Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 164/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa , 2 a 3, a

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. a

jeho uznesením z 25. júna 2010, postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9.

novembra 2010, ako aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako dovolacieho

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. januára 2011, a

takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. februára

2011 doručené podanie J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Žaloba“, ktorú

podľa obsahu ústavný súd kvalifikoval ako sťažnosť podanú podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Z obsahu podania a zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. , ktorý si ústavný súd na účely predbežného prerokovania

vyžiadal, možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa

, 2 a 3, a postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 25. júna 2010, postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolacieho súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 9. novembra 2010, ako aj

postupom najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. januára 2011.

Sťažovateľ v sťažnosti najmä uvádza:

„... stažovatel ako navrhovatel J. J. D. štátny obcan SR proti odporcovi -

porusovatelovi v rade 1 a 2

1) Krajsky sud, Komenského 12 974 Banska Bystrica

2) Najvyssí sud SR Zupne namestie Bratislava

kde dna 7. 1. 2010 bola podaná žaloba voci Socialna poistovna ustredie ul. 29

augusta č. 8, 81363 Bratislava spolu s prílohami 1 az 7 bola podaná na Krajsky sud Banska

Bystrica. Kde predmetná vec je vedena pod sp. . ...

Kedze vec je pravne zložitá v prilohe č. 1 som žiadal ustanovenie právneho zas.

Z radov advokatov v prilohe č. 2 ziadost o oslobodenie od sudnych poplatkov Dalej –Preto

som žiadal o ustanovenie pravneho zastupcu – PRETOZE JA NEMAM PRAVNICKE

VZDELANIE cin nemožem presne špecifikovat petit a doplňat niečo co neovládam. ...

... od podania 07. 01. 2010 do posledného rozhodnutia – Uznesenia 26. januára

uplynulo 12 mesiacov a 19 dní!!!

Tym že KS – B. Bystrica nerozhodol a nevydal žiadne uznesenie o prilohe č. 1 č. 2

(žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu a žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov,

pozn.) Ustanovenie pravneho zastupcu z radov advokátov tym doslo k poruseniu Ustavy

čl. 47 ods. 2 kazdy ma pravo na pravnu pomoc v konaní pred sudmi.

Tymto KS – B. Bystrica porusil Ustavu čl. 48 ods.2 pretoze som sa NEMOHOL

VYJADROVAT k danej veci co znamena že zo strany KS B. B. došlo – ODNATIM moznost

konat v zmysle uvedeneho ustanovenia rozumie cely zavadny procesny postup sudu, ktorym

sa učastnikovi znemozni realizacia tych jeho procesnych prav ktoré mu priznava za

ucelom ochrany jeho prav a pravom chranenych zaujmov.

Vada ktorá je z hladiska § 237 písm. F vyznamná ich najmä vtedy ak sud v konaní

postupoval v rozpore so zakonom pripadne s dalsimi vseob zavaznymi prav. predpismi

a tymto postupom odňal učastnikovi konania jeho procesné prava ktoré mu pravny

poriadok priznáva. O takyto prípad ide v prejednavanej veci...“

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné prava stažovatela J. J. boli porusené dla Ustavy SR (vid. popisane)

pretoze doslo k rozporu procesnych prav garantovaneho prava ktoy mu pravny poriadok

plne priznava atd (vid popisane) v danej veci , porusene KS – B. Bystrica

a v druhom rade NS- SR – BA.

