Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 60/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. mája 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa o sťažnosti D. M., K., zastúpenej advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo D. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. D. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom

tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. D. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 450,90 € (slovom

štyristopäťdesiat eur a deväťdesiat centov), ktorú j e Okresný súd Košice-okolie

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej zástupkyne JUDr. I. R., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 zo 17. februára 2011 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhom z 27. júla 1999

doručeným okresnému súdu 28. júla 1999 domáhala vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) proti odporcovi L. H., B. (ďalej len

„odporca“). Konanie do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo skončené. Pretože sa

sťažovateľka domnievala, že v postupe okresného súdu dochádza k neodôvodneným

prieťahom, podala (podanie z 24. mája 2007) predsedovi okresného súdu sťažnosť.

Predseda okresného súdu považoval sťažnosť za dôvodnú. Podľa názoru sťažovateľky však

naďalej v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k nečinnosti, resp.

neefektívnej a nesústredenej činnosti, čo spôsobuje zbytočné prieťahy.

Sťažovateľka „vidí nesprávnosť postupu Okresného súdu Košice – Okolie

predovšetkým v tom, že nebol aktívne činný v období od podania návrhu do dnešného dňa.

Svojou nečinnosťou súd spôsobil zbytočné prieťahy a nezabezpečil plynulosť konania a jeho

efektívnosť.

Sťažovateľka je presvedčená o tom, že konanie Okresného súdu Košice – Okolie

nesmeruje k odstráneniu jej právnej neistoty, teda k právoplatnému skončeniu sporu, ale

súd svojou nečinnosťou naopak konanie nedôvodne predlžuje a odďaľuje tým poskytnutie

právnej istoty rozhodnutej veci sťažovateľovi. Neprimeraná dĺžka konania pritom nie je

odôvodnená právnou, resp. faktickou zložitosťou veci alebo správaním sťažovateľa.

Ako vyplýva zo skutočností uvedených v tejto sťažnosti, v postupe Okresného súdu

Košice – Okolie sú obdobia, kedy nevykonával žiadnu aktivitu smerujúcu k skončeniu

konania. Práve obdobia nečinnosti významne prispeli k neprimeranosti dĺžky konania a vo

svojom súhrne spôsobili, že konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené.“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal okresnému súdu v označenom

konaní konať bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie

v sume 7 500 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

2. Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr.V 129/11 z 12. apríla 2011

a právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listom z 28. apríla 2011.

2.1 Okresný súd okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci vo svojom

vyjadrení uviedol:

„Predmetom tohto konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné rozsiahle dokazovanie. Dĺžka konania

bola ovplyvnená nielen rozsiahlym dokazovaním, ale tiež aj viacerými ospravedlneniami

z dôvodu kolízie pojednávania právnych zástupcov. Právna zástupkyňa navrhovateľky 6

krát žiadala odročiť pojednávanie a 2 krát bolo odročené z dôvodu, že nebol známy pobyt

navrhovateľky, nielen súdu, ale ani jej právnej zástupkyni, ktorá žiadala, aby súd pobyt jej

klientky zistil.

Častejšie pojednávania vo veci nemohli byť, pretože prejednávajúca sudkyňa mala

za rok 2010 nápad 268 veci a v roku 2010 rozhodla 221 vecí.“

Predseda okresného súdu zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní

o prijatej sťažnosti.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného

súdu uviedla:

„So závermi predsedu Okresného súdu Košice – okolie sa nemôže sťažovateľka

stotožniť, keďže aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

nápor pridelených veci ústavný súd neakceptuje z dôvodu, že takáto skutočnosť nemôže byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a nezbavuje štát zodpovednosti za pomalé konanie...

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení poukazuje na skutočnosť, že dĺžka

konania bola ovplyvnená rozsiahlym dokazovaním, uvedené nariadené dokazovanie však

sťažovateľka považuje za skutočnosť, ktorá prispela k prieťahom v predmetnom konaní.

Uvedené znalecké dokazovanie bolo pre predmetné konanie nepoužiteľné, pričom je

potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka na nesprávnosť zadania úlohy súdom znalcom

opakovane poukazovala... Odporca však uvedenú skutočnosť nebral na zreteľ, čím spôsobil

ďalšie prieťahy v konaní...

