Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 209/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. K., P., zastúpeného advokátom JUDr. L. L., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , Listiny základných práv a slobôd a práva

na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s porušením a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. marca

2011 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením

a čl. 2 ods. 2 listiny postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2010.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že „Súd prvého stupňa vyzval sťažovateľa na zaplatenie

súdneho poplatku za návrh vo výške 7.966,50 EUR... Sťažovateľ... požiadal súd o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov.

Uznesením Okresného súdu... zo dňa 28. 9. 2010, bolo sťažovateľovi nepriznané

oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ... odvolanie.

Krajský súd... uznesením zo dňa 29. 11. 2010... potvrdil uznesenie prvostupňového

súdu...“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „Napadnutým uznesením a postupom všeobecných

súdov, rozporným s a Listiny

základných práv a slobôd, boli porušené základné práva sťažovateľa, zakotvené v čl. 46

ods. 1, , , Listiny základných práv a slobôd a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“. Porušenie označených

práv malo byť spôsobené najmä tým, že aj keď sťažovateľ „... v súlade so zákonom

preukázal v danom období, t. j. v roku 2009 a 2010, netto príjem vo výške 320,- EUR

mesačne, odôvodňujúci priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, podľa porušovateľa (t.

j. krajského súdu, pozn.) neodôvodňuje priznanie od oslobodenia, keďže sťažovateľ bol v

roku 2007 ochotný a schopný vyplatiť budúcemu predávajúcemu sumu 59.939,32 EUR, a v

roku 2009 zase uzatvoril dve zmluvy o poskytnutí úveru a jednu zmluvu o pôžičke na

celkovú sumu vo výške 89.670 EUR, mal porušovateľ za preukázané, že sa sťažovateľ

nenachádza v hmotnej núdzi...

Skutočnosť, že sťažovateľ chcel odkúpiť v roku 2007 nehnuteľnosti v zmysle zmluvy

a v roku 2009 si na základe úverov a pôžičky poriešil svoju bytovú otázku, nemôže byť

predsa priťažujúcou okolnosťou na nepriznanie oslobodenia, keďže práve opak je pravdou

a sťažovateľove pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov a neide o svojvoľné

alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.

Z napadnutého odôvodnenia vyplýva, že porušovateľ vôbec neprihliadal na časové

obdobie, a to, že sťažovateľ chcel predmetné nehnuteľnosti v zmysle zmluvy odkúpiť ešte

v roku 2007, v čase pred finančnou krízou...

Porušovateľ sa v sťažnosťou napadnutom uznesení nezaoberal odvolacími dôvodmi

sťažovateľa, nepreskúmal dôkazy, na ktoré poukazoval sťažovateľ, iba prevzal odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvého stupňa.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že „Postupom porušujúcim čl. 2

ods. 2 ..., Listiny... bolo základné právo sťažovateľa, podľa ,

..., , Listiny... a Dohovoru... porušené Krajským súdom...

uznesením zo dňa 29. 11. 2010, č. k.: .“. Sťažovateľ žiadal uznesenie

krajského súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

7. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená. V súlade

s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

(návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

(všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav

takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať takú

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , , ,

, , , , , ).

8. V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažovateľovu

sťažnosť podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej

odmietnutie podľa .

9. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa ,

ods. 1 listiny a práva podľa dohovoru v spojení s porušením a

ods. 2 listiny uznesením krajského súdu z 29. novembra 2010, ktorým bolo potvrdené

uznesenie okresného súdu z 28. septembra 2010, ktorým sťažovateľovi nebolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov.

10. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom posudzovaného súdneho

konania je sťažovateľom uplatnený nárok doručený okresnému súdu 17. júna 2010 na

zaplatenie sumy 132 775,68 € s príslušenstvom z titulu úhrady zmluvnej pokuty za

neuzatvorenie kúpnej zmluvy v lehote stanovenej v zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej

zmluvy.

11. Podľa sťažovateľa krajský súd vo svojom uznesení z 29. novembra 2010 ústavne

nekonformným spôsobom aplikoval ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) pri posudzovaní existencie dôvodov na priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov sťažovateľovi. Sťažovateľ vytýkal okresnému súdu a krajskému

súdu, že v danom prípade neboli objektívne posudzované jeho skutočné osobné a majetkové

pomery (pozri tiež bod 3) a tvrdil, že odôvodnenie krajského súdu je „arbitrárne“, s ktorým

„nie je možné súhlasiť, pretože mu chýba akákoľvek logika“.

12. Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych

veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s (

listiny) ani s právom na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Legálnym

prostriedkom na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov (štát – poplatková povinnosť)

je zákonná možnosť priznať účastníkovi súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti

oslobodenie od súdnych poplatkov ( ), ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde

o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

13. Podstata sťažovateľovej argumentácie o namietanom porušení jeho základných

práv smeruje proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, ktorými nepriznali

sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku v konaní v jeho veci vedenej na okresnom

súde pod sp. zn. .

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis

, , , ).

15. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými

rozhodnutiami došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by

vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ,

) a súčasne by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého

procesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

16. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu

z 29. novembra 2010 konštatuje, že krajský súd sa v zásade vysporiadal so všetkými

námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní. Rozhodnutie krajského súdu

z 29. novembra 2010 nie je podľa názoru ústavného súdu arbitrárne. Krajský súd po

oboznámení podstaty odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia „Vykonaným dokazovaním

mal (okresný súd, pozn.) za preukázané, že žalobca pracuje ako vodič v spoločnosti G.

s. r. o. S., kde jeho priemerný čistý mesačný príjem dosahuje sumu 320,- Eur mesačne. Je

rozvedený a má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi A. v sume 70 Eur mesačne. Dňa 2.

2. 2009 mu bol poskytnutý V., a. s. spotrebný úver vo výške 9.670 Eur s mesačnou splátkou

v čiastke 165,07 Eur. Ďalšiu čiastku vo výške 10.000,- Eur poskytla žalobcovi Č., a. s. na

základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 25. 5. 2009. Dňa

19. 11. 2009 žalobca uzatvoril zmluvu o pôžičke s E. L. Na jej základe mu E. L. poskytla

sumu 70.000,- Eur. V zmluve o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 23. 5. 2007 sa

žalobca zaviazal ako budúci kupujúci vyplatiť budúcemu predávajúcemu kúpnu cenu vo

výške 1.805.732,- Sk (59.939,32 Eur). Vychádzajúc z uvedeného nepriaznivá situácia

žalobcu je vyvolaná neprimeraným zadlžovaním sa samotného žalobcu vzhľadom na výšku

jeho príjmu. S prihliadnutím na spôsob zadlžovania sa žalobcu a jeho ochotu zaplatiť v

zmysle zmluvy o budúcej zmluve čiastku 59.939,32 Eur súd prvého stupňa mal za to, že

zaplatením súdneho poplatku nedôjde k ohrozeniu uspokojovania základných potrieb

žalobcu.“, svoje skutkové a právne závery odôvodnil takto: „Vo veci sa v dostatočnom

rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver.

Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič

nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V danom prípade ako to vyplýva z obsahu spisu žalobca ešte v roku 2007 bol na

základe zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy ochotný a schopný vyplatiť budúcemu

predávajúcemu sumu 59.939,32 Eur. V roku 2009 zase uzatvoril dve zmluvy o poskytnutí

úveru a jednu zmluvu o poskytnutí pôžičky na celkovú sumu 89.670 Eur. Tieto skutočnosti

napriek žalobcom deklarovanému príjmu vo výške 320 Eur netto mesačne nie sú dôkazom

poukazujúcim na nepriaznivú sociálnu situáciu žalobcu. Celkové správanie sa žalobcu

vôbec nenasvedčuje tomu, aby sa tento účastník nachádzal v hmotnej núdzi a aby jeho

pomery odôvodňovali priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O. s. p napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil.“

17. Nevyhovenie odvolacím dôvodom a ani vyslovenie iného právneho názoru,

s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemožno považovať za odmietnutie spravodlivosti

a nemôže viesť k záveru o porušení práva na súdnu ochranu podľa označených článkov

a listiny (m. m. ). Keďže neboli porušené označené práva, nemohlo

postupom krajského súdu dôjsť ani k porušeniu , resp. listiny.

18. Ústavný súd poznamenáva, že povinnosť zaplatiť súdne poplatky nemožno

v princípe podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto

priame uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu

neprichádza do úvahy.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú.

20. Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva

prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa

(bod 5).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2011