Aby bolo stažovatelovi vyplatené financné zadostucinenie v sume 9 120,40 Euro (vid.

popisane) pravé KS – B. Bystrica a aj v druhom rade NS – SR – BA su tuto sumu poviny

zaplatit do JEDNEHO MESIACA odo od pravoplatnost tohoto nalezu. Tymto žiadam

Ustavny sud SR aby zaviazal KS – B. Bystrica a NS – SR – BA na plnenie si svojich

povinnosti v danej veci na zaplatenie jednorazoveho financneho primeraneho

zadostucinenia vo vyške 9 120,40 Euro !!! Aby bolo v danej veci Nariadenie Obnovy

Konania.“

Keďže sťažnosť bola v predloženom znení nezrozumiteľná a nebolo z nej možné

ustáliť predmet namietaných konaní pred krajským súdom a najvyšším súdom, ústavný súd

si vyžiadal spis krajského súdu sp. zn. , z ktorého zistil toto:

1. Sťažovateľ doručil 8. januára 2010 krajskému súdu podanie označené ako

„ŽALOBA“, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že sa ňou domáhal preskúmania zákonnosti

postupu a oznámenia Sociálnej poisťovne – ústredie (ďalej len „Sociálna poisťovňa“),

č. 640 909 z 18. decembra 2009 o vykonávaní zrážok z dôchodku povinného [ďalej len

„oznámenie“ (Sociálna poisťovňa ním sťažovateľovi oznámila, že sa mu z priznaného

invalidného dôchodku naďalej budú vykonávať zrážky z rôznych exekučných titulov,

pozn.)]. Sťažovateľ v „ŽALOBE“ argumentoval, že Sociálna poisťovňa mu upiera jeho

ústavné právo – „na jeho žitie a žitie jeho rodiny a zdravotnú starostlivosť“, a žiadal, aby

mu spätne vyplatila všetky finančné prostriedky zrazené z jeho invalidného dôchodku

a naďalej mu vyplácala priznaný invalidný dôchodok v plnej výške, keďže nevyplácaním

dôchodku v plnej výške mu zasiahla do jeho súkromia a rodiny, pretože jeho rodina je

v hmotnej núdzi a nemá zabezpečené životné podmienky.

Sťažovateľ zároveň žiadal o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov a podal tiež návrh na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým sa domáhal, aby krajský súd zaviazal Sociálnu poisťovňu vyplácať mu dôchodok

v plnej priznanej výške (282,10 €) v záujme zabezpečenia riadneho chodu jeho domácnosti

a rodiny na jej náklady.

2. Podaniu „ŽALOBY“ krajskému súdu predchádzalo podanie sťažovateľa

z 26. januára 2009 označené ako „NAVRH - ŽALOBA“ adresované Sociálnej poisťovni,

ktorým reagoval na oznámenie; Sociálna poisťovňa vybavila uvedené podanie sťažovateľa

vysvetľujúcim listom z 10. februára 2009.

3. Krajský súd uznesením sp. zn. z 25. júna 2010 opravný prostriedok

(„ŽALOBU“) sťažovateľa odmietol s poukazom na to, že oznámenie Sociálnej poisťovne

nie je rozhodnutím o zákonnom nároku na dávku, ktoré by podliehalo preskúmaniu súdu

podľa a nasl. (ďalej len „OSP“); uznesenie bolo

sťažovateľovi doručené 9. júla 2010.

4. Sťažovateľ podal 13. júla 2010 proti uzneseniu krajského súdu z 25. júna 2010

odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 9. novembra

2010 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil a sťažovateľovi

nepriznal právo na náhradu trov konania; označené uznesenie bolo sťažovateľovi doručené

7. decembra 2010.

5. Dňa 9. decembra 2010 sťažovateľ podal proti uzneseniu najvyššieho súdu

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn.

z 26. januára 2011 tak, že konanie o dovolaní zastavil.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Zo sťažnosti a spisu krajského súdu sp. zn. ústavný súd ustálil, že

sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47

ods. 2 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. júna 2010, postupom najvyššieho súdu ako

odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. novembra 2010, ako aj postupom najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. januára 2011.

Podstatu námietok sťažovateľa možno zhrnúť takto:

1. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. nerozhodol o jeho

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu a oslobodení od súdneho poplatku, čím bolo

porušené jeho základné právo na právnu pomoc v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 2

, pričom najvyšší súd toto pochybenie krajského súdu nenapravil.

