Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval prijatú sťažnosť J. M., L., zastúpeného advokátom JUDr. Ľ. M., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1

a podľa Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 25. novembra 2010 a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. M. na zákonného sudcu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 25. novembra 2010

p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 25. novembra

2010 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť J. M. trovy konania v sume

261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov)

na účet advokáta JUDr. Ľ. M., P., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti J. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2011 doručená sťažnosť J. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na zákonného sudcu podľa

(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 21. júla 2010 a uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 25. novembra 2010 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 19. apríla 2011 sťažnosť sťažovateľa vo

veci porušenia označených základných práv uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To

366/10 z 25. novembra 2010 prijal na ďalšie konanie a súčasne vo vzťahu k uzneseniu

okresného súdu sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej

prerokovanie.

Sťažovateľ namietal nepríslušnosť krajského súdu vzhľadom na to, že v jeho trestnej

veci bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených

silách podľa účinného do 31. decembra 2005. Z dôvodu

nepríslušnosti krajského súdu nemal tento súd sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu

vôbec prejednať. Konštatoval, že prejednaním jeho trestnej veci krajským súdom došlo k

porušeniu práva na zákonného sudcu podľa listiny a .

Súčasne poukázal na odôvodnenie nálezu ústavného súdu č. k. -23

z 27. januára 2011. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález, ktorým by

ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov , listiny a dohovoru uznesením

krajského súdu sp. zn. z 25. novembra 2010 a aby bolo toto uznesenie zrušené.

Požiadal tiež o priznanie primeraného zadosťučinenia vo výške 1 000 € a náhrady trov

právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby v sume 261,82 €.

K doručenej sťažnosti sa vyjadril krajský súd listom z 18. marca 2011

v podrobnostiach odkazujúc na obsah vyjadrenia sudcu Mgr. Jána Bednára z toho istého

dňa, ktorý bol členom senátu v sťažovateľovej veci. Označený sudca vo svojom vyjadrení

uviedol:

„Pokiaľ ide o postup Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní , je

potrebné uviesť, že pred rozhodnutím vo veci samej, súd skúmal aj otázku príslušnosti na

rozhodnutie. V tejto súvislosti zistil, že v pôvodnom konaní vec ods. J. M. bola právoplatne

skončená v roku 1974. Návrh na povolenie obnovy konania bol podaný 23.11.2009. V tejto

konkrétnej veci ide o konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku (o obnovu konania),

ktoré sa právoplatne skončilo v roku 1974. Keďže nešlo o pôvodné konanie, v ktorom sa

rozhodovalo o vine a treste, ale jednalo sa o konanie o mimoriadnom opravnom

prostriedku, Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že je vecne príslušný konať o

sťažnosti prokuratúra vojenskej prokuratúry. Z uvedeného dôvodu rozhodol vo veci tak, že

zrušil napadnuté uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici a vec vrátil tomuto súdu na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Dňa 21.07.2010 Okresný súd Banská Bystrica opätovne vo veci rozhodol uznesením

sp.zn. , ktorým zamietol žiadosť ods. Jána Mihala o povolenie obnovy

konania. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený sťažnosť...

Následne predseda senátu Krajského súdu Banská Bystrica vzhľadom na

predchádzajúci názor súdu na vec nariadil vykonať neverejné zasadnutie, aby vec

bola bez prieťahov rozhodnutá. Z uvedeného dôvodu bola sťažnosť ods. Jána

Mihala dňa 25.11.2010 zamietnutá, keďže okresný súd vo veci správne konštatoval, že

neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) prerokoval

ústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ už v sťažnosti

z 19. februára 2011 a krajský súd v oznámení z 5. mája 2011 vyslovili súhlas, aby sa

upustilo od ústneho pojednávania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd poznamenáva, že medzi obsahom základného práva na zákonného sudcu

podľa , resp. listiny, ktorých znenie je totožné a im

porovnateľného práva na prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné

posudzovať ich spoločne.

Podľa judikatúry ústavného súdu skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde

a krajskom súde boli ustálení ako zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu

práce, nepostačuje pre záver o tom, že naozaj konali ako zákonní sudcovia. Prvoradou

podmienkou na správne ustálenie osoby zákonného sudcu je totiž správne ustálenie vecnej,

resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce,

ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným

sudcom v zmysle , resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa

ods. 1 prvej vety dohovoru (m. m. ).

Článok 6 ods. 1 dohovoru každému zaručuje právo podať žalobu o uplatnenie svojich

občianskych práv a záväzkov na súd. Takto interpretovaný článok zahŕňa právo na súd,

do ktorého patrí právo na prístup k súdu. K nemu sa pridávajú záruky

ustanovené čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie

konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci [rozhodnutie

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 21. februára 1975, séria A, č. 18,

s. 18, § 36]. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe princíp rovnosti zbraní,

princíp kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na

odôvodnenie súdneho rozhodnutia a iné požiadavky spravodlivého procesu ().

