Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 247/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júna 2011 predbežne

prerokoval sťažnosť R. N., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. D. M., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práv na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 3. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. N. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla 2011

doručená sťažnosť R. N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len „ústava“) a práv na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

4/2011 a jeho uznesením z 3. februára 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že «Na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn.

PK-1 je od 27. apríla 2007 vedená trestná vec proti R. O. a spol., obžalovaných

pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej

skupiny podľa účinného do 31. 12.

2005..., v ktorej jedným z obžalovaných je aj sťažovateľ...

Zároveň je... voči sťažovateľovi a spol. vedené trestné konanie pre zločin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa ust. § 295 ods. 1 písm. b/

na základe uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, Odbor V., ČVS: PPZ-73-BOK-V-2009, zo dňa 4. februára 2010

a za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa ust. § 294 ods.

2, ods. 4 písm. a/ na základe uznesenia Prezídia Policajného zboru..., zo

dňa 5. mája 2010...

Sťažovateľ bol Uznesením Okresného súdu K., sp. zn. , zo dňa

7. februára 2010 podľa v spojení s ust. , vzatý do

väzby z dôvodov uvedených v s tým, že väzba začala

plynúť dňom 4. februára 2010 o 8:15 a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby a v Ústave

na výkon trestu odňatia slobody v K...

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky... dňa 21. júla 2010 príslušnému

sudcovi pre prípravné konanie podľa ust. návrh na

predĺženie lehoty väzby u obvineného, a to o tri mesiace, t. j. do 4. decembra 2010, a to

vzhľadom na to, že základná lehoty trvania väzby sťažovateľa uplynula dňa 4. septembra

2010...

Okresný súd N. uznesením, sp. zn. , zo dňa 6. augusta 2010... rozhodol

o ďalšom trvaní väzby, a to tak, že u sťažovateľa predlžuje lehotu trvania väzby v

prípravnom konaní do 4. decembra 2010.

Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu dňa

9. augusta 2010 sťažnosť...

O uvedenej sťažnosti rozhodol Krajský súd v N.... 24. augusta 2010, sp. zn.

, tak, že ... sťažnosť sťažovateľa zamietol ako podanú oneskorene...

Sťažovateľ preto predložil... dňa 19. októbra 2010 Ústavnému súdu... proti

porušovateľovi Krajskému súdu v N. na rozhodnutie ústavnú sťažnosť...

Ústavný súd SR, uznesením sp. zn. -27, zo dňa 28. októbra 2010,

rozhodol, že sťažnosť sťažovateľa v časti, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a 5 SR a práv podľa a 4 Dohovoru... postupom

Krajského súdu v N. v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 24. augusta 2010, prijíma na ďalšie konanie...

Dňa 25. októbra 2010, Generálna prokuratúra SR..., podala opätovne sudcovi pre

prípravné konanie Okresného súdu N. podľa ust. návrh na

predĺženie lehoty väzby u sťažovateľa, a to o dva mesiace, t. j. do 04. februára 2011...

K tomuto návrhu... podal obhajca sťažovateľa... vyjadrenie adresované príslušnému

sudcovi pre prípravné konanie Okresného súdu N., v ktorom argumentoval neexistenciou

takých relevantných dôvodov, ktoré by odôvodňovali ďalšie trvanie väzobného stíhania

sťažovateľa tak, ako to má na mysli ust. tretia veta ; ako aj

tým, že pominuli dôvody väzby, resp. zanikli materiálne podmienky väzby...

Sudca... Okresného súdu N. uznesením, sp. zn. , zo dňa

12. novembra 2010, rozhodol vo výroku pod bodom I. tak, že... u sťažovateľa predlžuje

lehotu trvania väzby prípravného konania do 4. februára 2011, a to vzhľadom na to, že

podľa ust. u sťažovateľa naďalej trvajú dôvody

väzby.

Vo výroku pod bodom II. rozhodol, že... návrh obhajcu sťažovateľa na prepustenie z

väzby na slobodu zamieta, pretože naďalej trvajú dôvody väzby podľa ust. § 71 ods. 1

písm. c/ ; ...

Krajský súd v N. o sťažnosti... sťažovateľa... proti uzneseniu sudcu... Okresného súdu

N. zo dňa 12. novembra 2010, sp. zn. ,... 25. novembra 2010, uznesením, sp.

zn. , rozhodol tak, že... napadnuté uznesenie vo výroku pod bodom I... zrušuje

a... lehotu trvania väzby v prípravnom konaní u sťažovateľa... predlžuje do 04. januára

2010. Súčasne rozhodol, že... sťažnosť sťažovateľa proti výroku uznesenia pod bodom II.

zamieta...

Proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v N., sp. zn. , zo dňa

25. novembra 2010, podala ministerka spravodlivosti..., z dôvodu uvedeného v ust. § 371

ods. 1 , dňa 10. decembra 2010 dovolanie...

Na podklade uznesenia Krajského súdu v N., sp. zn. , zo dňa

25. novembra 2010, prokurátorka Generálnej prokuratúry, pracoviska Krajskej

prokuratúry P., sp. zn. XIV Gv 19/10, podľa s použitím

ods. 1, ods. 2 príkazom zo dňa 3. januára 2011, dňa 4. januára 2011

prepustila sťažovateľa z väzby na slobodu, pretože sťažovateľovi uplynula predĺžená lehota

väzby

v prípravnom konaní...

Najvyšší súd SR, uznesením, sp. , zo dňa 20. januára 2011... dovolanie

ministerky spravodlivosti odmietol...

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry..., sp. zn VII/2 Gv 49/05-1560, zo dňa

21. decembra 2010, v trestnej veci sťažovateľa... podal podľa § 72 ods. 2 Trestného

poriadku podnet na vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 2 písm. e/ Trestného

poriadku, „keďže sťažovateľ bude s najväčšou pravdepodobnosťou na slobodu z výkonu

väzby prepustený dňa 04. 01. 2011.“...

Na základe vyššie označeného podnetu..., Špecializovaný trestný súd v Pezinku

uznesením, sp. zn. , zo dňa 4. januára 2011, sťažovateľa..., vzal do väzby z

dôvodu uvedeného v , teda že sťažovateľ bol

obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby...

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ... sťažnosť... V odôvodnení sťažnosti

uviedol, že „existujú dve samostatné trestné konania, ktoré prebiehajú paralelne, a v rámci

ktorých bola samostatne judikovaná väzba so svojimi samostatnými formálnymi ako aj

materiálnymi podmienkami, tzn. samostatné súdne rozhodnutia, skutkové okolnosti vzatia

do väzby, ako aj zákonné dôvody väzby, ktoré všeobecné súdy (Špecializovaný trestný súd a

Okresný súd K.) aplikovali.

Za týchto okolností mám jednoznačne za to, že Špecializovaný trestný súd si v

napadnutom uznesení zo dňa 04. 01. 2011 nesprávne právne vyložil ust. § 71 ods. 2 písm. e/

, keď aplikoval uvedený dôvod väzby vo svojom rozhodnutí.

Je síce pravdou, že som po prepustení z väzby na slobodu bol obvinený za úmyselný

trestný čin, avšak aplikácia ust. by prichádzala do

úvahy len a len vtedy, ak by Okresný súd K. uznesením, sp. zn. , zo dňa

07. 02. 2010, nový dôvod väzby podľa ust.

nejudikoval, ktorý je nezávislý na dôvode, ktorý pôvodne aplikoval Špecializovaný trestný

súd. Pričom je potrebné zdôrazniť, že obe tieto samostatné dôvody podľa predchádzajúcich

súdnych rozhodnutiach nezanikli, ale naďalej trvajú.

Mám preto jednoznačne za to, že nie je možné tieto trvajúce dôvody väzby spájať,

pretože tieto sú samostatné a na sebe nezávislé so svojim ďalšími vlastnými trestno-

procesnými inštitútmi. Inými slovami, na každý jeden z týchto dôvodov väzby, či už je

judikovaný Špecializovaným trestným súdom alebo Okresným súdom K. /Okresným súdom

N./ je možné pri spáchaní ďalšieho úmyselného trestného činu aplikovať tzv. opätovnú

väzbu v zmysle ust. až e/ .

A tento argument je z povahy veci a logického výkladu príslušných trestno-

procesných väzobných ustanovení jasný a nespochybniteľný, a ktorý argumentum e

contrario vyvracia výklad ust. Špecializovaným

trestným súdom v Pezinku a judikovaním nového dôvodu väzby, ktorý je neopodstatnene

extenzívny a neprijateľný a uvalená väzba tak nie je zákonná a ústavne súladná“.

Teda mal za to, že „Špecializovaný trestný súd napadnutým uznesením a uvalením

opätovnej väzby pochybil a neprípustným spôsobom rozšíril možnosti obmedzenia osobnej

slobody reštriktívnym výkladom viacerých ustanovení a porušil tým ust.

, a článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd...“.