Sťažovateľka si je vedomá, že v niekoľkých prípadoch došlo k odročeniu

pojednávania na základe jej žiadosti, takáto potreba však vyvstala na základe objektívnych

skutočností. V porovnaní s dlhodobou nečinnosťou súdu je potrebné považovať tieto

odročenia za zanedbateľné a také, ktoré nemôžu odôvodniť neprimeranú dĺžku konania,

ktorou takmer 12 rokov trvajúce konanie nepochybne je...

Sťažovateľka považuje za dôležitú skutočnosť, že prvé pojednávanie bolo súdom

nariadené až takmer po roku od podania návrhu. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti

poukázala taktiež na skutočnosť, že aj ďalšie pojednávania boli nariaďované po viac ako

roku, pričom po odročení pojednávania dňa 07. 06. 2002 trikrát požiadala súd o nariadenie

termínu pojednávania.

K predmetu sťažnosti, teda k prieťahom v konaní a k neprimeranej dĺžke konania nie

je vo vyjadrení predsedu okresného súdu zaujaté jednoznačné stanovisko. Sťažovateľka

považuje za potrebné zdôrazniť, že už v roku 2007 podala... sťažnosť na prieťahy v...

konaní, pričom predseda okresného súdu uznal jej sťažnosť za dôvodnú...

Podľa názoru sťažovateľky nie je vec právne ani skutkovo zložitá, nemožno teda

nijako ospravedlniť čas, v priebehu ktorého odporca vo veci právoplatne nerozhodol. Podľa

jej názoru jej teda doba 11 rokov a 9 mesiacov neprimeraná a ničím nezdôvodniteľná.

Okresný súd Košice – okolie vo veci... nekoná plynulo a predovšetkým neorganizuje

svoju činnosť tak, aby prispel k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

Po takmer 12 rokoch je sťažovateľka v rovnakej právnej neistote ako na začiatku

konania...“

Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň súhlasila s upustením od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti a vyčíslila trovy právneho zastúpenia v sume 450,90 €.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá

je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo,

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

- 28. júl 1999 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM,

- 23. september 1999 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

zároveň zaslal návrh odporcovi na vyjadrenie a žiadal o pripojenie spisu sp. zn. ,

- 9. december 1999 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 17. január 2000 – odporca sa vyjadril k návrhu (podanie z 5. januára 2000),

- 21. jún 2000 – sťažovateľka žiadala o nariadenie pojednávania,

- 6. júl 2000 – okresný súd nariadil pojednávanie na 6. október 2000,

- 6. október 2000 – na pojednávanie sa nedostavil odporca, preto bolo pojednávanie

odročené na 17. november 2000,

- 17. november 2000 – okresný súd na pojednávaní krátkou cestou doručoval vyjadrenie

odporcu právnej zástupkyni sťažovateľky, ktorá požiadala o odročenie pojednávania

z dôvodu poskytnutia lehoty na vyjadrenie sa k stanovisku odporcu, právny zástupca

odporcu žiadal o poskytnutie lehoty na predloženie dokladov, pojednávanie bolo odročené

na 15. december 2000,

- 12. december 2000 – okresný súd odročil pojednávanie nariadené na 15. december 2000

na 16. január 2001,

- 16. január 2001 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania

nariadeného na 16. január 2001 z dôvodu práceneschopnosti,

- 16. január 2001 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka a jej právna zástupkyňa,

okresný súd pojednávanie odročil na 12. marec 2001, zároveň doručoval stanovisko

odporcu na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľky,

- 5. marec 2001 – pojednávanie nariadené na 12. marec 2001 bolo odročené na 2. apríl

2001,

- 2. apríl 2001 – na pojednávaní právna zástupkyňa sťažovateľky predložila vyjadrenie

k stanovisku odporcu z 5. januára 2000, toto bolo doručené odporcovi, po vyjadreniach

účastníkov konania a ich právnych zástupcov bolo pojednávanie odročené na neurčito

s tým, že zástupca odporcu sa vyjadrí ku skutočnostiam uvedeným na pojednávaní,

- 23. máj 2001 – odporca predložil svoje stanovisko – doloženie dokladov,

- 15. marec 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. apríl 2002 a zaslal právnej

zástupkyni sťažovateľky stanovisko odporcu na vyjadrenie,

- 24. apríl 2002 – právny zástupca odporcu požiadal o odročenie pojednávania nariadeného

na 26. apríl 2002 z dôvodu kolízie termínov, nesúhlasil s pojednávaním v jeho

neprítomnosti,

- 30. apríl 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. máj 2002,

- 23. máj 2002 – odporca požiadal okresný súd o odročenie pojednávania nariadeného na

