Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f69/363308.7dcd47.pdf
PDF · 142 KB
No categories available
2Tdo/51/2010
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 51/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Jany Serbovej
v trestnej veci proti obvinenému R. N. a spol., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 20,
§ 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 20. januára 2011 v
Bratislava o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 25. novembra 2010, sp. zn. 5 Tpo 33/2010, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. per analogiam dovolanie ministerky spravodlivosti
Slovenskej republiky sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej len krajský súd) rozhodol
o sťažnostiach obvinených R. N., JUDr. D. a generálneho prokurátora Slovenskej republiky
(ďalej len prokurátor) proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra
(ďalej len sudca pre prípravné konanie) z 12. novembra 2010, sp. zn.
3 To 139/2010 takto:
I. Podľa § 194 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného poriadku sa napadnuté
uznesenie vo výroku pod bodom I. a vo výroku pod bodom III. zrušuje.
Podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku sa lehota trvania väzby v prípravnom konaní
u obvineného R. N., nar. X. v K., bytom K., ul. K., prechodne K. nad H., K., toho času
v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici a lehota trvania väzby u obvinenej JUDr. K. D.,
nar. X. v K., bytom K., P., toho času v Ústave na výkon väzby v Prešove predlžuje do
04.01.2011.
II. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť obvineného R. N.
proti výroku pod bodom II. zamieta.
III. Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť prokurátora
zamieta.
Sudca pre prípravné konanie rozhodol uznesením preskúmavaným krajským súdom
o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby u obvinených N. a JUDr. D. a o návrhu na
prepustenie z väzby obvineného N. takto:
I. Podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku a podľa § 72 odsek 1 písmeno d) Trestného
poriadku sa u obvineného R. N., nar. X. v K., trvalé bytom K., K., prechodne bytom K. nad
H., K. 35, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici, predlžuje lehota trvania
väzby prípravného konania do 04. februára 2011.
Podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku u obvineného naďalej trvajú
dôvody väzby.
II. Podľa § 79 odsek 3 Trestného poriadku sa návrh obhajcu obvineného R. N., nar. X.
v K., trvalé bytom K., K., prechodne bytom K. nad H., K., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby v Banskej Bystrici, na prepustenie z väzby na slobodu, z a m i e t a pretože naďalej
trvajú dôvody väzby podľa § 71 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
III. Podľa § 76 odsek 3 Trestného poriadku a podľa § 72 odsek 1 písmeno d)
Trestného poriadku sa u obvinenej JUDr. K. D., nar. X. v K., trvalé bytom K., P., t.č. vo
väzbe v Ústave na výkon väzby v Prešove, predlžuje lehota trvania väzby prípravného
konania do 04. februára 2011.
Proti uzneseniu krajského súdu na podnet generálneho prokurátora Slovenskej
republiky podala dovolanie ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len
ministerka spravodlivosti alebo dovolateľ) podaním z 10. decembra 2010, a to s vymedzením
dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 2 Tr. por. v tom zmysle, že týmto uznesením bol porušený
zákon v ustanovení 76 ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku v prospech obvinených, a to v časti súdneho
rozhodnutia, ktorým bolo podľa § 194 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Tr. poriadku napadnuté
uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 3Tp 139/10, vo výroku pod bodom I. a III. zrušené
a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §
76 ods. 3 Tr. poriadku predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I.).
V dôvodoch dovolania rekapituluje priebeh konania, cituje ustanovenia § 76 ods. 1,
ods. 3, ods. 6 písm. b/ Tr. por. a ďalej vecne dôvodí a navrhuje:
Senát krajského súdu sa pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok uvedených
v citovanom ustanovení § 76 odsek 1, odsek 3 Trestného poriadku, dôsledne nevysporiadal
so všetkými rozhodnými skutočnosťami podmieňujúcimi zákonné rozhodnutie o predĺžení
lehoty trvania väzby obvinených R. N. a JUDr. K. D..
