Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/4/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci

proti obžalovanému R. O. a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania

zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

3. februára 2011 v Bratislave sťažnosť obžalovaného R. N. proti uzneseniu Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku zo 4. januára 2011, sp. zn. PK – , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obžalovaného R. N. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Vo vyššie označenej trestnej veci sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku,

popri iných obžalovaných, vedie trestné stíhanie aj proti obžalovanému R. N., okrem

už uvedeného trestného činu podľa § 185a ods. 1 Tr. zák. aj pre viaceré trestné činy vraždy,

jeden z nich kvalifikovaný podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. i/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a pre sériu ďalších trestných činov uvádzaných v obžalobe prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 27. apríla 2007

sp. zn. VII/2 Gv 49/05-1053.

Uznesením zo 4. januára 2011, sp. zn. PK – , Špecializovaný trestný súd

v Pezinku podľa , z dôvodu zobral obžalovaného R.

N. do väzby, počínajúc 4. januárom 2011 o 8.20 hod., s tým, že sa vykoná v Ústave na výkon

väzby v Bratislave.

Obžalovaný R. N. bol v predmetnej trestnej veci vo väzbe od 28. apríla 2005, do ktorej

bol vzatý z dôvodov účinného do 31. decembra 2005, pričom neskôr boli

dôvody jeho väzby rozšírené podľa , účinného

do 31. decembra 2005. Z tejto väzby bol obžalovaný R. N. prepustený 22. októbra 2008

na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2008, sp. zn.

, v dôsledku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. septembra

2008, sp. zn. .

Po prepustení z tejto väzby sa mal obžalovaný R. N. dopustiť ďalšej trestnej činnosti,

a to dvomi skutkami, jednak zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania

so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.

Prvý skutok sa mal stať v podstate tak, že obvinený R. N. mal 8. decembra 2009

v Košiciach požiadať iného obvineného, aby z pivnice na ulici J. č. 20 doniesol na ulicu

T. zbrane a to pištoľ, brokovnicu a revolver, náboje do brokovnice a slznú rozbušku, čo táto

iná obvinená osoba mala urobiť 9. decembra 2009 a tieto zbrane mala na ulici T. prevziať

osoba M. T. a odviesť ich na ulicu J. v K., kde zbrane mala prevziať doteraz nestotožnená

osoba, pričom na odovzdávanie a prevzatie veci mal dozerať obvinený R. N. s ďalšími dvomi

nestotožnenými osobami.

Druhého skutku sa mal obvinený R. N. dopustiť tak, že spolu s obvineným

J. M. od presne nezistenej doby mal bez povolenia hromadiť rôzne typy strelných zbraní

a to sedem samopalov, strelivo a rôzne súčiastky zbraní a komponenty nástražných

výbušných systémov, ktoré prechovával na ulici J. č. 20 v K., kde ich na žiadosť obvineného

R. N. mal zamknúť v pivničných priestoroch do plechovej skrine obvinený J. M., kde boli až

do 4. februára 2010, kedy boli zaistené príslušníkmi Policajného zboru pri vykonaní

prehliadky.

Obvinenie za tieto skutky a trestné činy bolo vznesené obvinenému R. N. uzneseniami

vyšetrovateľa ÚBOK Košice východ zo 4. februára 2010, ČVS: P., a z 5. mája 2010 ČVS: P..

V tejto ďalšej trestnej veci bol obvinený R. N. vo väzbe od 4. februára 2010 z dôvodu

, pričom na základe uznesenia sudcu pre prípravné konanie

Okresného súdu v Nitre z 12. novembra 2010, sp. zn. , v spojení s uznesením

Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2010, sp. zn. , bola

už opakovane lehota trvania väzby obvineného R. N. predĺžená do 4. januára 2011.

Po prepustení z tejto väzby bol obžalovaný R. N. na žiadosť predsedu senátu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku predvedený na tento súd, ktorému

bol 21. decembra 2010 doručený podnet prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky na vzatie do väzby menovaného obžalovaného, lebo

v spomenutej inej veci bude tento najneskôr 4. januára 2011 prepustený z väzby, keďže

prokurátor z časových dôvodov, po doručení uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn.

, až 3. decembra 2010, už nestihol podať v zákonnej lehote nový návrh

na predĺženie lehoty trvania väzby obvineného R. N..

Špecializovaný trestný súd po vypočutí obžalovaného R. N., za prítomnosti jeho

obhajcov a prokurátora, rozhodol tak, ako je vyššie uvedené a v odôvodnení svojho

rozhodnutia, okrem zhrnutia skutočností dotýkajúcich sa väzby obžalovaného R. N.

v predmetnej veci a jeho väzobného trestného stíhania v inej trestnej veci, po prepustení

z väzby v danej trestnej veci, skonštatoval na základe citovaných uznesení vyšetrovateľa,

ktoré mal k dispozícii, o ďalšom trestnom stíhaní menovaného obvineného, že sú splnené

podmienky na vzatie obžalovaného R. N. do väzby podľa § 71 ods. 2 písm. e/

Proti tomuto uzneseniu riadne a včas podal sťažnosť obžalovaný R. N..

V jej odôvodnení v prvom rade namietal neopodstatnenosť jeho trestného stíhania

v predmetnej veci, keď uviedol, že doteraz vykonané dokazovanie, keď bolo vypočutých

množstvo svedkov a znalcov, svedčí o jeho nevine a jediný usvedčujúci svedok G. vypovedal

krivo a napokon odmietol vypovedať, a teda odmietol aj konfrontáciu. Špecializovaný trestný

súd napriek tomu nebral do úvahy túto dôkaznú situáciu a rozhodol nezákonne o jeho väzbe.

V ďalšej časti sťažnosti obžalovaný namietal, že jeho trestné stíhanie v inej trestnej

veci, po jeho prepustení z väzby, bolo umelo vykonštruované Úradom boja proti

organizovanej kriminalite v Košiciach a dôkazná situácia vo veci vedenej na tomto úrade

pod sp. zn. P. vôbec nesvedčí o tom, že by sa on bol dopustil skutkov,

pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie. Súd sa však s obsahom spisového materiálu

neoboznámil a vychádzal výlučne len z existencie uznesení vyšetrovateľa zo 4. februára 2010,

resp. z 5. mája 2010.

Okrem toho v sťažnosti obžalovaný namietal, že vo veci mal rozhodovať iný senát

Špecializovaného trestného súdu, lebo voči tým sudcom, ktorí rozhodovali, podal žalobu

na ochranu osobnosti z dôvodu diskriminácie jeho osoby a nie je mysliteľné, aby sa títo

necítili byť voči nemu zaujatí, keď takú žalobu podal a bola na súde prijatá.

Za najvážnejšie pochybenie súdu pri jeho opätovnom vzatí do väzby považuje

obžalovaný R. N. to, že na základe tej istej skutočnosti a síce toho istého uznesenia o vznesení

obvinenia, ktorým bolo uznesenie vyšetrovateľa ÚBOK v Košiciach

zo 4. februára 2010, bol znovu vzatý do väzby, hoci vo väzbe už bol a bol z nej prepustený

a žiadna iná, nová, skutočnosť sa neobjavila, nič sa k tomu nepridružilo. Nebolo mu vznesené

nové obvinenie, ktorým by bol návrh na jeho vzatie do väzby odôvodnený.

Takéto rozhodnutie považuje za porušenie jeho práva na osobnú slobodu zaručené

v článku 17 ods. 2 a 5 a v článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Preto navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a bez meškania

ho prepustiť na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, i konanie, ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť obžalovaného R. N. nie je dôvodná.

Obžalovaný R. N. je v predmetnej trestnej veci stíhaný pre viaceré trestné činy, medzi

nimi i za trestné činy vraždy a pri kvalifikácii jedného z nich podľa § 219 ods. 1, ods. 2

písm. i/ Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, možno mu zaň uložiť výnimočný trest,

ktorým sa podľa § 29 ods. 1 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, rozumie jednak trest

odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov, jednak trest odňatia slobody

na doživotie. Čin najprísnejšie trestný je potom rozhodujúci pre určenie maximálnej lehoty

väzby podľa a eventuálne i

V tej istej veci, v ktorej už bol vo väzbe a bol z nej prepustený môže byť obvinený,

okrem iných prípadov, podľa znovu vzatý do väzby,

ak je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení z väzby.

Dôvodnosť vzneseného obvinenia v zmysle musí súd

pri rozhodovaní o väzbe skúmať v tej veci, v ktorej má byť vzatý do väzby, a to v tom zmysle,

či doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a či sú dôvody na podozrenie, že tento

skutok spáchal obvinený.

V predmetnej veci po podaní obžaloby doteraz zistené skutočnosti nie sú tak

jednoznačné, že by vylučovali, že sa stali žalované skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba

na obvineného R. N. Dôkazy skôr nasvedčujú tomu, že sa skutky stali a že majú znaky

trestného činu, je však dôkazmi potrebné buď nepochybne potvrdiť alebo vylúčiť dôvodnosť

podozrenia, že tieto skutky spáchal obžalovaný R. N.. Zatiaľ, ako vyplýva z doposiaľ

vykonaného dokazovania, dôvodnosť tohto podozrenia nebola úplne rozptýlená. K záveru

o opodstatnenosti obžaloby sa môže súd dopracovať po zákonnom vykonaní a vyhodnotení

všetkých dostupných dôkazov spôsobom predpokladaným v Zatiaľ tento

proces ešte nebol ukončený a taký záver, aký urobil obžalovaný v sťažnosti, hodnotiac dôkazy

zo svojho pohľadu, pokiaľ ide o jeho vinu, je predčasný.