24. máj 2002 z pracovných dôvodov, nesúhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti,

právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

termínov, takisto nesúhlasila s pojednávaním bez jej prítomnosti,

- 24. máj 2002 – na pojednávanie sa nikto nedostavil, preto bolo odročené na 7. jún 2002,

- 7. jún 2002 – právna zástupkyňa sťažovateľky navrhla vykonať výsluch svedkov, právny

zástupca odporcu s tým súhlasil, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 3. február 2003 – okresný súd žiadal o pripojenie spisu Okresného súdu Košice I sp. zn.

,

- 7. november 2003 – okresný súd poučoval účastníkov konania o predkladaní dôkazov

a námietky zaujatosti, zároveň nariadil pojednávanie na 13. január 2004,

- 13. november 2003 – sťažovateľka žiadala o nariadenie pojednávania,

- 19. november 2003 – právna zástupkyňa sťažovateľky žiadala nariadiť pojednávanie,

- 13. január 2004 – na pojednávanie sa nikto nedostavil, právna zástupkyňa sťažovateľky

telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť a žiadala, aby okresný súd zistil pobyt

sťažovateľky, pretože na pôvodnej adrese sa nezdržiava, pojednávanie bolo odročené na

neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľky bude požiadaná o oznámenie pobytu

sťažovateľky,

- 11. marec 2004 – okresný súd požiadal právnu zástupkyňu sťažovateľky o oznámenie

adresy pobytu sťažovateľky,

- 18. marec 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila, že nemá vedomosť o tom,

kde sa sťažovateľka zdržiava, a navrhla, aby jej pobyt zisťoval okresný súd,

- 17. máj 2004 – okresný súd žiadal Register obyvateľov Slovenskej republiky Banská

Bystrica (ďalej len „register obyvateľov“) o oznámenie pobytu sťažovateľky,

- 27. máj 2004 – register obyvateľov oznámil novú adresu sťažovateľky,

- 23. júl 2004 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. október 2004,

- 4. október 2004 – na pojednávanie sa dostavila iba právna zástupkyňa sťažovateľky,

pojednávanie bolo odročené na 8. november 2004,

- 8. november 2004 – po vyjadreniach účastníkov konania a ich právnych zástupcov okresný

súd odročil pojednávanie na neurčito na účely vyžiadania vyjadrenia od M. S. – S. S. (ďalej

len „S.“),

- 20. marec 2006 – okresný súd vyzval správkyňu konkurznej podstaty úpadcu S. na

oznámenie skutočností vo vzťahu k osobe odporcu,

- 11. apríl 2006 – správkyňa konkurznej podstaty S. oznámila, že odporca vložil finančné

prostriedky do S., avšak nevedela uviesť presnú sumu,

- 19. apríl 2006 – okresný súd požiadal správkyňu konkurznej podstaty S., aby oznámila

subjekt, ktorý disponuje informáciami o výške vkladu odporcu v S.,

- 17. máj 2006 – správkyňa konkurznej podstaty S. oznámila, že nevie, kto takýmito

informáciami disponuje,

- 6. jún 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 11. júl 2006,

- 11. júl 2006 – po vyjadreniach účastníkov konania, ich právnych zástupcov a po

výsluchoch svedkov bolo pojednávanie odročené na 4. september 2006 z dôvodu

predvolania správkyne konkurznej podstaty S.,

- 4. september 2006 – na pojednávanie sa nedostavila sťažovateľka, po vyjadreniach

právnych zástupcov účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na 16. október 2006

z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania, predvolania správkyne konkurznej podstaty

S. ako svedkyne a vyžiadania dokladov z Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice-okolie (ďalej len „úrad práce“),

- 11. september 2006 – okresný súd požiadal úrad práce o správu týkajúcu sa odporcu,