Je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovateľ Policajného zboru vykonával procesné úkony
počas celého prípravného konania zákonným spôsobom, prednostne a urýchlene, teda
v súlade s dikciou § 2 odsek 6, druhej vety Trestného poriadku.
Napriek takémuto postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, nebolo možné
pre objektívnu obtiažnosť trestnej veci, skončiť vyšetrovanie v lehote trvania väzby
u obvineného R. N. do 4. decembra 2010 a u obvinenej JUDr. K. D. do 5. decembra 2010.
Vo vyšetrovaní, vo fáze dokazovania, je nevyhnutné zaobstarať znalecký posudok
od znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie – odvetvia psychiatrie MUDr. M. K. a MUDr.
A. U., vyšetrenie duševného stavu obvinenej JUDr. K. D., znalecký posudok od znalca
z odboru psychológie – odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých
PhDr. J. K. (znalecký posudok je len v štádiu prípravy – ide o znalecký posudok obstaraný
obvinenou JUDr. K. D.) a vykonať obligatórne procesné úkony podľa § 208 odsek 1, odsek 2,
§ 209 odsek 1 Trestného poriadku a predložiť vyšetrovací spis prokurátorovi odboru
osobitného určenia.
Prokurátor odboru osobitného určenia bude povinný, po doručení vyšetrovacieho spisu
v rozsahu najmenej 1571 strán, tento preštudovať a následne podať na obvinených R. N., J.
M., ml., narodeného X., M. T., JUDr. K. D., M. M., J. M., st., narodeného
X., P. O. a JUDr. P. M. obžalobu príslušnému súdu alebo iným spôsobom meritórne
rozhodnúť.
Procesný postup prokurátora odboru osobitného určenia pri uplatnení právomoci
v prípravnom konaní musí vždy korešpondovať zodpovednému a starostlivému vyhodnoteniu
všetkých dôkazov jednotlivo a komplexne, posúdeniu ďalších relevantných skutkovo-
právnych skutočností tak, aby postavenie obvinených pred súd na podklade obžaloby bolo
v súlade s ustanovením § 234 odsek 1 prvá veta Trestného poriadku a aby aj prípadné iné
rozhodnutie prokurátora malo zákonný podklad.
Realizácia konkretizovaných procesných úkonov v prípravnom konaní vyšetrovateľom
Policajného zboru a prokurátorom odboru osobitného určenia si vyžaduje určité, primerané
časové obdobie, ktoré zodpovedá kritériám nevyhnutného času trvania väzby obvinených R.
N. a JUDr. K. D. podľa § 76 odsek 1 Trestného poriadku a zároveň maximálnemu limitu
upravenému v citovanom ustanovení § 76 odsek 7 písmeno b/ Trestného poriadku.
Senát krajského súdu svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky
pre predĺženie lehoty väzby, keď podcenil rozsah vyšetrovacieho spisu, počet skutkov
tvoriacich predmet trestného stíhania, počet stíhaných osôb, rozsah dokazovania
a nevyhnutných procesných úkonov, a taktiež zabránil (neoznámením výsledku
rozhodovacieho procesu uskutočneného na neverejnom zasadnutí konanom
25. novembra 2010 prokurátorovi odboru osobitného určenia napríklad telefonicky alebo
neoznámením rovnopisu rozhodnutia prokurátorovi jeho doručením, bez meškania, napríklad
aj telefaxom) prokurátorovi odboru osobitného určenia podať ďalší návrh podľa § 76 ods. 4
Trestného poriadku na predĺženie lehoty trvania väzby obvinených R. N.
a JUDr. K. D. v prípravnom konaní (posledným dňom lehoty 20-ich pracovných dní na
podanie takého návrhu bol 3. december 2010).
Na skutočnosť, že prípravné konanie v predmetnej trestnej veci nebolo doposiaľ
skončené, majú zásadný vplyv najmä obštrukcie obvinených a ich obhajcov, predovšetkým
zjavne účelové využívanie procesných inštitútov zo strany obhajcov (napr. zo spisu zrejmé
podávania námietok zaujatosti alebo predlžovanie lehoty na doručovanie písomností).