Z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by mal súd

skúmať dôvodnosť podozrenia opodstatňujúceho vznesenie obvinenia v inej trestnej veci,

za iné trestné činy, ktoré mal obvinený spáchať po prepustení z väzby. To bolo vecou toho

sudcu a súdu, ktorý v tejto inej veci rozhodoval o väzbe podľa

V predmetnej veci, v ktorej koná špecializovaný trestný súd, bolo potrebné zistiť,

či zodpovedá skutočnosti, že po prepustení z väzby sa voči osobe prepustenej z väzby začalo

trestné stíhanie a vznieslo obvinenie za ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný

po prepustení z väzby. Tieto skutočnosti mal špecializovaný trestný súd zistené na základe

uznesení vyšetrovateľa, ktoré neboli zrušené, trestné stíhanie nebolo zastavené a je z nich

zrejmé, že ide o obvinenie za skutky, ktoré majú zakladať úmyselné trestné činy, ktoré sa mali

stať v decembri 2009 až do 4. februára 2010, teda potom ako bol 22. októbra 2008

obžalovaný R. N. prepustený z väzby.

V konaní pred súdom, pokiaľ ide o možnosť opätovného vzatia do väzby obvineného

v tej istej veci, nejde o konanie, ktoré by bolo podmienené návrhom prokurátora.

Postačuje zistenie súdom tých skutočností, ktoré má na mysli ustanovenie

Súd však musí zachovať postup predpokladaný v , čo sa v danom prípade

aj stalo.

Podmienkou, ktorú musel mať súd zároveň na pamäti, bolo, že celková lehota väzby

obžalovaného nesmie podľa prekročiť štyridsaťosem mesiacov,

keďže je vedené trestné stíhanie proti obžalovanému R. N. pre obzvlášť závažný zločin

a menovaný obžalovaný bol v predmetnej veci vo väzbe 3 roky a 5 mesiacov a 24 dní.

S námietkou obžalovaného, že vo veci konal senát, ktorý by mal byť vylúčený, lebo

proti jeho členom podal žalobu na ochranu osobnosti, sa vyrovnal súd pred rozhodnutím

o väzbe, keď konštatoval, že ide o opakovanú rovnakú námietku, o ktorej už raz bolo

rozhodnuté, a preto o takej námietke sa znovu nemá konať. Treba len znovu pripomenúť,

že na základe rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj v iných trestných veciach

je ustálené, že iba samotná skutočnosť, že obvinený podal návrh na súd v občianskoprávnom

konaní voči niektorému z konajúcich sudcov, ešte sama osebe takého sudcu nevylučuje

z vykonávania úkonov trestného konania.

Otázku, či v inej trestnej veci, za trestné činy, ktoré mal obvinený spáchať

po prepustení z väzby, sa bude trestné stíhanie viesť väzobne alebo nie, je vecou iného sudcu

pre prípravné konanie, resp. iného súdu po podaní obžaloby, ktorý je príslušný konať v tejto

ďalšej veci. V prípade, že v tejto ďalšej veci je obvinený vo väzbe, je logické, že vo veci,

v ktorej bol obžalovaný vo väzbe skôr a bol z nej prepustený, nebude potrebné, pokým

je obvinený vo väzbe, rozhodovať o ďalšej väzbe podľa v skoršej veci.

však nepodmieňuje, v prípade, že v neskoršej veci bol obvinený prepustený

na slobodu, aby nastala ešte nejaká iná ďalšia skutočnosť, nad rámec ustanovenia § 71 ods. 2

písm. e/ , že by sa muselo vzniesť obvinenie ešte pre nejaký ďalší trestný čin, ktorý

mal byť spáchaný po prepustení obvineného z väzby.

Pokiaľ tomu nebránila celková lehota trvania väzby v danej skoršej veci, ktorá

je možná v zmysle a pretrvávajú skutočnosti predpokladané v

písm. e/ , teda je v platnosti obvinenie pre predpokladaný úmyselný trestný čin, ktorý

mal byť spáchaný po prepustení z väzby, potom sú splnené podmienky na opätovné vzatie

obžalovaného do väzby.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto sťažnosti obžalovaného R. N. nevyhovel

a ako nedôvodnú ju zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 3. februára 2011

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová