Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 179/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S. Š., t. č. vo väzbe, vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a ,

a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Piešťany o jeho

vzatí do väzby sp. zn. 42/2010 z 18. novembra 2010, postupom Okresného súdu

Piešťany a Krajského súdu v Trnave pri rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie na

slobodu z 10. februára 2011, ako aj postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej

polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Piešťany v trestnej veci vedenej pod

ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. Š. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2011

doručená sťažnosť S. Š., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústavy“), čl. 8 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listiny“)

a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný

súd“) o jeho vzatí do väzby sp. zn. 42/2010 z 18. novembra 2010, postupom okresného

súdu a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) pri rozhodovaní o jeho žiadosti o

prepustenie na slobodu z 10. februára 2011, ako aj postupom vyšetrovateľa Úradu justičnej

a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Piešťany (ďalej len

„vyšetrovateľ“) v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010.

Zo sťažnosti a zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresnému súdu bol

17. novembra 2010 o 15.40 h doručený návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany

(ďalej len „okresná prokuratúra“) na vzatie sťažovateľa do väzby pod č. k.

16. Sťažovateľ bol obmedzený na osobnej slobode od 16. novembra 2010 o 5.50 h, keď bol

zadržaný vyšetrovateľom. Podľa sťažovateľa okresná prokuratúra svojím postupom

v predmetnom konaní porušila čl. 8 ods. 2 a 3 listiny, pretože ho v lehote 24 hodín od jeho

zadržania neodovzdala okresnému súdu a ani ho neprepustila na slobodu.

Okresnému súdu bola 10. februára 2011 doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby na slobodu, ktorú okresný súd uznesením sp. zn. 11/2011 zo 17. februára 2011

zamietol. Sťažovateľ následne podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť. Krajský súd

o sťažnosti sťažovateľa rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn.

z 15. marca 2011, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 28. apríla 2011. Krajský súd

v predmetnej veci svojím postupom, ktorým nerozhodol o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie z väzby urýchlene, porušil jeho práva podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1

dohovoru. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa

práva na urýchlené rozhodovanie súdu o zákonnosti väzby (, ).

V predmetnom konaní došlo podľa sťažovateľa aj k porušeniu jeho základného práva

podľa postupom vyšetrovateľa „pri vyšetrovaní zločinu zabitia“ pod

ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010, ktorý proti sťažovateľovi počas jeho výsluchu

uskutočneného 16. novembra 2010 použil „fyzické násilie tým, že ho bil a kopal, aby sa

priznal k účelovej výpovedi a následne ju aj podpísal“. Na základe tejto výpovede bolo

následne proti sťažovateľovi vznesené obvinenie pre spáchanie trestného činu zločinu

zabitia. Uvedeným postupom vyšetrovateľa bol porušený § 48 ods. 3 písm. a) zákona

č. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície

v znení neskorších predpisov a sťažovateľ podal v dôsledku neho trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 písm. a) , ktoré však Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

uznesením ČVS: SKIS-53/IS-2-V-2011 z 23. februára 2011 odmietlo, pretože nezistilo

dôvod na začatie trestného stíhania v tejto veci. Sťažovateľ následne proti uvedenému

uzneseniu z 23. februára 2011 podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Vojenskej obvodovej

prokuratúry Bratislava sp. zn. zo 7. apríla 2011 zamietnutá ako nedôvodná.

Sťažovateľ „naďalej trvá na tom, že zo strany príslušníkov PZ v Trnave, konkrétne...,

ktorí boli dňa 16. 11. 2010 pri vykonávaní procesných úkonov došlo k fyzickému nátlaku na

obv. S. Š., pričom bol jedným z nich kopaný a bitý, aby sa priznal k účelovej výpovedi a

ktorú musel následne podpísať“. Uvedeným postupom vyšetrovateľa došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa .

Na základe uvedeného sťažovateľ ústavný súd požiadal, aby „mu bolo priznané

primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.500,- eur z dôvodu prerokovania svojej veci

bez zbytočných prieťahov a nekonanie Krajského Súdu v Trnave z dôvodu nedodržania 24

hod. lehoty na odovzdanie obvineného súdu zo strany Okresnej prokuratúry v Piešťanoch

a nakoniec zo strany ÚJKP OR PZ v Trnave za porušenie SR.

Sťažovateľ žiada Ústavný súd SR, aby vydal rozhodnutie, ktorým neodkladne S. Š...,

bytom H., toho času v ÚVV Leopoldov, prepustil sťažovateľa na slobodu.

S. Š. priznal náhradu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu, ktorý ho

zastupuje v konaní pred Ústavným Súdom SR.“.

Sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či

preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv

alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie

vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami, ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Sťažovateľ v neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných práv

podľa a , podľa a 3 dohovoru, ako aj práv podľa

čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu z 18. novembra 2010, ktorým

rozhodol o jeho vzatí do väzby, postupom súdov zúčastnených na rozhodovaní o jeho

žiadosti o prepustenie na slobodu z 10. februára 2011, ako aj postupom vyšetrovateľa

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010. K porušeniu uvedených práv

sťažovateľa malo dôjsť v dôsledku toho, že

- okresný súd rozhodol o jeho vzatí do väzby uznesením z 18. novembra 2010 až po

uplynutí lehoty 24 hodín od jeho zadržania,

- okresný súd a krajský súd pri rozhodovaní o zákonnosti jeho väzby v konaní o jeho

žiadosti o prepustenie na slobodu z 10. februára 2011 nepostupovali urýchlene,

- vyšetrovateľ v konaní vedenom pod ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010 počas

výsluchu uskutočneného 16. novembra 2010 použil proti nemu fyzické násilie na získanie

jeho priznania k spáchaniu trestného činu, na základe ktorého bolo proti nemu neskôr

vznesené obvinenie.

II.A K namietanému porušeniu práv v súvislosti s vydaním uznesenia o vzatí do

väzby z 18. novembra 2010

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta nesprávnosť uznesenia o jeho vzatí

do väzby sp. zn. 42/2010 z 18. novembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť

18. novembra 2010 (sťažovateľ i okresný prokurátor sa vzdali svojho práva na podanie

sťažnosti proti tomuto uzneseniu) a ktoré bolo podľa neho vydané v rozpore s čl. 8 ods. 2

a 3 listiny.

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor,

že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený právny

prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Sťažnosť sťažovateľa z 9. mája 2011 bola prevzatá na poštovú prepravu v ten istý

deň a ústavnému súdu bola doručená 10. mája 2011.

Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv domáhal až po uplynutí

lehoty uvedenej v . Ústavný súd preto jeho sťažnosť

v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa

odmietol ako oneskorene podanú podľa .

II.B K namietanému porušeniu práv okresným súdom a krajským súdom pri

rozhodovaní o žiadosti o prepustenie na slobodu z 10. februára 2011

Sťažovateľ namietal, že súdy zúčastnené na rozhodovaní o jeho žiadosti

o prepustenie na slobodu z 10. februára 2011 nepostupovali urýchlene, pretože uznesenie

krajského súdu sp. zn. mu bolo doručené až 28. apríla 2011.

Podľa zistenia ústavného súdu 18. novembra 2010 okresný súd uznesením sp. zn.

42/2010 rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby. Žiadosť sťažovateľa o prepustenie na

slobodu bola okresnému súdu doručená 10. februára 2011. Okresný súd túto žiadosť

sťažovateľa zamietol uznesením sp. zn. 11/2011 zo 17. februára 2011, proti ktorému

podal sťažovateľ sťažnosť priamo do zápisnice o pojednávaní. Dňa 22. februára 2011 bolo

okresnému súdu doručené podanie, ktorým sťažovateľ doplnil dôvody svojej sťažnosti proti

uzneseniu sp. zn. 11/2011 zo 17. februára 2011. Spisový materiál v tejto veci bol 3. marca

2011 zaslaný krajskému súdu, ktorému bol napokon doručený 8. marca 2011. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 15. marca 2011 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Okresnému súdu bol spis v tejto veci späť z krajského súdu doručený 29. marca 2011.

Okresný súd uznesenie krajského súdu z 15. marca 2011 následne doručil sťažovateľovi 28.

apríla 2011 a jeho obhajkyni 4. mája 2011.

Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch, v ktorých sa zaoberal požiadavkou

urýchlenosti a neodkladnosti rozhodovania o zákonnosti väzby, judikoval, že aj keď sa

jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenosti posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne napr. , , ). V tejto

súvislosti ústavný súd konštatuje, že požiadavke neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania

o zákonnosti väzby v zmysle a 5 a dohovoru nezodpovedá

lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže

zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani

nečinnosť trvajúca týždne.

Ústavný súd konštatuje, že okresnému súdu trvalo 21 dní, kým o žiadosti sťažovateľa

o prepustenie na slobodu rozhodol a zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie (3. marca

2011) v dôsledku sťažnosti podanej sťažovateľom, ktorá bola podaná 17. februára 2011.

Z uvedeného obdobia nemožno navyše na ťarchu okresného súdu pripočítať obdobie piatich

dní, ktoré sťažovateľ potreboval na doručenie odôvodnenia svojej sťažnosti (svoju sťažnosť

sťažovateľ odôvodnil podaním doručeným okresnému súdu 22. februára 2011). Krajskému

súdu bol spis v predmetnej veci doručený 8. marca 2011 a vydanie rozhodnutia vo veci

spolu s jeho vyhotovením a zaslaním spisu späť okresnému súdu mu trvalo spolu 21 dní, t. j.

do 29. marca 2011. Podľa názoru ústavného súdu je nepochybné, že po doručení spisu

v tejto veci z krajského súdu bolo povinnosťou okresného súdu bez meškania doručiť

uznesenie krajského súdu z 15. marca 2011 sťažovateľovi a jeho obhajkyni. Okresnému

súdu sa uvedenú povinnosť podarilo splniť až v 30-dňovej lehote (sťažovateľovi bolo

uznesenie krajského súdu z 15. marca 2011 doručené až 28. apríla 2011), čo nemožno síce

hodnotiť ako urýchlené konanie, ale na druhej strane vzhľadom na promptnosť

a urýchlenosť postupu súdov zúčastnených na rozhodovaní v tejto veci pri prijatí ich

rozhodnutí vo veci ani ako konanie, ktoré by malo za následok možné porušenie čl. 17

ods. 2 a dohovoru.

Na základe uvedeného s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu

ústavný súd nehodnotí postup okresného súdu a krajského súdu ako nesúladný s čl. 17

ods. 2 a dohovoru, a preto sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

II.C K namietanému porušeniu práv postupom vyšetrovateľa v konaní vedenom

pod ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010

Sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal, že vyšetrovateľ v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-1464/OVK-TT-2010 počas výsluchu uskutočneného 16. novembra 2010 použil

proti nemu fyzické násilie na získanie jeho priznania k spáchaniu trestného činu, na základe

ktorého bolo proti nemu neskôr vznesené obvinenie.

Ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho

koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní

naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na

ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených

v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. Zívala ,

Ölveczky , Mamonov , Karlin ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa prvej vety sťažnosťou možno napadnúť každé

uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma

nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu

o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo

predbežne prejednať.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako

primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

Z uvedeného vyplýva, že v danej fáze trestného konania má sťažovateľ viacero

účinných opravných prostriedkov poskytnutých mu okrem iných aj , na

základe ktorých môžu byť opätovne preskúmané skutkové a právne okolnosti daného

prípadu, ale aj prípadné procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný

súd nedisponuje právomocou rozhodnúť o týchto opravných prostriedkoch, a preto bola

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

a rozhodnutie podľa .

II.D Záver

Na základe uvedených skutočností ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

uvedeného zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011