste riaditeľa medzinárodného odboru z 10. augusta

2012.

V Náleze ÚS SR ani v spisových materiáloch sa nenachádzala informácia o mieste

pobytu a doručovacej adrese sťažovateľa S. V. v Slovenskej republike. Príslušné orgány

prokuratúry primárne zisťovali jeho prípadnú doručovaciu adresu na území Slovenskej

republiky prostredníctvom orgánov a medzinárodných organizácií na to vecne príslušných.

Dôvodom tohto postupu bola skutočnosť, že na území Slovenskej republiky nebolo vedené

trestné konanie a preto absentoval právny základ na predvolanie osoby z územia cudzieho

štátu na vykonanie úkonu nariadeného Ústavným súdom SR. Dotknuté medzinárodné

zmluvy takúto situáciu nepredpokladajú a neupravujú. Postup formou zaslania poštou,

ktorý uvádzate vo svojom podaní s odkazom na použitie je

v predmetnom prípade v celom rozsahu neaplikovateľný, ustanovenie upravuje úplne inú

situáciu, predovšetkým ale ide o úpravu konania medzi príslušnými orgánmi cudzích štátov,

nie účastníkmi.

Dĺžku konania čiastočne ovplyvnila aj zmena právneho zástupcu p. S. V.

Vzhľadom na to, že nebola zistená doručovacia adresa na území Slovenskej republiky

a osoba S. V. vyjadrila relevantným, právne akceptovateľným spôsobom vôľu byť pre tento

úkon zastúpená právnym zástupcom, bol príslušnými orgánmi Slovenskej republiky zvolený

postup vrátenia veci na to splnomocnenému právnemu zástupcovi...

V súvislosti s dĺžkou trvania realizácie dožiadania Štátneho zastupiteľstva V. sp. zn.

zo 14. 4. 2011, poukazujem na existujúce platné a účinné bilaterálne

a multilaterálne medzinárodné zmluvy, (napr. Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných

veciach medzi členskými štátmi EÚ ozn. MZV SR č. ) obsahujúce ustanovenia

(napr. čl. 4, ods. 2, cit. Dohovoru), na základe ktorých bolo dožiadanie vykonané. Tieto

stanovujú pozitívnu povinnosť dožiadaného štátu konať čo najskôr za dodržania postupov

a lehôt určených dožadujúcim štátom v zmysle jeho právneho poriadku. Pri žiadostiach

o maximálne urýchlenie sa obvykle jedná o vykonávanie právnej pomoci vo veciach, kde

obvineným osobám je obmedzená osobná sloboda pod. V dožiadaní v tejto súvislosti neboli

uvedené žiadne zákonné lehoty a iné limity podľa práva dožadujúceho štátu, preto lehota

realizácie dožiadania bola vo výlučnej dispozícii dožiadaného štátu, Slovenskej republiky,

v rámci možností jeho justičných orgánov.

Zdôrazňujem, že vykonávanie právnej pomoci je osobitné konanie predstavujúce

výkon úkonov na základe sekundárneho prenosu jurisdikcie dožadujúceho štátu a žiadny

medzinárodný dokument nestanovuje preferenciu realizácie dožiadania pred vnútroštátnym

výkonom práva.

Lehota na vybavenie Vášho prvého podnetu bola zákonným spôsobom predĺžená...

Vrátenie predmetov, rozsah vrátených vecí

... Vzhľadom na to, že ÚS SR v Náleze nešpecifikoval, ktoré zo zaistených predmetov

možno označiť ako výlučné vlastníctvo S. V. v zmysle citovaného ustanovenia (prevažne

bola zaistená dokumentácia firmy M.) a generálna prokuratúra nemala záujem na

predlžovaní konania dokazovaním tejto skutočnosti, preskúmaním spisového materiálu

v predmetnej veci ustálila zo sťažnosti podanej sťažovateľom na ÚS SR, ako i z jeho

viacerých podaní adresovaných orgánom prokuratúry, že zo zaistených vecí považuje

dotknutá osoba za svoje výlučné vlastníctvo:

1. CD-R80TDK „MEL AGREEMENTS ETC“

2. CD-R SUPER AZO „MEL DIVISE CORPORATE DOCUMENTS“

3. DVD + R FUJIFILM „ARCHIV 2005-2008“

4. DVD + R VERBATIM „OUTLOOK BACK UP“

5. USB kľúč APACER 4 GB, čiernej farby

6. USB kľúč APPLEBY, fialovej farby.

Uvedené veci boli v súlade s vôľou p. S. V. vrátené splnomocnenému právnemu

zástupcovi.

V prípade, že pán S. V. relevantným spôsobom preukáže vlastnícky vzťah k iným

veciam zaisteným pri prehliadke iných priestorov v užívaní spoločnosťou M. (zápisnica

z 18. 2. 2009 sp. zn. ORP-V-11-2/2009-I-JKP) a v trezore, ku ktorému v čase vykonania

prehliadky disponovala táto spoločnosť vlastníckym právom, budú mu samozrejme

dodatočne vrátené...

Úkon vrátenia vecí sa realizoval cestou splnomocnenca v súlade s vôľou p. S. V.

vyjadrenou v splnomocnení zo dňa 12. 9. 2011, obsahom ktorého bolo okrem iného aj

splnomocnenie na prevzatie všetkých protiprávne zaistených vecí prehliadkou dňa

18. 2. 2009 a na všetky s tým súvisiace úkony. Vychádzajúc z rozsahu udelenej plnej moci,

mám za to, že úkonu prevzatia vecí sa p. S. V. nemal záujem zúčastniť. Ako splnomocnenec

p. S. V. ste boli o všetkých úkonoch súvisiacich s vrátením vecí informovaný písomne aj

ústne a je nepochybné, že sa v prípade záujmu p. S. V. osobne sa na úkone vrátenia vecí

zúčastniť, by takejto žiadosti bolo zo strany konajúcich orgánov v plnom rozsahu

vyhovené...

Opätovné zaistenie predmetov

Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie bolo vykonané na základe dožiadania

Štátneho zastupiteľstva V. sp. zn. w zo 14. 4. 2011...

Vzhľadom na to, že realizáciou povinnosti špecifikovanej v Náleze ÚS SR, bol

odstránený protiprávny stav, príslušné orgány neidentifikovali podmienky, ktoré by bránili

vykonaniu dožiadania rakúskych orgánov.

Vo vzťahu k zákonnosti uznesenia o vrátení veci vydaného vyšetrovateľom Oddelenia

ekonomickej kriminality, Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru zo dňa 1. 2. 29012 č. k. ORP-BAI-OKP-DOZ-171/2011, rozhodnutia prokurátorky

Okresnej prokuratúry B. zo dňa 27. 2. 2012 sp. zn. -45, ktorým bola sťažnosť

proti citovanému uzneseniu vyšetrovateľa zamietnutá podľa § 193 ods. 1 písmeno c) Tr.

por. ako nedôvodná, som sa stotožnil so závermi uvedenými v liste riaditeľa

medzinárodného odboru z 10. 8. 2012, že sú v súlade so zákonom.

Príslušné orgány Slovenskej republiky oprávnené vykonávať právnu pomoc

neskúmajú dôkazný stav v trestnej veci vedenej na území cudzieho štátu, na základe ktorého

je žiadané o vykonanie úkonov právnej pomoci. Platí vyvrátiteľná domnienka zákonnosti,

ako aj dodržania zásady primeranosti.

Prípustnosť realizácie dožiadania príslušných orgánov Rakúskej republiky

Vykonanie dožiadania Štátneho zastupiteľstva V. sp. zn. zo dňa 14. 4.

2011 bolo samostatným konaním zabezpečujúcim zaistenie špecifikovaných vecí dôležitých

pre trestné konanie. Tieto veci mal v čase realizácie dožiadania pri sebe Mgr. J. W., preto

bol v zmysle ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (§ 89 ods. 1 Trestného

poriadku) vyzvaný na ich vydanie.

V predmetnom prípade príslušné orgány Slovenskej republiky na základe dožiadania

cudzieho štátu, osobitným konaním predstavujúcim vykonanie žiadaných úkonov,

realizovali právnu pomoc vyzvaním osoby, ktorá mala predmety, špecifikované v dožiadaní

pri sebe, aby ich vydala. Povinnosť vydať veci dôležité pre trestné konanie sa týka

kohokoľvek, kto má vec pri sebe. Vzťah osoby k veci (vlastník, držiteľ, nálezca, páchateľ...)

je irelevantný.

Vrátenie predmetov v súlade s Nálezom ÚS SR, predchádzalo realizácii právnej

pomoci a predstavovalo samostatný úkon. Podľa Nálezu ÚS SR bolo potrebné zaistené veci

vrátiť, aby bola zabezpečená náprava protiprávneho stavu...

Vady zápisnice

Po preskúmaní zápisnice o vydaní veci zo dňa 7. 3. 2012 č. k.: ORP-BAI-OKP-DOZ-

171/2011 som sa stotožnil so závermi uvedenými v liste riaditeľa medzinárodného odboru

z 10. 8. 2012, že Vaše námietky sú nedôvodné a zápisnica bola vyhotovená v súlade

so zákonom.

Porušenie práva na konanie v materinskom jazyku

Úkon vrátenia vecí podľa Nálezu ÚS SR, bol na základe vôle písomne vyjadrenej S.

V. realizovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorý ovláda slovenský jazyk

slovom aj písmom.

Úkon právnej pomoci, o vykonanie ktorého žiadala rakúska strana (zaistenie

a odovzdanie vecí dôležitých pre trestné konanie), bol realizovaný vo vzťahu k osobe, ktorá

mala veci dôležité pre trestné konanie pri sebe, Mgr. J. W. Uvedená osoba slovenčinu

ovláda rečou aj písmom...

Porušenie práva na obhajobu

Porušením práva na obhajobu označujete konanie prokurátorky, ktorá podľa Vášho

názoru nedostatočne preverila záujem p. S. V., osobne sa zúčastniť na úkone vrátenia vecí.

Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že prokurátorka preverovala záujem

dotknutej osoby zúčastniť sa na úkone. V rámci konania bolo predložené splnomocnenie

p. S. V. pre právneho zástupcu Mgr. J. W., na konkrétny úkon vrátenia vecí, jednoznačne

určujúce vôľu ohľadne účasti na úkone.

Predložené splnomocnenie ani v ňom prejavená vôľa dotknutej osoby nie sú

podnetom spochybňované...»

Z obsahu sťažnosti sa dá vyvodiť, že sťažovateľ predpokladá porušenie svojich

základných práv tým, že podľa jeho názoru generálna prokuratúra nerešpektovala nález

ústavného súdu č. k. -77 tým, že nevrátila všetky veci, ktoré sa počas

prehliadky nachádzali v trezore (a teda aj vecí, ku ktorým nijako nepreukázal vlastnícke

právo a ani sa ich vydania v predchádzajúcich podaniach nedomáhal), že úkon vrátenia vecí

bol realizovaný v slovenskom jazyku a že ihneď po vrátení vecí jeho právnemu zástupcovi

bol tento ústne vyzvaný na vydanie vecí na základe ďalšieho dožiadania Štátneho

zastupiteľstva vo V., pričom pred vrátením vecí uplynula podľa názoru sťažovateľa

neprimerane dlhá doba.

Ústavný súd po preskúmaní vybavenia opakovaného podnetu generálnej prokuratúry

zistil, že táto dala odpovede na najdôležitejšie argumenty sťažovateľa v danej veci, a preto

ho nemožno považovať za arbitrárny.

V zmysle ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Z citovaného článku vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je preskúmavanie

zákonnosti, ale preskúmavanie ústavnosti rozhodnutí, t. j. ústavný súd sa zameriava len

porušovanie ľudských práv a základných slobôd, ktoré je nezlučiteľné s ustanoveniami

a ďalších prameňov práva, ktorými je ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti

viazaný. Z už uvedeného teda vyplýva, že nie každé porušenie zákonnosti je zároveň aj

porušením ústavnosti.

V súvislosti s namietaným porušením článkov označených sťažovateľom

odkazuje ústavný súd na závery vybavenia opakovaného podnetu generálnej prokuratúry

č. k. -82 z 31. decembra 2012.

Ústavný súd preskúmal napadnuté stanovisko generálnej prokuratúry, avšak nezistil,

že by účinky výkonu jeho odvolacej právomoci boli nezlučiteľné so zásadou spravodlivého

procesu a základným právom účastníka konania na ochranu. Ústavný súd zistil, že

napadnuté stanovisko generálnej prokuratúry obsahuje dostatok skutkových a právnych

záverov, pričom výklad právnych predpisov a závery z nich odvodené nie sú svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

Na posúdenie ústavnosti vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého stanoviska považoval

ústavný súd za kľúčové zistenie, či spôsob, ktorým generálna prokuratúra zdôvodnila svoje

rozhodnutie, je ústavne konformný. Inými slovami, ústavný súd zisťoval, či spôsob výkladu

príslušných zákonných ustanovení vzhľadom na zistený skutkový stav nie je svojvoľný

(arbitrárny) alebo ústavne neudržateľný pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní

obsahu aplikovanej právnej úpravy. Ústavný súd sa síce stotožnil s právnym názorom

sťažovateľa, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie

stanoviska generálnej prokuratúry, avšak toto právo neznamená, že na každý argument

sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď, pretože nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov. Preto odôvodnenie stanoviska, ktoré objasní jeho skutkový a právny

základ, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka (napr. , , , ). Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba podľa názoru ústavného súdu posudzovať vždy

so zreteľom na konkrétny prípad.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom generálnej prokuratúry nestotožnil

(a v dôsledku toho ani s jeho stanoviskom), nepostačuje na prijatie záveru o jeho zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatoval, že

namietaným vybavením opakovaného podnetu nedošlo k porušeniu sťažovateľom

označených základných práv podľa a práva podľa dohovoru, a preto v tejto časti

podľa sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

na ochranu ústavnosti uplatnených sťažovateľom už nemal dôvod rozhodovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2013