Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 363/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. T., I., zastúpeného advokátkou JUDr. E. P., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. marca 2011

doručená faxom sťažnosť Ing. Ľ. T., I. (ďalej len „sťažovateľ“), namietajúca porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. . Sťažnosť bola ústavnému

súdu doručená 25. marca 2011 aj poštou.

Podanie v predloženej podobe nespĺňalo náležitosti predpísané zákonom Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), najmä nebolo k nemu pripojené splnomocnenie

na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom a nebolo ani preukázané

využitie sťažnosti na prieťahy v konaní súdov podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“), hoci sťažovateľ uviedol, že tieto dokumenty prikladá k podaniu.

Ústavný súd 15. júla 2011 sťažovateľa vyzval, aby sťažnosť doplnil o požadované

prílohy. Sťažovateľ doplnil sťažnosť podaním zo 4. augusta 2011 (doručeným ústavnému

súdu 8. augusta 2011), v ktorom namieta aj porušenie svojho práva podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Po posúdení obsahu

takto upravenej sťažnosti ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie

svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V nadväznosti na to ústavný súd preskúmal

sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní v rozsahu namietaného porušenia jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 25. mája 2009 podal okresnému súdu

žalobu o náhradu škody z dôvodu ublíženia na zdraví, ktorej predchádzalo podľa jeho

vyjadrenia „trestné konanie zo dňa 25. 05. 2007 za ublíženie na zdraví s dobou PN 29 dní“,

ktoré, ako vyplynulo z príloh k sťažnosti, bolo zastavené a spáchaný skutok bol

prekvalifikovaný na priestupok. Súčasne s podaním žaloby požiadal sťažovateľ okresný súd

o ustanovenie znalcov; opakovane požiadal o ustanovenia znalcov aj 24. júla 2009.

Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci na 5. november 2009, ktoré bolo

odročené na 10. november 2009. Sťažovateľ na tomto pojednávaní ospravedlnil svoju

neúčasť z dôvodu choroby svojej dcéry a jej opatrovania.

Ďalšie pojednávanie nariadené na 24. november 2009 okresný súd odročil

na 18. december 2009.

Sťažovateľ upravil svoju žalobu 17. decembra 2009, ku ktorej sa odporca vyjadril

17. februára 2010.

Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 22. apríla 2010, súd pripustil rozšírenie

žalobného návrhu navrhnutého sťažovateľom a pojednávanie odročil na neurčito pre účely

pribratia do konania znalca, ktorého úlohou bude vyčísliť bolestné a stratu na zárobku

sťažovateľa počas jeho pracovnej neschopnosti.

Sťažovateľ nahliadnutím do spisu 21. januára 2011 zistil, že okresný súd vo veci

nekoná.

Uzneseniami č. k. -81 a č. k. -83 z 25. januára 2011

okresný súd v namietanom konaní ustanovil znalcov z odboru ekonómie a manažmentu

a z odboru zdravotníctva a farmácie pre účely vypracovania znaleckých posudkov.

Sťažovateľ 26. januára 2011 podal sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn.

predsedníčke okresného súdu podľa zákona o súdoch.

Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa z 26. januára 2011

v prípise sp. zn. Spr 2015/2011 z 27. januára 2011 uznala, že „vo veci nebol dlhší čas

vykonaný žiadny úkon“, a uviedla, že „až po vypracovaní znaleckých posudkov bude môcť

súd vo veci ďalej konať.“. Súčasne informovala sťažovateľa o prijatí uznesení o ustanovení

znalcov.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po

prerokovaní veci vydal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd nečinnosťou Okresného súdu Trenčín vo veci č. k.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Trenčín sa prikazuje, aby vo veci ďalej konal bez zbytočných

prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-

Eur (slovom: desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný zaplatiť sťažovateľovi

na bankový účet č... vedený vo V., a. s. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú

dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, napr. aj ,

, , ).

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie, či táto

nie je zjavne neopodstatnená. Vychádzal pritom najmä z toho, že zjavná neopodstatnenosť

sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na konanie bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru, môže vyplývať aj

z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch v konaní, alebo ide o ojedinelú nečinnosť v konaní príslušného

súdu.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Zo sťažnosti vyplynulo, že okresný súd nariadil v priebehu roku 2009 tri

pojednávania, a to na 5. november 2009 (odročené na 10. november 2009), na 24. november

2009 a na 18. december 2009.

Ďalšie pojednávanie vo veci sťažovateľa sa uskutočnilo 22. apríla 2010, ktoré bolo

odročené pre účely ustanovenia znalcov z príslušných odborov.

Po nahliadnutí sťažovateľa do spisu 21. januára 2011 okresný súd ustanovil

príslušných znalcov uzneseniami č. k. -81 a č. k. -83

z 25. januára 2011 (doručenými sťažovateľovi 1. februára 2011). Po ustanovení znalcov

okresný súd 7. apríla 2011 rozhodoval o zmene znalkyne, ktorá bola ustanovená uznesením

č. k. -81, a uznesením č. k. -110 z 3. júna 2011 rozhodol

o nevylúčení znalca, ktorý bol ustanovený uznesením č. k. -83. Sťažovateľ

namietal zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu, o tejto námietke rozhodoval Krajský

súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodol o nevylúčení sudcov.

Od 8. júla 2011 sa spis nachádza na krajskom súde, ktorý rozhoduje o odvolaniach

proti uzneseniam č. k. -81 z 25. januára 2011 a č. k. -110

z 3. júna 2011.

V nadväznosti na uvedené zistenia ústavný súd poukázal na svoju stabilizovanú

judikatúru, podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov

sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva podľa dohovoru

(, napr. aj ). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že konanie

bez zbytočných prieťahov nemožno presne časovo ohraničiť () a že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia

(, ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd

spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom

ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , ). V prípade, keď

ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

a dohovoru, sťažnosť spravidla odmieta už pri predbežnom prerokovaní

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené zistenia v súvislosti s namietanou

nečinnosťou okresného súdu v označenom konaní, ktorá trvala 9 mesiacov (od apríla 2010

do januára 2011), konštatuje, že ide o ojedinelú a krátkodobú nečinnosť v namietanom

konaní. Vzhľadom na ďalší postup okresného súdu v namietanom konaní po podaní

sťažnosti predsedníčke okresného súdu ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa sa

ukázala ako účinný prostriedok ochrany označených práv sťažovateľa, ktorých porušenie

namieta, pretože od jej podania okresný súd vo veci priebežne koná.

Vychádzajúc z týchto záverov a v súlade so svojou konštantnou judikatúrou ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011