Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 152/2011
PDF · 310.61 KB
No categories available
III. ÚS 152/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2011
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť T. S., Č., JUDr. Ľ. S., B., Ing. M. S., B., a Mgr. D. E., S., zastúpených
Advokátskou kanceláriou B. a spol., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. M. B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní o námietkach
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 527/1997 a takto
rozhodol:
1. Základné právo T. S., JUDr. Ľ. S., Ing. M. S. a Mgr. D. E. na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní
o námietkach v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Er 527/1997 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Levice p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 527/1997 konať bez zbytočných prieťahov.
3. T. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto
eur), ktoré j e Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. JUDr. Ľ. S., Ing. M. S. a Mgr. D. E. finančné zadosťučinenie n e p r i z n á v a .
5. Okresný súd Levice j e p o v i n n ý uhradiť spoločne a nerozdielne T. S.,
JUDr. Ľ. S., Ing. M. S. a Mgr. D. E. trovy konania v sume 682,60 € (slovom
šesťstoosemdesiatdva eur a šesťdesiat centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto
rozhodnutia na účet ich právneho zástupcu, Advokátskej kancelárie B. a spol., s. r. o., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2010
doručená sťažnosť T. S., Č. (ďalej len „sťažovateľka v I. rade“), JUDr. Ľ. S., B., Ing. M. S.,
B., a Mgr. D. E., S. (ďalej len „sťažovatelia v II. – IV. rade“ alebo spolu ďalej len
„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Er 527/1997.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe platobného rozkazu vydaného
24. apríla 1996 v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Rob 1317/95 Krajským súdom v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) začalo 27. februára 1997 exekučné konanie proti povinným,
ktorými boli M. H., Č., sťažovateľka v I. rade, J. S., Č. (ďalej len „manžel“ alebo „otec
sťažovateľov v II. – IV. rade“), a Ľ. H., Č. Oprávneným bola S., a. s.
V počiatočnej fáze uvedeného exekučného konania prebehli dve dražby
nehnuteľností (22. septembra 1997 a 24. februára 1998), ktoré však neviedli k udeleniu
príklepu, „nakoľko sa nenašiel žiaden záujemca o kúpu nehnuteľnosti“. Poverený súdny
exekútor JUDr. E. V., N. (ďalej len „súdny exekútor“), následne 16. septembra 1998
uskutočnil súpis hnuteľných vecí u sťažovateľky v I. rade a u jej manžela, „avšak ani v deň
súpisu... im vôbec nedoručil upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí...“.
Sťažovateľka v I. rade aj jej manžel 30. apríla 1999 žiadali o odklad exekúcie
zo zdravotných a sociálnych dôvodov, okresný súd však tento návrh uznesením z 21. júna
1999 zamietol ako nedôvodný.
Súdny exekútor 29. júna 1999 „opätovne pristúpil k exekúcii predajom nehnuteľnosti
(pekárne s predajňou), pričom exekúcia bola úspešná a nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť.
Príklep bol udelený dňa 24.5.2000 a schválený bol súdom dňa 29.1.2001.“.
Rozvrhové pojednávanie vo veci rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností sa
uskutočnilo 5. marca 2002 a sťažovateľka v I. rade spolu s manželom podali 21. júna 2002
námietky proti rozvrhu výťažku z predmetnej dražby. Sťažovatelia tvrdia, že „do dnešného
dňa, t. j. 7 rokov a 11 mesiacov od podania námietok povinní neobdržali od súdu žiadne
rozhodnutie o námietkach, resp. iné vyjadrenie súdu. Pri nazretí do súdneho spisu sme
zistili, že v spise sa nenachádza dokonca ani návrh súdneho exekútora na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti ani zápisnica o rozvrhu výťažku z dražby. Súd vrátil
exekučný spis sp. zn. 142/97 dňa 28.7.2006 súdnemu exekútorovi, aby doložil chýbajúce
doklady a vyjadril sa námietkam povinných.“. Po viacerých urgenciách zo strany okresného
súdu bola súdnemu exekútorovi uložená poriadková pokuta, avšak napriek tomu „vo veci sa
nekoná“.
Manžel sťažovateľky v I. rade zomrel 17. októbra 2009. Sťažovatelia v II. až IV. rade
sú deťmi sťažovateľky v I. rade a jej manžela a podľa osvedčenia o dedičstve č. k.