Obvinená JUDr. K. D. sa taktiež odmietla zúčastniť vyšetrenia duševného stavu z dôvodu, že
nebolo rozhodnuté o jej sťažnosti proti rozhodnutiu o pribratí znalcov a súčasne navrhla
vykonať vyšetrenie iným znalcom. Nemožnosť vykonať znalecké úkony preukazujú aj
vyjadrenia v listoch znalcov z 3. decembra 2010 a 25. novembra 2010. Psychologické
vyšetrenie obvinenej na jej žiadosť je okrem iného jedným z úkonov, ktoré orgány
prípravného konania budú musieť vykonať v ďalšom priebehu vyšetrovania.
Vyššie uvedené skutočnosti dostatočne preukazujú obtiažnosť veci, ako aj existenciu
závažných dôvodov pre ktoré trestné stíhanie nebolo možné doposiaľ skončiť. Taktiež
je zrejmé a nepochybné, že reálne hrozí, že v prípade prepustenia obvinených z väzby
na slobodu bude zmarené alebo prinajmenšom podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného
konania.
Z uvedeného teda vyplýva, že napádaným súdnym rozhodnutím bol porušený zákon
a to v ustanovení § 76 ods. 1, 3 Tr. poriadku a sú dané dôvody dovolania podľa 371 ods. 2 Tr.
poriadku.
Podľa § 371 ods. 2 Tr. poriadku Ministerka spravodlivosti podá dovolanie okrem
dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené
ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Lehota na podanie dovolania podľa § 370 ods. 1 Tr. por. uplynie 3. marca 2011.
Ministerka spravodlivosti preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1) podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným uznesením Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 5 Tpo 33/2010, z 25. novembra 2010 bol porušený zákon v ustanovení § 76
ods. 1, ods. 3 Tr. poriadku v prospech obvineného, a to v časti súdneho rozhodnutia,
ktorým bolo podľa § 194 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. poriadku napadnuté uznesenie Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 3Tp 139/10, sp. zn. 5T 11/05, vo výroku pod bodom I. a III. zrušené
a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §
76 ods. 3 Tr. poriadku predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I).
2) podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil v časti súdneho rozhodnutia,
ktorým bolo podľa § 194 ods. 1 písm. a) , ods. 2 Tr. poriadku napadnuté uznesenie Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 3Tp 139/10, sp. zn. 5T 11/05, vo výroku pod bodom I. a III. zrušené
a lehota trvania väzby bola u obvinených R. N. a JUDr. K. D. v prípravnom konaní podľa §
76 ods. 3 Tr. poriadku predĺžená do 4. januára 2011 (výrok označený pod bodom I.).
K dovolaniu sa vyjadrili osobným podaním obvinený N. a prostredníctvom obhajcov
obaja obvinení. Obsahovo napádajú podané dovolanie i samotné ich vzatie do väzby a jej
pretrvávanie, a to z rôznych formálnych i materiálnych dôvodov, ktoré nie je vzhľadom na
podklady a výsledok tohto rozhodnutia dovolacieho súdu potrebné bližšie rozoberať.
Výnimkou je záver vyjadrenia, podaného obvinenou JUDr. D. k dovolaniu
prostredníctvom obhajcu, kde namieta právny podklad trvania jej väzby po 5. decembri 2010
v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd) ak dovolací súd podľa § 377
Tr. por. pri predbežnom prieskume podľa § 378 Tr. por. zistil, že dovolanie proti
napadnutému rozhodnutiu je prípustné (§ 371 ods. 2 Tr. por.), bolo podané včas a na zákonom
ustanovenom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), je z neho zrejmé, v ktorej časti
sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa rozhodnutiu i konaniu mu predchádzajúcom vytýkajú
a je v ňom uvedený právny dôvod dovolania (§ 374 ods. 1a 2 Tr. por.).
Vzhľadom na osobu dovolateľa a procesný charakter rozhodnutia nie sú aktuálne
podmienky podľa § 372 a § 373 Tr. por.
Najvyšší súd však už pri predbežnom prieskume zistil, že dovolaniu nie je možné
vyhovieť, preto vec neprerokoval na verejnom (§ 384 ods. 1 Tr. por.), ale na neverejnom
zasadnutí (§ 381 Tr. por.) a takto dospel k rozhodnutiu, ktoré je obsahom výroku tohto
uznesenie.
Pokiaľ ide o priebeh konania, zodpovedá údajom uvedeným v dôvodoch dovolania
(až na ďalej uvedenú výnimku dátumu uplynutia lehoty na podanie obžaloby alebo
opätovného návrhu na predĺženie lehoty väzby podľa § 76 ods.2, resp. 4 Tr. por.).
Vo faktografii rekapitulácie priebehu konania je len potrebné doplniť predĺženie základnej
lehoty väzby obvinenému N. uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra,
sp. zn. 3 Tp 104/2010, zo 6. augusta 2010 do 4. decembra 2010.
V nadväznosti na to najvyšší súd konštatuje, že aj napriek odmietnutiu dovolania
(s ďalej uvedených dôvodov) nie je možné postup krajského súdu odobriť.
Došlo totiž k situácii, v ktorej bolo prokurátorovi z hľadiska návrhu na predĺženie
lehoty väzby (teda na obdobie po 4. decembri 2010 u obv. N., resp. po 5. decembri 2010
u obv. JUDr. D.) vyhovené, čo znamená, že sudca pre prípravné konanie i nadriadený súd pri
rozhodovaní o sťažnosti proti jeho uzneseniu zistili podmienky pre takéto rozhodnutie.
Tie zahŕňajú dôvodnosť podozrenia zo spáchania činu, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
danosť príslušných väzobných dôvodov, konštatovanie nemožnosti prípravné konanie
v doterajšej lehote väzby pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť,
ako aj konštatovanie hrozby zmarenia alebo podstatného sťaženia dosiahnutia účelu trestného
konania prepustením obvineného na slobodu.
Z hľadiska ďalších podmienok trvania väzby to teda implicitne zahŕňa i nezistenie
neprípustnej nečinnosti orgánov činných v trestnom konaní – návrh prokurátora by inak musel
byť zamietnutý.
Zároveň však bolo rozhodnutie sudcu pre prípravné konanie sťažnostným súdom
zmenené tak, že väzba bola predĺžená oproti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie
len o jeden mesiac, resp. u oboch obvinených do 4. januára 2011, pričom uznesenie krajského
súdu z 25. novembra 2010 bolo prokurátorovi doručené 3. decembra 2010 (naposledy
uvedené vyplýva z podnetu prokurátora na podanie dovolania).
Nemožno však súhlasiť s tézou vyjadrenou v dovolaní, že senát krajského súdu
zabránil prokurátorovi neoznámením mu výsledku rozhodovacieho procesu na neverejnom
zasadnutí, napr. telefonicky, reagovať podaním opätovného návrhu. Nebolo to povinnosťou
súdu, pričom o termín neverejného zasadnutia a jeho výsledok sa mohol zaujímať sám
prokurátor (návrh na predĺženie lehoty trvania väzby mohol byť na ňom aj zamietnutý
a obvinených by bolo potrebné najneskôr v posledný deň predchádzajúcej lehoty väzby
prepustiť na slobodu).
Je potrebné tiež podotknúť, že na rozdiel od tvrdenia dovolateľa posledným dňom
lehoty dvadsať pracovných dní v zmysle § 76 ods. 2 Tr. por. bol 7. december 2010, návrh teda
musel byť podaný najneskôr (až) v pondelok 6. decembra 2010. Pri spätnom počítaní tejto
lehoty je totiž okolnosťou podľa § 63 ods.3 Tr. por. až moment, v ktorom je lehota väzby
už uplynutá (skončená) a k tomuto momentu dochádza až v časovom rámci dňa,
nasledujúceho po poslednom dni lehoty, na ktorú bola väzba dotknutým rozhodnutím
predĺžená (k tomu pozri aj R 9/1996 Zbierky rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky).
Aj bez ohľadu na uvedené však platí, že prokurátor nemohol už reálne dodržať lehotu
na podanie obžaloby podľa § 76 ods. 2 Tr. por., prípadne lehotu na podanie opätovného
návrhu na predĺženie lehoty väzby (v závislosti od eventuálne novonastalých skutočností)
podľa tohto ustanovenia, aj keď uznesenie krajského súdu konštatuje dôvodnosť
prejednávaného návrhu v jeho základe, ktorým je zákonná potreba ďalšieho väzobného
stíhania (iná by bola situácia pri zamietnutí tohto návrhu a tomu zodpovedajúcom nepredĺžení
lehoty väzby).
Reálna nemožnosť orgánov činných v trestnom konaní procesne reagovať tak, ako je
uvedené vyššie, je pritom daná aj v prípade nevykonania ďalšieho znaleckého dokazovania
súvisiaceho s posudzovaním duševného stavu, teda aj pre prípad vykonania len úkonu
súvisiaceho s preštudovaním vyšetrovacieho spisu podľa § 208 ods. 1 Tr. por. a v nadväznosti
na to pokiaľ ide o postup spojený s meritórnym rozhodnutím policajta alebo prokurátora
v zmysle § 209 ods. 1 resp. § 234 Tr. por.
Zákon je potrebné v dotknutých ustanoveniach interpretovať nasledovne:
Ak sudca pre prípravné konanie alebo senát nadriadeného súdu pri rozhodovaní
o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie o predĺžení lehoty väzby zistí
podmienky pre pozitívnu aplikáciu § 76 ods. 3 Tr. por., zohľadní pri určení lehoty
predĺženia väzby spätne počítanú lehotu na podanie obžaloby, prípadne opätovného
návrhu na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní podľa § 76 ods. 2 alebo 4
Tr. por. tak, aby bola eliminovaná obava zo zmarenia alebo podstatného sťaženia účelu
trestného konania, ktorá je jedným z nevyhnutných podkladov takéhoto rozhodnutia.
Celkový rozsah na tento účel nevyhnutného času (§76 ods. 1 Tr. por.) je potrebné určiť
vždy podľa okolností prípadu, predĺženie lehoty väzby je však ex lege obmedzené
na 7 mesiacov v zmysle § 76 ods. 3 Tr. por. a súčasne aj maximálnou dĺžkou lehoty
väzby v prípravnom konaní podľa odseku 7 písm. b/ a c/ tohto ustanovenia.
Postup krajského súdu uvedeným požiadavkám nezodpovedá a vyvoláva právne
a faktické účinky, ktorým malo pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora na predlženie
lehoty väzby zabrániť. Nezodpovedá v takejto situácii správnemu použitiu § 76 ods. 3 Tr. por.
v kontexte aj ďalších dotknutých ustanovení, ak sa rozhodne o predĺžení lehoty väzby
v prípravnom konaní pri konštatovaní splnenia prísnych a kumulovaných podmienok tohto
ustanovenia, zároveň sa však určí neprimerane krátka lehota predĺženej väzby, ktorá prakticky
(alebo výlučne) bez opačnej alternatívy (vzhľadom aj na dátum doručenia rozhodnutia
prokurátorovi) predznamená prepustenie obvineného (obvinených) z väzby na slobodu
po jej uplynutí.
Dĺžka lehôt a lehôt predĺženia väzby podľa § 76 ods. 2 až 4 a 7 Tr. por. a zároveň
úprava predstihu pri podávaní obžaloby alebo návrhu na predĺženie lehoty väzby podľa ods. 2
alebo 4 tohto ustanovenia má umožniť súdu vždy rozhodnúť o väzbe v súlade s ústavnými
kritériami (Čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky) do uplynutia základnej lehoty väzby
alebo lehoty, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní predĺžená. Lehotu predĺženia väzby
v reakcii na návrh prokurátora ponecháva zákon sudcovi pre prípravné konanie a jej len
maximálne obmedzenie je otázkou periodickej súdnej kontroly väzby už v prípravnom
konaní, čo sa taktiež týka uvedených ústavných aspektov. Je však z hľadiska kritérií § 76
ods. 3 Tr. por. obsahovo kontraverzné na jednej strane konštatovať pretrvávanie potreby
väzobného stíhania a zároveň väzbu skôr popísaným spôsobom v krátkom časovom horizonte
ukončiť (k čomu dôjde v takejto situácii prepustením obvineného na slobodu prokurátorom
podľa § 76 ods. 2 alebo 4 Tr. por. a v prípade podania obžaloby alebo opätovného návrhu
na predĺženie lehoty väzby do uplynutia lehoty, ktorá sa predĺžila, písomným príkazom
predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie podľa § 76 ods. 5 Tr. por.).
Inými slovami povedané, rozhodnutie o predĺžení lehoty väzby v prípravnom konaní
nie je rozhodnutím o prepustení z väzby na slobodu, aj keď nie okamžitom.
Z hľadiska rozhodnutia o dovolaní však z vyššie uvedeného vyplýva nasledovné:
Aj keď by pozitívne rozhodnutie o dovolaní, podanom v neprospech obvinených,
nebolo porušením zákazu reformácie „in peius“ v zmysle § 385 ods. 2 Tr. por., nie je právne
a vecne podložené rozhodnúť o porušení zákona v prospech týchto osôb a vyvolať tak pritom
ich okamžité prepustenie na slobodu v zmysle § 76 ods. 3 (veta prvá, časť za bodkočiarkou)
Tr. por. (teda ešte pred uplynutím lehoty, na ktorú bola väzba v prípravnom konaní
napadnutým rozhodnutím predĺžená). Takýto postup by bol nevyhnutne spojený so zrušením
napadnutého rozhodnutia, nakoľko v popísanej procesnej situácií by aktuálne nastal efekt
nerozhodnutia o sťažnosti proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty väzby do uplynutia lehoty,
ktorá sa mala predĺžiť (teda do 4., resp. 5. decembra 2010) a tento účinok nie je možné časovo
spätne reparovať. Negatívny účinok nesprávneho použitia zákona by sa teda nenapravil,
ale ešte prehĺbil.
Podrobnejšie rozvedené, dôsledkom zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. jeho
časti (výrok pod bodom I.) postupom dovolacieho súdu podľa § 386 ods. 2 Tr. por. by musel
byť aj súčasný, vo výroku toho istého rozsudku najvyšším súdom krajskému súdu v zmysle
§ 388 ods. 1 Tr. por. daný príkaz, aby opätovne rozhodol o sťažnostiach oboch obvinených
proti výrokom pod bodmi I. a III. rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie. To by však
zároveň vyvolalo povinnosť predsedu senátu krajského súdu vydať príkaz, právne
identifikovaný vyššie (§ 76 ods. 3 Tr. por.), ktorým by obvinených prepustil z väzby
na slobodu.
Ďalšia väzba tu vždy musí byť (rovnako ako po podaní obžaloby) v zmysle § 76
ods. 3 Tr. por.) podporená pozitívnym právoplatným rozhodnutím súdu (sudcu pre prípravné
konanie), teda vrátane rozhodnutia o eventuálne proti nemu podanej sťažnosti, ku ktorému
musí dôjsť najneskôr do uplynutia predchádzajúcej, skorším rozhodnutím časovo vymedzenej
lehoty väzby, čím je daná jej nielen zákonná, ale aj ústavná (ide o vyššie uvedené ústavné
ustanovenie) konformnosť. Takéto rozhodnutie nie je možné vydať s účinkami „ex tunc“
a tým z hľadiska trvania väzby po uplynutí lehoty jej predchádzajúceho základného plynutia,
resp. predĺženia odstrániť, resp. konvalidovať nesplnenie zákonných podmienok predĺženia,
resp. ďalšieho predĺženia lehoty väzby, ktoré zákon sankcionuje v neprospech štátu
a v prospech obvineného, a to jeho prepustením na slobodu. Práve uplatnenie tejto sankcie
je primárne, bez ohľadu (a naopak, v priamej nadväznosti) na aplikačne nesprávny postup
súdu, ktorý ju vyvolal. Spätnou elimináciou sankčných účinkov by bola popretá podstata
ich právnej existencie.
V konečnom dôsledku, pri len samotnom zrušení napadnutého rozhodnutia (výroku
pod bodom I.), ako to navrhuje dovolateľ, by uznesenie sudcu pre prípravné konanie nebolo
v dotknutých výrokoch právoplatné ani vykonateľné, keďže o sťažnosti obvinených stále
(nanovo) nebolo rozhodnuté, a už ani byť rozhodnuté pre uplynutie lehoty nemôže.
Kompetenčne by ich však nemal kto prepustiť z väzby na slobodu, nakoľko vydanie príkazu,
zodpovedajúceho tejto procesnej situácii, patrí, ako je uvedené vyššie, do pôsobnosti predsedu
senátu súdu nadriadeného Okresnému súdu Nitra, ktorému (Krajskému súdu v Nitre) sa však
už vec na sťažnostné konanie neprikazuje. K prepusteniu tu však podľa zákona musí dôjsť.
Je v rozsahu tohto rozhodnutia nadbytočné zaoberať sa okolnosťou, že proti výrokom
pod bodmi I. a III. uznesenia sudcu pre prípravné konanie smerovala aj sťažnosť prokurátora,
ktorá bola zamietnutá výrokom pod bodom III. napadnutého rozhodnutia, voči ktorému
(výroku) dovolanie nesmeruje.
Preto bolo dovolanie odmietnuté pri analogickom použití § 382 písm. c/ Tr. por.
Použitie analógie je vyvolané tým, že dovolanie je v návrhu na vyslovenie porušenia
zákona v ustanovení § 76 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku v prospech obvinených z hľadiska
tejto právnej otázky dôvodné, zároveň však musí byť odmietnuté. Vyhovenie mu by totiž
znamenalo nutnosť zároveň zrušiť napadnuté rozhodnutie podľa § 386 ods. 2 Tr. por. To by
vyvolalo skôr popísaný, a to opačný výsledok z hľadiska prospechu pre obvinených (a teda aj
opak nápravy na základe uplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku), než ku ktorému
dovolanie smeruje. Uvedený výsledný efekt by bol potom popretím a otočením zmyslu
takéhoto rozhodnutia dovolacieho súdu.
Nie je v súlade s ustanovením § 371 ods. 2 Trestného poriadku a procesnou
podstatou inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku bezúčelný
postup dovolateľa, pri ktorom navrhuje v podanom dovolaní vysloviť porušenie zákona
v neprospech obvineného, ak by pozitívne rozhodnutie dovolacieho súdu o tomto návrhu
nevyvolalo oproti predchádzajúcemu stavu zmenu v neprospech obvineného, alebo
by mu bolo na prospech. Takéto dovolanie, aj keď by inak bolo dôvodné, dovolací súd
odmietne podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku per analogiam.
Zjednodušene vyjadrené: Ak nemôže vyhovenie dovolaniu splniť účel nápravy,
ku ktorému dovolanie obsahovo smeruje, nemožno ho úspešne uplatniť, aj keď je inak
dôvodné.
K tomu je potrebné už len dodať, že na akademický výrok, obmedzujúci sa len
na vyslovenie porušenia zákona, neposkytuje § 386 Tr. por. v nadväznosti oboch jeho
odsekov priestor (zrušenie napadnutého rozhodnutia je v tomto procesnom režime
obligatórne).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 20. januára 2011
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková