Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 209/2011
PDF · 173.05 KB
No categories available
I. ÚS 209/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva
na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v spojení s porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Co 165/2010 a jeho uznesením z 29. novembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca
2011 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením čl. 2 ods. 2 ústavy
a čl. 2 ods. 2 listiny postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 7 Co 165/2010 a jeho uznesením z 29. novembra 2010.
2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Súd prvého stupňa vyzval sťažovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku za návrh vo výške 7.966,50 EUR... Sťažovateľ... požiadal súd o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov.
Uznesením Okresného súdu... zo dňa 28. 9. 2010, bolo sťažovateľovi nepriznané
oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ... odvolanie.
Krajský súd... uznesením zo dňa 29. 11. 2010... potvrdil uznesenie prvostupňového
súdu...“.
3. Podľa názoru sťažovateľa „Napadnutým uznesením a postupom všeobecných
súdov, rozporným s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, boli porušené základné práva sťažovateľa, zakotvené v čl. 46
ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, Listiny základných práv a slobôd a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“. Porušenie označených
práv malo byť spôsobené najmä tým, že aj keď sťažovateľ „... v súlade so zákonom
preukázal v danom období, t. j. v roku 2009 a 2010, netto príjem vo výške 320,- EUR
mesačne, odôvodňujúci priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, podľa porušovateľa (t.
j. krajského súdu, pozn.) neodôvodňuje priznanie od oslobodenia, keďže sťažovateľ bol v
roku 2007 ochotný a schopný vyplatiť budúcemu predávajúcemu sumu 59.939,32 EUR, a v
roku 2009 zase uzatvoril dve zmluvy o poskytnutí úveru a jednu zmluvu o pôžičke na
celkovú sumu vo výške 89.670 EUR, mal porušovateľ za preukázané, že sa sťažovateľ
nenachádza v hmotnej núdzi...
Skutočnosť, že sťažovateľ chcel odkúpiť v roku 2007 nehnuteľnosti v zmysle zmluvy
a v roku 2009 si na základe úverov a pôžičky poriešil svoju bytovú otázku, nemôže byť
predsa priťažujúcou okolnosťou na nepriznanie oslobodenia, keďže práve opak je pravdou
a sťažovateľove pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a neide o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.
Z napadnutého odôvodnenia vyplýva, že porušovateľ vôbec neprihliadal na časové
obdobie, a to, že sťažovateľ chcel predmetné nehnuteľnosti v zmysle zmluvy odkúpiť ešte
v roku 2007, v čase pred finančnou krízou...
Porušovateľ sa v sťažnosťou napadnutom uznesení nezaoberal odvolacími dôvodmi
sťažovateľa, nepreskúmal dôkazy, na ktoré poukazoval sťažovateľ, iba prevzal odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvého stupňa.“.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „Postupom porušujúcim čl. 2
ods. 2 Ústavy..., čl. 2 ods. 2 Listiny... bolo základné právo sťažovateľa, podľa čl. 46 ods. 1,
Ústavy..., čl. 36 ods. 1, Listiny... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... porušené Krajským súdom...
uznesením zo dňa 29. 11. 2010, č. k.: 7 Co 165/2010.“. Sťažovateľ žiadal uznesenie
krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
7. Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri
predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade
s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
(návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav
takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú
sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 16/04, I. ÚS 27/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, IV. ÚS 55/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05, IV. ÚS 288/05).
8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažovateľovu
sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej
odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
9. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36
ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 dohovoru v spojení s porušením čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 2
ods. 2 listiny uznesením krajského súdu z 29. novembra 2010, ktorým bolo potvrdené
uznesenie okresného súdu z 28. septembra 2010, ktorým sťažovateľovi nebolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.
10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom posudzovaného súdneho
konania je sťažovateľom uplatnený nárok doručený okresnému súdu 17. júna 2010 na
zaplatenie sumy 132 775,68 € s príslušenstvom z titulu úhrady zmluvnej pokuty za
neuzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote stanovenej v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy.
