Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 161/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť Š. B., D., zastúpeného advokátom JUDr. M. P., Advokátska kancelária,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Š. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Š. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc

eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Š. B. priznáva náhradu trov konania v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a

tridsaťjeden centov), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. M. P. do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

5. V prevyšujúcej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -16

z 27. apríla 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Š. B. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v

Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 13. júna 2003 na krajskom súde

ako vecne príslušnom súde prvého stupňa žalobu, ktorou sa domáhal ochrany proti nekalej

súťaži, konkrétne proti klamlivému označeniu tovarov a služieb a ktorou zároveň žiadal

priznať primerané zadosťučinenie v sume 58 949,17 €. Do podania ústavnej sťažnosti

nebolo v predmetnej veci právoplatne rozhodnuté, a to napriek podanej sťažnosti na prieťahy

zo strany sťažovateľa. Sťažovateľ porušenie označených základných práv podľa

a dohovoru videl predovšetkým v neefektívnej činnosti krajského súdu, v dôsledku ktorej

celková doba konania na prvom stupni presiahla sedem rokov.

3. Sťažovateľ k priebehu konania uviedol, že krajský súd bezprostredne po podaní

žalobného návrhu postupoval vo veci aktívne, keď v období počnúc 10. februárom 2004

uskutočnil pre účely prejednania veci viacero pojednávaní a 17. marca 2005 vyhlásil

meritórny rozsudok. Na základe odvolania oboch účastníkov konania však Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako odvolací súd uznesením sp. zn.

z 28. júna 2007 zrušil rozsudok krajského súdu zo 17. marca 2005

z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd následne vo

veci rozhodol rozsudkom z 10. apríla 2008. Po odvolaní sťažovateľa najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 15. decembra 2009 opätovne zrušil rozsudok krajského

súdu z 10. apríla 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po druhom zrušujúcom uznesení

najvyššieho súdu krajský súd na pojednávaní 16. septembra 2010 rozhodol o jeho odročení

z toho dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci je potrebné, aby sa súd oboznámil so súvisiacim

trestným spisom vedeným na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

4. Sťažovateľ s poukazom na opísaný priebeh konania vytýka krajskému súdu

neefektívnu činnosť, ktorá mala za následok, že rozsudky krajského súdu boli opakovane

v odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Sťažovateľ zvlášť

zdôrazňuje tú skutočnosť, že krajský súd rozhodol, že je potrebné sa oboznámiť so

súvisiacim trestným spisom až na pojednávaní 16. septembra 2010, teda až po siedmich

rokoch prebiehajúceho konania a po dvoch meritórnych rozsudkoch, čo podľa názoru

sťažovateľa svedčí o pokračujúcej nesústredenej činnosti krajského súdu a spôsobuje ďalšie

zbytočné prieťahy.

5. Sťažovateľ sa preto domáha, aby ústavný súd vyslovil, že jeho základné právo

garantované a právo podľa dohovoru v označenom konaní

porušené bolo, krajskému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť mu

finančné zadosťučinenie v sume 4 500 € a náhradu trov konania v sume 303,31 € k rukám

jeho advokáta.

6. Pri odôvodňovaní požadovaného finančného zadosťučinenia sťažovateľ poukázal

na to, že ochrana pred nekalou súťažou, ktorej sa v predmetom súdnom konaní domáha,

musí byť vzhľadom na jej pretrvávajúce negatívne následky osobitne efektívna a promptná,

čo sa v danom prípade nestalo, a preto sa v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania

nachádza v stave právnej neistoty.

7. Podpredseda krajského súdu vo vyjadrení k sťažnosti z 30. mája 2011 zhrnul

doterajší priebeh konania a konštatoval, že s prihliadnutím na množstvo vecí v súdnom

oddelení a ich náročnosti bolo vo veci konané plynulo a konajúcim senátom neboli

spôsobené prieťahy.

8. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva, ústavný súd nepovažuje ani

za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na

meritórne rozhodnutie veci (napr. , , ).

9. Vo vzťahu k namietaným základným právam podľa a dohovoru ústavný

súd v prvom rade konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. rozhodnutia sp. zn. , ). Ako ďalej z judikatúry ústavného

súdu vyplýva, nemožno primeranosť dĺžky civilného konania vyjadriť numericky, v zmysle

určenia lehoty jej trvania, ktorú je vždy potrebné považovať za primeranú a ktorej

prekročenie by bez ďalšieho značilo neprimeranosť doby občianskeho konania s následkami

v podobe porušenia označených základných práv. Primeranosť dĺžky civilného konania je

potrebné skúmať a preverovať v každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností

prerokovávanej veci. V tejto súvislosti už bol v judikatúre ústavného súdu i v judikatúre

Európskeho súdu pre ľudské práva pomenovaný celý rad kritérií, podľa ktorých možno

posudzovať primeranosť dĺžky konania s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu.

Ide o charakter prerokovávanej veci, teda hlavne o jej skutkovú a právnu zložitosť,

závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť dokazovania, ďalej o spôsob správania účastníkov

a súdu v priebehu konania, o posúdenie prípadných osobitných okolností, ktoré môžu

spôsobiť prieťahy v konaní, a tiež o to, čo bolo pri prerokovávaní veci pre sťažovateľa

v hre, resp. aký malo konanie pre neho význam (porov. napr. rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Philis proti Grécku, 1997, Pélissier a Sassi proti Francúzsku, 1999,

, alebo ). Pri zvážení už uvedených kritérií je

ústavný súd toho názoru, že sporná záležitosť sťažovateľa nebola v primeranej lehote

prerokovaná a najmä právoplatne skončená.

10. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd síce konštatuje, že predmetná

vec sa po právnej a skutkovej stránke javí zložitejšou, avšak zároveň podotýka, že ani

charakter prerokovávanej veci neodôvodňoval nutnosť konať o sťažovateľovej žalobe tak

neprimerane dlhú dobu. Taktiež proces dokazovania v danej veci nevykazoval rysy

výnimočnosti spôsobujúcej potrebu viesť civilné konanie po dobu dlhšiu, ako je obvyklé.

Preto nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania (pred krajským súdom)

bola dĺžka konania viac ako 7 rokov, a to bez ohľadu na celkový rozsah nevybavenej súdnej

agendy na krajskom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom sudcov a podobne.

11. Ústavný súd zdôrazňuje, že občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho

právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako je to v danej veci, možno už len na základe

celkovej dĺžky jeho trvania považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48

ods. 2 a dohovoru. Aj keď podľa zistení ústavného súdu postup krajského

súdu v namietanom konaní nevykazoval znaky dlhšej nečinnosti, na druhej strane je však

potrebné konštatovať, že bol poznačený veľkou neefektívnosťou, čo možno vyvodiť z toho,

že meritórne rozhodnutia krajského súdu museli byť až dvakrát v odvolacom konaní zrušené

a vec bola zakaždým krajskému súdu vrátená na ďalšie konanie. Ústavný súd konštatuje, že

v dôsledku uvedených najvyšším súdom zistených pochybení krajského súdu a nutnosti ich

následnej korekcie v odvolacom konaní došlo k značnému predĺženiu priebehu napadnutého

konania. V priebehu celého konania tak krajský súd nepostupoval v konaní dôsledne,

neorganizoval svoju prácu tak, aby v čo najkratšej dobe vykonal dokazovanie a ďalšie

relevantné úkony potrebné na rozhodnutie vo veci samej.

12. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (senátu), ale aj takou jeho neefektívnou činnosťou, ktorá

nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho konania, čiže k právoplatnému

rozhodnutiu vo veci. Preto na splnenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby súd vec len prerokoval alebo vykonal a vykonával

rôzne procesné úkony (bez ohľadu na ich počet), ale je potrebné, aby vec právoplatne

skončil.

13. Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa o nepotrebnosti a neefektívnosti rozhodnutia

krajského súdu o oboznámení sa so súvisiacim trestným spisom vedeným na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. je ústavný súd zdržanlivý. Akékoľvek vyjadrenie

ústavného súdu by bolo predčasné, keďže vec na krajskom súde nie je rozhodnutá a prvotne

prislúcha krajskému súdu, aby vykonával a následne vyhodnocoval dôkazy z hľadiska ich

významu pre rozhodnutie vo veci samej.

14. Pri posudzovaní správania sťažovateľa v priebehu konania ústavný súd dospel

k záveru, že sťažovateľ neprispel k predĺženiu konania.

15. Ústavný súd rovnako s ohľadom na už uvedené kritériá posudzoval existenciu

prípadných osobitných okolností, ktoré mohli spôsobiť prieťahy v konaní, a uzavrel, že ani

k týmto v konaní nedošlo. Napokon vzal ústavný súd do úvahy potrebu zistenia toho, čo

bolo pre sťažovateľa v hre. V danom prípade išlo o ochranu pred nekalosúťažným konaním,

ktoré ovplyvňuje zdroj príjmu sťažovateľa, a preto právom žiadal o urýchlené skončenie

veci a nastolenie právnej istoty.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predovšetkým na celkovú dĺžku konania

ústavný súd v bode 1 výroku nálezu vyslovil, že krajský súd v prerokovávanej veci porušil

základné právo sťažovateľa konať bez zbytočných prieťahov a skončiť vec v primeranej

dobe v zmysle uvedeného a dohovoru, ktorých porušenie

sa namieta.

17. V nadväznosti na prvý bod výroku nálezu a v záujme efektívnosti poskytnutej

ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal krajskému

súdu podľa a konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli

porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Keďže ústavný

súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ktoré je podľa náhradou nemajetkovej

ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd dospel k záveru, že iba konštatovanie porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu

veci a celkovú dĺžku konania ústavný súd považuje v danom prípade sumu 2 000 €

za zodpovedajúcu primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú

zatiaľ utrpel. Riadil sa pritom jednak judikatúrou ústavného súdu i judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za existujúci stav právnej

neistoty, čo sa týka výsledku súdneho sporu zapríčineného výlučne súdom, a nie reparácia

žalovaného nároku, o ktorom bude rozhodovať všeobecný súd. Preto žiadosti o priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 4 500 € nemohol absolútne vyhovieť.

19. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

20. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného sťažovateľa.

S poukazom na a vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal

sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,31 €, tak ako ju sťažovateľ v

sťažnosti požadoval a vyčíslil (2 úkony právnej pomoci v roku 2010, t. j. prevzatie

a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej sťažnosti, po 120,23 € a 2 x paušálna náhrada

hotových výdavkov po 7,21 € + 48,43 € DPH). Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia

je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

21. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011