12 D 221/2009-22 z 18. mája 2010 sú spolu so sťažovateľkou v I. rade zákonnými dedičmi
po manželovi sťažovateľky v I. rade.
Sťažovatelia podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podali
30. marca 2010 sťažnosť na postup súdu, ktorú podpredsedníčka okresného súdu
v odpovedi z 3. mája 2010 vyhodnotila ako opodstatnenú.
Sťažovatelia tvrdia, že „neprimeraná dĺžka exekučného konania vytvára u povinných
stav právnej, ale aj existenčnej neistoty bez meritórneho rozhodnutia a ukončenia celého
konania, s negatívnym dopadom na zdravotný stav p. T. S. a nepochybne neprispel ani
k zachovaniu dobrého zdravotného stavu J. S., ktorý zomrel na zlyhanie srdca v októbri
2009“.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 152/2011-20 z 13. apríla 2011 prijal sťažnosť
sťažovateľov na ďalšie konanie. Následne 24. mája 2011 vyzval predsedu okresného súdu
na vyjadrenie k vecnej stránke prijatej sťažnosti a na oznámenie, či súhlasí s upustením
od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. júna
2011. Podpredsedníčka okresného súdu v ňom predložila túto chronológiu úkonov
okresného súdu i účastníkov v spornom konaní:
«12. 03. 1997 – nápad na KS Bratislava – návrh vypracovaný 14.02.1997 postúpil
súdny exekútor JUDr. V. listom zo dňa 6. 3. 1997 na KS Bratislava na základe ex. titulu
4Rob 1317/95 zo dňa 24.4.1996 KS Bratislava (čl.-1a)
...
27. 03. 1997 – poverenie súdnemu exekútorovi vydané KS Bratislava (čl. 9)
30. 04. 1997 – nápad na OS Levice – spis postúpený z KS v Bratislave (čl. 1)
19.10.1997 – námietka povinných v 2. a 3. rade voči osobe súdn. exekútora (čl. 10)
20.10.1998 – súd žiada od súd. exekútora spis Ex 142/97 (čl. 13)
27.11.1998 – súd urguje súdneho exekútora (čl. 14)
10.12.1998 – exekútor predložil súdu spis Ex 142/97 (čl. 15-17)
12.02.1999 – ú. z. o nahliadnutí do spisu Ex 142/97 Mgr. S. (čl. 18)
08.03.1999 – súd zamietol námietky povinných v 2. a 3. r. (čl. 19)
03.05.1999 – návrh povinných v 2. a 3. r. na odklad exekúcie (čl. 22)
21. 6. 1999 – súd odklad exekúcie nepovolil (čl. 44)
28.09.1999 – sudkyňa vyznačila právoplatnosť uznesenia z 21.6.1999 na čl. 44
dňom : 09.08.1999 a spis na základe jej úpravy bol založený do ďalšieho podania (úprava
sudcu je na čl. 45 p. v.)
01.08.2000 – JUDr. V. predložil súdu návrh na schválenie príklepu pri dražbe
konanej dňa 24.5.2000 (čl. 48)
29.01.2001 – súd schválil príklep uvedený vyššie (čl. 51)
13.02.2001 – súd vrátil súdnemu exekútorovi spis Ex 142/97 (čl. 52)
21.02.2001 – súd žiada od súdn. exekútora doručenky o doručení uznesenia
Er 527/97-51 z 29. 01. 2001; urgencia je zo dňa 02.04.2001 na čl. 54 p. v., doručenky
zaslané JUDr. V. 3.4.2001 na čl. 55
19.04.2001 – vyznačená právoplatnosť uznesenia zo dňa 29.01.2001-51 dňom
7.3.2001 (čl. 54 p. v.)
28.05.2002 – JUDr. V. predložil spis EX 142/97 (pravdepodobne za účelom
schválenia rozvrhu výťažku z dražby konanej dňa 5. 3. 2002, ktorú skutočnosť povinní v 2. a
3. r. aj uvádzajú vo svojej „Námietke proti rozvrhu výťažku“ (spis Ex 142/97 bol pripojený
na čl. 60) – predložený JUDr. R. v ten deň, t. j. 28. 05. 2002 – na čl. 60 p. v.
29.05.2002 – zák. sudkyňa JUDr. R. žiada od Mgr. S. ďalšie rovnopisy odvolania
proti príklepu a potvrdenie o maj. pomeroch povinných (čl. 61-62)
20.06.2002 – povinní v 2. a 3. rade zaslali súdu vyplnené tlačivo Potvrdenie
o majetkových pomeroch, ktoré bolo ihneď predložené zák. sudkyni – čl. 63
...
21. 06. 2002 – námietky povinných v 2. a 3. rade proti RV z dražby konanej dňa 5. 3.
2002 (čl. 67) – predložené zák. sudkyni JUDr. R. 26.06.2002
26. 06. 2002 – spis Er 527/97 + pripojený spis EX 142/97 zaslaný predsedom OS
na MS SR JUDr. S. (čl. 72) t. j. 5 dní po obdržaní námietok, o ktorých súd od 21. 06. 2002
do predloženia spisov na MS SR nerozhodol a nekonal ani vo veci schválenia RV, hoci spis
EX 142/97 od exekútora sa už nachádzal na OS Levice od 28. 05. 2002. (čl. 72)
23. 09. 2005 – po 3 rokoch a 3 mes. vrátilo MS SR spis Er 527/97 avšak, bez spisu
EX 142/97; prípis adresovaný predsedovi OS Levice dňa 22. 09. 2005 pod číslom: MS SR
13030/02-52/431-E + príloha originál spisu Er 527/97 (čl. 75)
10. 11. 2005 – VSÚ JUDr. J. žiada od súdn. exekútora spis EX 142/97 v domnení, že
MS SR vrátilo spis priamo jemu a nie OS Levice, kde bol pripojený k Er 527/1997. V prípise
na čl. 78 uviedla, že sa v našom spise nenachádza a nenachádza sa v ňom ani zápisnica
z rozvrhového pojednávania a teda ani rozhodnutie o rozvrhu výťažku z dražby konanej dňa
5. 3. 2002, pričom povinní v 2. a 3. rade podali dňa 21. 06. 2002 námietky proti rozvrhu
výťažku. Súdny exekútor však na žiadosť súdu neodpovedal.
22. 02. 2006 – VSÚ požiadala MS SR o vrátenie spisu EX 142/97, ktorý bol pripojený
k nášmu spisu Er 527/97 a ktorý súčasne so spisom OS Levice dňa 23. 09. 2005 nám
nevrátili (čl. 82)
16. 05. 2006 – MS SR vrátilo OS Levice aj spis EX 142/97 (čl. 84), ktorý im bol
pôvodne predložený spolu so spisom Er 527/97 predsedom SO Levice dňa 26. 06. 2002
/teda spis EX 142/97 takmer 4 roky sa nachádzal na MS SR t. j, od 26. 06. 2002 do 16. 05.
2006)
18. 07. 2006 – VSÚ JUDr. J. vracia súdnemu exekútorovi EX 142/97 za účelom
vyjadrenia k námietkam povinných zo dňa 21. 06. 2002 (čl. 87). Z prípisu a ani zo spisu
však nevyplýva, že by sme z EX spisu boli vybrali pre ďalšie konanie návrh na schválenie
RV z rozvrhového pojednávania konaného dňa 5. 3. 2002, ktoré nám do t. č. chýba. Od tejto
doby sústavne avšak neúspešne žiadame od JUDr. V. spis EX 142/97 – pozri ďalšie žiadosti
02.10.2006 (čl. 88), 02.01.2007 (čl. 90 – bod 1/) pod hrozbou uloženia por. opatrení),
30.01.2007 – urgencia na čl. 92
28.05.2007 – JUDr. V. na urgenciu súdu z čl. 92 oznámil, že spis zaslal na MS SR
z dôvodu riešenia sťažnosti, ktorú podal právn. zást. povinných v 2. a 3. rade, po jeho
obdržaní nám ho ihneď zašle (čl. 102)
31.05.2007 – JUDr. R., zák. sudkyňa vo veci (doterajšia VSÚ JUDr. J. medzičasom
bola vymenovaná za sudkyňu na T úseku) vzala správu na vedomie a dala spis na čl. 102
p. v. na Lehotu do 25. 6. 2007
19.02.2008 – kancelária spis z lehoty predložila novému VSÚ Mgr. M. (t. j. po 8 mes.
po uplynutí stanovenej lehoty zákonnou sudkyňou)
29.02.2008 – VSÚ Mgr. M. znovu žiadal od exekútora spis (čl. 104) – v lehote 7 dní.
Súdny exekútor žiadosť prevzal: 5. 3. 2008
11.09.2008 – Lehota z čl. 104 síce uplynula od 5.3.2008, t. j. po 7 dňoch dňa
12.3.2008, napriek tomu však kancelária spis predložila ďalšiemu VSÚ Mgr. Č. (Mgr. M.
ukončil prac. pomer) až 11.09.2008 (t. j. po 6 mes. po uplynutí lehoty) – čl. 104 p. v.
19.03.2009 – VSÚ Mgr. Č. (po 6 mes. od predloženia spisu, t. j. nečinnosť
od 11.09.2008 do 19.03.2009) – čl. 105 opätovne žiadala od JUDr. V. spis EX 142/97 ako
i Návrh na schválenie rozvrhu výťažku z dražby a zápisnicu z rozvrhového pojednávania
na založenie do súdneho spisu. Prípis súdn. exekútor prevzal dňa 27.3.2009, správa
nedošla.
05.05.2009 – spis predložený Mgr. Č. 5 (čl. 106 p. v.)
02.02.2010 – VSÚ až po 9 mes. od predloženia spisu (t. j,. od 05.05.2006 –
02.02.2010) uložila SE poriadkovú pokutu vo výške 166 € na čl. 107 – uznesenie exekútor
prevzal 8.2.2010 (čl. 108 p. v.)
Poznámka:
03.05.2010 – bola vec Er 527/97 na základe sťažnosti zaevidovanej pod Spr. 1507/10
zaradená na Zoznam sledovaných vecí predsedom OS Levice, ktoré mesačne vyhodnocuje
na pracovných poradách sudcov. Sťažnosť, ktorá došla na OS Levice 01.04.2010
a predmetom ktorej bola skutočnosť, že súd 7 rokov a 8 mesiacov od podania námietok t. j.
od 21.6.2002 vo veci nerozhodol, bola podpredsedníčkou OS Levice JUDr. Č. vyhodnotená
ako opodstatnená, zaradená na Zoznam sledovaných vecí a zároveň VSÚ Mgr. Č. bola
upozornená, aby vo veci promptne konala. Upozornenie prevzala dňa 10. 05. 201
a v ďalšom období vo veci konala nasledovne:
13.05.2010 – VSÚ Mgr. Č. urgovala súdneho exekútora v súlade s pôvodnou
žiadosťou zo dňa 19.03.2009 uvedenou na čl. 105 (čl. 148)
04.06.2010 – návrh Slov. konsolidačnej, a.s. na zámenu oprávneného, ktorý bol
predložený 19.07.2010 v súlade s Dodatkom k Rozvrhu práce OS Levice na rok 2010 novej
VSÚ JUDr. T., nakoľko VSÚ Mgr. Č. ukončila prac. pomer k 01. 07. 2010 (čl. 151)
20.07.2010 – VSÚ JUDr. T. rozhodla o zámene oprávneného na B., s. r. o. (čl. 162 –
164) a zisťovala dedičov po neb. J. S...
21.07.2010 – VSÚ JUDr. T. (čl. 165) žiadala EX 142/97 spis s tým, že nie je možné
v konaní plynule pokračovať bez rozhodnutia o námietkach proti RV.
02.09.2010 – vec v súlade s Dodatkom k Rozvrhu práce OS Levice na rok 2010 bola
pridelená ďalšej VSÚ a to Mgr. Z. vec pridelená – čl. 174, ktorá v súvislosti s Návrhom
na zmenu súdneho exekútora oprávneného na čl. 182 (došlo 4.11.2010) dňa 10.12.2010
na čl. 183 žiadala od JUDr. V. vyčíslenie trov, EX spis a vyjadrenie k návrhu na zmenu.
JUDr. V. výzvu prevzal: 16. 12. 2010 (184 p. v.)
01.01.2011 – v súlade s Rozvrhom práce na rok 2011 vec v r. 2011 vybavuje
JUDr. R. L. (do 1.5.2011 just. čakateľka a od 1.5.2011 VSÚ) ktorej bol spis predložený:
27. 01. 2011 z lehoty – viď čl. 184 p. v. Táto VSÚ vo veci nevykonala od 27. 01. 2011
do 04.03.2011 žiaden úkon
Spis bol pripojený dňa 04.03.2011 k Spr. 265/11/(čl. 185) s poukazom na žiadosť
Ústavného súdu SR zo dňa 01.03.2011 pod číslom: Rvp 6378/2010-14
15.03.2011 – zákonná sudkyňa JUDr. R. v súvislosti so žiadosťou ÚS SR predložila
svoje „Stanovisko k otázke postavenia sťažovateľov v exekučnom konaní“ k Spr. 265/11
a zároveň v spise Er 527/97 vykonala nasledovné úkony:
čl. 192 – výzva JUDr. V. na okamžité predloženie spisu EX 142/97
čl. 193 – výzva B. na predloženie plnej moci pre AK na zast. oprávn.
