Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/51/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej

v trestnej veci proti obvinenému R. N. a spol., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 20,

§ 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 20. januára 2011 v

Bratislava o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa per analogiam dovolanie ministerky spravodlivosti

Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) rozhodol

o sťažnostiach obvinených R. N., JUDr. D. a generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len prokurátor) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra

(ďalej len sudca pre prípravné konanie) z 12. novembra 2010, sp. zn.

takto:

I. Podľa písmeno a/, sa napadnuté

uznesenie vo výroku pod bodom I. a vo výroku pod bodom III. zrušuje.

Podľa sa lehota trvania väzby v prípravnom konaní

u obvineného R. N., nar. X. v K., bytom K., ul. K., prechodne K. nad H., K., toho času

v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici a lehota trvania väzby u obvinenej JUDr. K. D.,

nar. X. v K., bytom K., P., toho času v Ústave na výkon väzby v Prešove predlžuje do

04.01.2011.

II. Podľa písmeno c/ s a sťažnosť obvineného R. N.

proti výroku pod bodom II. zamieta.

III. Podľa písmeno c/ s a sťažnosť prokurátora

zamieta.

Sudca pre prípravné konanie rozhodol uznesením preskúmavaným krajským súdom

o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby u obvinených N. a JUDr. D. a o návrhu na

prepustenie z väzby obvineného N. takto:

I. Podľa a podľa písmeno d) Trestného

poriadku sa u obvineného R. N., nar. X. v K., trvalé bytom K., K., prechodne bytom K. nad

H., K. 35, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, predlžuje lehota trvania

väzby prípravného konania do 04. februára 2011.

Podľa písmeno c) u obvineného naďalej trvajú

dôvody väzby.

II. Podľa sa návrh obhajcu obvineného R. N., nar. X.

v K., trvalé bytom K., K., prechodne bytom K. nad H., K., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon

väzby v Banskej Bystrici, na prepustenie z väzby na slobodu, z a m i e t a pretože naďalej

trvajú dôvody väzby podľa písmeno c) .

III. Podľa a podľa písmeno d)

sa u obvinenej JUDr. K. D., nar. X. v K., trvalé bytom K., P., t.č. vo

väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove, predlžuje lehota trvania väzby prípravného

konania do 04. februára 2011.

Proti uzneseniu krajského súdu na podnet generálneho prokurátora Slovenskej

republiky podala dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len

ministerka spravodlivosti alebo dovolateľ) podaním z 10. decembra 2010, a to s vymedzením

dôvodu dovolania podľa v tom zmysle, že týmto uznesením bol porušený

zákon v ustanovení 76 ods. 1, ods. 3 v prospech obvinených, a to v časti súdneho

rozhodnutia, ktorým bolo podľa , napadnuté

uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. , vo výroku pod bodom I. a III. zrušené

a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §

76 ods. 3 predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I.).

V dôvodoch dovolania rekapituluje priebeh konania, cituje ustanovenia § 76 ods. 1,

ods. 3, ods. 6 písm. b/ a ďalej vecne dôvodí a navrhuje:

Senát krajského súdu sa pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok uvedených

v citovanom ustanovení , , dôsledne nevysporiadal

so všetkými rozhodnými skutočnosťami podmieňujúcimi zákonné rozhodnutie o predĺžení

lehoty trvania väzby obvinených R. N. a JUDr. K. D..

Je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovateľ Policajného zboru vykonával procesné úkony

počas celého prípravného konania zákonným spôsobom, prednostne a urýchlene, teda

v súlade s dikciou , druhej vety .

Napriek takémuto postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, nebolo možné

pre objektívnu obtiažnosť trestnej veci, skončiť vyšetrovanie v lehote trvania väzby

u obvineného R. N. do 4. decembra 2010 a u obvinenej JUDr. K. D. do 5. decembra 2010.

Vo vyšetrovaní, vo fáze dokazovania, je nevyhnutné zaobstarať znalecký posudok

od znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie – odvetvia psychiatrie MUDr. M. K. a MUDr.

A. U., vyšetrenie duševného stavu obvinenej JUDr. K. D., znalecký posudok od znalca

z odboru psychológie – odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých

PhDr. J. K. (znalecký posudok je len v štádiu prípravy – ide o znalecký posudok obstaraný

obvinenou JUDr. K. D.) a vykonať obligatórne procesné úkony podľa § 208 odsek 1, odsek 2,

a predložiť vyšetrovací spis prokurátorovi odboru

osobitného určenia.

Prokurátor odboru osobitného určenia bude povinný, po doručení vyšetrovacieho spisu

v rozsahu najmenej 1571 strán, tento preštudovať a následne podať na obvinených R. N., J.

M., ml., narodeného X., M. T., JUDr. K. D., M. M., J. M., st., narodeného

X., P. O. a JUDr. P. M. obžalobu príslušnému súdu alebo iným spôsobom meritórne

rozhodnúť.

Procesný postup prokurátora odboru osobitného určenia pri uplatnení právomoci

v prípravnom konaní musí vždy korešpondovať zodpovednému a starostlivému vyhodnoteniu

všetkých dôkazov jednotlivo a komplexne, posúdeniu ďalších relevantných skutkovo-

právnych skutočností tak, aby postavenie obvinených pred súd na podklade obžaloby bolo

v súlade s ustanovením prvá veta a aby aj prípadné iné

rozhodnutie prokurátora malo zákonný podklad.

Realizácia konkretizovaných procesných úkonov v prípravnom konaní vyšetrovateľom

Policajného zboru a prokurátorom odboru osobitného určenia si vyžaduje určité, primerané

časové obdobie, ktoré zodpovedá kritériám nevyhnutného času trvania väzby obvinených R.

N. a JUDr. K. D. podľa a zároveň maximálnemu limitu

upravenému v citovanom ustanovení písmeno b/ .

Senát krajského súdu svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky

pre predĺženie lehoty väzby, keď podcenil rozsah vyšetrovacieho spisu, počet skutkov

tvoriacich predmet trestného stíhania, počet stíhaných osôb, rozsah dokazovania

a nevyhnutných procesných úkonov, a taktiež zabránil (neoznámením výsledku

rozhodovacieho procesu uskutočneného na neverejnom zasadnutí konanom

25. novembra 2010 prokurátorovi odboru osobitného určenia napríklad telefonicky alebo

neoznámením rovnopisu rozhodnutia prokurátorovi jeho doručením, bez meškania, napríklad

aj telefaxom) prokurátorovi odboru osobitného určenia podať ďalší návrh podľa § 76 ods. 4

na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených R. N.

a JUDr. K. D. v prípravnom konaní (posledným dňom lehoty 20-ich pracovných dní na

podanie takého návrhu bol 3. december 2010).

Na skutočnosť, že prípravné konanie v predmetnej trestnej veci nebolo doposiaľ

skončené, majú zásadný vplyv najmä obštrukcie obvinených a ich obhajcov, predovšetkým

zjavne účelové využívanie procesných inštitútov zo strany obhajcov (napr. zo spisu zrejmé

podávania námietok zaujatosti alebo predlžovanie lehoty na doručovanie písomností).

Obvinená JUDr. K. D. sa taktiež odmietla zúčastniť vyšetrenia duševného stavu z dôvodu, že

nebolo rozhodnuté o jej sťažnosti proti rozhodnutiu o pribratí znalcov a súčasne navrhla

vykonať vyšetrenie iným znalcom. Nemožnosť vykonať znalecké úkony preukazujú aj

vyjadrenia v listoch znalcov z 3. decembra 2010 a 25. novembra 2010. Psychologické

vyšetrenie obvinenej na jej žiadosť je okrem iného jedným z úkonov, ktoré orgány

prípravného konania budú musieť vykonať v ďalšom priebehu vyšetrovania.

Vyššie uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú obtiažnosť veci, ako aj existenciu

závažných dôvodov pre ktoré trestné stíhanie nebolo možné doposiaľ skončiť. Taktiež

je zrejmé a nepochybné, že reálne hrozí, že v prípade prepustenia obvinených z väzby

na slobodu bude zmarené alebo prinajmenšom podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného

konania.

Z uvedeného teda vyplýva, že napádaným súdnym rozhodnutím bol porušený zákon

a to v ustanovení , a sú dané dôvody dovolania podľa 371 ods. 2 Tr.

poriadku.

Podľa Ministerka spravodlivosti podá dovolanie okrem

dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené

ustanovenie alebo o väzbe alebo podmienečnom

prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

Lehota na podanie dovolania podľa uplynie 3. marca 2011.

Ministerka spravodlivosti preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

1) podľa vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu

v Nitre, sp. zn. , z 25. novembra 2010 bol porušený zákon v ustanovení § 76

ods. 1, ods. 3 v prospech obvineného, a to v časti súdneho rozhodnutia,

ktorým bolo podľa , napadnuté uznesenie Okresného

súdu Nitra, sp. zn. , sp. zn. , vo výroku pod bodom I. a III. zrušené

a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §

76 ods. 3 predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I).

2) podľa napadnuté uznesenie zrušil v časti súdneho rozhodnutia,

ktorým bolo podľa , napadnuté uznesenie Okresného

súdu Nitra, sp. zn. , sp. zn. , vo výroku pod bodom I. a III. zrušené

a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §

76 ods. 3 predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I.).

K dovolaniu sa vyjadrili osobným podaním obvinený N. a prostredníctvom obhajcov

obaja obvinení. Obsahovo napádajú podané dovolanie i samotné ich vzatie do väzby a jej

pretrvávanie, a to z rôznych formálnych i materiálnych dôvodov, ktoré nie je vzhľadom na

podklady a výsledok tohto rozhodnutia dovolacieho súdu potrebné bližšie rozoberať.

Výnimkou je záver vyjadrenia, podaného obvinenou JUDr. D. k dovolaniu

prostredníctvom obhajcu, kde namieta právny podklad trvania jej väzby po 5. decembri 2010

v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd) ak dovolací súd podľa § 377

pri predbežnom prieskume podľa zistil, že dovolanie proti

napadnutému rozhodnutiu je prípustné ( ), bolo podané včas a na zákonom

ustanovenom súde (, ), je z neho zrejmé, v ktorej časti

sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa rozhodnutiu i konaniu mu predchádzajúcom vytýkajú

a je v ňom uvedený právny dôvod dovolania (a ).

Vzhľadom na osobu dovolateľa a procesný charakter rozhodnutia nie sú aktuálne

podmienky podľa a

Najvyšší súd však už pri predbežnom prieskume zistil, že dovolaniu nie je možné

vyhovieť, preto vec neprerokoval na verejnom ( ), ale na neverejnom

zasadnutí ( ) a takto dospel k rozhodnutiu, ktoré je obsahom výroku tohto

uznesenie.

Pokiaľ ide o priebeh konania, zodpovedá údajom uvedeným v dôvodoch dovolania

(až na ďalej uvedenú výnimku dátumu uplynutia lehoty na podanie obžaloby alebo

opätovného návrhu na predĺženie lehoty väzby podľa , resp. 4 ).

Vo faktografii rekapitulácie priebehu konania je len potrebné doplniť predĺženie základnej

lehoty väzby obvinenému N. uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra,

sp. zn. , zo 6. augusta 2010 do 4. decembra 2010.

V nadväznosti na to najvyšší súd konštatuje, že aj napriek odmietnutiu dovolania

(s ďalej uvedených dôvodov) nie je možné postup krajského súdu odobriť.

Došlo totiž k situácii, v ktorej bolo prokurátorovi z hľadiska návrhu na predĺženie

lehoty väzby (teda na obdobie po 4. decembri 2010 u obv. N., resp. po 5. decembri 2010

u obv. JUDr. D.) vyhovené, čo znamená, že sudca pre prípravné konanie i nadriadený súd pri

rozhodovaní o sťažnosti proti jeho uzneseniu zistili podmienky pre takéto rozhodnutie.

Tie zahŕňajú dôvodnosť podozrenia zo spáchania činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

danosť príslušných väzobných dôvodov, konštatovanie nemožnosti prípravné konanie

v doterajšej lehote väzby pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť,

ako aj konštatovanie hrozby zmarenia alebo podstatného sťaženia dosiahnutia účelu trestného

konania prepustením obvineného na slobodu.

Z hľadiska ďalších podmienok trvania väzby to teda implicitne zahŕňa i nezistenie

neprípustnej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní – návrh prokurátora by inak musel

byť zamietnutý.

Zároveň však bolo rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie sťažnostným súdom

zmenené tak, že väzba bola predĺžená oproti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie

len o jeden mesiac, resp. u oboch obvinených do 4. januára 2011, pričom uznesenie krajského

súdu z 25. novembra 2010 bolo prokurátorovi doručené 3. decembra 2010 (naposledy

uvedené vyplýva z podnetu prokurátora na podanie dovolania).

Nemožno však súhlasiť s tézou vyjadrenou v dovolaní, že senát krajského súdu

zabránil prokurátorovi neoznámením mu výsledku rozhodovacieho procesu na neverejnom

zasadnutí, napr. telefonicky, reagovať podaním opätovného návrhu. Nebolo to povinnosťou

súdu, pričom o termín neverejného zasadnutia a jeho výsledok sa mohol zaujímať sám

prokurátor (návrh na predĺženie lehoty trvania väzby mohol byť na ňom aj zamietnutý

a obvinených by bolo potrebné najneskôr v posledný deň predchádzajúcej lehoty väzby

prepustiť na slobodu).

Je potrebné tiež podotknúť, že na rozdiel od tvrdenia dovolateľa posledným dňom

lehoty dvadsať pracovných dní v zmysle bol 7. december 2010, návrh teda

musel byť podaný najneskôr (až) v pondelok 6. decembra 2010. Pri spätnom počítaní tejto

lehoty je totiž okolnosťou podľa až moment, v ktorom je lehota väzby

už uplynutá (skončená) a k tomuto momentu dochádza až v časovom rámci dňa,

nasledujúceho po poslednom dni lehoty, na ktorú bola väzba dotknutým rozhodnutím

predĺžená (k tomu pozri aj R 9/1996 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky).

Aj bez ohľadu na uvedené však platí, že prokurátor nemohol už reálne dodržať lehotu

na podanie obžaloby podľa , prípadne lehotu na podanie opätovného

návrhu na predĺženie lehoty väzby (v závislosti od eventuálne novonastalých skutočností)

podľa tohto ustanovenia, aj keď uznesenie krajského súdu konštatuje dôvodnosť

prejednávaného návrhu v jeho základe, ktorým je zákonná potreba ďalšieho väzobného

stíhania (iná by bola situácia pri zamietnutí tohto návrhu a tomu zodpovedajúcom nepredĺžení

lehoty väzby).

Reálna nemožnosť orgánov činných v trestnom konaní procesne reagovať tak, ako je

uvedené vyššie, je pritom daná aj v prípade nevykonania ďalšieho znaleckého dokazovania

súvisiaceho s posudzovaním duševného stavu, teda aj pre prípad vykonania len úkonu

súvisiaceho s preštudovaním vyšetrovacieho spisu podľa a v nadväznosti

na to pokiaľ ide o postup spojený s meritórnym rozhodnutím policajta alebo prokurátora

v zmysle resp.

Zákon je potrebné v dotknutých ustanoveniach interpretovať nasledovne:

Ak sudca pre prípravné konanie alebo senát nadriadeného súdu pri rozhodovaní

o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie o predĺžení lehoty väzby zistí

podmienky pre pozitívnu aplikáciu , zohľadní pri určení lehoty

predĺženia väzby spätne počítanú lehotu na podanie obžaloby, prípadne opätovného

návrhu na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní podľa § 76 ods. 2 alebo 4

tak, aby bola eliminovaná obava zo zmarenia alebo podstatného sťaženia účelu

trestného konania, ktorá je jedným z nevyhnutných podkladov takéhoto rozhodnutia.

Celkový rozsah na tento účel nevyhnutného času ( ) je potrebné určiť

vždy podľa okolností prípadu, predĺženie lehoty väzby je však ex lege obmedzené

na 7 mesiacov v zmysle a súčasne aj maximálnou dĺžkou lehoty

väzby v prípravnom konaní podľa odseku 7 písm. b/ a c/ tohto ustanovenia.

Postup krajského súdu uvedeným požiadavkám nezodpovedá a vyvoláva právne

a faktické účinky, ktorým malo pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora na predlženie

lehoty väzby zabrániť. Nezodpovedá v takejto situácii správnemu použitiu

v kontexte aj ďalších dotknutých ustanovení, ak sa rozhodne o predĺžení lehoty väzby

v prípravnom konaní pri konštatovaní splnenia prísnych a kumulovaných podmienok tohto

ustanovenia, zároveň sa však určí neprimerane krátka lehota predĺženej väzby, ktorá prakticky

(alebo výlučne) bez opačnej alternatívy (vzhľadom aj na dátum doručenia rozhodnutia

prokurátorovi) predznamená prepustenie obvineného (obvinených) z väzby na slobodu

po jej uplynutí.

Dĺžka lehôt a lehôt predĺženia väzby podľa až 4 a a zároveň

úprava predstihu pri podávaní obžaloby alebo návrhu na predĺženie lehoty väzby podľa ods. 2

alebo 4 tohto ustanovenia má umožniť súdu vždy rozhodnúť o väzbe v súlade s ústavnými

kritériami (Čl. 17 ods. 5 ) do uplynutia základnej lehoty väzby

alebo lehoty, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní predĺžená. Lehotu predĺženia väzby

v reakcii na návrh prokurátora ponecháva zákon sudcovi pre prípravné konanie a jej len

maximálne obmedzenie je otázkou periodickej súdnej kontroly väzby už v prípravnom

konaní, čo sa taktiež týka uvedených ústavných aspektov. Je však z hľadiska kritérií § 76

ods. 3 obsahovo kontraverzné na jednej strane konštatovať pretrvávanie potreby

väzobného stíhania a zároveň väzbu skôr popísaným spôsobom v krátkom časovom horizonte

ukončiť (k čomu dôjde v takejto situácii prepustením obvineného na slobodu prokurátorom

podľa alebo 4 a v prípade podania obžaloby alebo opätovného návrhu

na predĺženie lehoty väzby do uplynutia lehoty, ktorá sa predĺžila, písomným príkazom

predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie podľa ).

Inými slovami povedané, rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní

nie je rozhodnutím o prepustení z väzby na slobodu, aj keď nie okamžitom.

Z hľadiska rozhodnutia o dovolaní však z vyššie uvedeného vyplýva nasledovné:

Aj keď by pozitívne rozhodnutie o dovolaní, podanom v neprospech obvinených,

nebolo porušením zákazu reformácie „in peius“ v zmysle , nie je právne

a vecne podložené rozhodnúť o porušení zákona v prospech týchto osôb a vyvolať tak pritom

ich okamžité prepustenie na slobodu v zmysle § 76 ods. 3 (veta prvá, časť za bodkočiarkou)

(teda ešte pred uplynutím lehoty, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní

napadnutým rozhodnutím predĺžená). Takýto postup by bol nevyhnutne spojený so zrušením

napadnutého rozhodnutia, nakoľko v popísanej procesnej situácií by aktuálne nastal efekt

nerozhodnutia o sťažnosti proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby do uplynutia lehoty,

ktorá sa mala predĺžiť (teda do 4., resp. 5. decembra 2010) a tento účinok nie je možné časovo

spätne reparovať. Negatívny účinok nesprávneho použitia zákona by sa teda nenapravil,

ale ešte prehĺbil.

Podrobnejšie rozvedené, dôsledkom zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho

časti (výrok pod bodom I.) postupom dovolacieho súdu podľa by musel

byť aj súčasný, vo výroku toho istého rozsudku najvyšším súdom krajskému súdu v zmysle

daný príkaz, aby opätovne rozhodol o sťažnostiach oboch obvinených

proti výrokom pod bodmi I. a III. rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie. To by však

zároveň vyvolalo povinnosť predsedu senátu krajského súdu vydať príkaz, právne

identifikovaný vyššie ( ), ktorým by obvinených prepustil z väzby

na slobodu.