11. Podľa sťažovateľa krajský súd vo svojom uznesení z 29. novembra 2010 ústavne
nekonformným spôsobom aplikoval ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) pri posudzovaní existencie dôvodov na priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Sťažovateľ vytýkal okresnému súdu a krajskému
súdu, že v danom prípade neboli objektívne posudzované jeho skutočné osobné a majetkové
pomery (pozri tiež bod 3) a tvrdil, že odôvodnenie krajského súdu je „arbitrárne“, s ktorým
„nie je možné súhlasiť, pretože mu chýba akákoľvek logika“.
12. Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1
listiny) ani s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Legálnym
prostriedkom na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov (štát – poplatková povinnosť)
je zákonná možnosť priznať účastníkovi súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti
oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 OSP), ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde
o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
13. Podstata sťažovateľovej argumentácie o namietanom porušení jeho základných
práv smeruje proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, ktorými nepriznali
sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku v konaní v jeho veci vedenej na okresnom
súde pod sp. zn. 11 C 126/2010.
14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo
skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými
zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis
II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také
rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými
rozhodnutiami došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by
vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,
I. ÚS 17/00) a súčasne by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého
procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu
z 29. novembra 2010 konštatuje, že krajský súd sa v zásade vysporiadal so všetkými
námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní. Rozhodnutie krajského súdu
z 29. novembra 2010 nie je podľa názoru ústavného súdu arbitrárne. Krajský súd po
oboznámení podstaty odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia „Vykonaným dokazovaním
mal (okresný súd, pozn.) za preukázané, že žalobca pracuje ako vodič v spoločnosti G.
s. r. o. S., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje sumu 320,- Eur mesačne. Je
rozvedený a má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi A. v sume 70 Eur mesačne. Dňa 2.
2. 2009 mu bol poskytnutý V., a. s. spotrebný úver vo výške 9.670 Eur s mesačnou splátkou
v čiastke 165,07 Eur. Ďalšiu čiastku vo výške 10.000,- Eur poskytla žalobcovi Č., a. s. na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25. 5. 2009. Dňa
19. 11. 2009 žalobca uzatvoril zmluvu o pôžičke s E. L. Na jej základe mu E. L. poskytla
sumu 70.000,- Eur. V zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2007 sa
žalobca zaviazal ako budúci kupujúci vyplatiť budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu vo
výške 1.805.732,- Sk (59.939,32 Eur). Vychádzajúc z uvedeného nepriaznivá situácia
žalobcu je vyvolaná neprimeraným zadlžovaním sa samotného žalobcu vzhľadom na výšku
jeho príjmu. S prihliadnutím na spôsob zadlžovania sa žalobcu a jeho ochotu zaplatiť v
zmysle zmluvy o budúcej zmluve čiastku 59.939,32 Eur súd prvého stupňa mal za to, že
zaplatením súdneho poplatku nedôjde k ohrozeniu uspokojovania základných potrieb
žalobcu.“, svoje skutkové a právne závery odôvodnil takto: „Vo veci sa v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu žalobca ešte v roku 2007 bol na
základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy ochotný a schopný vyplatiť budúcemu
predávajúcemu sumu 59.939,32 Eur. V roku 2009 zase uzatvoril dve zmluvy o poskytnutí
úveru a jednu zmluvu o poskytnutí pôžičky na celkovú sumu 89.670 Eur. Tieto skutočnosti
napriek žalobcom deklarovanému príjmu vo výške 320 Eur netto mesačne nie sú dôkazom
poukazujúcim na nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu. Celkové správanie sa žalobcu
vôbec nenasvedčuje tomu, aby sa tento účastník nachádzal v hmotnej núdzi a aby jeho
pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O. s. p napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdil.“
17. Nevyhovenie odvolacím dôvodom a ani vyslovenie iného právneho názoru,
s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti
a nemôže viesť k záveru o porušení práva na súdnu ochranu podľa označených článkov
ústavy a listiny (m. m. IV. ÚS 189/07). Keďže neboli porušené označené práva, nemohlo
postupom krajského súdu dôjsť ani k porušeniu čl. 2 ods. 2 ústavy, resp. čl. 2 ods. 2 listiny.
18. Ústavný súd poznamenáva, že povinnosť zaplatiť súdne poplatky nemožno
v princípe podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto
priame uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu
neprichádza do úvahy.
19. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.
20. Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva
prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa
(bod 5).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2011