- 4. október 2006 – úrad práce predložil okresným súdom požadované informácie vo vzťahu

k odporcovi,

- 16. október 2006 – správkyňa konkurznej podstaty S. sa na pojednávanie nedostavila

z dôvodu práceneschopnosti, po vyjadreniach právnej zástupkyne sťažovateľky, odporcu

a jeho právnej zástupkyne bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účely vykonania

znaleckého dokazovania,

- 4. január 2007 – okresný súd uzneseniami č. k. -123 a č. k. 11 C 514/1999-

126 nariadil znalecké dokazovanie súdnymi znalcami Ing. V. M. (nábytok, bytové doplnky,

výrobky z textilu) a Ing. Ľ. H. (odhad hodnoty elektronických zariadení a elektroniky) na

určenie hodnoty hnuteľných vecí,

- 31. január 2007 – okresný súd zaslal spis súdnej znalkyni Ing. V. M. s tým, že lehota na

vypracovanie posudku uplynie 1. marca 2007,

- 7. február 2007 – súdna znalkyňa Ing. V. M. žiadala vylúčiť niektoré položky z predmetu

ohodnotenia, pretože nespadali do jej znaleckého oprávnenia, požadovala zaslať súdny spis

a zmenu lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na 30 dní od doručenia súdneho spisu,

- 28. február 2007 – súdna znalkyňa Ing. V. M. predložila znalecký posudok,

- 1. marca 2007 – okresný súd zaslal spis súdnemu znalcovi Ing. Ľ. H.,

- 13. marec 2007 – súdny znalec Ing. Ľ. H. predložil znalecký posudok,

- 2. apríl 2007 – súdny znalec Ing. Ľ. H. predložil doplnok znaleckého posudku,

- 20. apríl 2007 – okresný súd uzneseniami určil súdnym znalcom znalečné, zároveň zaslal

znalecké posudky právnym zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie,

- 10. máj 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k znaleckým posudkom,

- 17. máj 2007 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k znaleckým posudkom,

- 29. máj 2007 – okresný súd uznesením opravil rozhodnutie, ktorým určil znalečné

súdnemu znalcovi Ing. Ľ. H.,

- 15. jún 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. júl 2007,

- 19. júl 2007 – právny zástupca odporcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní

z dôvodu kolízie termínov, na pojednávanie sa dostavila iba právna zástupkyňa

sťažovateľky, okresný súd pojednávanie odročil na 2. október 2007 z dôvodu predvolania

svedkyne (správkyne konkurznej podstaty S.),

- 2. október 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie termínov, nesúhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, zároveň

ospravedlnila aj neúčasť sťažovateľky, okresný súd pojednávanie odročil na 3. december

2007, svedkyňa sa na pojednávanie dostavila,

- 3. december 2007 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania a po

výsluchu svedkyne okresný súd pojednávanie odročil na 22. január 2008 z dôvodu potreby

predvolania sťažovateľky, právny zástupca odporcu predložil vyjadrenie k veci,

- 31. december 2007 – právna zástupkyňa sťažovateľky sa vyjadrila k veci,

- 22. január 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala o odročenie pojednávania pre

práceneschopnosť, s pojednávaním v jej neprítomnosti nesúhlasila, na pojednávanie sa

nedostavila ani sťažovateľka, pojednávanie bolo odročené na 19. február 2008,

- 30. január 2008 – právna zástupkyňa sťažovateľky predložila doklad o jej

práceneschopnosti od 22. januára 2008 do 28. januára 2008,

- 19. február 2008 – po vyjadreniach právnych zástupcov účastníkov konania okresný súd

ukončil dokazovanie a pojednávanie odročil na 27. február 2008 na účely vyhodnotenia

dôkazov a rozhodnutia vo veci,

- 27. február 2008 – okresný súd na pojednávaní vyhlásil rozsudok č. k. -248,

zároveň zákonná sudkyňa požiadala predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na

vyhotovenie súdneho rozhodnutia do 27. apríla 2008, predseda okresného súdu žiadosti

vyhovel,

- 12. máj 2008 – rozsudok okresného súdu bol doručený právnym zástupcom účastníkov

konania,

- 7. máj 2008 – okresný súd vydal opravné uznesenie č. k. -256, ktorým upravil

výrok 2 rozsudku (doručené právnym zástupcom účastníkov konania 12. mája 2008),

- 27. máj 2008 – sťažovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala proti rozsudku

v spojení s opravným uznesením odvolanie,

- 9. júl 2008 – okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky,

- 23. júl 2008 – právny zástupca odporcu sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky,

- 12. august 2008 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky, aby sa vyjadrila,