Požiadavka čl. 6 ods. 1 dohovoru na zriadenie súdu len na základe zákona vychádza

zo zásady zákazu odňatia veci zákonnému súdu. Zásada zákazu odňatia veci zákonnému

súdu zahŕňa ako právo nebyť odňatý zákonnému súdu, tak aj právo nebyť odňatý

zákonnému sudcovi.

Podľa (ďalej len

„“) okresný súd uvedený v osobitnom zákone v prvom stupni a krajský súd

uvedený v osobitnom zákone v druhom stupni vykonávajú konanie o trestných činoch

vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.

Podľa o návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré

sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát

súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Podľa časti vety pred bodkočiarkou ak rozhodnutie,

proti ktorému smeruje návrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni už nejestvujúci súd,

rozhoduje o návrhu na obnovu konania ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vecne

a miestne príslušný.

Podľa o sídlach a obvodoch súdov

Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach súdov“)

okresným súdom v sídle krajského súdu na účely trestného konania vo veciach podľa

osobitného predpisu (t. j. ) pre obvod krajských súdov

uvedených v § 3 ods. 5 a 6 sa rozumie Okresný súd Banská Bystrica.

Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o sídlach súdov na rozhodovanie o riadnych

opravných prostriedkoch vo veciach, v ktorých je príslušný súd podľa ods. 2 písm. i) až k),

je príslušný Krajský súd v Trenčíne.

Podstatou sťažnosti v časti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, je námietka, že

o opravnom prostriedku sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu rozhodol

miestne nepríslušný krajský súd, hoci v skutočnosti mal vo veci rozhodovať Krajský súd v

Trenčíne.

Podľa názoru krajského súdu bol na rozhodnutie príslušný práve krajský súd, keďže

išlo o konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku a nie o rozhodovanie o vine a treste.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. vedeného vo veci návrhu

na obnovu konania podaného sťažovateľom ústavný súd zistil, že rozsudkom Vojenského

obvodového súdu Banská Bystrica (ďalej len „vojenský súd“) sp. zn. z 11. júna

1974 bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu nenastúpenia služby

v ozbrojených silách podľa účinného do 31. decembra 2005,

za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Dôvodom

odsúdenia bola skutočnosť, že sťažovateľ kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu Svedka

Jehovovho odmietol vykonať vojenskú základnú službu. Na návrh sťažovateľa bola

uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2010 povolená obnova konania

a rozsudok vojenského súdu, rovnako ako všetky ďalšie obsahovo nadväzujúce rozhodnutia

boli zrušené. Proti uzneseniu okresného súdu však podal 26. apríla 2010 sťažnosť vojenský

prokurátor. Uznesením krajského súdu sp. zn. z 13. mája 2010 bolo

uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 13. mája 2010 sťažnosť ústavnému súdu, ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na zákonného sudcu podľa a listiny. Ústavný súd

nálezom č. k. -23 z 27. januára 2011 vyslovil porušenie označených

základných práv, zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. z 3. mája 2010, vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľovi súčasne priznal náhradu trov

konania. V odôvodnení nálezu ústavný súd konštatoval, že „v prípade trestného činu

nenastúpenia do služby v ozbrojených silách je príslušný konať v prvom stupni okresný súd

a v druhom stupni Krajský súd v Trenčíne. ... Pokiaľ v danej veci namiesto Krajského súdu

v Trenčíne rozhodol o sťažnosti prokurátora krajský súd, došlo tým k porušeniu základného

práva sťažovateľa na zákonného sudcu tak podľa , ako aj podľa

ods. 1 listiny..... Platí totiž, že prvoradou podmienkou na správne ustálenie osoby

zákonného sudcu je správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu.

Iba taký sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného

súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle , resp.

ods. 1 listiny.“.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu však ústavný súd zistil, že v období po vydaní

rozhodnutia krajského súdu sp. zn. z 13. mája 2010, ktorým bolo zrušené

uznesenie okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2010, do vydania nálezu

ústavného súdu č. k. -23 z 27. januára 2011 okresný súd sťažovateľov návrh

na obnovu konania opätovne prejednal a konštatujúc záväznosť právneho názoru krajského

súdu uvedeného v uznesení sp. zn. z 13. mája 2010 rozhodol vo veci

uznesením č. k. -64 z 21. júla 2010 tak, že návrh sťažovateľa o povolenie

obnovy konania zamietol. Rovnako stihol do vydania označeného nálezu ústavného súdu o

sťažnosti sťažovateľa z 10. septembra 2010 proti uzneseniu okresného súdu rozhodnúť aj

krajský súd zamietajúcim uznesením sp. zn. z 25. novembra 2010.

Zo spisu okresného súdu ústavný súd taktiež zistil, že predkladacia správa okresného

súdu z 26. apríla 2010 vyhotovená na základe sťažnosti prokurátora proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. z 15. marca 2010, ako aj predkladacia správa

okresného súdu zo 4. novembra 2010 vyhotovená na základe sťažnosti sťažovateľa proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -64 z 21. júla 2010 bola adresovaná Krajskému

súdu v Trenčíne. V skutočnosti však bol spis okresného súdu v obidvoch prípadoch

doručený spolu s predkladacími správami krajskému súdu, a nie Krajskému súdu

v Trenčíne.

Z opísaných okolností prípadu nepochybne vyplýva, že okresný súd ani krajský súd

nemohli v sťažovateľovej veci zohľadniť právny názor ústavného súdu vyslovený v jeho

náleze č. k. -23 z 27. januára 2011, pretože z časového hľadiska nimi

vydané rozhodnutia predchádzali vydaniu označeného rozhodnutia ústavného súdu.

Uvedená skutočnosť však nemôže viesť ústavný súd k inému právnemu posúdeniu otázky

príslušnosti krajského súdu v prípade predloženom sťažovateľom.

Obdobne, ako bolo konštatované už v náleze ústavného súdu č. k.

-23 z 27. januára 2011, z citovaných ustanovení a

zákona o sídlach súdov vyplýva, že v prípade trestného činu nenastúpenia služby v

ozbrojených silách je aj v danej veci v súčasnosti príslušný konať v prvom stupni okresný

súd a v druhom stupni Krajský súd v Trenčíne. Keďže vojenský súd, ktorý pôvodne

sťažovateľa odsúdil, už neexistuje, podľa ustanovenia § 397 ods. 2 v spojení s ustanovením

sú namiesto neho príslušné všeobecné súdy, ktoré by boli

vecne a miestne príslušné podľa súčasnej právnej úpravy. Ako to vyplýva z citovaných

ustanovení, v súčasnosti by boli vecne a miestne príslušné konať v prvom stupni okresný

súd a v druhom stupni Krajský súd v Trenčíne.

Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci návrhu sťažovateľa na povolenie obnovy

konania rozhodol o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 21. júla 2010 krajský súd, a nie Krajský súd v Trenčíne, došlo tým k porušeniu základného

práva sťažovateľa na zákonného sudcu tak podľa , ako aj podľa

ods. 1 listiny, a rovnako tak došlo aj k porušeniu základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý podľa svojho obsahu rovnako ako označený

článok , resp. listiny garantuje zákaz odňatia veci zákonnému súdu. Platí totiž, že

prvoradou podmienkou na správne ustálenie osoby zákonného sudcu je správne ustálenie

vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca určený podľa rozvrhu

práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je

zákonným sudcom v zmysle , resp. listiny.

Podľa prvej vety ak sa základné právo alebo

sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo

opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Berúc do úvahy citované ustanovenia ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 25. novembra 2010 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku

nálezu). Povinnosťou všeobecných súdov bude v ďalšom konaní riadiť sa právnym názorom

ústavného súdu týkajúcim sa miestnej príslušnosti Krajského súdu v Trenčíne na konanie

o sťažnosti proti uzneseniam okresného súdu v sťažovateľovej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ si podaním doručeným 23. mája 2011 uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 392,73 €, čo zodpovedá odmene, ako aj sume paušálnych náhrad za tri

úkony právnej služby podľa § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za 1 úkon

právnej služby predstavuje sumu 123,50 € a paušálna náhrada za 1 úkon sumu 7,41 €.

Ústavný súd vzhliadol za dôvodné priznať sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia

len za dva vyúčtované úkony právnych služieb vykonané v roku 2011 (t. j. prevzatie

a príprava zastupovania, podanie sťažnosti) vzhľadom na to, že v replike sťažovateľa na

vyjadrenie krajského súdu zo 17. mája 2011 sťažovateľ neuviedol žiadne nové argumenty

pre rozhodnutie ústavného súdu vo veci. Preto porušovateľa základného práva zaviazal na

zaplatenie úhrady trov právneho zastúpenia sťažovateľovi tak, ako to vyplýva z bodu 3

výroku nálezu.

Sťažovateľ napokon požiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 1 000 €.

Priznanie finančného zadosťučinenia ako náhrady nemajetkovej ujmy prichádza do

úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nie

je už možné napraviť, a to napríklad zrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia,

prípadne uvedením do pôvodného stavu (napr. , ).

V danom prípade porušenie základného práva sťažovateľa je v plnej miere

kompenzované vyslovením porušenia označených práv, zrušením uznesenia krajského súdu

a vrátením veci na ďalšie konanie, preto ústavný súd nevyhovel požiadavke sťažovateľa na

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a sťažnosť v tejto časti odmietol (bod 4

výroku nálezu).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája2011