Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 353/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. Ch., H., zastúpenej advokátom P. M., D., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2

C 24/2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Ch. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2011

doručená sťažnosť J. Ch., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom P. M., D.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené občianskoprávne konanie v právnej veci o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam; sťažovateľka je účastníčkou označeného konania v procesnom

postavení navrhovateľky. Sťažovateľka doručila návrh v predmetnej veci okresnému súdu

15. februára 2010. Bezprostredne po doručení návrhu okresný súd vykonával procesné

úkony súvisiace s prípravou pojednávania vo veci; dňa 22. februára doručoval rovnopis

návrhu na vyjadrenie odporcom, ktoré zaslal 15. marca 2010 na vyjadrenie sťažovateľke,

následne 12. apríla 2010 vyzval odporcov na zaslanie príloh k svojmu vyjadreniu pre účel

ich zaslania sťažovateľke, ktoré 26. apríla 2010 doručoval sťažovateľke. Následne okresný

súd vo veci nekonal.

Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že „V uvedenej veci nebolo do

dnešného dňa vytýčené pojednávanie a to aj napriek tomu, že sme súd o vytýčenie

pojednávania žiadali listami zo dňa 2. 6. 2010 a 19. 8. 2010. Na uvedené listy súd

nereagoval a z toho dôvodu bola dňa 16. 12. 2010 predsedovi súdu doručená sťažnosť na

prieťahy v konaní. Na uvedenú sťažnosť reagoval predseda súdu listom doručeným do našej

kancelárie dňa 14. 1. 2011 v ktorom čiastočne priznal prieťahy v konaní s tým, že bude vec

sledovať v troch mesačných intervaloch. Do dnešného dňa v uvedenej veci nebolo vytýčené

pojednávanie.“.

Sťažovateľka podala 16. decembra 2010 predsedovi okresného súdu sťažnosť proti

porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov; v tejto súvislosti

v sťažnosti uvádza: „Podanie sťažnosti predsedovi súdu je právom účastníka konania,

prostredníctvom ktorého môžu dosiahnuť nápravu v súdnom konaní v ktorom došlo k

zásahu do ich základných práv a slobôd. Keďže je však právo na spravodlivý súdny proces,

vrátane práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov základným právom,

prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje vymožiteľnosť aj ostatných základných práv a

slobôd, spočíva aj na strane súdu povinnosť, aby vo veci vždy rozhodol a to bez zbytočných

prieťahov, pokiaľ nie sú spôsobené samotnými účastníkmi konania, prípadne inými od súdu

nezávislými a súdom neovplyvniteľnými skutočnosťami. Súdy majú teda povinnosť v každej

veci konať aj bez toho, aby sa účastník vždy musel domáhať svojho práva práve

prostredníctvom napr. sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Podanie sťažnosti v zmysle

zákona je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou, teda

povinnosťou upozorňovať súd na vzniknuté prieťahy, ku ktorým by vôbec nemalo ex offo v

právnom a demokratickom štáte dochádzať. Právo na spravodlivé súdne konanie je

absolútnym právom garantovaným , ako aj ostatnými medzinárodnými dokumentmi

s najvyššou právnou silou a preto je na mieste, aby zo strany súdov toto bolo a priori

rešpektované bez akýchkoľvek ďalších intervencii (napr. aj prostredníctvom sťažností a

pod.) zo strany účastníkov. Súdy v ktoromkoľvek demokratickom a právnom štáte sú

základnými jednotkami, ktoré zabezpečujú ochranu zákonnosti a ústavnosti a zabezpečujú

proces vymožiteľnosti práva. Sme teda toho názoru, že v tomto prípade vzhľadom na

vzniknuté vážne súdne prieťahy len Ústavný súd SR ako inštitúcia garantujúca ochranu

základných práv a slobôd môže z titulu svojho rozhodnutia zabrániť vzniku ďalších súdnych

prieťahov a najmä poskytnúť sťažovateľom primerané zadosťučinenie za už vzniknuté

prieťahy.“

Sťažovateľka tvrdí, že „... boli postupom súdov porušené práva sťažovateľov

zaručené článkom 48 ods. 2 a článkom 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to z toho dôvodu, že základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v SR

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručenej čl. 6 ods. 1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené tým, že súdy od

podania žaloby zo dňa 15. 2. 2010 do dnešného dňa vo veci vôbec nekonali, ani vo veci

neurobili žiaden úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej.“.

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky, J. Ch. rod. Š., nar. ..., RČ ..., bytom H., občan SR

priznané SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu v Námestove v

konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Námestovo, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal.

3. Sťažovateľke J. Ch. rod. Š., nar...., RČ ..., bytom H., Ústavný súd SR priznáva

finančné zadosťučinenie v čiastke 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo, povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. Okresný súd Námestovo, je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia v čiastke 314,18 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. P. M., č.

účtu:... vedený... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu za dva úkony právnych

služieb 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa

13. 5. 2011, 2. Ústavná sťažnosť zo dňa 13. 5. 2011 (jeden úkon v zmysle ust. § 11 ods. 3

Vyhl. MS SR č. = 123,50 € + 7,41 € pauš. + 20 % DPH v čiastke 26,18 € t. j.

spolu 157,09 €).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva podľa dohovoru.

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedníčku okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise

sp. zn. Spr 4519/11 z 23. júna 2011, v ktorom uviedla prehľad procesných úkonov od

doručenia veci okresnému súdu (15. februára 2010) až do 23. júna 2011, keď okresný súd

uzneseniami rozhodol o návrhoch sťažovateľky týkajúcich sa pripustenia zmeny návrhu

a zámeny účastníka konania v osobe odporcu v 2. rade. V záverečnej časti prípisu

predsedníčka okresného súdu uvádza:

„Z prehľadu procesných úkonov je zrejme, že na Okresnom súde v Námestove došlo

k čiastočným prieťahom v konaní čo bolo konštatované aj pri vybavovaní sťažnosti na

prieťahy v konaní. Po prijatí opatrenia predsedníčkou súdu sa vo veci koná priebežne.“

Z obsahu spisu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd priebežne

vo veci konal do 26. apríla 2010. Následne bol okresný súd vo veci nečinný až do podania

sťažnosti predsedníčke okresného súdu (16. decembra 2010). Predsedníčka okresného súdu

v odpovedi na sťažnosť uznala, že v namietanom konaní „došlo k čiastočným prieťahom“,

a zároveň uviedla, že bude v záujme toho, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom,

sledovať ďalší priebeh konania v pravidelných trojmesačných intervaloch.

V ďalšom období okresný súd vo veci priebežne konal, keď si 10. januára 2011

vyžiadal z Okresného súdu Dolný Kubín dedičské spisy (D 294/74, D 479/78, )

a 18. mája 2011 od Správy katastra T. listy vlastníctva týkajúce sa predmetnej veci a

zároveň nariadil vo veci pojednávanie na 22. jún 2011. Na pojednávaní konanom 22. júna

2011 právny zástupca sťažovateľky podal návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu

a zároveň navrhol zámenu účastníka konania na strane odporcov. O oboch návrhoch

okresný súd rozhodol uzneseniami z 23. júna 2011.

V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd zdôraznil, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota

neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.

, ).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť spravidla

odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. , , ).

Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , ). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný

súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným

spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. . , ).

V namietanom konaní došlo k nečinnosti v období od apríla 2010 do decembra 2010,

čo akceptovala aj predsedníčka okresného súdu. Potom, ako sťažovateľka podala sťažnosť

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, došlo vo veci k náprave a v čase doručenia sťažnosti

okresný súd v namietanom konaní priebežne konal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že v doterajšom priebehu

namietaného konania, ktoré od podania návrhu trvá jeden a pol roka, nedošlo k takým

prieťahom v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a preto pri

predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval

plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala ústavnému

súdu sťažnosť podľa , ktorou sa bude domáhať ochrany svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011