Ďalšia väzba tu vždy musí byť (rovnako ako po podaní obžaloby) v zmysle § 76

ods. 3 ) podporená pozitívnym právoplatným rozhodnutím súdu (sudcu pre prípravné

konanie), teda vrátane rozhodnutia o eventuálne proti nemu podanej sťažnosti, ku ktorému

musí dôjsť najneskôr do uplynutia predchádzajúcej, skorším rozhodnutím časovo vymedzenej

lehoty väzby, čím je daná jej nielen zákonná, ale aj ústavná (ide o vyššie uvedené ústavné

ustanovenie) konformnosť. Takéto rozhodnutie nie je možné vydať s účinkami „ex tunc“

a tým z hľadiska trvania väzby po uplynutí lehoty jej predchádzajúceho základného plynutia,

resp. predĺženia odstrániť, resp. konvalidovať nesplnenie zákonných podmienok predĺženia,

resp. ďalšieho predĺženia lehoty väzby, ktoré zákon sankcionuje v neprospech štátu

a v prospech obvineného, a to jeho prepustením na slobodu. Práve uplatnenie tejto sankcie

je primárne, bez ohľadu (a naopak, v priamej nadväznosti) na aplikačne nesprávny postup

súdu, ktorý ju vyvolal. Spätnou elimináciou sankčných účinkov by bola popretá podstata

ich právnej existencie.

V konečnom dôsledku, pri len samotnom zrušení napadnutého rozhodnutia (výroku

pod bodom I.), ako to navrhuje dovolateľ, by uznesenie sudcu pre prípravné konanie nebolo

v dotknutých výrokoch právoplatné ani vykonateľné, keďže o sťažnosti obvinených stále

(nanovo) nebolo rozhodnuté, a už ani byť rozhodnuté pre uplynutie lehoty nemôže.

Kompetenčne by ich však nemal kto prepustiť z väzby na slobodu, nakoľko vydanie príkazu,

zodpovedajúceho tejto procesnej situácii, patrí, ako je uvedené vyššie, do pôsobnosti predsedu

senátu súdu nadriadeného Okresnému súdu Nitra, ktorému (Krajskému súdu v Nitre) sa však

už vec na sťažnostné konanie neprikazuje. K prepusteniu tu však podľa zákona musí dôjsť.

Je v rozsahu tohto rozhodnutia nadbytočné zaoberať sa okolnosťou, že proti výrokom

pod bodmi I. a III. uznesenia sudcu pre prípravné konanie smerovala aj sťažnosť prokurátora,

ktorá bola zamietnutá výrokom pod bodom III. napadnutého rozhodnutia, voči ktorému

(výroku) dovolanie nesmeruje.

Preto bolo dovolanie odmietnuté pri analogickom použití

Použitie analógie je vyvolané tým, že dovolanie je v návrhu na vyslovenie porušenia

zákona v ustanovení , v prospech obvinených z hľadiska

tejto právnej otázky dôvodné, zároveň však musí byť odmietnuté. Vyhovenie mu by totiž

znamenalo nutnosť zároveň zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa To by

vyvolalo skôr popísaný, a to opačný výsledok z hľadiska prospechu pre obvinených (a teda aj

opak nápravy na základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku), než ku ktorému

dovolanie smeruje. Uvedený výsledný efekt by bol potom popretím a otočením zmyslu

takéhoto rozhodnutia dovolacieho súdu.

Nie je v súlade s ustanovením a procesnou

podstatou inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku bezúčelný

postup dovolateľa, pri ktorom navrhuje v podanom dovolaní vysloviť porušenie zákona

v neprospech obvineného, ak by pozitívne rozhodnutie dovolacieho súdu o tomto návrhu

nevyvolalo oproti predchádzajúcemu stavu zmenu v neprospech obvineného, alebo

by mu bolo na prospech. Takéto dovolanie, aj keď by inak bolo dôvodné, dovolací súd

odmietne podľa per analogiam.

Zjednodušene vyjadrené: Ak nemôže vyhovenie dovolaniu splniť účel nápravy,

ku ktorému dovolanie obsahovo smeruje, nemožno ho úspešne uplatniť, aj keď je inak

dôvodné.

K tomu je potrebné už len dodať, že na akademický výrok, obmedzujúci sa len

na vyslovenie porušenia zákona, neposkytuje v nadväznosti oboch jeho

odsekov priestor (zrušenie napadnutého rozhodnutia je v tomto procesnom režime

obligatórne).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková