Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 270/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa o sťažnosti Z. S., a M. S. – MS SOFT, zastúpených advokátom

Mgr. Martinom Dikošom, Advokátska kancelária JUDr. Igor Müller & Mgr. Martin Dikoš,

s. r. o., Tolstého 20, Žilina, ktorou Z. S. namieta

- porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície Martin v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011,

príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov č. k.

-12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k.

-15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu

Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012

a M. S. – MS SOFT namieta

- porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 20 ods. 1 a čl. 22 ods. 1

a práv podľa a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície Martin v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011,

príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov č. k.

-12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k.

-15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu

Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012, takto

rozhodol:

1. Základné práva Z. S. podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície

Martin v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora

Okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov č. k. -12 z 15.

februára 2012, vybavením podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k. -15

z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry

v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012, a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. -11

zo 17. decembra 2012 p o r u š e n é n e b o l i .

2. Základné práva M. S. podľa , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru

kriminálnej polície Martin v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011,

príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov č. k.

-12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k.

-15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu

Krajskej prokuratúry v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012 p o r u š e n é

n e b o l i .

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-31 zo 16. mája 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Z. S. (ďalej aj „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Martin (ďalej aj „okresné riaditeľstvo PZ“)

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora Okresnej

prokuratúry Martin (ďalej aj „okresná prokuratúra“) na vydanie počítačových údajov č. k.

-12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu okresnej prokuratúry č. k.

-15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu

Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej aj „krajská prokuratúra“) č. k. -11

zo 17. decembra 2012

a M. S. (ďalej len „sťažovateľ“, spolu len „sťažovatelia“) vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a a práv

podľa čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora okresnej prokuratúry na vydanie

počítačových údajov č. k. -12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu okresnej

prokuratúry č. k. -15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení

opakovaného podnetu krajskej prokuratúry č. k. -11 zo 17. decembra 2012.

Sťažovatelia v sťažnosti najmä uviedli:

«Dňa 15. 12. 2012 bolo v mieste prevádzky živnostenskej činnosti sťažovateľky

s obchodným názvom Z. S. – NIPA príslušníkmi Policajného zboru na základe príkazu č. k.

-12 na vydanie počítačových údajov vydaného 15. 02. 2012 prokurátorom

vykonané zaistenie vecí. ...

Odvolávajúc sa na príkaz prokurátora zasahujúci príslušníci OČTK odňali

sťažovateľke a sťažovateľovi päť osobných počítačov a jeden server obsahujúcich vo

svojom vnútornom počítačovom vybavení údaje /znázornenia faktov, informácii alebo

pojmov vo forme, ktorá je vhodná na spracovanie v počítačovom systéme/ (ďalej v texte aj

ako „počítačové vybavenie“) o klientoch sťažovateľky a sťažovateľa – vykonávajúcich

vedenie účtovníctva i súkromné informácie o ich osobách z ich súkromného a rodinného

života, ktoré s predmetnou právnou vecou, na ktorú bol vydaný príkaz prokurátora (trestná

vec zločinu skrátenia dane a poistného podľa ust. , ),

nijako vecne ani personálne nesúviseli. ...

Zasahujúci príslušníci OČTK zaistili sťažovateľke počítačové vybavenie bez toho,

aby údaje na nosičoch skopírovali, ako i bez zisťovania vlastníckeho práva k zaisteným

veciam. Svojím postupom znemožnili výkon podnikateľskej činnosti sťažovateľov, ktorí

používali danú IT technológiu na výkon svojej činnosti. Všetok hardware patril

sťažovateľovi.

V zmysle obsahu príkazu a obsahu ustanovenia boli

príslušníci OČTK oprávnení výlučne na vydanie počítačových údajov, pretože je to

nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie v trestnej veci obv. P.

B. a spol. pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Trestného

zákona, a to daňového subjektu VEPIR, s. r. o., ktorého účtovníctvo mala podľa tvrdenia

obvineného M. M. viesť sťažovateľka. V zmysle vyhotovenej zápisnice o vydaní veci zo dňa

15. 02. 2012 bolo príslušníkom OČTK vydaných 5 počítačov, 1 server a 3 CD nosiče.

Príslušníci OČTK podľa toho, čo je uvedené v zápisnici o vydaní veci zo dňa 15. 02. 2012

postupovali podľa príkazu prokurátora, čiže nešlo o postup podľa ust. § 89 Trestného

poriadku a ust. . Príslušníci OČTK mali požadovať len

vydanie počítačových údajov týkajúcich sa spoločnosti VEPIR, s. r. o., teda len údajov,

ktoré sa vzťahovali k trestnému stíhaniu v predmetnej právnej veci a nie všetkých údajov,

ktoré sa na pevnom disku osobných počítačov nachádzali a rozhodne nemohli odňať veci

samotné (počítačové vybavenie - hardware). Pričom poukazujeme na to, že sťažovateľka

dokonca upovedomovala príslušníkov OČTK o tom, že počítače sú zaheslované, ktorú

informáciu mala od sťažovateľa. Teda príslušníci OČTK vôbec nebrali zreteľ na to, že

počítačové vybavenie vydané sťažovateľkou, ktoré požadovali vydať, nie je jej vlastníctvom.

Vzhľadom na to dávame do pozornosti nesprávnosť príkazu prokurátora, a to v časti

týkajúcej sa miesta vydania počítačových údajov, do ktorého spadali všetky miesta, kde sa

nachádzajú akékoľvek počítače a dátové nosiče, ku ktorým mala sťažovateľka dispozíciu.

Na predmetom počítačovom vybavení sa nachádzali údaje klientov sťažovateľov, ktoré

rozhodne nijakým spôsobom objektívne nesúviseli a ani objektívne nemôžu súvisieť

s trestným stíhaním v predmetnej právnej vec. V tejto súvislosti poukazujeme na zmluvy

o poskytovaní služieb uzatvárané medzi sťažovateľkou a jej klientmi, v ktorých čl. III. bod 6.

sa zmluvné strany zaväzujú najneskôr pri ukončení zmluvy vrátiť si navzájom všetky

písomnosti, ktoré si poskytli a zároveň zachovať mlčanlivosť o údajoch a skutočnostiach,

ktoré sa dozvedeli v súvislosti so zmluvou. ...

Vyššie uvedeným postupom príslušníkov OČTK došlo ku konaniu, ktorým sa údaje,

ktoré svojím obsahom nijako vecne a taktiež ani personálne nesúviseli s účelom trestného

konania v predmetnej právnej veci tak dostali do dispozičnej sféry tretích osôb, čo je

v rozpore so zákonom (ust. ) a taktiež príslušnými medzinárodnými

dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Príkaz okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov č. k.

-12 z 15. 02. 2012 je vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko tento príkaz

nespĺňa tiež ex lege určené náležitosti ( ), lebo v obsahu jeho ustanovení nie je

nijako vyjadrený resp. uvedený spôsob určenia ustanoveného času, po ktorý bude

uchovávanie údajov vykonávané a zákon takúto náležitosť v zmysle citovaného ust. § 90

ods. 2 vyžaduje, čo samo o sebe spôsobuje nezákonnosť zásahu OČTK. ...

... vzhľadom ku skutočnosti, že zasahujúci príslušníci boli sťažovateľkou upozornení,

že počítače potrebuje k svojej činnosti, terminovanej práci, je toto ich konanie contra legem

možné považovať za úmyselné.

Po zásahu dňa 15. 02. 2012 sme sa obrátili so sťažnosťou dňa 27. 02. 2012 na

Okresnú prokuratúru Martin, ktorá bola vyhodnotená ako podnet na preskúmanie

postupu príslušníkov PZ v zmysle a nasl. o prokuratúre...,

pričom dozorujúci prokurátor podnet vyhodnotil ako nedôvodný. Taktiež sme sa

so žiadosťou o preskúmanie postupu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin zo dňa

28. 02. 2012 obrátili na Krajskú prokuratúru v Žilne, ktorá bola v zmysle listu zo dňa

02. 03. 2012 vyhodnotená ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210

a postúpená dozorujúcemu prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin

Žiadosť nebola doposiaľ vybavená.

V zmysle uznesenia ORPZ Martin, OKP Martin ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011

zo dňa 29. 03. 2012 boli veci vydané dňa 15. 02. 2012 vrátené sťažovateľke, lebo pre ďalšie

konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie sú

pochybnosti o práve menovanej na tieto veci. Podľa odôvodnenia predmetného uznesenia

bola do konania pribratá znalecká organizácia. Znalcovi boli poskytnuté k vypracovaniu

znaleckého posudku všetky zaistené veci, ktoré dňa 22. 03. 2012 doručil späť

vyšetrovateľovi a oznámil mu, že tieto už pre znalecké skúmanie nebudú potrebné, nakoľko

údaje z nich má už prekopírované. Sme toho názoru, že vyhotovením kópií počítačových

údajov pri realizácii znaleckého skúmania, a to v intenciách príkazu prokurátora,

nepochybne došlo aj k zachyteniu údajov s vyšetrovanou vecou nijako nesúvisiacich, ktoré

sa takto stali súčasťou spisového materiálu trestného konania a budú uchovávané

pravdepodobne po dobu predpísanú pre archiváciu materiálov trestného konania.

