Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 321/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. V. a J. V., obaja bytom T., zastúpených advokátom JUDr.

M. Ch., T., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. V. a J. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2011

doručená sťažnosť L. V. a J. V. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj z obsahu spisu vyplýva, že Okresným súdom Trnava

(ďalej len „okresný súd“) je pod sp. zn. vedené občianskoprávne konanie

v právnej veci žalobcu T., s. r. o., proti sťažovateľom o zaplatenie sumy 636,23 €

s príslušenstvom. Konanie pred súdom sa začalo podaním návrhu žalobcom 29. januára

2001. Okresný súd v merite veci rozhodol rozsudkom 11. februára 2010. Proti rozhodnutiu

okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote (22. marca 2010) odvolanie sťažovateľ

L. Vadovič, a následne 30. marca 2010 odvolanie podal aj navrhovateľ. Spis okresného

súdu bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 12. mája 2010, pričom v

čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu krajský súd o odvolaniach ešte nerozhodol.

Sťažovatelia v sťažnosti namietajú, že krajský súd: «... vo veci nekoná a do dnešného

dňa, t. j. viac ako rok od začatia odvolacieho konania o tomto odvolaní nerozhodol.

Na základe uvedených skutočností tvrdíme, že týmto konaním, respektíve nekonaním

Krajského súdu Trnava ako súdu odvolacieho došlo k porušeniu nášho práva podľa čl. 48

ods. 2 SR č. , podľa ktorého „každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom.“

Rovnako bolo a stále je nekonaním tohto odvolacieho súdu porušované naše právo

garantované v čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, publikovaného pod č. , podľa ktorého „každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.“»

Podľa názoru sťažovateľov: „Spomínaným spôsobom Krajský súd Trnava (štátny

orgán s právomocou a vecnou a miestnou príslušnosťou na rozhodnutie veci) porušil naše

základné ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a súčasne

i základné ľudské právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Tým, že súd

o podanom odvolaní nerozhodol od marca 2010 až dodnes, t.j. po dobu viac ako jedného

roka, nám fakticky uprel a stále upiera tieto naše základné práva garantované ako

právnym predpisom najvyššej právnej sily a medzinárodnou zmluvou, ktorá má v zmysle

Čl. 7 ods. 5 SR prednosť pred zákonmi.“

Sťažovatelia na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti navrhujú, aby ústavný

súd o nej takto rozhodol:

„1. Základné právo L. V. a J. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Trnave sa v predmetnej veci prikazuje konať bez zbytočných

prieťahov.

3. L. V. a J. V. priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 700 eur (slovom

sedemsto eur), ktorú sumuje povinný vyplatiť im Krajský súd v Trnave do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľom trovy ich právneho

zastúpenia vo výške 385,32 eura, a to k rukám právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. M.

Ch. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či táto

nie je zjavne neopodstatnená. Vychádzal pritom najmä z toho, že zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto

základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska

jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch

(napr. ).

V rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti si ústavný súd vyžiadal

príslušný súdny spis, z ktorého zistil, že krajskému súdu bol spis okresného súdu sp. zn.

pre účely rozhodnutia o odvolaniach účastníkov konania doručený 12. mája

2010 a zaevidovaný pod sp. zn. . Po rozbore obsahu spisu predsedníčka

senátu nariadila 10. mája 2011 termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na 31. máj 2011

(termín bol oznámený v súlade so zákonom na úradnej tabuli), pričom v tento deň bolo

rozhodnutie aj skutočne vyhlásené (krajský súd ním potvrdil odvolaniami napadnutý

rozsudok okresného súdu, pozn.). Po vyhotovení rozhodnutia bol spis 14. júna 2011 vrátený

okresnému súdu, ktorý bude rozhodnutie krajského súdu doručovať účastníkom konania.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd ako odvolací súd v namietanom konaní meritórne

rozhodol o odvolaniach účastníkov konania za necelých 13 mesiacov od predloženia veci.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukázal na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ (, tiež napr. ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie bez zbytočných prieťahov nemožno

presne časovo ohraničiť () a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného ustanovenia (, ). Na kratšie obdobia nečinnosti

všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane

a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr.

, ). V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta už pri

predbežnom prerokovaní z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (, ).

V danom prípade krajský súd v namietanom konaní meritórne rozhodol po uplynutí

necelých 13 mesiacov odo dňa, keď mu vec bola predložená okresným súdom, čo nemožno

považovať v okolnostiach prípadu síce za optimálne, ale na druhej strane ústavný súd po

zohľadnení svojej doterajšej judikatúry dospel k záveru, že celková doba namietaného

konania nezakladá dostatočné dôvody na to, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie mohol rozhodnúť o porušení základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. ich práva podľa dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa

s ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011