Najvyšší súd SR k uvedenej obrane sťažovateľa zaujal, že „otázkou, či v inej trestnej

veci, za trestné činy, ktoré mal obvinený spáchať po prepustení z väzby, sa bude trestné

stíhanie viesť väzobné alebo nie, je vecou iného sudcu pre prípravné konanie, resp. iného

súdu po podaní obžaloby, ktorý je príslušný konať v tejto ďalšej veci. V prípade, že v tejto

ďalšej veci je obvinený vo väzbe, je logické, že vo veci, v ktorej bol obžalovaný vo väzbe

skôr a bol z nej prepustený, nebude potrebné, pokým je obvinený vo väzbe, rozhodovať o

ďalšej väzbe podľa v skoršej veci. však nepodmieňuje,

v prípade, že v neskoršej veci bol obvinený prepustený na slobodu, aby nastala ešte nejaká

iná ďalšia skutočnosť, nad rámec ustanovenia , že by sa

nemuselo vzniesť obvinenie ešte pre nejaký ďalší trestný čin. ktorý mal byť spáchaný po

prepustení obvineného z väzby.

Pokiaľ tomu nebránila celková lehota trvania väzby v danej skoršej veci, ktorá je

možná v zmysle a pretrvávajú skutočnosti predpokladané v

písm. e/ , teda je v platnosti obvinenie pre predpokladaný úmyselný trestný čin,

ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby, potom sú splnené podmienky na opätovné

vzatie obžalovaného do väzby.“

Sťažovateľ má celkom jednoznačne za to, že takýto záver súdu o existencii podmienok

na opätovné vzatie sťažovateľa do väzby je neprijateľný a napadnuté uznesenie Najvyššieho

súdu SR tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý má za následok

nesprávnosť jeho výroku zakladajúceho tzv. opätovnú väzbu tak, ako to má na mysli ust.

.

Za týchto okolností má sťažovateľ jednoznačne za to, že Špecializovaný trestný súd a

následne aj Najvyšší sud SR si nesprávne právne vyložil ust. § 71 ods. 2 písm. e/ Trestného

poriadku, keď aplikoval uvedený dôvod väzby vo svojom rozhodnutí.».

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

takto:

„1. Najvyšší súd... v konaní vedenom pod sp. zn. a uznesením sp. zn.

, zo dňa 3. februára 2011, porušil základné právo R. N. zaručené v čl. 17 ods.

2 a 5 ... a v a ods. 4 Dohovoru...

2. Uznesenie Najvyššieho súdu..., , zo dňa 3. februára 2011, sa zrušuje

a Najvyššiemu súdu... sa prikazuje, aby R. N. prepustil neodkladne z väzby na slobodu.

3. R. N. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume

5.000 eur..., ktoré mu je Najvyšší súd... povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu R. N. v sume 303,31 €... na účet jeho právneho zástupcu Mgr.

D. M., a to do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na

ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade ide o

väzobný súd rozhodujúci v trestnom konaní) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a

posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách.

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a

neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I.

ÚS 13/00, mutatis mutandis , , , ).

Z citovaného vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z

príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém tejto

ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného

súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd

( a ).

Preto v konaní pred ústavným súdom môže sťažovateľ uplatniť ochranu základných

práv podľa a 5 a práv podľa a 4 dohovoru len vtedy, ak ho

nechráni iný súd v rozsahu svojej ústavnej kompetencie podľa .

Ďalej musí ísť o porušenie základného práva, ktoré súvisí s tým, že osoba bola vzatá do

väzby bez zákonom uznaného a v odôvodnení všeobecného väzobného súdu uvedeného

dôvodu vychádzajúceho z konkrétnych skutkových okolností.

Z a dohovoru vyplýva neodmysliteľná súvislosť

medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen

pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby je

zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať

ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia.

Podľa judikatúry ústavného súdu je v a 5 , ako aj v a 4

dohovoru týkajúcich sa práva na osobnú slobodu obsiahnuté tak právo podať návrh na

konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a

nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, ako aj právo nebyť vo väzbe dlhšie, ako po dobu

nevyhnutnú, resp. primeranú, alebo byť prepustený počas konania (obdobne ,

, ).

Sťažovateľ namietal porušenie označených práv napadnutým uznesením najvyššieho

súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie špecializovaného trestného súdu sp. zn. o

vzatí sťažovateľa do väzby podľa a počnúc dňom

4. január 2011. Tieto všeobecné súdy podľa sťažovateľa nesprávne právne vyložili

, keď posúdili existenciu dôvodov zakladajúcich

opätovnú väzbu sťažovateľa podľa tohto ustanovenia. Tvrdí, že aplikácia toho ustanovenia

by mohla prichádzať do úvahy len vtedy „ak by Okresný súd K. uznesením, sp. zn. 0Tp

9/2010, zo dňa 7. februára 2010, nový dôvod väzby podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c/

nejudikoval...“, pričom podľa neho nie je možné „tieto trvajúce dôvody

väzby spájať, pretože tieto sú samostatné a na sebe nezávislé so svojim ďalšími vlastnými

trestno-procesnými inštitútmi...“.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že „Špecializovaný trestný súd a následne aj

Najvyšší súd... napadnutým uznesením neprípustným spôsobom rozšíril možnosti

obmedzenia osobnej slobody extenzívnym výkladom viacerých ustanovení Trestného

poriadku, predovšetkým ust. v spojení s ust.

ods. 2 písm. e/ ...

Z uvedeného celkom evidentne vyplýva, že nie je možné stotožniť so Špecializovaným

trestným súdom a následne s Najvyšším súdom..., že vykonanie väzby v inej trestnej veci je

pre súd, ktorý rozhoduje o opakovanej väzbe z dôvodu § 71 ods. 2 písm. e/ Trestného

poriadku irelevantné - to by platilo len vtedy, ak by Špecializovaný trestný súd judikoval in

concreto inú skutočnosť, resp. iný úmyselný trestný čin viažuci sa na dôvod väzby podľa ust.

, a teda nie ten istý trestný čin, resp. trestné činy,

ktoré subsumoval Okresný súd K. pod dôvod tzv. preventívnej väzby“.

Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu

najvyššieho súdu a konštatuje, že jeho sťažnosť vo vzťahu k označeným právam podľa

a dohovoru je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd v tejto trestnej veci zistil, že špecializovaný trestný súd zobral

uznesením sp. zn. zo 4. januára 2011 sťažovateľa opätovne do väzby podľa

a z dôvodu uvedeného v Trestného

poriadku.

Podľa tohto ustanovenia ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej

veci vzatý do väzby, ak je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný

po prepustení z väzby.

V odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd okrem priebehu trestného konania

všeobecných súdov v jeho trestnej veci od roku 2005, ktoré opísal na s. 2 a 3, uviedol

skutkové okolnosti, prečo ho špecializovaný trestný súd zobral predmetným uznesením do

väzby. Boli to najmä tie skutočnosti, že sťažovateľ mal po prepustení z väzby spáchať

ďalšie dva úmyselné trestné činy 8. decembra 2009 a 4. februára 2010, teda potom, keď bol

prepustený z väzby 22. októbra 2008. Najvyšší súd ďalej vo svojom rozhodnutí opísal jeho

námietky, ktoré podal v sťažnosti proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu na s. 4

a 5, a v závere v relevantnej časti uviedol:

„Obžalovaný R. N. je v predmetnej trestnej veci stíhaný pre viaceré trestné činy,

medzi nimi i za trestné činy vraždy a pri kvalifikácii jedného z nich podľa § 219

ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, možno mu zaň uložiť

výnimočný trest, ktorým sa podľa § 29 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005,

rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak

trest odňatia slobody na doživotie. Čin najprísnejšie trestný je potom rozhodujúci pre

určenie maximálnej lehoty väzby podľa a eventuálne i

V tej istej veci, v ktorej už bol vo väzbe a bol z nej prepustený môže byť obvinený,

okrem iných prípadov, podľa znovu vzatý do väzby, ak je

obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby...

V predmetnej veci po podaní obžaloby doteraz zistené skutočností nie sú tak

jednoznačné, že by vylučovali, že sa stali žalované skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba

na obvineného R. N. Dôkazy skôr nasvedčujú tomu, že sa skutky stali a že majú znaky

trestného činu, je však dôkazmi potrebné buď nepochybne potvrdiť alebo vylúčiť dôvodnosť

podozrenia, že tieto skutky spáchal obžalovaný R. N. Zatiaľ, ako vyplýva z doposiaľ

vykonaného dokazovania, dôvodnosť tohto podozrenia nebola úplne rozptýlená. K záveru o

opodstatnenosti obžaloby sa môže súd dopracovať po zákonnom vykonaní a vyhodnotení

všetkých dostupných dôkazov spôsobom predpokladaným v Zatiaľ tento

proces ešte nebol ukončený a taký záver, aký urobil obžalovaný v sťažnosti, hodnotiac

dôkazy zo svojho pohľadu, pokiaľ ide o jeho vinu, je predčasný.

Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by mal súd

skúmať dôvodnosť podozrenia opodstatňujúceho vznesenie obvinenia v inej trestnej veci, za

iné trestné činy, ktoré mal obvinený spáchať po prepustení z väzby. To bolo vecou toho

sudcu a súdu, ktorý v tejto inej veci rozhodoval o väzbe podľa

V predmetnej veci, v ktorej koná špecializovaný trestný súd, bolo potrebné zistiť, či

zodpovedá skutočnosti, že po prepustení z väzby sa voči osobe prepustenej z väzby začalo

trestné stíhanie a vznieslo obvinenie za ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný

po prepustení z väzby. Tieto skutočnosti mal Špecializovaný trestný súd zistené na základe

uznesení vyšetrovateľa, ktoré neboli zrušené, trestné stíhanie nebolo zastavené a je z nich

zrejmé, že ide o obvinenie za skutky, ktoré majú zakladať úmyselné trestné činy, ktoré sa

mali stať v decembri 2009 až do 4. februára 2010, teda potom ako bol 22. októbra 2008

obžalovaný R. N. prepustený z väzby.

V konaní pred súdom, pokiaľ ide o možnosť opätovného vzatia do väzby obvineného

v tej istej veci, nejde o konanie, ktoré by bolo podmienené návrhom prokurátora. Postačuje

zistenie súdom tých skutočností, ktoré má na mysli ustanovenie Súd však

musí zachovať postup predpokladaný v , čo sa v danom prípade aj stalo.

Podmienkou, ktorú musel mať súd zároveň na pamäti, bolo, že celková lehota väzby

obžalovaného nesmie podľa prekročiť štyridsaťosem mesiacov, ked'že je

vedené trestné stíhanie proti obžalovanému R. N. pre obzvlášť závažný zločin a menovaný

obžalovaný bol v predmetnej veci vo väzbe 3 roky a 5 mesiacov a 24 dní...

Otázku, či v inej trestnej veci, za trestné činy, ktoré mal obvinený spáchať po

prepustení z väzby, sa bude trestné stíhanie viesť väzobné alebo nie, je vecou iného sudcu

pre prípravné konanie, resp. iného súdu po podaní obžaloby, ktorý je príslušný konať v tejto

ďalšej veci. V prípade, že v tejto ďalšej veci je obvinený vo väzbe, je logické, že vo veci, v

ktorej bol obžalovaný vo väzbe skôr a bol znej prepustený, nebude potrebné, pokým je

obvinený vo väzbe, rozhodovať o ďalšej väzbe podľa v skoršej veci.

však nepodmieňuje, v prípade, že v neskoršej veci bol obvinený

prepustený na slobodu, aby nastala ešte nejaká iná ďalšia skutočnosť, nad rámec

ustanovenia , že by sa muselo vzniesť obvinenie ešte pre nejaký

ďalší trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení obvineného z väzby.

Pokiaľ tomu nebránila celková lehota trvania väzby v danej skoršej veci, ktorá je

možná v zmysle a pretrvávajú skutočnosti predpokladané v

písm. e/ , teda je v platnosti obvinenie pre predpokladaný úmyselný trestný čin,

ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby, potom sú splnené podmienky na opätovné

vzatie obžalovaného do väzby.

Najvyšší súd... preto sťažnosti obžalovaného R. N. nevyhovel a ako nedôvodnú ju

zamietol.“.

Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v kontexte

argumentov sťažovateľa ústavný súd zastáva názor, že vzhľadom na štádium trestného

konania, jeho povahu a dôvody, na ktorých najvyšší súd založil opodstatnenosť dôvodov

väzby podľa , možno jeho rozhodnutie považovať za

legitímne. Prihliadajúc aj na konkrétne okolnosti daného prípadu ústavný súd dospel

k záveru, že z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nevyplýva zjavná neodôvodnenosť,

jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu, a hoci sťažovateľ má na vec iný

právny názor, ústavný súd nie je súdom, ktorý by mal v tejto trestnej veci nahrádzať pri

výklade, resp. aplikácii sporného ustanovenia všeobecné súdy.

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd na všetky zásadné námietky sťažovateľa v

sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby odpovedal dostatočne a zrozumiteľne, a preto aj

ústavný súd toto uznesenie považuje za vyhovujúce požiadavkám zákonnosti väzby, a ako

také aj za ústavne konformné.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní podľa § 25

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júna 2011