či súhlasí s rozhodnutím o odvolaní bez nariadenia pojednávania, a zároveň vyzval

sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie,

- 26. august 2008 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 6. október 2008 – súdny spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľky,

- 11. február 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľky požiadala krajský súd o rozhodnutie

vo veci,

- 22. júl 2010 – krajský súd vyzval súdnu znalkyňu Ing. V. M. a súdneho znalca Ing. Ľ. H.

ozrejmiť niektoré skutočnosti v súvislosti s podaním znaleckých posudkov,

- 11. august 2010 – súdna znalkyňa Ing. V. M. oznámila krajskému súdu požadované

informácie,

- 16. august 2010 – súdny znalec Ing. Ľ. H. oznámil krajskému súdu požadované

informácie,

- 8. september 2010 – krajský súd uznesením č. k. -289 zrušil rozsudok

okresného súdu z 27. februára 2008 v spojení s opravným uznesením zo 7. mája 2008 a vec

mu vrátil na ďalšie konanie,

- 20. október 2010 – súdny spis bol krajským súdom vrátený okresnému súdu,

- 29. november 2010 – okresný súd zaslal rozhodnutie krajského súdu právnym zástupcom

účastníkov konania a vyzval ich, aby uviedli návrhy na dokazovanie,

- 14. december 2010 – právny zástupca odporcu odpovedal na výzvu okresného súdu,

- 20. december 2010 – právna zástupkyňa sťažovateľky odpovedala na výzvu okresného

súdu a navrhla vykonať znalecké dokazovanie,

- 23. marec 2011 – okresný súd vyzval úrad práce na oznámenie skutočností týkajúcich sa

odporcu a nariadil vykonať doplnenie znaleckého dokazovania súdnymi znalcami.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. ...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne

nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa

toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľku (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že v konaní vedenom

na okresnom súde ide o návrh na vyporiadanie BSM. Návrhy tohto typu tvoria štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z uvedených dôvodov ústavný súd

konštatoval, že vec nemožno posúdiť ako právne zložitú. Z hľadiska skutkovej zložitosti

môže potreba výsluchu svedkov a znaleckého dokazovania predstavovať určitý stupeň

faktickej zložitosti, avšak v tomto konkrétnom prípade táto nebola hlavnou príčinou

doterajšej celkovej dĺžky trvania konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd

konštatuje, že dosiaľ bolo 5 pojednávaní odročených aj z dôvodov na strane sťažovateľky,

resp. jej právnej zástupkyne (práceneschopnosť právnej zástupkyne dvakrát, kolízia

termínov pojednávaní dvakrát a jedenkrát sa na pojednávanie nedostavila sťažovateľka – jej

pobyt v tom čase nebol známy). Uvedené skutočnosti nepochybne prispeli k doterajšej

celkovej dĺžke trvania konania. Na túto skutočnosť musel ústavný súd pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia prihliadnuť.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je postup samotného okresného súdu.

Ako už bolo uvedené, konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

začalo v júli 1999 a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Trvá teda viac ako 11 rokov.

Už len samotná dĺžka trvania konania signalizuje, že v konaní nedochádza k naplneniu

účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým je

odstránenie právnej neistoty účastníka konania. Z prehľadu úkonov okresného súdu

vyplýva, že tento nevykonával žiadnu relevantnú procesnú činnosť v období od 17. januára

2000 (odporca sa vyjadril k návrhu) do 6. júla 2000 (okresný súd nariadil pojednávanie), t. j.

takmer 7 mesiacov, od 23. mája 2001 (odporca predložil stanovisko) do 15. marca 2002

(okresný súd nariadil pojednávanie), t. j. takmer 10 mesiacov, od 7. júna 2002

(pojednávanie vo veci) do 3. februára 2003 (okresný súd pripájal súdny spis Okresného

súdu Košice I), t. j. takmer 8 mesiacov, od 3. februára 2003 do 7. novembra 2004 (okresný

súd poučoval účastníkov konania a nariadil pojednávanie), t. j. viac ako 9 mesiacov a od 8.

novembra 2004 (pojednávanie) do 20. marca 2006 (okresný súd vyzval správkyňu

konkurznej podstaty S.), t. j. viac ako 16 mesiacov. Celkovo bol teda okresný súd vo veci

nečinný 50 mesiacov, t. j. 4 roky a 2 mesiace. Za túto dobu teda nevykonal žiadny úkon

smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka

v preskúmavanej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva

zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ).