Za účelom preskúmania zákonnosti vybavenia podnetu zo dňa 29. 02. 2012 sme v súlade

s ust. § 34 zákona o prokuratúre podali na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

opakovaný podnet, ktorý bol na vybavenie postúpený Krajskej prokuratúre v Žiline. Krajská

prokuratúra v Žiline v zmysle vyrozumenia o vybavení opakovaného podnetu zo dňa

17. 12. 2012, sp. zn. -11, nezdieľala naše výhrady, či pochybnosti o zákonnosti

predmetného príkazu prokurátora a postupu orgánov PZ pri jeho realizácii a z toho dôvodu

náš opakovaný podnet ako nedôvodný odložila. Prokurátor krajskej prokuratúry

vo vyrozumení poukázal na to, že sťažovateľka, ako vyzvaná osoba, na výzvu dobrovoľne

vydala viacero počítačov a nosičov, na ktorých sú zaznamenávané počítačové údaje, a

preto neobstojí naša argumentácia, že došlo k odňatiu počítačov. Ďalej uviedol, že z

ustanovenia vyplýva, že o úkonoch podľa až 92 sa

spisuje zápisnica. Pokiaľ v danom prípade vyhotovila konajúca vyšetrovateľka zápisnicu s

odkazom na , prokurátor považoval túto skutočnosť s

poukazom na obsah zápisnice len za formálny nedostatok. Podľa prokurátora predmetom

záujmu orgánov činných v trestnom konaní neboli počítače ako nosiče počítačových údajov,

ale výlučne len údaje v nich obsiahnuté. Naproti svojmu odôvodneniu, že sťažovateľka

počítače a nosiče vydala dobrovoľne, uvádza, že pri zaisťovaní vecí či počítačových údajov

v trestnom konaní nie je rozhodujúce, kto je ich vlastníkom a vyzvaná osoba, ktorá má

takéto veci či údaje v držbe je povinná ich vydať, z čoho vyplýva rozpornosť v odôvodnení

predmetného vyrozumenia, keď prokurátor na jednej strane poukazuje na dobrovoľné

konanie sťažovateľky a na druhej strane jej povinnosť uposlúchnuť výzvu orgánov činných

v trestnom konaní. Skutočnosť, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sa nestali údaje, ktoré

s predmetnou vecou nesúvisia, preukazoval tvrdením, že súvisiace dáta, ktoré sú na CD

nosiči priložené k znaleckému posudku majú cca 40 mega bajtov, t. j. tvoria len nepatrný

zlomok z celkového množstva počítačových údajov, pričom predmetom znaleckého

skúmania malo byť niekoľko tera bajtov dát. ...

Pri zabezpečení dôkazu OČTK odobratím celého počítačového vybavenia je dobré

mať na zreteli, že počítač ako zariadenie je vecou, na vydanie alebo odobratie ktorého musí

byť vydaný príkaz na vydanie alebo odňatie veci. Programové vybavenie počítača a dáta

obsahujú počítačové a prevádzkové údaje, ktoré sa môžu vydať len na základe príkazu

vydaného podľa ust. a následne pri dobrovoľnom nevydaní je

možné ich odňať v súlade s ust. . Osoba, voči ktorej úkon smeruje,

má právo vyjadriť svoje námietky v zápisnici. ...

Máme za to, že OČTK majú povinnosť postupovať v trestnom konaní spôsobom,

ktorý je v daných okolnostiach nevyhnutný za účelom realizácie sledovaného cieľa a

zároveň je taktiež v súlade so zákonom. Hromadné preverovanie súborov a dokumentov v

odňatom príslušenstve počítačového vybavenia sťažovateľov nie je vynaloženie adekvátneho

úsilia o selektovanie medzi jednotlivými údajmi potrebnými pre účely trestného konania a

inými údajmi, ktoré s predmetnou vecou nie len materiálne, ale ani personálne nijako

nesúvisia, a preto možno skonštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností svojím rozsahom

prekračuje zákonom prípustné medze. Tak vykonané zaistenie vecí, na ktoré sa nevzťahoval

príkaz prokurátora, ktoré obsahovali údaje, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti

sťažovateľky je kategorickým porušením príslušných právnych predpisov Slovenskej

republiky.»

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Základné právo Z. S. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a na ochranu osobných údajov podľa

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Martin v trestnom konaní vedenom pod

sp. zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Martin

na vydanie počítačových údajov č. k. -12 z 15. 02. 2012, vybavením podnetu

Okresnej prokuratúry Martin č. k. -15 z 29. 02. 2012 a vyrozumením

o vybavení opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry Žilina č. k. -11

z 17. 12. 2012 porušené boli.

Základné právo M. S. na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,

zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe podľa

Slovenskej republiky, základné právo vlastniť majetok zaručené v

Slovenskej republiky, právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a na ochranu osobných údajov podľa

a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva

Policajného zboru, odboru kriminálnej polície Martin v trestnom konaní vedenom pod sp.

zn. ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora Okresnej prokuratúry Martin

na vydanie počítačových údajov č. k. -12 z 15. 02. 2012, vybavením podnetu

Okresnej prokuratúry Martin č. k. -15 z 29. 02. 2012 a vyrozumením

o vybavení opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry Žilina č. k. -11

z 17. 12. 2012 porušené boli.

Príkaz prokurátora Okresnej prokuratúry Martin na vydanie počítačových údajov

č. k. -12 z 15. 02. 2012, vybavenie podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k.

-15 z 29. 02. 2012 a vyrozumenie o vybavení opakovaného podnetu Krajskej

prokuratúry Žilina č. k. -11 z 17. 12. 2012 zrušuje.

Okresnej prokuratúre Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajskej

prokuratúre Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. zakazuje pokračovať

v porušovaní základných práv sťažovateľov zaručených

a Listinou základných práv a slobôd a práva zaručeného Dohovorom o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.“

Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila okresná prokuratúra stanoviskom

z 28. júna 2013, v ktorom uviedla:

„Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú a na rozdiel od sťažovateľov nemám za to, že by

bol postup orgánov činných v trestnom konaní v rozpore so zákonom, resp. by nad mieru

prípustnú došlo ich konaním k zásahu do práv alebo slobôd sťažovateľov.

V konkrétnostiach uvádzam, že príkazom z 15. 02. 2012 pod sp. zn.

prokurátor okresnej prokuratúry podľa vydal príkaz, aby Z. S.

vydala na účely trestného konania počítačové údaje zo všetkých počítačov a údaje z iných

dátových nosičov nachádzajúcich sa v mieste prevádzky jej živnostenskej činnosti

s obchodným názvom Z. S. – NIPA..., ako aj v priestoroch patriacich k tomuto objektu, ako

aj z ďalších počítačov a dátových nosičov, ktoré má k dispozícii na inom mieste, pretože to

bolo nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie. Súčasne boli

podľa prevzatím týchto počítačových údajov poverená vyšetrovateľka

ORPZ Martin, Odbor kriminálnej polície, oddelenie ekonomickej kriminality, ktorá

vykonávala vyšetrovanie, spolu s príslušnými odbornými pracovníkmi Policajného zboru

SR, prípadne osobami vykonávajúcimi činnosť pre Policajný zbor SR.

Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj zápisnica o vydaní veci, z ktorej je zrejmé, že S.

bola príslušníkmi PZ vyzvaná, aby v zmysle vydala počítačové údaje zo

všetkých počítačov a údaje z iných dátových nosičov nachádzajúcich sa mieste prevádzky

jej živnostenskej činnosti s obchodným názvom Z. S. – NIPA..., a to na základe predmetného

príkazu prokurátora. Ako ďalej vyplýva z predmetnej zápisnice, S. po zákonnom poučení

dobrovoľne vydala viacero počítačov, CD nosiče a tiež server. Bolo teda slobodným

rozhodnutím sťažovateľky, že z jej strany došlo k vydaniu kompletných počítačov, čo bolo

určitým spôsobom aj odôvodniteľné, keďže bežný užívateľ počítača vo všeobecnosti

nerozlišuje jednotlivé komponenty počítača ako oddeliteľné časti.

Je tak zrejmé, že príslušníci PZ postupovali v súlade so zákonom a v zmysle

vydaného príkazu prokurátora, keď zaistili všetky počítače, CD nosiče a server

nachádzajúce sa na mieste opísanom v príkaze prokurátora, a ktoré im dobrovoľne vydala

sama sťažovateľka S. Pokiaľ došlo k vyhotoveniu zápisnice s odkazom na ustanovenie § 89

ods. 1 , uvedené treba považovať len za formálny nedostatok, keďže všetky ostatné

skutočnosti nasvedčujú tomu, že vyšetrovateľka postupovala v súlade s vydaným príkazom

prokurátora.

Je nutné poukázať na tú skutočnosť, že príslušníci PZ mali povinnosť zabezpečiť

všetky počítačové údaje zo všetkých dátových nosičov, pričom forma dátového nosiča nie je

rozhodujúca. Príslušníci, ktorí zaistenie vykonávali predsa nemohli s istotou na mieste

skonštatovať, že na žiadnom inom dátovom nosiči, ktoré S. dobrovoľne vydala, sa

nenachádzajú ďalšie potrebné údaje. Je vo všeobecnosti známe, že počítačové údaje môžu

byť ukladané priamo na server, ale aj výlučne do pamäte počítača, či na iné médium.

Pokiaľ sťažovatelia ďalej poukazujú na tú skutočnosť, že príkaz nespĺňa zákonom

stanovené náležitosti s poukazom na nevymedzenie času, k tomu je potrebné uviesť, že

právna úprava účinná od 01. 09. 2011 určenie času vyžaduje len pri príkaze podľa § 90

ods. 1 písm. a/ alebo písm. c/ , podľa ktorých ustanovení sa ale v danom prípade

nepostupovalo.

Konaním orgánom činných v trestnom konaní nedošlo k neoprávnenému

zhromažďovaniu, zverejňovaniu, či zneužívaniu osobných údajov tak ako to má na mysli

SR. Výkon oprávnení OČTK v trestnom konaní v súlade s

nemožno považovať za porušenie týchto práv. V danom prípade sa nejedná

o zhromažďovanie osobných údajov, keďže tieto boli vcelku uchované a v rovnakej dátovej

podobe vrátené. Naviac v danom prípade, ak by skúmaním došlo k zisteniu, že zaistené

údaje by obsahovali aj osobné údaje, bol by zvolený príslušný postup podľa

Taktiež k zaisteniu údajov došlo len na nevyhnutný čas potrebný pre zistenie sledovaného

cieľa a čo v najkratšom čase došlo k ich vráteniu.

