Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/149/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci navrhovateľa: I. C., bydlisko X. L. Č.. XX, XXX XX B., zastúpený právnym zástupcom: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická č. 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 euro, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 000 euro a trovy konania vo výške 138, 08 euro, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09. 08. 2012 sa navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 euro a náhrady trov konania, a to podľa ustanovenia za nesprávny úradný postup Krajského súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. , a Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. spočívajúci v prieťahoch v tomto trestnom konaní.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16. 11. 2009 podal návrh na povolenie obnovy trestného konania na Okresný súd Banská Bystrica. Táto trestná vec je vedená na tomto súde pod sp. zn. . Dňa 29. 08. 2011 podal navrhovateľ v tejto veci sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažnosť bola predsedom Krajského súdu Banská Bystrica pod č. k. Spr zo dňa 13. 09. 2011 uznaná dôvodnou. Príčinou prieťahov v tomto konaní bolo to, že Krajský súd Banská Bystrica neoprávnene rozhodoval v danej veci. Nápravu urobil až Ústavný súd SR svojimi nálezmi č. k. - 23 zo dňa 27. 01. 2011 a č. k. - 24 zo dňa 31. 05. 2011. Predmetná trestná vec nebola v čase podania návrhu ešte právoplatne rozhodnutá a nachádzala sa na Krajskom súde Trenčín. Navrhovateľ podal dňa 10. 01. 2012 žiadosť o predbežné prerokovanie tohto nároku. Odporca dňa 19. 01. 2012 požiadal navrhovateľa o doplnenie informácií v danej veci. Tieto navrhovateľ odporcovi poskytol dňa 06. 02. 2012. Odporca však na túto žiadosť nezareagoval do konca zákonnej šesťmesačnej lehoty 10. 07. 2012, a ani do momentu podania návrhu na súd. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal návrh na obnovu konania dňa 16. 11. 2009 a do momentu podania návrhu ešte o veci nebolo právoplatne rozhodnuté, je vymáhaná nemajetková ujma vo výške 1 000 euro primeraná. Žalovaný nárok má povahu odškodnenia (zadosťučinenia) za nesprávny úradný postup súdu, ktorý spočíva v prieťahoch v predmetnom trestnom konaní.

Počas konania právny zástupca navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 22. 08. 2012, čl. 10, doplnil svoj návrh. V tomto podaní právny zástupca navrhovateľa chronologicky opísal priebeh celého trestného konania na jednotlivých súdoch. Uviedol v ňom, že na základe návrhu navrhovateľa zo dňa 16. 11. 2009 na obnovu konania, Okresný súd Banská Bystrica dňa 15. 03. 2010 tomuto návrhu vyhovel. Proti rozhodnutiu však podal prokurátor sťažnosť. Prokurátor podal sťažnosť nedôvodne, pretože prvostupňový súd rozhodol vecne správne. Odvolací súd Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 13. 05. 2010 napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Banská Bystrica nemal vo veci rozhodovať, a tým, že rozhodoval spôsobil zbytočné prieťahy. Dňa 21. 06. 2010 podal navrhovateľ proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2010 ústavnú sťažnosť a súčasne požiadal Okresný súd Banská Bystrica o odročenie pojednávania v tejto veci až do rozhodnutia Ústavného súdu. Okresný súd Banská Bystrica tejto žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a naopak dňa 21. 07. 2010 návrh na obnovu konania zamietol, riadiac sa právnym názorom Krajského súdu Banská Bystrica. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú Krajský súd Banská Bystrica dňa 25. 11. 2010 zamietol. Krajský súd Banská Bystrica ani v tomto prípade nemal rozhodovať. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 19. 02. 2011 navrhovateľ ústavnú sťažnosť. Nálezom sp. zn. - 23 zo dňa 27. 01. 2011 Ústavný súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že skonštatoval, že Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo navrhovateľa na zákonného sudcu. Ďalej nálezom č. k. - 24 zo dňa 31. 05. 2011 Ústavný súd SR zrušil i ďalšie uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 11. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že rovnako skonštatoval, že Krajský súd Banská Bystrica uznesením č. k. zo dňa 25. 11. 2010 porušil základné právo navrhovateľa na zákonného sudcu. Krajský súd Trenčín dňa 16. 11. 2011 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dňa 09. 01. 2012 Krajský súd Trenčín zrušil i uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 07. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. 04. 2012 zamietol návrh na obnovu konania. Na základe sťažnosti navrhovateľa Krajský súd Trenčín dňa 06. 08. 2012 toto rozhodnutie zo dňa 12. 04. 2012 zrušil a návrhu na povolenie obnovy konania vyhovel a súčasne zrušil odsudzujúci rozsudok zo dňa 11. 06. 1964. Okresný súd Banská Bystrica dňa 30. 10. 2012 trestné konanie zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 12. 11. 2012 prokurátor sťažnosť. Dňa 10. 01. 2013 Krajský súd Trenčín túto sťažnosť zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Počas konania dňa 02. 07. 2012 bolo žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom nevyhovené.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 04. 04. 2013, čl. 22. Uviedol v ňom, že podľa tvrdenia navrhovateľa mal nesprávny úradný postup Krajského súdu v Banskej Bystrici spočívať v tom, že si neoprávnenie privlastňoval právo rozhodovať o veci navrhovateľa, pričom nápravu musel zjednať až Ústavný súd Slovenskej republiky svojimi nálezmi zo dňa 27.01.2011,

- 23 a 31.05.2011, - 24. Uvedeným postupom Krajského súdu mala byť navrhovateľovi spôsobená nemajetková ujma, na základe ktorej sa na odporcovi domáha zaplatenia finančného zadosťučinenia v sume 1 000 euro. Základným predpokladom pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci v zmysle je súčasné splnenie troch podmienok, a to v danom prípade existencia nesprávneho úradného postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preto v danom prípade potrebné, aby navrhovateľ preukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok. Navrhovateľ sa vo svojej žalobe odvolával na list predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici, Spr 10040/2011 zo dňa 13.09.2011 ako aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky - 23, - 24, ktorých závery majú podľa názoru navrhovateľa potvrdzovať existenciu prieťahov v konaní Krajského súdu Banská Bystrica č.k. a č.k. . Avšak zo znenia listu predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že tento len popisuje aktuálny stav v konaniach a , pričom sa k existencii resp. neexistencii prieťahov v konaní žiadnym spôsobom nevyjadruje. Rovnako oba spomínané nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky neobsahujú záver, že by konaním Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo porušené právo navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle . Navrhovateľ sa svojimi podaniami na Ústavný súd ani nedomáhal ochrany svojho ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale namietal porušenie svojho práva na zákonného sudcu podľa Ústavný súd vo svojich nálezoch uznal sťažnosť navrhovateľa za opodstatnenú a vyslovil záver, že základné právo navrhovateľa na zákonného sudcu v konaniach a porušené bolo. Vo zvyšnej časti sťažnosti navrhovateľovi nevyhovel, pričom v odôvodnení sa Ústavný súd nevyjadroval k otázke prieťahov v konaní, nakoľko táto nebola predmetom sťažnosti navrhovateľa. Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom nie je možné prijať záver, že by v konaní Krajského súdu Banská Bystrica v obnovenom trestnom konaní vedenom pod č.k. a 2To 366/2010 dochádzalo k prieťahom v konaní alebo inému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý by mal za následok neprimeranú dĺžku súdneho konania, preto existenciu prieťahov v konaní v danom prípade s odvolaním sa na považuje odporca za nepreukázanú. Ak by aj súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na náhradu škody vychádzal zo záveru, že Krajský súd v Banskej Bystrici v konaniach a spôsobil prieťahy, nemôže len na základe tejto samotnej skutočnosti priznať navrhovateľovi nárok na náhradu škody bez ďalšieho skúmania splnenia ostatných podmienok podľa Pre úspešné priznanie nároku na náhradu škody by musel navrhovateľ preukázať aj existenciu škody a príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom, a teda, že práve v dôsledku konkrétnej namietanej nečinnosti súdu bolo zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry a bola mu spôsobená nemajetková ujma v žalovanej sume. Žalobným návrhom zo dňa 09.08.2012 sa navrhovateľ na odporcovi domáha náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1 000 euro, ktorá mu mala byť spôsobená v zmysle vyššie popísaného nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Banskej Bystrici. Výšku nemajetkovej ujmy určuje na základe svojej voľnej úvahy súd s obmedzením podľa Je pritom v zmysle povinný skúmať a prihliadať najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy, okolnosti za ktorých k nej došlo, následky v súkromnom, pracovnom a spoločenskom uplatnení poškodeného. Žalobný návrh však takéto tvrdenia nielenže nepreukazuje, ale ani neobsahuje. Navrhovateľ neuvádza žiadne skutočnosti alebo okolnosti, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že postupom súdu došlo k neprimeranému zásahu so jeho osobnostnej sféry, a je viac než nepravdepodobné, že by v dôsledku namietaného postupu Krajského súdu mohol byť akýmkoľvek spôsobom ovplyvnený osobný, rodinný, pracovný a spoločenský život navrhovateľa. Z ustanovenia vyplýva, že nie každé preukázané pochybenie orgánu verejnej moci na poškodeného musí mať za následok priznanie finančného odškodnenia. V niektorých prípadoch je totiž vzhľadom na nízku mieru závažnosti zásahu pre poškodeného dostatočným zadosťučinením samotné konštatovanie porušenia práva, preto sa odporca vzhľadom na okolnosti daného prípadu domnieval, že ak by aj v danej veci boli príslušným orgánom konštatované prieťahy v konaní, dostatočným zadosťučinením v zmysle by bol rozsudok v daných veciach a ďalšie priznanie náhrady nemajetkovej ujmy by bolo neprimerané. K rovnakému záveru prišiel aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich nálezoch - 23, - 24, v ktorých navrhovateľovi nepriznal požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 000 euro s odôvodnením, že v danom prípade je porušenie základného práva sťažovateľa v plnej miere kompenzované zrušením uznesenia Krajského súdu s vrátením veci na ďalšie konanie. podľa názoru odporcu navrhovateľ v danom prípade nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých troch podmienok potrebných pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle Preto žiadal súd, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal právo na náhradu trov konania.

Súd v danej veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, čl. 88, ako aj oboznámením so všetkými listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a odporcom, i nachádzajúcimi sa v spise. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 06. 1974, právoplatným dňa 24. 06. 1974, bol navrhovateľ ako branec uznaný vinným z trestného činu nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa ustanovenia . Bol za to odsúdený k trestu odňatia slobody na 16 mesiacov nepodmienečne a bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Navrhovateľ dňa 16. 11. 2009 podal na Okresný súd Banská Bystrica návrh na povolenie obnovy vyššie uvedeného trestného konania. Táto trestná vec je vedená na tomto súde pod sp. zn. .

Okresný súd Banská Bystrica dňa 15. 03. 2010 tomuto návrhu na obnovu konania vyhovel. Proti rozhodnutiu však podal sťažnosť prokurátor.

Na základe tejto sťažnosti prokurátora odvolací súd Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 13. 05. 2010 napadnuté prvostupňové uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 21. 06. 2010 podal navrhovateľ proti zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2010 ústavnú sťažnosť.

Okresný súd Banská Bystrica dňa 21. 07. 2010 návrh na obnovu konania zamietol, riadiac sa právnym názorom Krajského súdu Banská Bystrica uvedeným v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13. 05. 2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 19. 02. 2011 navrhovateľ ďalšiu ústavnú sťažnosť. Nálezom sp. zn. - 23 zo dňa 27. 01. 2011 Ústavný súd SR zrušil uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 05. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že skonštatoval, že Krajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo navrhovateľa na zákonného sudcu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú Krajský súd Banská Bystrica dňa 25. 11. 2010 zamietol.

Nálezom sp. zn. - 24 zo dňa 31. 05. 2011 Ústavný súd SR zrušil i uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 25. 11. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie s tým, že skonštatoval, že Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. zo dňa 25. 11. 2010 porušil základné právo navrhovateľa na zákonného sudcu.

Odvolací súd Krajský súd Trenčín dňa 16. 11. 2011 zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dňa 09. 01. 2012 Krajský súd Trenčín zrušil i uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 07. 2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. 04. 2012 zamietol návrh na obnovu konania.

Na základe sťažnosti navrhovateľa odvolací súd Krajský súd Trenčín dňa 06. 08. 2012 prvostupňové rozhodnutie zo dňa 12. 04. 2012 zrušil a návrhu navrhovateľa na povolenie obnovy konania vyhovel a súčasne zrušil odsudzujúci rozsudok zo dňa 11. 06. 1964.

Následne Okresný súd Banská Bystrica dňa 30. 10. 2012 trestné konanie proti navrhovateľovi zastavil, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 12. 11. 2012 prokurátor sťažnosť.

Dňa 10. 01. 2013 Krajský súd Trenčín túto sťažnosť zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Počas vyššie uvedeného prebiehajúceho trestného konania dňa 29. 08. 2011 podal navrhovateľ v tejto veci na Krajský súd Banská Bystrica sťažnosť na prieťahy v konaní. Zo znenia odpovede na túto sťažnosť predsedom Krajského súdu Banská Bystrica pod č. k. Spr zo dňa 13. 09. 2011 vyplýva, okrem iného, že nahliadnutím do trestného spisu dňa 05.09.2011 bolo zistené, že na základe vyžiadania bol spisový materiál Okresného súdu Banská Bystrica dňa 14.03.2011 zaslaný Ústavnému súdu Slovenskej republiky v Košiciach, ktorý ho vrátil dňa 08.06.2011. Nakoľko sa v spise nenachádzal odpis ani jedného z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky a teda okresný súd nemal k dispozícii žiadny podklad k ďalšiemu procesnému postupu vo veci, spis bol založený do archívu. Vzhľadom na zistené skutočnosti Krajský súd v Banskej Bystrici krátkou cestou doručil kópie oboch nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky Okresnému súdu Banská Bystrica a žiadal o plynulý postup v konaní, ktorý dňom 13.09.2011 spisový materiál zaslal Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o sťažnosti prokurátora Vojenskej obvodovej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 15.03.2010. Z obsahu vybavenia sťažnosti nevyplýva, že by predseda Krajského súdu Banská Bystrica vyslovene a doslovne v tomto liste uviedol, že sťažnosť uznáva dôvodnou, tak ako to uvádzal počas konania právny zástupca navrhovateľa. V odpovedi je opísaný chronologicky stav predmetného trestného konania, vysvetlenie prečo v danej veci došlo k časovému sklzu a vykonanie nápravy v danej veci.

Navrhovateľ podal dňa 10. 01. 2012 odporcovi žiadosť o predbežné prerokovanie tohto nároku s tým, že sa domáhal zaplatenia zadosťučinenia vo výške 1 000 euro. Odporca dňa 19. 01. 2012 požiadal navrhovateľa o doplnenie informácií v danej veci. Tieto navrhovateľ odporcovi poskytol dňa 06. 02. 2012.

Odporca však na túto žiadosť nezareagoval do konca zákonnej šesťmesačnej lehoty 10. 07. 2012, ani do momentu podania návrhu na súd. Počas súdneho konania dňa 02. 07. 2012 bolo žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom nevyhovené, pretože podľa názoru odporcu nebolo v tejto veci preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobnej výkonom verejnej moci.

Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 euro a to podľa ustanovenia , ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom prvostupňového Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. a odvolacieho súdu Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. , tým, spočívajúcim v prieťahoch v tomto trestnom konaní. Nesprávny úradný postup uvedených súdov rozhodujúcich v prvostupňovom a druhostupňovom konaní o návrhu navrhovateľa na obnovu trestného konania pôvodne vedeného na bývalom Vojenskom obvodovom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , videl navrhovateľ v tom, že v tomto trestnom konaní došlo k prieťahom v konaní, ktoré podľa názoru navrhovateľa potvrdil i predseda Krajského súdu Banská Bystrica vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa pod č. k. Spr zo dňa 13. 09. 2011. S týmto názorom navrhovateľa, jeho právnou argumentáciou nesúhlasil odporca. Odporca mal za to, že v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v prieťahoch v predmetnom trestnom konaní, a túto skutočnosť nepotvrdil ani predseda Krajského súdu Banská Bystrica vo svojej odpovedi na sťažnosť navrhovateľa pod č. k. Spr zo dňa 13. 09. 2011, tak ako to uvádzal navrhovateľ. Po vyhodnotení oboch argumentácií účastníkov konania má súd za to, že uvedený úradný postup súdov spĺňa zákonné znaky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v predmetnom trestnom konaní podľa ustanovenia Súd sa tak stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľa. Je pravdou, tak ako to počas konania uvádzal odporca, že vo vybavení sťažnosti na prieťahy v tomto trestnom konaní predsedom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13. 09. 2011 vyslovene nie je uvedené, že je sťažnosť navrhovateľa na prieťahy v konaní dôvodná, ale obsahu tohto vybavenia a najmä z uvedenia vysvetlenia prečo v danej veci došlo k časovému sklzu a že bolo zabezpečené vykonanie nápravy v danej veci, nepriamo vyplýva, že sťažnosť bola dôvodná a v danej veci došlo k prieťahom v konaní. Vzhľadom na toto konštatovanie má súd za to, že navrhovateľ v tejto časti preukázal svojím tvrdením i listinnými dôkazmi splnenie prvého zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, ktorým je nesprávny úradný postup. Keďže pre úspešné uplatnenie nároku titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je potrebné i kumulatívne splnenie ďalších zákonných predpokladov - škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, súd sa zaoberal, po úspešnom pre navrhovateľa vyhodnotení právneho základu veci, i preukázaním zo strany navrhovateľa i týchto zákonných predpokladov. Súd má za to, že v prípade uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je potrebné v konaní preukázať závažnosť ujmy a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení alebo ďalších skutočností. Tieto skutočnosti je potrebné preukázať najmä z dôvodu ustálenia výšky takejto peňažnej náhrady. Súd môže peňažné zadosťučinenie priznať iba v prípade, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému závažnému následku na poškodenom a tento zásah má značnú intenzitu, pričom dôkazné bremeno je na navrhovateľovi. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že navrhovateľ v uvedenom smere preukázal závažnosť ujmy ako aj následkov, ktoré vznikli navrhovateľovi ako poškodenému. Navrhovateľ počas celého prebiehajúceho trestného konania pociťoval z právnej dlhodobej neistoty stres, napätie, úzkosť, čo zasiahlo i do jeho bežného života. V posudzovanom prípade ujmu, ktorá navrhovateľovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov spočívajúceho v prieťahoch v konaní, možno odstrániť iba priznaním nemajetkovej ujmy. V danom prípade má súd za to, že sú splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko následky boli takej intenzity a závažnosti, že sa nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia. K určeniu výšky nemajetkovej ujmy súd zohľadnil návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 euro a súčasne i prihliadol na ustanovenie Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia odškodnenia vo výške 1 000 euro argumentujúci tým, že táto viac menej symbolická výška odškodnenia je primeraná následkom, ktoré boli navrhovateľovi spôsobené nesprávnym úradným postupom súdov konajúcich v predmetnej trestnej veci. Súd má za to, že navrhovateľom uplatnená výška nemajetkovej ujmy vo výške 1 000 euro je skutočne primeraná v danej veci i navrhovateľom preukázaná, a preto súd navrhovateľovi v tejto časti návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd návrhu v celom rozsahu ako právne dôvodnému čo do právneho titulu a preukázanému čo do výšky uplatnenej škody, vyhovel a uložil tak odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 000 euro, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto veci mal úspech v celom rozsahu navrhovateľ, preto súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 138, 08 euro vyčíslené už v samotnom návrhu, a to prevzatie veci, preštudovanie podkladov a spísanie žaloby. Odmena za úkon podľa vyhlášky č. v platnom znení: 16,60 euro (41,49 + 2 x 9,96). Paušálna náhrada podľa vyhlášky č. v platnom znení: 7,63 euro. Celkom to činí 138,08 euro (2 x 16,60 + 2 x 7,63. Náklady konania nezahrňujú DPH, nakoľko právny zástupca navrhovateľa nie je ich platcom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia Na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.