Pre úplnosť je potrebné poukázať aj na neprimeranosť doby, keď odvolanie

sťažovateľky proti rozsudku bolo okresnému súdu doručené 27. mája 2008 a k jeho zaslaniu

odporcovi na vyjadrenie došlo až 9. júla 2008. Podobná situácia nastala po zaplatení

súdneho poplatku sťažovateľkou za podaný riadny opravný prostriedok 26. augusta 2008,

ale k predloženiu súdneho spisu odvolaciemu súdu došlo až 6. októbra 2008.

Za nesústrednú považoval ústavný súd činnosť okresného súdu, keď 13. januára 2004

právna zástupkyňa sťažovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň

navrhla okresnému súdu zistiť adresu pobytu sťažovateľky, pretože právna zástupkyňa

nemala vedomosť o mieste jej pobytu, a napriek tomu okresný súd vyzval právnu

zástupkyňu sťažovateľky na oznámenie pobytu sťažovateľky.

Málo efektívnou bola činnosť okresného súdu súvisiaca s nariadením znaleckého

dokazovania, keď v rozhodnutiach o určení súdnych znalcov nedošlo k presnej špecifikácii

určovania hodnoty hnuteľného majetku, čo neskôr malo za následok zrušenie rozsudku

okresného súdu.

K dĺžke trvania konania, aj keď nie výrazným spôsobom (a v konečnom dôsledku

v súlade so zákonom), prispela aj žiadosť zákonnej sudkyne z 27. februára 2008 adresovaná

predsedovi okresného súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie súdneho rozhodnutia do

27. apríla 2008, ktorej predseda okresného súdu vyhovel. K doručeniu rozhodnutia právnym

zástupcom účastníkov konania došlo 12. mája 2008.

Napokon je potrebné uviesť, že dobu konania, počas ktorej sa spis z dôvodu

odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde (od 6. októbra 2008 do 20. októbra 2010)

a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych

dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

Čo sa týka obranného tvrdenia predsedu okresného súdu v súvislosti s množstvom

vecí, ktoré napadli zákonnej sudkyni, a množstvom vecí, v ktorých rozhodla, ústavný súd

len poznamenáva, že v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že

okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť

pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd v napadnutom

konaní nepostupoval v súlade s účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

7 500 €, ktoré odôvodnila tým, že „doba, ktorá uplynula od podania návrhu až doposiaľ,

doba viac ako 11 rokov a 4 mesiace, je neprimerane dlhá, ničím neospravedlniteľná

a nezdôvodniteľná a v podstatnej miere ju spôsobil okresný súd svojím konaním.

Sťažovateľka sa domnieva, že uplynulá doba, je neprimeraná vzhľadom na opísanú

neaktívnosť a zjavnú neefektivitu úkonov okresného súdu.

Sťažovateľka pociťuje ujmu, ktorú možno považovať za pochopiteľnú, keďže obe

sťažnosti voči prieťahom v konaní, či už na Okresný alebo Krajský súd, uznali ich

predsedovia za dôvodné.

S prihliadnutím na to, že to bol práve okresný súd, orgán, ktorého úlohou je ochrana

zákonnosti a zmyslom činnosti ktorého je postupovať v súdnom konaní tak, aby ochrana

práv bola rýchla a účinná, je dôsledok – pocit márnosti, snahy dovolať sa spravodlivosti,

ktorý sťažovateľka nezvratne nadobudla, neospravedlniteľný.“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä s prihliadnutím na dĺžku

trvania nečinnosti okresného súdu, ale aj s prihliadnutím na jej správanie, ktorým prispela

k celkovej dĺžke trvania konania, považuje za primerané v sume 3 500 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila trovy za právne zastúpenie v sume

450,90 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku

2010 je 120,23 € a hodnota režijného paušálu je 7,21 €. Základná sadzba za úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2011 je 123,50 € a hodnota režijného paušálu je 7,41 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia 1. decembra 2010, podanie

ústavnému súdu z 3. decembra 2010) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku

2011 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 28. apríla 2011) v celkovej sume 460,40 €

vrátane DPH (19 % za úkony v roku 2010 a 20 % za úkony v roku 2011).

Pretože právna zástupkyňa si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom v sume 450,90 €, ústavný súd priznal sťažovateľke ich náhradu

v požadovanej sume tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2011