2. Krajský súd rozhodol o jeho žalobe na neverejnom zasadnutí, čím došlo

k porušeniu jeho základného práva na verejné prerokovanie veci a v jeho prítomnosti

garantovaného , pričom najvyšší súd ani toto pochybenie krajského súdu

nenapravil.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47

ods. 2 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 25. júna 2010 a postupom najvyššieho súdu ako

odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 9. novembra 2010

Z ustanovenia vyplýva, že sťažnosť možno

podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je

zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25

ods. 2 ). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(, , ).

Ústavný súd zo spisu krajského súdu sp. zn. zistil, že namietané

uznesenia krajského súdu a najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu nadobudli

právoplatnosť 7. decembra 2010, pričom sťažovateľ doručil ústavnému súdu svoju sťažnosť

28. februára 2011, t. j. zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd v tejto časti pri predbežnom prerokovaní

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu, že bola

podaná oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 až 3 a čl. 47

ods. 2 postupom najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením z 26. januára 2011

Ústavný súd zo spisu krajského súdu sp. zn. zistil, že sťažovateľ podal

proti uzneseniu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu sp. zn. z 9. novembra

2010 dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako dovolací súd uznesením sp. zn.

z 26. januára 2011 tak, že konanie o dovolaní zastavil.

V súvislosti s touto časťou sťažnosti ústavný súd považoval za potrebné poukázať na

skutočnosť, že z vyplýva aj jeho úloha posúdiť pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre taktiež zdôrazňuje, že vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou (mutatis mutandis , ). Preto nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd preskúmal, či nie je sťažnosť v časti, ktorou

sťažovateľ namieta porušenie svojich garantovaných práv namietaným postupom

a uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, zjavne neopodstatnená.

V odôvodnení uznesenia najvyššieho súdu z 26. januára 2011 sa okrem iného

uvádza:

«... zo žiadneho ustanovenia Piatej časti – Správne súdnictvo – nevyplýva

prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu súdu v správnom súdnictve, čo znamená, že

najvyšší súd v správnom súdnictve nie je ani dovolacím súdom, je neprípustnosť dovolania

prekážkou ďalšieho konania v tejto veci pred najvyšším súdom a preto súd podľa § 104

ods. 1 vety prvej konanie o dovolaní zastavil.

Uvedený právny názor rešpektuje aj doterajšiu judikatúru Ústavného súdu

Slovenskej republiky, podľa ktorej „niet žiadnych právnych pochýb o skutočnosti, že

dovolanie je v správnom súdnictve neprípustné“ (, ). Ústavný súd

taktiež vylúčil možnosť, že by zastavením dovolacieho konania z dôvodu neprípustnosti

dovolania mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti...»

Podľa (ďalej len „OSP“) proti rozhodnutiu

súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku

súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov

uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne

dovolanie nie sú prípustné.

Podľa prvej vety ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

V danom prípade najvyšší súd ako dovolací súd rozhodoval o dovolaní sťažovateľa

proti uzneseniu najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu vydaného v rámci správneho

súdnictva. Z tretej vety zjavne vyplýva, že v správnom súdnictve nie je

dovolanie prípustné. Za daných okolností najvyšší súd postupoval správne, ak konanie

o dovolaní sťažovateľa s poukazom na zastavil, keďže v danom prípade

dovolanie nebolo prípustné. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (v danom

prípade procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu v rámci správneho súdnictva)

nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv (napr. , ,

).

Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd ako dovolací súd svoje uznesenie ústavne

akceptovateľným spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou právnou

úpravou ( tretia veta v spojení s ) a v súlade s doterajšou judikatúrou

ústavného súdu, na ktorú poukázal, ústavný súd dospel k záveru, že namietané uznesenie

najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu je riadne odôvodnené, nemožno ho považovať za

arbitrárne, a preto ním ani nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa

, 2 a 3, a .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2011