Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 353/2011
PDF · 160.39 KB
No categories available
IV. ÚS 353/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011
predbežne prerokoval sťažnosť J. Ch., H., zastúpenej advokátom P. M., D., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2
C 24/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Ch. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. mája 2011
doručená sťažnosť J. Ch., H. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom P. M., D.,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 24/2010 (ďalej aj
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti, ako aj obsahu spisu vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.
2 C 24/2010 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam; sťažovateľka je účastníčkou označeného konania v procesnom
postavení navrhovateľky. Sťažovateľka doručila návrh v predmetnej veci okresnému súdu
15. februára 2010. Bezprostredne po doručení návrhu okresný súd vykonával procesné
úkony súvisiace s prípravou pojednávania vo veci; dňa 22. februára doručoval rovnopis
návrhu na vyjadrenie odporcom, ktoré zaslal 15. marca 2010 na vyjadrenie sťažovateľke,
následne 12. apríla 2010 vyzval odporcov na zaslanie príloh k svojmu vyjadreniu pre účel
ich zaslania sťažovateľke, ktoré 26. apríla 2010 doručoval sťažovateľke. Následne okresný
súd vo veci nekonal.
Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že „V uvedenej veci nebolo do
dnešného dňa vytýčené pojednávanie a to aj napriek tomu, že sme súd o vytýčenie
pojednávania žiadali listami zo dňa 2. 6. 2010 a 19. 8. 2010. Na uvedené listy súd
nereagoval a z toho dôvodu bola dňa 16. 12. 2010 predsedovi súdu doručená sťažnosť na
prieťahy v konaní. Na uvedenú sťažnosť reagoval predseda súdu listom doručeným do našej
kancelárie dňa 14. 1. 2011 v ktorom čiastočne priznal prieťahy v konaní s tým, že bude vec
sledovať v troch mesačných intervaloch. Do dnešného dňa v uvedenej veci nebolo vytýčené
pojednávanie.“.
Sťažovateľka podala 16. decembra 2010 predsedovi okresného súdu sťažnosť proti
porušovaniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov; v tejto súvislosti
v sťažnosti uvádza: „Podanie sťažnosti predsedovi súdu je právom účastníka konania,
prostredníctvom ktorého môžu dosiahnuť nápravu v súdnom konaní v ktorom došlo k
zásahu do ich základných práv a slobôd. Keďže je však právo na spravodlivý súdny proces,
vrátane práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov základným právom,
prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje vymožiteľnosť aj ostatných základných práv a
slobôd, spočíva aj na strane súdu povinnosť, aby vo veci vždy rozhodol a to bez zbytočných
prieťahov, pokiaľ nie sú spôsobené samotnými účastníkmi konania, prípadne inými od súdu
nezávislými a súdom neovplyvniteľnými skutočnosťami. Súdy majú teda povinnosť v každej
veci konať aj bez toho, aby sa účastník vždy musel domáhať svojho práva práve
prostredníctvom napr. sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Podanie sťažnosti v zmysle
zákona 757/2004 Z. z. je právom účastníka konania a nie jeho povinnosťou, teda
povinnosťou upozorňovať súd na vzniknuté prieťahy, ku ktorým by vôbec nemalo ex offo v
právnom a demokratickom štáte dochádzať. Právo na spravodlivé súdne konanie je
absolútnym právom garantovaným ústavou, ako aj ostatnými medzinárodnými dokumentmi
s najvyššou právnou silou a preto je na mieste, aby zo strany súdov toto bolo a priori
rešpektované bez akýchkoľvek ďalších intervencii (napr. aj prostredníctvom sťažností a
pod.) zo strany účastníkov. Súdy v ktoromkoľvek demokratickom a právnom štáte sú
základnými jednotkami, ktoré zabezpečujú ochranu zákonnosti a ústavnosti a zabezpečujú
proces vymožiteľnosti práva. Sme teda toho názoru, že v tomto prípade vzhľadom na
vzniknuté vážne súdne prieťahy len Ústavný súd SR ako inštitúcia garantujúca ochranu
základných práv a slobôd môže z titulu svojho rozhodnutia zabrániť vzniku ďalších súdnych
prieťahov a najmä poskytnúť sťažovateľom primerané zadosťučinenie za už vzniknuté
prieťahy.“
Sťažovateľka tvrdí, že „... boli postupom súdov porušené práva sťažovateľov
zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to z toho dôvodu, že základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručenej čl. 6 ods. 1 Európskeho
dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené tým, že súdy od
podania žaloby zo dňa 15. 2. 2010 do dnešného dňa vo veci vôbec nekonali, ani vo veci
neurobili žiaden úkon, ktorý by smeroval k rozhodnutiu vo veci samej.“.
Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po vykonanom dokazovaní
o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľky, J. Ch. rod. Š., nar. ..., RČ ..., bytom H., občan SR
priznané čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd bolo porušené nečinnosťou Okresného súdu v Námestove v
konaní vedenom pod sp. zn. 2C/24/2010.
2. Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Námestovo, aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 2C/24/2010 konal.
3. Sťažovateľke J. Ch. rod. Š., nar...., RČ ..., bytom H., Ústavný súd SR priznáva
finančné zadosťučinenie v čiastke 3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Námestovo, povinný
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
4. Okresný súd Námestovo, je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia v čiastke 314,18 € na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. P. M., č.
účtu:... vedený... a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu za dva úkony právnych
služieb 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa
13. 5. 2011, 2. Ústavná sťažnosť zo dňa 13. 5. 2011 (jeden úkon v zmysle ust. § 11 ods. 3
Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. = 123,50 € + 7,41 € pauš. + 20 % DPH v čiastke 26,18 € t. j.
spolu 157,09 €).“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide
vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil
sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd
nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,
II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
2 C 24/2010 došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal
z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedníčku okresného súdu
o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise
sp. zn. Spr 4519/11 z 23. júna 2011, v ktorom uviedla prehľad procesných úkonov od
doručenia veci okresnému súdu (15. februára 2010) až do 23. júna 2011, keď okresný súd
uzneseniami rozhodol o návrhoch sťažovateľky týkajúcich sa pripustenia zmeny návrhu
a zámeny účastníka konania v osobe odporcu v 2. rade. V záverečnej časti prípisu
predsedníčka okresného súdu uvádza:
„Z prehľadu procesných úkonov je zrejme, že na Okresnom súde v Námestove došlo
k čiastočným prieťahom v konaní čo bolo konštatované aj pri vybavovaní sťažnosti na
prieťahy v konaní. Po prijatí opatrenia predsedníčkou súdu sa vo veci koná priebežne.“
Z obsahu spisu sp. zn. 2 C 24/2010 ústavný súd zistil, že okresný súd priebežne
vo veci konal do 26. apríla 2010. Následne bol okresný súd vo veci nečinný až do podania
sťažnosti predsedníčke okresného súdu (16. decembra 2010). Predsedníčka okresného súdu
v odpovedi na sťažnosť uznala, že v namietanom konaní „došlo k čiastočným prieťahom“,
a zároveň uviedla, že bude v záujme toho, aby nedochádzalo k zbytočným prieťahom,
sledovať ďalší priebeh konania v pravidelných trojmesačných intervaloch.
V ďalšom období okresný súd vo veci priebežne konal, keď si 10. januára 2011
vyžiadal z Okresného súdu Dolný Kubín dedičské spisy (D 294/74, D 479/78, 5 D 69/2003)
a 18. mája 2011 od Správy katastra T. listy vlastníctva týkajúce sa predmetnej veci a
zároveň nariadil vo veci pojednávanie na 22. jún 2011. Na pojednávaní konanom 22. júna
2011 právny zástupca sťažovateľky podal návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu
a zároveň navrhol zámenu účastníka konania na strane odporcov. O oboch návrhoch
okresný súd rozhodol uzneseniami z 23. júna 2011.
V nadväznosti na svoje zistenia ústavný súd zdôraznil, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota
neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty dochádza až
právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne
orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
III. ÚS 59/05), resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť spravidla
odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05).
Ústavný súd už viackrát vo svojej judikatúre uviedol, že ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 59/05). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný
súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným
spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00. I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).
V namietanom konaní došlo k nečinnosti v období od apríla 2010 do decembra 2010,
čo akceptovala aj predsedníčka okresného súdu. Potom, ako sťažovateľka podala sťažnosť
podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, došlo vo veci k náprave a v čase doručenia sťažnosti
okresný súd v namietanom konaní priebežne konal.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatoval, že v doterajšom priebehu
namietaného konania, ktoré od podania návrhu trvá jeden a pol roka, nedošlo k takým
prieťahom v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, a preto pri
predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,
že v prípade, ak by okresný súd v ďalšom období v namietanom konaní nepostupoval
plynulo, resp. efektívne, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby opätovne podala ústavnému
súdu sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou sa bude domáhať ochrany svojho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011