Rovnako nemám za to, že by zásahom orgánov činných v trestnom konaní došlo

k neproporcionálnemu zásahu do práv a slobôd sťažovateľov, či porušeniu iných

garantovaných práv a slobôd. Je zrejmé, že pri zásahu došlo k stretu medzi právom

jednotlivca a právom štátu pri plnení legitímneho cieľa, no nemám zato, že by uvedený

zásah presahoval mieru prípustnú. Konaním orgánov činných v trestnom konaní došlo

k zákonnému zaisteniu počítačových dát, ktoré boli podrobené analýze príslušným znalcom

a po vyextrahovaní potrebných dát, tieto boli vrátené. Tvrdenie sťažovateľov, že došlo

k zachyteniu údajov, ktoré nesúvisia s prejednávanou trestnou vecou, nie je ničím

preukázaná domnienka sťažovateľov, ktorá sa nezakladá na pravde. Okrem toho treba

poukázať na tú skutočnosť, že zrejme oveľa väčší zásah do práv a slobôd sťažovateľ by

nastal v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní na mieste samom (s istotou niekoľko

dní vzhľadom na množstvo tam sa nachádzajúcich sa počítačových dát) prehľadávali dátové

nosiče a tak zadovážili hľadané informácie.

Z uvedeného potom treba zvolený postup považovať za najmiernejší prostriedok,

ktorým sa mohol dosiahnuť sledovaný cieľ.“

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline (ďalej len „krajské riaditeľstvo PZ“)

v stanovisku k prijatej sťažnosti uviedlo:

«Dňa 20. 9. 2011 bolo vyšetrovateľom OKP OR PZ Martin na základe podnetu

ÚBOK Stred, Banská Bystrica podľa začaté trestné

stíhanie vo veci pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného § 276 ods. 1, ods. 4

. Dňa 30. 11. 2011 bolo uznesením vyšetrovateľa Oddelenia ekonomickej

kriminality Odboru Kriminálnej polície OR PZ Martin podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku vznesené obvinenie M. M... a P. B... a to na tom skutkovom základe, že M. M. ako

konateľ daňového subjektu VEPIR, s. r. o... ako štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty

bol povinný podať v Martine na Daňovom úrade... daňové priznania k dani z pridanej

hodnoty...

... na základe údajov získaných zo systému medzinárodnej výmeny daňových

informácií VIES bolo správcom dane zistené, že daňovému subjektu vznikla daňová

povinnosť, nakoľko nadobudol tovar z iného členského štátu podľa § 11 Zákona o DPH,

taktiež pri predaji použitého tovaru – ojazdených vozidiel bola použitá osobitná úprava

uplatňovania dane pri použitom tovare uvedená v § 66 zákona o DPH, t. j. daňový subjekt

odvádzal DPH z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou...

... správcom dane bol zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam na

dani z pridanej hodnoty, a to za I. štvrťrok 2010 vo výške 75.950,- EUR, za II. štvrťrok 2010

vo výške 169.108,29 EUR a za III. štvrťrok 2010 vo výške 127.871,10 EUR, čím skrátil daň

a štátnemu rozpočtu SR, zastúpenému Daňovým úradom Martin bola spôsobená škoda

celkom vo výške 372.929,42 EUR.

Dňa 15. 02. 2012 bol prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn.

vydaný „Príkaz na vydanie počítačových údajov“, ktorým podľa ustanovenia

prikázal, aby Z. S..., ktorá spracovala účtovníctvo

a vypracovala daňové priznania pre firmu VEPIR, ktorej konateľom je dotyčný M. M.

vydala pre účely trestného konania počítačové údaje zo všetkých počítačov a údaje z iných

dátových nosičov nachádzajúcich sa v mieste prevádzky jej živnostenskej činnosti

s obchodným názvom „Z. S. – NIPA...“, ako aj v priestoroch patriacich k tomuto objektu,

ako aj ďalších počítačov a dátových nosičov, ktoré má táto osoba k dispozícii na inom

mieste, pretože je to nevyhnutné na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie

v tejto trestnej veci.

Dňa 15. 02. 2012 Z. S... v zmysle ustanovenia ) na

základe vyššie uvedeného „Príkazu na vydanie počítačových údajov“ vydala 5 ks počítačov

nezistených značiek, zaevidovaných v Zápisnici o vydaní veci zo dňa 15. 02. 2012, 1 ks CD

Verbatim, 2 ks CD EMTEC a server nezistenej značky. Dňa 15. 02. 2012 Z. S., dobrovoľne

vydala účtovné doklady a pečiatku spoločnosti VEPIR, s. r. o. so sídlom v Martine čo je

zaprotokolované v Zápisnici o vydaní veci zo dňa 15. 02. 2012.

Dňa 17. 02. 2012 bola uznesením vyšetrovateľa z mysle ustanovenia § 143 ods. 1)

pribratá do konania znalecká organizácia JHS s. r. o so sídlom

v Martine a to za účelom vypracovania znaleckého posudku, týkajúca sa obsahu vydaných

počítačov a servera s termínom vypracovania do 08. 03. 2012. Znaleckým skúmaním bolo

potrebné zodpovedať na otázky – či sa v nich nachádzajú, prípadne nachádzali akékoľvek

údaje týkajúce sa spoločnosti VEPIR, – v prípade, že sa tam vyššie uvedené údaje

nachádzajú, resp. nachádzali, uviesť časové údaje o ich vytvorení, – nájdené, resp.

obnovené údaje poskytnúť v tlačovej, ako aj elektronickej podobe na účely trestného

konania. Nakoľko bolo podozrenie, že niektoré údaje týkajúce sa spoločnosti VEPIR mohli

byť pred vydaním vecí vymazané, bolo potrebné skúmať originály vydaných vecí a nie

skopírované údaje. Dňa 06. 03. 2012 pribratý znalec telefonicky požiadal o určenie nového

termínu podania znaleckého posudku a to z dôvodu technickej náročnosti a rozsiahlosti,

jeho žiadosti bolo vyšetrovateľkou vyhovené a bol stanovený nový termín jeho odovzdania

dňa 22. 03. 2012.

Dňa 20. 03. 2012 znalec telefonicky opätovne požiadal o predĺženie lehoty podania

predmetného znaleckého posudku (z dôvodu, že aj keď už sú všetky dáta zo servera, ako aj

počítačov stiahnuté, kvôli ich veľkému rozsahu ich obnova bude trvať dlhú dobu). Tejto

žiadosti bolo vyšetrovateľkou vyhovené a bol stanovený nový termín do 31. 03. 2012.

Znalecký posudok bol doručený dňa 30. 03. 2012.

Dňa 09. 03. 2012 bol na základe Zápisnice o prevzatí vrátenej veci osobe Z. S.

vrátený server, nakoľko vyšetrovateľka bola Z. S. požiadaná o vrátenie predmetného

serveru v čo najkratšom čase, tento bol znalcom skúmaný prednostne a prednostne aj

vrátený a to Uznesením o vrátení veci zo dňa 08. 03. 2012. Dňa 30. 03. 2012 boli na

základe Zápisnice o prevzatí vrátenej veci osobou Z. S. vrátené menovanej vyššie uvedené

počítače, taktiež Uznesením o vrátení zo dňa 29. 03. 2012.

Dňa 12. 06. 2012 vyšetrovateľka odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

PZ v Martine v zmysle ustanovenia ) vzniesla obvinenie

tretej osobe a to Z. S... ako obvinenej z pokračujúceho zločinu skrátenia dane a poistného

v spolupáchateľstve podľa ustanovenia , , ) , lebo

na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že M. M., ako konateľ

daňového subjektu VEPIR, s. r. o..., ako štvrťročný platiteľ dane z pridanej hodnoty bol

povinný podať v Martine na Daňovom úrade... daňové priznania k dani z pridanej hodnoty,

pričom spracovanie účtovníctva a následné spracovanie daňových priznaní v období od

26. 4. 2010 do 25. 10. 2010 za zdaňovacie obdobie I. – III. štvrťrok 2010 v plnej miere

zabezpečoval P. B., a to prostredníctvom Z. S., ktorá spracovala účtovníctvo a vypracovala

predmetné daňové priznania tak, aby v uvedených daňových priznaniach...

... P. B. dodával Z. S. neúplné účtovné doklady, o čom menovaná vedela a aj napriek

týmto skutočnostiam menovanému vypracovala nesprávne daňové priznania, pričom

správcom dane bol zistený rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam na dani

z pridanej hodnoty, a to za I. štvrťrok 2010 vo výške 75.950,- EUR, za II. štvrťrok 2010

vo výške 169.108,29 EUR a za III. štvrťrok 2010 vo výške 127.871,10 EUR, čím skrátil daň

a štátnemu rozpočtu SR, zastúpenému Daňovým úradom v Martine bola spôsobená škoda

v celkovej výške 372.929,42 EUR.

Dňa 31. 10. 2012 bola trestná vec ukončená „Návrhom na podanie obžaloby“

v zmysle ustanovenia ) obvinených M. M., P. B. a Z. S.

a originál spisu zaslaný na Okresnú prokuratúru v Martine s návrhom na podanie

obžaloby. Dňa 09. 11. 2012 bol zaslaný rovnopis spisu na Okresnú prokuratúru v Martine

na základe ich žiadosti a dňa 17. 01. 2013 bola doručená obžaloba z Okresnej prokuratúry

v Martine. Okresné riaditeľstvo PZ v Martine v súčasnosti nedisponuje ani originálom, ani

rovnopisom predmetného spisového materiálu – originál aj rovnopis spisu sa odo dňa 09.

11. 2012 nachádzajú na Okresnej prokuratúre v Martine (resp. následne po podaní

obžaloby v januári 2013 na Okresnom súde v Martine).

Vyššie uvedené počítače a server boli vydané osobou Z. S. dobrovoľne (napriek tomu

jej bol vyšetrovateľkou doručený aj „Príkaz na vydanie počítačových údajov“) a boli ihneď

podrobené znaleckému skúmaniu z dôvodu získania dôkazov vo vyšetrovanej trestnej veci

pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, nakoľko existovalo podozrenie, že sa v nich tieto údaje

nachádzajú. V tom štádiu nebolo možné reálne oddeliť počítačové údaje, ktoré súviseli

s vyšetrovanou vecou a ktoré nie, z toho dôvodu bola vo veci pribratá znalecká organizácia

na vypracovanie znaleckého posudku. Po vykonaní znaleckého skúmania boli všetky

zaistené veci na dva krát vrátené osobe Z. S. vo veľmi krátkej dobe od ich vydania (vydanie

15. 02. 2012 a vrátenie v dňoch 09. 03. 2012 a 30. 03. 2012).»

Krajská prokuratúra k sťažnosti zaujala stanovisko doručené ústavnému súdu

21. augusta 2013, v ktorom najmä uviedla:

«S podstatnou časťou výhrad a námietok navrhovateľov sa už prokurátor Krajskej

prokuratúry v Žiline vysporiadal vo vyrozumení o vybavení opakovaného podnetu sp. zn.

zo 17. 12. 2012, pričom navrhovatelia tieto opakovane uvádzajú i v ústavnej

sťažnosti.

Navrhovatelia v sťažnosti uvádzajú, že orgánmi činnými v trestnom konaní im bolo

odňaté počítačové vybavenie. Tu je potrebné zdôrazniť, že zo zápisnice, ktorú

vyšetrovateľka dňa 15. 02. 2012 spísala pri realizácii príkazu prokurátora (s formálnymi

nedostatkami zápisnice sa Krajská prokuratúra v Žiline vysporiadala vo vyššie citovanom

vyrozumení) vyplýva, že Z. T. (správne S., pozn.) dobrovoľne na základe výzvy na vydanie,

citujem zo zápisnice „počítačových údajov zo všetkých počítačov a údaje z iných dátových

nosičov nachádzajúcich sa v mieste prevádzky jej živnosti s obchodným názvom Z. T. –

NIPA...“, vydala 5 počítačov, 1 server a 3 ks CD nosičov, pričom sama zvolila druh nosiču,

na ktorom žiadané údaje poskytla. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že počítačové

údaje (ako nehmotný objekt) sú vždy uložené na nejakom nosiči, ktorý je spôsobilý na ich

trvalý alebo dočasný záznam. Takýmto nosičom je napr. CD disk, DVD disk, USB kľúč,

pamäťová karta, pevný disk (hard disk), ktoré sa rozlišujú okrem iného i charakterom ich

prenositeľnosti, kde CD disk či USB kľúč sú nosičmi prenositeľnými a pevný disk v jeho

internej podobe je v zásade neprenositeľným nosičom, keďže je zabudovaný v samotnom

počítači, S poukazom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že s dobrovoľným plnením príkazu

prokurátora podľa vyzvanou osobou je potom vždy spojené

poskytnutie konkrétneho nosiču, na ktorom sú počítačové údaje zaznamenané a ktorý je

svojou podstatou hmotnou vecou. Samotný nosič pritom v takýchto prípadoch nie je

predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní a v konečnom dôsledku je z hľadiska

preskúmania počítačových údajov bezpredmetné na akom nosiči sú tieto zaznamenané (ten

istý počítačový údaj má rovnakú informačnú hodnotu, bez ohľadu na typ nosiča, na ktorom

je zaznamenaný). Vo vzťahu k predmetnej veci uvádzame, že objektom záujmu orgánov

činných v trestnom konaní neboli počítače ako nosiče počítačových údajov, ale výlučne len

údaje v nich obsiahnuté. Z priebehu konania, ktorý nasledoval po vydaní počítačov

jednoznačne vyplýva, že predmetom ďalšieho skúmania nebol samotný hardware počítača

(matičná doska, grafická karta, skrinka a pod,), ale výlučne len počítačové údaje

zaznamenané na príslušnom dátovom nosiči. Z ďalšieho obsahu už spomenutej zápisnice je

tiež zrejmé, že aj samotná vyzvaná osoba takýmto spôsobom vnímala postup konajúcich

orgánov a predmet ich záujmu, keď v podstate uviedla, že k súborom uloženým

na hardiskoch sa dostanú...

... je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetným postupom došlo i k zachovaniu kritéria

proporcionality zásahu, tak aby tento čo najmiernejšie obmedzoval dotknuté osoby. V tomto

smere poukazujeme na skutočnosť, že dátový rozsah počítačových údajov dobrovoľne

poskytnutých sťažovateľkou S. bol, vychádzajúc z kapacity poskytnutých dátových nosičov,

ktorých obraz či kópiu by bolo nutné vyhotoviť pri postupe podľa § 90 ods. 1 písm. b) Tr.

por., v objeme cca. 6,5 TB (terabajtov). Časová náročnosť vytvárania kópie takého rozsahu

dát činí pri nepretržitom kopírovaní cca. 61 hodín, ktorý čas by museli orgány činné

v trestnom konaní stráviť priamo v prevádzke sťažovateľky Z. S. Ešte dlhšia je časová

náročnosť preskúmania daného rozsahu dát, ich selekcia a vyextrahovanie údajov, ktoré

boli z hľadiska dosiahnutia účelu trestného konania relevantné. Časovej náročnosti v tomto

smere zodpovedá dĺžka spracovania znaleckého posudku č. 202/2012, ktorý v danej veci

spracovala znalecká organizácia JHS, s. r. o., Martin. Zároveň je logické, vzhľadom na

okolnosti predmetnej trestnej veci, že orgány činné v trestnom konaní sa nemohli

„spoľahnúť“ na prípadnú selekciu požadovaných údajov, ktorú by vykonala samotná

sťažovateľka (primerane viď. rozhodnutie ESĽP vo veci Bernh Larsen Holding c. Nórsko zo

14. 03. 2013). Pre úplnosť dodávame, že počítačové údaje na nosičoch, ktoré boli

dobrovoľne vydané Z. S., boli menovanej zápisnične vrátené 09. 03. 2012 (server) a 30. 03.

2012 (5 počítačov a 2 CD nosiče).

Vo vzťahu k selekcii počítačových údajov, ktoré boli v predmetných počítačoch

zaznamenané, je potrebné tiež zdôrazniť, že príkaz prokurátora bol v tomto smere riadne

odôvodnený, čomu zodpovedá i vykonané znalecké skúmanie a znenie otázok, ktoré boli

znalcom položené, pričom je zrejmé, že skúmanie bolo zamerané na podklady súvisiace

so spoločnosťou Vepir, s. r. o. Z obsahu znaleckého posudku jasne vyplýva, že

zo zabezpečených počítačových údajov boli vyextrahované len tie, ktoré sa týkajú uvedenej

spoločnosti, pričom je zrejmé, že predmetom znaleckého skúmania (vzhľadom na už

spomínanú celkovú diskovú kapacitu všetkých počítačov) bolo niekoľko terabajtov dát

a extrahované, súvisiace dáta, ktoré sú priložené na CD nosiči k znaleckému posudku

vypracovanému spoločnosťou JHS, s. r. o. majú len cca. 40 megabajtov, t. j. tvoria len

nepatrný zlomok z celkového množstva počítačových údajov. Z tohto dôvodu nie je na

mieste ani obava, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sa stali údaje, ktoré s predmetnou

trestnou vecou nesúvisia, Takéto tvrdenia sťažovateľov sú v rozpore s reálnym obsahom

vyšetrovacieho spisu.

S poukazom na uvedené je možné konštatovať, že zvolená forma zásahu orgánov

činných v trestnom konaní do práva na súkromie predstavovala najmenšie možné

obmedzenie pri plnení ich legitímneho cieľa v podobe objasnenia trestného činu,

Primeranosť zvoleného postupu podľa zdôvodňujeme tiež nižšie

vo vyjadrení i potrebou možného obnovenia a preskúmania vymazaných počítačových

údajov.

Pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľov, že konajúce orgány nezisťovali vlastnícke

právo k počítačovému vybaveniu, všeobecne uvádzame, že pri edičnej povinnosti nie je

rozhodujúce zisťovanie vlastníctva k predmetu vydania, ale ide o povinnosť osoby, ktorá má

v dispozičnej moci objekt dôležitý pre trestné konanie, čo v predmetnej veci nepochybne

splnené bolo. Akákoľvek argumentácia vo vzťahu krieseniu vlastníckych otázok k objektu

vydania je potom bezpredmetná.

K výhrade sťažovateľov vo vzťahu k vyjadreniu času uchovávania počítačových

údajov podľa uvádzame totožnú argumentáciu, ako vo vyrozumení

o vybavení opakovaného podnetu a to, že zmenou vykonanou zákonom

č. s účinnosťou od 01. 09. 2011 sa takéto určenie času vyžaduje len pri

príkaze podľa alebo c) , podľa ktorých sa v danom prípade

nepostupovalo.

V tejto časti sťažovatelia do istej miery účelovo opakujú ich predchádzajúcu

argumentáciu z podnetov podávaných podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, ktorá im bola dostačujúcim spôsobom vyvrátená minimálne pri

vybavení opakovaného podnetu.

Vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľov, že postupom orgánov činných v trestnom konaní

došlo k porušeniu ustanovenia (pozn. zrejme analogicky vo vzťahu

k postupu podľa ) je potrebné zdôrazniť, že v danom prípade neexistuje žiaden

relevantný dôvod, ktorý by zakladal zákaz výsluchu sťažovateľky ako svedka podľa § 129

ods. 1, ods. 2 Skutočnosť, že sťažovateľka poskytovala služby v oblasti

spracovávania a vedenia účtovníctva pre tretie osoby na zmluvnom základe, nezakladá

vo vzťahu k nej povinnosť mlčanlivostí na základe zákona, alebo medzinárodnej zmluvy, ako

to predpokladá ustanovenie Je nepochybne, že medzi sťažovateľkou

a jej klientmi neexistuje vzťah (z hľadiska záujmu na ochrane dôvernosti vzťahu) takého

druhu, ktorému by zákonodarca poskytol zvýšenú ochranu vo forme zákonného zaviazania

osoby, ktorej sa klient zdôveruje, mlčanlivosťou, ktorú by bolo potrebné prekonať jej

kvalifikovaným zbavením, pri nedostatku ktorého by sa v trestnom konaní uplatňoval zákaz

výsluchu svedka. V súvislosti s uvedeným tiež zdôrazňujeme, že povinnosť mlčanlivosti len

na základe zmluvy zmluvných strán nemožno stotožňovať s rovnakou povinnosťou založenou

zákonom či medzinárodnou zmluvou Na viac tiež vo vzťahu k predmetnej veci nemožno

opomenúť ani ustanovenie § 129 ods. 3 Tr. por,, keďže vo veci prebiehalo trestné stíhanie

pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa Tr. zák., pre ktorý ustanovuje, v kontexte

so znením ustanovenia § 341 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody s hornou hranicou trestu

odňatia slobody až 12 rokov, ktorý má každý povinnosť prekaziť.

I súvisiaca argumentácia sťažovateľov, kde poukazujú na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a judikatúru ESĽP, z ktorej nález vychádza,

opomína fakt, že v rozhodujúcich prípadoch súdy posudzovali zásah orgánov do práva

na súkromie vo vzťahu medzi advokátom a jeho klientmi, ktorý vzťah je založený na princípe

attorney-client privilege, podľa ktorého sú skutočnosti oznámené klientom advokátovi

dôverné, pričom aj právny poriadok Slovenskej republiky reflektuje uvedený princíp

v ustanoveniach o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov, kde zaväzuje advokáta povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, pričom tejto

povinnosti ho môže zbaviť výlučne len klient resp. jeho právny nástupca.

S poukazom na uvedené opätovne zdôrazňujeme, že vzťah sťažovateľky a jej klientov

nepožíva takú úroveň ochrany, ako vzťahy založené na spomenutom princípe attorney-client

privilege alebo obdobnom a porovnateľnom princípe.

Pokiaľ sťažovatelia poukazujú na rozhodnutie ESĽP vo veci Sallinen c. Fínsko je

potrebné zdôrazniť, že v danom prípade fínske policajné orgány postupovali tak, že

vyhotovili kópiu jedného z pevných diskov z počítača advokáta Sallinena a túto si policajné

orgány ponechali až do právoplatného rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Údaje

zo skopírovaného pevného disku orgány polície zaznamenali na optický disk a tieto

odmietali vrátiť, čo odôvodňovali aj tým, že optický disk obsahoval aj interné policajné

údaje.

V predmetnej trestnej veci však nedošlo ani len k podobnej situácii ako je popisovaná

vo veci Sallinen c. Fínsko. Slovenské orgány činné v trestnom konaní nijakým spôsobom

s počítačovými údajmi, ktoré boli zaistené na základe príkazu prokurátora z 15. 02. 2012

nemanipulovali, nekopírovali ich, nepreskúmavali ich obsah a pod., ale vykonali len úkon

smerujúci k ich zabezpečeniu pre účely trestného konania a do konania pribrali znaleckú

organizáciu, ktorá údaje preskúmala a orgánom činným v trestnom, podľa ich zadania,

vyextrahovala len relevantné údaje týkajúce sa spoločnosti Vepir, s. r. o. Orgány činné

v trestnom konaní teda nikdy ani nedisponovali žiadnou kópiu údajov, ktoré boli získané

od sťažovateľky dňa 15. 02. 2012. Opakovane uvádzame, že vo vyšetrovacom spise sú

obsiahnuté len údaje týkajúce sa spoločnosti Vepir, s. r. o. Na viac je potrebné zdôrazniť, že

sama poškodená pri vydávaní údajov uviedla, že všetky počítače sú zaheslované, pričom

heslá odmietla poskytnúť a teda možno skonštatovať, že údaje boli objektívne a zo strany

sťažovateľov zabezpečené spôsobom, ktorý neumožňoval orgánom činným v trestnom

konaní k nim pristupovať. Je zrejmé, že i táto skutočnosť bola dôvodom pre odborné

skúmanie údajov prostredníctvom pribratej znaleckej organizácie.

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti tiež vyslovujú podozrenie či domnienku, že

v predmetnom prípade došlo k zachyteniu údajov nesúvisiacich s danou trestnou vecou,

ktoré sa takto stali súčasťou spisového materiálu trestného konania a tieto budú

uchovávané po dobu predpísanú pre archiváciu materiálov trestného konania. Ako už bolo

spomenuté, orgány činné v trestnom konaní získané počítačové údaje nepreskúmavali, ale

za týmto účelom pribrali do trestného konania znaleckú organizáciu, ktorá vypracovala už

vyššie spomenutý znalecký posudok. Z dôvodu, čo najskoršieho vrátenia poskytnutých

nosičov počítačových údajov, priamo znalecká organizácia, a nie orgány činné v trestnom

konaní, vyhotovila kópie nosičov a z týchto potom extrahovala údaje podľa zadania

orgánov činných v trestnom konaní, pričom sa zamerala i na údaje, ktoré už mohli byť

zmazané, avšak prípadne obnoviteľné. I táto skutočnosť (obnova prípadných vymazaných

počítačových údajov) odôvodňuje primeranosť a vhodnosť aplikácie postupu podľa § 90

ods. 1 písm. e) a tiež požiadavky na poskytnutie všetkých počítačových údajov

zo všetkých nosičov v mieste prevádzky sťažovateľky a ich následné podrobenie znaleckému

skúmaniu. V prípade, ak by požiadavka orgánov činných v trestnom konaní smerovala len

k poskytnutiu údajov o spoločnosti Vepir, s. r. o. a tiež by bolo umožnené, aby ich selekciu

vykonala povinná osoba, nebolo by možné získať už odstránené (či už úmyselne alebo nie),

ale obnoviteľné počítačové údaje. Z týchto dôvodov bol i opis požadovaných údajov podľa

napádaného príkazu prokurátora skôr všeobecný, pričom však bol v príkaze jasne

zdôraznený účel zabezpečenia údajov a to preukázanie, že Z. S. viedla účtovníctvo

spoločnosti Vepir, s. r. o. a vypracovávala i daňové priznania pre túto spoločnosť.

Ako sme už spomenuli vyššie, len údaje vyextrahované znaleckou organizáciou

o veľkostí cca. 40 MB, ktoré sa týkajú spoločnosti Vepir, s. r. o. sú súčasťou vyšetrovacieho

spisu a žiadne iné údaje iných klientov sťažovateľky ako sa mylne domnieva v ústavnej

sťažnosti.

K formálnym nedostatkom zápisnice ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011 z 15. 02. 2012

sa v dostatočnej miere vyjadril už prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline vo vyrozumení

o vybavení opakovaného podnetu. Hoci sa táto nesprávne odvoláva na ustanovenie § 89

ods. 1 , z obsahu samotnej výzvy, ktorú konajúca vyšetrovateľka adresovala

sťažovateľke jasne vyplýva, že bola vyzvaná na vydanie počítačových údajov na základe

príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine sp. zn. z 15. 02. 2012,

ktorý bol Z. S. aj riadne doručený, pričom mala dostatočný časový priestor na oboznámenie

sa s jeho obsahom. Zo zápisnice nepochybne vyplýva, že menovaná nebola vyzvaná na

vydanie konkrétnych počítačov ako vecí, tieto vydala dobrovoľne sama ako nosiče

požadovaných počítačových údajov, pričom tieto nie je možné, ako sme už uviedli, vydať

inak ako na fyzickom nosiči, ktorý je vždy vecou. Z obsahu samotnej zápisnice je teda

zrejmé, že nejde o zápisnicu o úkone podľa , ale o zápisnicu o úkone podľa §

90 v intenciách spomenutého príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine,

Zmienený, formálny nedostatok zápisnice nemôže mať za následok konštatovanie

nezákonnosti predmetného úkonu, ktorého obsah je zjavný.

V súvislosti s uvedeným a tiež vo vzťahu k až absurdnej podozrievavosti sťažovateľov

o možnej manipulácii údajov zo strany orgánov činných v trestnom konaní či iných osôb

(postavenej na akejsi prezumpcii viny orgánov činných v trestnom konaní) zdôrazňujeme, že

práve pribratie znaleckej organizácie do konania za účelom preskúmania počítačových

údajov je garanciou ich nestranného a odborného posúdenia bez akýchkoľvek zásahov

zo strany či už orgánov činných v trestnom konaní alebo iných osôb. Hodnotenie

sťažovateľmi vymyslenej situácie spôsobom, že prokurátor nesie dôkazné bremeno k otázke,

že nedošlo k manipulácii zaistených počítačových údajov, inak platí opak je prinajmenšom

nepatričné a celkom iste v rozpore so všeobecne platnou zásadou verejného práva

o vyvrátiteľnej domnienke správnosti aktu, rozhodnutia či postupu štátneho orgánu.

Sťažovatelia pritom ani neuvideli žiadnu konkrétnu okolnosť, ktorá by v danom smere

odôvodňovala ich podozrenie, ba práve naopak potvrdzujú, že prístup k údajom bol

obmedzený z dôvodu ich ochrany heslom, čo minimalizuje možnosť ich zneužitia

nepovolanou osobou.

Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti tiež konštatujú, že postupom orgánov činných

v trestnom konaní malo dôjsť k zásahu do práv tretích osôb, keďže mali byť zaistené aj

dokumenty ich osobnej a osobnostnej povahy z ich súkromnej sféry a malo dôjsť k zásahu

do ich práva na prístup k súdnej ochrane. Sťažovatelia nijako bližšie nešpecifikujú

zmienené tretie osoby, ničím nepreukazujú oprávnenie konať v ich mene a je teda možné

konštatovať nedostatok ich procesnej legitimácie v tomto smere. Krajská prokuratúra v

Žiline tiež nemá vedomosť o tom, že by sa aj iné subjekty ako sťažovatelia obrátili v

súvislosti s predmetným trestným konaním na Ústavný súd Slovenskej republiky a domáhali

sa ochrany svojich, garantovaných práv a právom

chránených záujmov.

Vo vzťahu k obsahu návrhu na rozhodnutie vo veci samej a uplatňovaniu ochrany

práv zo strany sťažovateľky Z. S. prostredníctvom ústavnej sťažnosti na Ústavnom súde

Slovenskej republiky uvádzame, že dňa 17. 01. 2013 bola Okresnému súdu v Martine

prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine podaná na obvinenú Z. S. a spol. pod sp. zn.

obžaloba pre zločin skrátenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa

§ 20, § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom obvinená, ako aj jej obhajca JUDr. Igor Müller,

boli o podaní obžaloby písomne upovedomení prípisom prokurátora Okresnej prokuratúry

v Martine zo 16. 01. 2013. Predmetná trestná vec je na Okresnom súde v Martine vedená

pod sp. zn. a doposiaľ nebola skončená...

S poukazom na uvedené sme u sťažovateľky názoru, že táto mala a má v systéme

všeobecného súdnictva (v súčasnosti je trestná vec sťažovateľky v štádiu konania pred

súdom 1. stupňa) k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv

v priebehu trestného konania. Trestné konanie je od jeho začiatku až po právoplatné

skončenie procesom, v ktorom môžu orgány činné v trestnom konaní (pozn. a tiež i súd)

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií ochrany základných práv

a slobôd naprávať, resp. korigovať aj ich prípadné pochybenia. Spravidla, až po skončení

trestného konania možno na ústavnom súde sťažnosťou podľa

namietať prípadné porušenia základných práv alebo slobôd, ktoré neboli odstránené v jeho

priebehu (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo 16. 03. 2005

publikované v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod por. č. 74/2005). Z časových okolností

veci je teda zrejmé, že Z. S. podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústavnú

sťažnosť v čase, keď mala vedomosť o tom, že v danej trestnej veci bola na ňu podaná

obžaloba na súde, o čom však Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej sťažnosti

neinformovala.

Vzhľadom k uvedenému sme názoru, že vo vzťahu k sťažovateľke Z. S. boli a sú

splnené dôvody na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu navrhujeme nerozhodovať o sťažnosti Z. S. nálezom,

ale uznesením túto odmietnuť z vyššie uvedených dôvodov, keďže o ochrane práv a slobôd

sťažovateľky rozhoduje iný súd tak, ako to predpokladá Slovenskej

republiky.

Vo vzťahu k sťažovateľovi M. S. navrhujeme nálezom rozhodnúť o tom, že

v predmetnom trestnom konaní nedošlo k porušeniu ním označených základných práv

garantovaných a Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, tak ako ich uviedol v návrhu vo veci samej v obsahu jeho sťažnosti.

Sťažovateľ nijakým spôsobom nekonkretizoval, aké údaje o jeho osobe mali byť

postupom orgánov činných v trestnom konaní zhromaždené, zverejnené či zneužité (čl. 19

ods. 3 SR). Sťažovateľ tiež v rámci svojho dôkazného bremena bližšie nešpecifikoval

zásah do jeho práv podľa SR. Postupom orgánov činných v trestnom

konaní mohlo síce dôjsť k zásahu do jeho vlastníckeho práva (hoci sťažovateľ nepredložil

žiaden relevantný dôkaz, ktorým by preukázal svoje vlastnícke právo k nosičom

počítačových údajov), avšak spôsobom a prostriedkami súladnými so zákonom – Trestným

poriadkom.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a o sťažnosti rozhodol na neverejnom zasadnutí.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo má

rovnaký zákonný obsah a ochranu...

Podľa listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných

písomností a ochrana osobných údajov sa zaručuje.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať

okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti

v záujme národnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Právny zástupca sťažovateľov k vyjadreniam krajského riaditeľstva, okresnej

prokuratúry a krajskej prokuratúry doručil 12. septembra 2013 ústavnému súdu repliku,

v ktorej uviedol:

„... Máme za to, že z vyjadrení bez pochybností nevyplynulo, že k manipulácii

s počítačovými údajmi netýkajúcimi sa spoločnosti VEPIR, s. r. o. nedošlo a ani nemohlo

dôjsť. Z vyjadrení vyplýva, že skopírované boli všetky údaje, no nevyplýva z nich ako bolo

s údajmi, ktoré netvoria prílohu znaleckého posudku, zo strany znalca, či orgánov činných

v trestnom konaní naložené. Vzhľadom k tomu, že bolo možné dostať sa ku všetkým údajom

v počítačoch i na serveri, je zrejmé, že zaheslovanie počítačov netvorilo prekážku v tom,

aby z nich počítačové údaje boli okopírované. Nebolo preukázané, že by vydané počítače,

server a CD nosiče boli zabezpečené... zo strany orgánov činných v trestnom konaní, a to

tak, aby sa k nim nemohla dostať neautorizovaná osoba a nemohla manipulovať s údajmi,

ktoré obsahovali. Taktiež nie je pravdou, že by sťažovateľka heslá odmietla poskytnúť.

Sťažovateľ sa v deň, keď boli počítače vydané, rozhodol heslá nezverejniť, ale uviedol, že je

možné ho ohľadom toho kontaktovať a že k údajom na hardiskoch sa dá dostať...

Z obsahu samotnej zápisnice je teda zrejmé, že nejde o zápisnicu o úkone podľa § 89

, ale o zápisnicu o úkone podľa ust.

v intenciách príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry Martin. Z vyššie uvedeného je

zrejmý rozpor vo vyjadreniach, nakoľko na jednej strane malo ísť o dobrovoľné vydanie

vecí a na druhej strane o vydanie počítačových údajov na dátových nosičoch podľa príkazu

prokurátora. Z vyjadrení vyplýva, že boli zaistené všetky dátové nosiče, ktoré sa nachádzali

na mieste opísanom v príkaze prokurátora. Zo samotných vyjadrení vyplýva pochybnosť,

ako organy činné v trestnom konaní postupovali, a teda máme za to, že jednoznačne

nepostupovali podľa príkazu prokurátora, a preto počítačové údaje, ktoré boli takto

zaistené nemožno považovať za zákonným spôsobom získaný dôkaz. Krajský prokurátor

uvádza, že išlo o úkon podľa ust. v intenciách príkazu prokurátora,

ostatné vyjadrenia však nasvedčujú tomu, že išlo o dobrovoľné vydanie vecí na základe

výzvy orgánov činných v trestnom konaní.

Krajský prokurátor navrhol ústavnú sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky, keďže o ochrane práv a slobôd sťažovateľky

rozhoduje iný súd a poukázal na to, že v danej trestnej veci bola proti sťažovateľke podaná

obžaloba a až po skončení trestného konania možno na ústavnom súde sťažnosťou podľa

namietať porušenia základných práv a slobôd, ktoré neboli odstránené

v jeho priebehu. Dovoľujeme si uviesť, že súd v trestnom konaní nerozhoduje o ochrane

základných práv a slobôd, porušenie ktorých uvádzame v podanej ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky má právomoc vo veci konať a rozhodnúť... S poukazom

na vyššie uvedené trváme na podanej ústavnej sťažnosti i na návrhu na rozhodnutie vo veci

samej.“

III.

Vzhľadom na princíp subsidiarity ( ) môže ústavný súd

poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba

vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom

inom konaní pred súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Ústavný súd poznamenáva, že tieto ustanovenia sa vzťahujú aj na postup

a rozhodovanie orgánov prokuratúry v plnom rozsahu, čo konštatoval už aj vo svojej skoršej

judikatúre (napr. , ).

Sťažovatelia sa v tej istej veci už na ústavný súd obrátili sťažnosťou doručenou mu

18. apríla 2012. Sťažnosť smerovala proti postupu Okresného riaditeľstva Policajného

zboru, odboru kriminálnej polície Martin v konaní vedenom pod ČVS: ORP-685/OEK-MT-

2011 a proti príkazu Okresnej prokuratúry Martin č. k. -12 z 15. februára

2012.

Ústavný súd sťažnosť „Z. S. a M. S. – MS SOFT“ odmietol ako neprípustnú.

V odôvodnení v prvom rade poukázal na subsidiárnu právomoc ústavného súdu

vyplývajúcu z . Sťažovateľov poučil o povinnosti každého, kto namieta

porušenie svojho základného práva, rešpektovať postupnosť ochrany základných práv.

V tejto súvislosti odkázal sťažovateľov na podanie podnetu v zmysle § 31 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o prokuratúre“), ako aj opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre, ktoré

poskytujú sťažovateľom účinnú ochranu ich práv a právom chránených záujmov.

Podľa názoru ústavného súdu vysloveného v uznesení sp. zn.

zo 16. augusta 2012 mali sťažovatelia možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného

riaditeľstva podnetom podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, prípadne opakovaným

podnetom podľa § 34 zákona o prokuratúre. Sťažovatelia uvedenú možnosť využili –

podaním z 27. februára 2012 označeným ako „Sťažnosť“, ktoré okresná prokuratúra

preskúmala a o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľov informovala svojím prípisom č. k.

-15 z 29. februára 2012. Sťažovatelia v predmetnej veci podali tiež podnet

z 28. februára 2012 označený ako „Žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora Okresnej

prokuratúry Martin“, ktorý preskúmala Krajská prokuratúra v Žiline a o spôsobe vybavenia

podnetu sťažovateľov informovala svojím prípisom sp. zn. z 2. marca 2012,

z ktorého vyplýva, že krajská prokuratúra podanie sťažovateľov z 28. februára 2012

vyhodnotila ako „žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného

poriadku, a to z dôvodu, že v podaní podstate namietate realizáciu príkazu prokurátora OP

Martin vydaného podľa vyšetrovateľom a nie

samotný príkaz či jeho obsah“.

Na základe uvedeného bola žiadosť sťažovateľov postúpená dozorujúcemu

prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin, ktorý bol na jej vybavenie príslušný.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. apríla 2012 vyvodil,

že sťažovatelia v zásade nenamietajú to, ako okresná prokuratúra, prípadne krajská

prokuratúra právne klasifikovali ich podania z 27. a 28. februára 2012 („V danej veci boli

využité právne prostriedky poskytnuté sťažovateľke v ust. a nasl.

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a v ust. .“).

Ústavný súd v danom prípade vyslovil právny názor, že ak podania

z 27. a 28. februára 2012 bolo potrebné hodnotiť ako podnet podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre, prípadne ako opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre, tak by

sťažnosť bola v zmysle prípustná len za predpokladu,

ak by v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu sťažovatelia namietali porušenie svojich

a dohovorom garantovaných práv aj označenými prípismi okresnej prokuratúry,

resp. krajskej prokuratúry, čo však v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 18. apríla 2013

neurobili.

Sťažnosť sťažovateľov doručená ústavnému súdu 20. februára 2013 je v podstate

totožná s predchádzajúcou. Sťažovatelia navyše namietajú porušenie svojich základných

práv vybavením podnetu Okresnej prokuratúry Martin č. k. -15 z 29. februára

2012 a vyrozumením o vybavení opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry v Žiline č. k.

-11 zo 17. decembra 2012.

V zmysle už uvedeného ústavný súd preskúmal námietky na vybavenie opakovaného

podnetu v poslednej inštancii, teda vybavenie opakovaného podnetu Krajskej prokuratúry

v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012. Krajská prokuratúra vo vyrozumení

o vybavení opakovaného podnetu uviedla:

«Dňa 24. 10. 2012 bolo Krajskej prokuratúre v Žiline doručené Vaše podanie

z 10. 10. 2012, podané v mene klientov Z. S. a M. S., ktoré ste pôvodne adresovali

Generálnej prokuratúre SR a v ktorom v podstate prejavujete nespokojnosť s obsahom

vyrozumenia o vybavení Vášho podnetu prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine

z 29. 02. 2012 pod sp. zn. . V podaní podrobne odôvodňujete svoje výhrady voči

obsahu vyrozumenia a voči postupu orgánov činných v trestnom konaní pri realizácii

príkazu prokurátora Okresnej prokuratúry v Martine na vydanie počítačových údajov podľa

zo dňa 15. 02. 2012. Poukazujete na rozhodovaciu prax

Ústavného súdu SR v obdobných prípadoch a citujete relevantné pasáže z jeho konkrétnych

rozhodnutí. Nepovažujem za nevyhnutné na tomto mieste detailne citovať Vaše podanie

a preto si dovoľujem, pokiaľ ide o dôvody jeho podania, v podrobnostiach odkázať na jeho

obsah.

Vaše podanie som v súlade s jeho označením vyhodnotil ako opakovaný podnet

podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) a to v nadväznosti na vyššie citované vyrozumenie o

vybavení Vášho podnetu prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine.

Po preskúmaní Vami uvedených skutočností spolu so súvisiacim vyšetrovacím spisom

a dozorovým spisom Okresnej prokuratúry v Martine konštatujem, že v danom prípade som

nezistil také významná pochybenie orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by vyžadovalo

prijatie opatrenia zo strany Krajskej prokuratúry v Žiline.

V predmetnej trestnej veci vznikla opodstatnená potreba zabezpečiť na účely

trestného konania počítačové údaje z počítačového vybavenia užívaného Z. S. v rámci jej

podnikateľskej činnosti. V tejto súvislosti bol dozorujúcim prokurátorom Okresnej

prokuratúry v Martine pod sp. zn. dňa 15. 02. 2012 vydaný príkaz podľa § 90

ods. 1 písm. e) , ktorého realizáciou poveril konajúcu vyšetrovateľku OR PZ

v Martine. Realizáciu predmetného príkazu reflektuje vo vyšetrovacom spise zápisnica

označená ako „Zápisnica o vydaní veci“ podľa , v zmysle ktorej bola

vyššie menovaná vyzvaná na vydanie počítačových údajov s poukazom na citovaný príkaz

prokurátora. Zo zápisnice, ktorú S., ako vyzvaná osoba, i podpísala vyplýva, že na výzvu

dobrovoľne vydala viacero počítačov a nosičov, na ktorých sú zaznamenávané počítačové

údaje. Neobstojí preto Vaša argumentácia, že došlo k odňatiu počítačov.

Z ustanovenia vyplýva, že o úkonoch podľa až 92 sa spisuje

zápisnica. Pokiaľ v danom prípade vyhotovila konajúca vyšetrovateľka zápisnicu s odkazom

na , považujem túto skutočnosť s poukazom na obsah zápisnice len za

formálny nedostatok. Zo zápisnice je jednoznačne zrejmé, že vyšetrovateľka požadovala od

vyzvanej osoby počítačové údaje (a nie konkrétny počítač či počítače) a to v zmysle príkazu

prokurátora podľa z 15. 02. 2012, ktorý vyzvaná osoba aj

preukázateľne prevzala. Následne bolo jej slobodným rozhodnutím, že na základe príkazu

dobrovoľne vydala kompletné počítače ako nosiče počítačových informácií. V tomto smere

považujem za potrebné zdôrazniť, že počítačové údaje (ako nehmotný objekt) sa vždy

nachádzajú na nejakom nosiči, ktorý je spôsobilý na ich trvalý alebo dočasný záznam.

Takýmto nosičom je napr. CD disk, DVD disk, USB kľúč, pamäťová karta, pevný disk (hard

disk), ktoré sa rozlišujú okrem iného i charakterom ich prenositeľnosti, kde CD disk či USB

kľúč sú nosičmi prenositeľnými a pevný disk v jeho internej podobe je v zásade

neprenositeľným nosičom, keďže je zabudovaný v samotnom počítači. S poukazom na

uvedené je potrebné zdôrazniť, že s dobrovoľným plnením príkazu prokurátora podľa § 90

ods. 1 písm. e) vyzvanou osobou je potom vždy spojené poskytnutie konkrétneho

nosiču, na ktorom sú počítačové údaje zaznamenané a ktorý je svojou podstatou hmotnou

vecou. Samotný nosič pritom v takýchto prípadoch nie je predmetom záujmu orgánov

činných v trestnom konaní a v konečnom dôsledku je z hľadiska preskúmania počítačových

údajov bezpredmetné na akom nosiči sú tieto zaznamenané (ten istý počítačový údaj má

rovnakú informačnú hodnotu, či je zaznamenaný na pevnom disku alebo USB kľúči).

Vo vzťahu k predmetnej veci uvádzam, že predmetom záujmu orgánov činných v trestnom

konaní neboli počítače ako nosiče počítačových údajov, ale výlučne len údaje v nich

obsiahnuté. Z priebehu konania, ktorý nasledoval po vydaní počítačov jednoznačne vyplýva,

že predmetom ďalšieho skúmania nebol samotný hardware počítača (matičná doska,

grafická karta, skrinka a pod.), ale výlučne len počítačové údaje zaznamenané na

príslušnom dátovom nosiči. Z ďalšieho obsahu zápisnice je tiež zrejmé, že aj samotná

vyzvaná osoba takýmto spôsobom vnímala postup konajúcich orgánov a predmet ich

záujmu, keď v podstate uviedla, že k súborom uloženým na hardiskoch sa dostanú.

K Vašim ďalším výhradám všeobecne uvádzam, že pri zaisťovaní vecí či

počítačových údajov v trestnom konaní nie je rozhodujúce, kto je ich vlastníkom a vyzvaná

osoba, ktorá má takéto veci či údaje v držbe je povinná ich vydať. Pokiaľ ide o to, že údaje

neboli zo strany zasahujúcich príslušníkov pri zásahu skopírované uvádzam, že príkaz

prokurátora nebol vydaný podľa , preto neexistoval rámec pre

takýto postup konajúcich policajtov.

Vo vzťahu k selekcii počítačových údajov, ktoré boli v predmetných počítačoch

zaznamenané, zdôrazňujem, že príkaz prokurátora bol v tomto smere riadne odôvodnený,

čomu zodpovedá i vykonané znalecké skúmanie a znenie otázok, ktoré boli znalcom

položené, pričom je zrejmé, že skúmanie bolo zamerané na podklady súvisiace

so spoločnosťou Vepir, s. r. o. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že zo zabezpečených

počítačových údajov boli vyextrahované len tie, ktoré sa týkajú uvedenej spoločnosti,

pričom je zrejmé, že predmetom znaleckého skúmania (vzhľadom na celkovú diskovú

kapacitu všetkých počítačov) bolo niekoľko tera bajtov dát a extrahované, súvisiace dáta,

ktoré sú priložene na CD nosiči k znaleckému posudku vypracovanému spoločnosťou JHS,

s. r. o. majú cca. 40 mega bajtov, t. j. tvoria len nepatrný zlomok z celkového množstva

počítačových údajov. Z tohto dôvodu nie je namieste ani obava, že súčasťou vyšetrovacieho

spisu sa stali údaje, ktoré s predmetnou vecou nesúvisia.

K namietanému nedostatku príkazu vo vzťahu k vyjadreniu času uchovávania

počítačových údajov podľa uvádzam, že zmenou

vykonanou s účinnosťou od 01. 09. 2011 sa takéto určenie času

vyžaduje len pri príkaze podľa alebo c) podľa ktorých sa

v danom prípade nepostupovalo.

S poukazom na uvedené potom nezdieľam Vaše výhrady či pochybnosti o zákonnosti

predmetného príkazu prokurátora a postupu orgánov PZ pri jeho realizácii a z tohto

dôvodu Váš opakovaný podnet ako nedôvodný odkladám.

Týmto považujem Váš opakovaný podnet za vybavený a zároveň Vás podľa § 34

ods. 2 o prokuratúre poučujem, že ďalší opakovaný podnet v tej

istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.»

IV.

Ústavný súd v kontinuite s uznesením sp. zn. preskúmal námietky

sťažovateľov na porušenie ich základných práv príkazom okresnej prokuratúry č. k.

-12 z 15. februára 2012 v kontexte s vybavením opakovaného podnetu Krajskou

prokuratúrou v Žiline č. k. -11 zo 17. decembra 2012.

Pri posudzovaní, či došlo k zásahu štátnych orgánov do práva na súkromie, ústavný

súd preskúmal legalitu zásahu (zásah je možný len na základe zákona), legitímnosť cieľa

(ochrana národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov

a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu

krajiny, z dôvodu ochrany ich práv s slobôd), primeranosť sledovanému cieľu

a proporcionalitu zásahu (dodržanie rovnováhy vo vzťahu medzi právom jednotlivca

na súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho cieľa).

1. Podstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu jej práva na súkromie

spočíva v tvrdení, že:

- jej bolo odňatých päť osobných počítačov a jeden server, ktoré obsahovali

vo svojom vnútornom počítačovom vybavení údaje o jej klientoch a klientoch sťažovateľa –

vykonávajúcich vedenie účtovníctva i súkromné informácie o ich osobách z ich súkromného

a rodinného života, ktoré s predmetnou právnou vecou, na ktorú bol vydaný príkaz

prokurátora, nijako vecne ani personálne nesúviseli,

- počítačové vybavenie zaistili bez toho, aby údaje na nosičoch skopírovali,

- príkaz okresnej prokuratúry na vydanie počítačových údajov č. k. -12

z 15. februára 2012 je vydaný v rozpore so zákonom, keďže nespĺňa určené náležitosti (§ 90

ods. 2 ), lebo v obsahu jeho ustanovení nie je nijako vyjadrený, resp.

uvedený spôsob určenia ustanoveného času, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané,

a zákon takúto náležitosť v zmysle citovaného ustanovenia

vyžaduje, čo samo osebe spôsobuje nezákonnosť zásahu orgánov činných v trestnom

konaní.

Ústavný súd v prvom rade preskúmal legalitu zásahu, pričom zistil, že okresná

prokuratúra konala a rozhodovala na základe platnej a účinnej právnej normy (§ 90

), ktorá vydanie príkazu umožňovala, právny základ na vydanie príkazu

teda existoval.

Podľa ak je na objasnenie skutočností závažných pre

trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane

prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže

predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor

vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej držbe

alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, aby

e) také údaje vydali na účely trestného konania,

Podľa v príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm.

c) musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov vykonávané, tento čas môže

byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že v príkaze nebola stanovená doba

uchovávania údajov, s touto námietkou sa ústavne súladným spôsobom vysporiadala

vo vyrozumení o vybavení opakovaného podnetu krajská prokuratúra č. k. -11

zo 17. decembra 2012 s poukazom na platnú a účinnú právnu úpravu, keď uviedla:

„K namietanému nedostatku príkazu vo vzťahu k vyjadreniu času uchovávania

počítačových údajov podľa uvádzam, že zmenou

vykonanou s účinnosťou od 01. 09. 2011 sa takéto určenie času

vyžaduje len pri príkaze alebo c) podľa ktorých sa v danom

prípade nepostupovalo.“

Vo vzťahu k legitímnosti cieľa ústavný súd preskúmal, či opatrenie umožňujúce

zásah štátu do práva na súkromie zodpovedalo cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu,

ktorým môžu byť len záujmy výslovne špecifikované dohovorom, a síce záujem štátu

(z dôvodu ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov

a zločinnosti), záujem spoločnosti (z dôvodu ochrany zdravia alebo morálky, zabezpečenia

hospodárskeho blahobytu krajiny) a záujem jednotlivcov (z dôvodu ochrany ich práv

a slobôd).

V súvislosti s obvinením M. M. a P. B. vo veci pokračujúceho zločinu skrátenia dane

a poistného podľa a (štátnemu rozpočtu Slovenskej

republiky bola spôsobená škoda celkom vo výške 372 929,42 €) bol 15. februára 2012

prokurátorom Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. vydaný „Príkaz na

vydanie počítačových údajov“, ktorým podľa ustanovenia § 90 ods. 1 písm. e) Trestného

poriadku prikázal, aby Z. S., ktorá spracovala účtovníctvo a vypracovala daňové priznania

pre firmu VEPIR, ktorej konateľom bol M. M., vydala pre účely trestného konania

počítačové údaje zo všetkých počítačov a údaje z iných dátových nosičov nachádzajúcich sa

v mieste prevádzky jej živnostenskej činnosti s obchodným názvom „Z. S. – NIPA...“, ako

aj v priestoroch patriacich k tomuto objektu, ako aj ďalších počítačov a dátových nosičov,

ktoré má táto osoba k dispozícii na inom mieste, pretože to bolo nevyhnutné na objasnenie

skutočností závažných pre trestné konanie v tejto trestnej veci.

Vychádzajúc z obsahu príkazu prokurátora, možno legitímnosť predmetného zásahu

oprieť o dôvod spočívajúci v „záujme predchádzania zločinnosti“ a kvalifikovať zásah ako

legitímny. Navyše, sťažovateľka bola 12. júna 2012 obvinená z pokračujúceho zločinu

skrátenia dane a poistného v spolupáchateľstve podľa ustanovenia § 20 a § 276 ods. 1

a ods. 4 , pričom výška škody spôsobená trestnou činnosťou bola

vyčíslená na 372 929,42 €. Dňa 17. januára 2013 bola sťažovateľka z toho zločinu

obžalovaná.

Ďalším kritériom je proporcionalita zásahu, čo znamená, že zásah do práva na

súkromie je možný len vtedy, keď je to nevyhnutné, a vykonať ho možno len v duchu

požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. V tejto súvislosti už ústavný súd

judikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať naliehavej

spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri

určovaní rozsahu obmedzenia je dôležité zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť

(pozri ).

Z tohto pohľadu je podľa ústavného súdu ústavne akceptovateľný zásah, a to tak

z hľadiska samotného odňatia počítačovej techniky, ako aj doby, počas ktorej bola odňatá.

Vychádza pri tom aj zo zistení orgánov činných v trestnom konaní ohľadom množstva

dátových nosičov, ktorých kópiu bolo nutné vyhotoviť, a časovú náročnosť vytvárania kópií

takého rozsahu dát, čo by pri nepretržitom kopírovaní cca 61 hodín, ktoré by museli orgány

činné v trestnom konaní stráviť priamo v prevádzke sťažovateľky, bolo adekvátne riešenie.

Ústavne udržateľná z hľadiska vyšetrovania rozsiahlej daňovej trestnej činnosti je aj doba,

počas ktorej orgány činné v trestnom konaní za pomoci znalca museli selektovať

a extrahovať údaje, ktoré boli z hľadiska dosiahnutia účelu trestného konania relevantné.

Ústavný súd sa plne stotožňuje s vyjadrením krajskej prokuratúry, že «vzhľadom na

okolnosti predmetnej trestnej veci, že orgány činné v trestnom konaní sa nemohli

„spoľahnúť“ na prípadnú selekciu požadovaných údajov, ktorú by vykonala samotná

sťažovateľka».

Ústavný súd preskúmaním všetkých okolností veci konštatuje, že prostriedok, ktorý

na objasnenie závažnej trestnej činnosti okresný prokurátor ako zložka výkonnej moci

zvolil – „príkaz na vydanie počítačových údajov“ č. z 15. februára 2012 – bol

v medziach a tiež konformný s požiadavkami dohovoru a plne rešpektoval potrebnú

rovnováhu medzi právom jednotlivca na súkromie a záujmami štátu.

2. Vo vzťahu k sťažovateľovi sa ústavný súd osobitne vysporiadal s jeho námietkou

porušenia postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-685/OEK-MT-2011, príkazom prokurátora okresnej prokuratúry na vydanie

počítačových údajov č. k. -12 z 15. februára 2012, vybavením podnetu okresnej

prokuratúry č. k. -15 z 29. februára 2012 a vyrozumením o vybavení

opakovaného podnetu krajskej prokuratúry č. k. -11 zo 17. decembra 2012

tým, že orgány činné v trestnom konaní neskúmali skutočnosť, že „všetok hardware patril

firme M. S. –MS SOFT“.

Miestom označeným v „príkaze na vydanie počítačových údajov“

sp. zn. z 15. februára 2012 bolo miesto prevádzkarne živnostenskej činnosti

sťažovateľky s obchodným názvom Z. S. – NIPA... Miesto označené v „príkaze na vydanie

počítačových údajov“ nie je v žiadnom vzťahu k miestu podnikania a prevádzkarní

sťažovateľa a neexistuje dôvod, pre ktorý by orgány činné v trestnom konaní pri vydaní veci

bez námietok sťažovateľky v mieste jej prevádzkarne mohli mať pochybnosti o vlastníckom

práve sťažovateľky. Sťažovateľka a sťažovateľ nevykonávajú podnikateľskú činnosť

spoločne, ale samostatne ako dva odlišné podnikateľské subjekty. Z obsahu sťažnosti, ako aj

z príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ dosiaľ (vrátane konania pred ústavným súdom)

nepreukázal svoje tvrdenia o vlastníckom práve k označeným počítačom a serveru.

Sťažovateľ mohol svoje vlastnícke právo k počítačom a serveru preukazovať od momentu,

keď sa o ich vydaní dozvedel, či už predložením dokladov o ich nákupe, prípadne účtovnou

evidenciou (faktúry, kniha drobného majetku a pod.). Opakovane na tomto mieste ústavný

súd konštatuje, že pri vydaní vecí prítomná sťažovateľka neoznačila ani jeden z vydaných

počítačov alebo server ako vec vo vlastníctve sťažovateľa, pričom sa nedá inak ako

predpokladať, že musela mať vedomosť o vlastníckych právach k predmetom, ktoré

používala a ktoré sa nachádzali v mieste sídla jej prevádzkarne. Ústavný súd konštatuje, že

tvrdenie sťažovateľa o vlastníckom práve k označeným počítačom a serveru, ktoré nikdy

nepreukázal a o ktorom sa pri vydávaní nezmienila ani sťažovateľka, nemôže vyhodnotiť

inak ako za účelové. Navyše však ešte ústavný súd uvádza, že pokiaľ by aj dosiaľ

nepreukázané vlastnícke právo skutočne svedčilo sťažovateľovi, nedosahovalo by

obmedzenie jeho vlastníckeho práva či faktického obmedzenia užívania jeho majetku takú

intenzitu, ktorá by odôvodňovala vyslovenie porušenia .

Ústavný súd preto tak u sťažovateľky, ako aj v prípade sťažovateľa rozhodol, že ich

základné práva označenými orgánmi porušené neboli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014