Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 238/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. J., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 8. decembra 2010 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 7. apríla 2011, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2011

doručená sťažnosť J. J., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 8. decembra 2010 (ďalej aj „namietané uznesenie krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 7. apríla 2011 (ďalej aj „namietané uznesenie najvyššieho súdu“; spolu aj

„namietané uznesenia“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom Okresným súdom Rimavská

Sobota (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. , ktorého predmetom je

rozhodovanie o návrhu sťažovateľa ako navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcovi

zaplatenia sumy 66 387,84 €. Sťažovateľ v označenom konaní podal 16. júla 2010 námietku

zaujatosti, ktorou namietal zaujatosť zákonnej sudkyne a zároveň ostatných sudcov

okresného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:

„... je plná pochybnosť o nezaujatosti sudcu, ako aj nestrannosti súdu, ktorý má

v tomto konaní rozhodovať. Čo znamená, že – KS – B. Bystrica, ako aj Najvyšší súd SR –

BA nevylúčil z konania sudkyňu, ktorá sa sama vyjadrila, že sa cíti byť v danej veci zaujatá,

pričom zákonná sudkyňa, ktorej vec bola pridelená sa k vznesenej námietke vyjadrila

v úradnom zázname dňa 27.07.2010. Uviedla, že v predmetnej veci existujú objektívne

dôvody pre jej vylúčenie z pojednávania a rozhodovania veci, cítila sa vo veci zaujatá,

keďže navrhovateľ podal proti OS – R. Sobota, aj voči jej kolegyni žalobu o náhradu škody

atď. ...

Mám za to, že pri rozhodovaní sa konajúce súdy KS – B. Bystrica ako aj Najvyšší súd

SR – BA odchýlili od právneho názoru a ich rozhodovanie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci! ...

Tieto vymenované súdy nekonali efektívne v zmysle základných princípov SR

a právnych predpisov a garantovaného práva na prerokovanie veci, kde vo veci riadne

nekonali, čím došlo k porušeniu práva fyzickej osoby zo základných práv zakotvených

v ústave SR a základné povinnosti súdu a sudcov.“

Sťažovateľ neformuloval v sťažnosti návrh na rozhodnutie (petit) podľa požiadaviek

vyplývajúcich z

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Napriek tomu

možno ustáliť, že sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví, že namietaným uznesením krajského

súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva

na súdnu právnu ochranu podľa , zruší namietané uznesenia a prizná mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

Súčasťou sťažnosti je žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu na

konanie pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu sp. zn. z 8. decembra 2010

Sťažovateľ sa domáha vyslovenia svojho základného práva podľa

namietaným uznesením krajského súdu, ktorým nebola zákonná sudkyňa vylúčená

z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. .

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ podal v konaní vedenom

okresným súdom pod sp. zn. námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni

a zároveň proti všetkým sudcom okresného súdu. O námietke sťažovateľa rozhodol krajský

súd ako súd nadriadený v súlade s (ďalej len

„OSP“) tak, že zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej okresným

súdom pod sp. zn. nevylúčil. Namietané uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 28. januára 2011, pričom sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu

doručená 19. mája 2011. Z uvedených skutočností vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

Na tomto základe ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa namietaným uznesením

krajského súdu pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. zo 7. apríla 2011

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Sťažovateľ v sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa , ku ktorému malo dôjsť uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. zo 7. apríla 2011.

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že najvyšší súd namietaným uznesením

zastavil konanie o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 8. decembra 2010. Dovolanie sťažovateľ odôvodňoval „nesprávnym

právnym posúdením veci“ zo strany krajského súdu.

Najvyšší súd v odôvodnení namietaného uznesenia okrem iného uviedol:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky vzal pri rozhodovaní o dovolaní navrhovateľa na

zreteľ ustanovenie , v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním

napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd,

ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu ( ) a Najvyšší

súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako

súdu prvého stupňa ( ).

V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd v Banskej

Bystrici rozhodoval nie ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov

konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa - viď a nasl. ), ale ako súd

nadriadený Okresnému súdu Rimavská Sobota (po podaní námietky navrhovateľa, ktorou

sa domáhal vylúčenia sudkyne tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci - viď § 16

ods. 1 ). Dovolaním navrhovateľa je teda napadnuté rozhodnutie iného než

odvolacieho súdu; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.

Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania

smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej

príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví

( v spojení s ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto

konanie o dovolaní zastavil.

Dovolateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť

a vznikla mu povinnosť nahradiť odporcovi trovy tohto konania. Dovolací súd mu nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na rozhodnutie o priznaní tejto

náhrady ( veta prvá v spojení s ).“

V nadväznosti na citované ústavný súd považoval za potrebné poukázať na svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. , ).

Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené

a zároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.

, ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na

rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.

Podľa prvej vety ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

V danom prípade najvyšší súd ako dovolací súd rozhodoval o dovolaní sťažovateľa

proti namietanému uzneseniu krajského súdu ako súdu nadriadenému v súlade s § 16 ods. 1

. Za daných okolností najvyšší súd postupoval podľa názoru ústavného súdu ústavne

akceptovateľným spôsobom, ak konanie o dovolaní sťažovateľa s poukazom na § 104 ods. 1

zastavil, keďže v danom prípade dovolanie nebolo prípustné. V tejto súvislosti ústavný

súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej postup súdu v súlade s platným

a účinným zákonom (v danom prípade procesnými predpismi upravujúcimi postup súdu

v rámci dovolacieho konania) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv (napr.

, , , ).

Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd ako dovolací súd svoje uznesenie ústavne

akceptovateľným spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s platnou právnou

úpravou ( v spojení s ), ústavný súd dospel k záveru, že

namietané uznesenie najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu je riadne odôvodnené,

nemožno ho považovať za arbitrárne, a preto ním ani nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti

odmietol podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa (napr. návrhom na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011