čl. 194 – výzva AK HMG na predloženie plnej moci pre AK na zast. oprávn.
čl. 195 – por. pokuta 166,. € uložená JUDr. V. na uzn. čl. 107 na predpis do učtárne
– predpísané 19.03.2011 VS: 4370032311 Expedované: 18.03.2011
18.03.2011 – bol spis pod sp. zn. Er 527/97 (Zo 118/11) predložený ÚS SR +
vyjadrenie JUDr. Č. pod číslom Spr. 265/11 k Rvp 6378/2010-14. Zároveň bol založený
náhradný obal za účelom založenia resp. pre prípadné urgencie žiadaných správ.
23.03.2011 – došla odpoveď na čl. 193 194 + plná moc (čl. 196-197); správa a EX
spis od JUDr. V. žiadané na čl. 192 nedošli.
04.05.2011 – zák. sudkyňa JUDr. R. uznesením č. k. Er 527/97-198 uložila súdnemu
exekútorovi poriadkovú pokutu vo výške 500 € z dôvodu nezaslania spisu EX 142/97
26.05.2011 – odvolanie JUDr. V. voči uzneseniu o uložení por. pokuty, v ktorom
uvádza, že zdôvodnenie zašle dodatočne po príchode z nemocničného ošetrenia. (čl. 201)
27.05.2011 – spis vrátený z ÚS SR + výzva na vyjadrenie z 24. mája 2011 pod číslom
III. ÚS 152/2011-31 v lehote 21 dní (čl. 203)
30.05.2011 – zák. sudkyňa opätovne vyzvala súdneho exekútora JUDr. V.
o predloženie spisu EX 142/97 s tým, že vo veci je podaná ústavná sťažnosť za prieťahy
v konaní, čo môže mať nepríjemné následky aj pre samotného exekútora. Upozornila ho, že
je rozhodnutá podať predsedovi súdu podnet, aby inicioval jeho odvolanie z funkcie
súdneho exekútora. Ďalej ho vyzvala na opravu a doplnenie odvolania, ktoré doručil súdu
na čl. 201 dňa 26.05.2011. Zák. sudkyňa stanovila Lehotu: 5 dní (čl. 204-205)
13.06.2011 – sa vrátila doručenka o prevzatí výzvy na čl. 204-205 podpísaná
splnomocnencom dňa 09.06.2011 (čl. 205 p. v.)
Správa a exekútorský spis do 16.06.2011, kedy bola vypracovaná odpoveď ÚS SR
súdu od súdneho exekútora JUDr. V. nedošli.»
V odpovedi na výzvu ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu ďalej
uviedla, že predmetná exekučná vec nie je skutkovo ani právne zložitá, neidentifikovala
žiadne prekážky v postupe súdu podľa § 107 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) a „zo súdneho spisu nevyplýva,
že by povinní svojim správaním zapríčinili akékoľvek prieťahy v konaní. Podaniami
(námietky, odklad) využili len svoje zákonné práva povinných účastníkov konania.“. Podľa
jej názoru k prieťahom, ktoré boli spôsobené okresným súdom, možno zaradiť „nečinnosť
súdu v období, kedy sa spisy Er 527/97 a Ex 142/97 nachádzali na Ministerstve
spravodlivosti SR t. j. Er 527/97 od 26.06.2002 – 23.09.2005 – 3 roky 3 mes.; ďalej spis Ex
142/97 od 26.06.2002 až 16.05.2006 bol vrátený z MS SR – po 4 rokoch od predloženia.
Ďalšie prieťahy boli spôsobené predovšetkým nesústredeným konaním najmä VSÚ Mgr. Č.
– nečinnosť 6 mes. od 11.09.2008 – 19.03.2009, nečinnosť 9 mes. od 05.05.2009 –
02.02.2010. Aj samotná kancelária Er pochybila, keď oneskorene predložila príslušnému
VSÚ po uplynutí lehoty spis napr. po 8 mes. od 25.06.2007 predložené 19.02.2008, ďalej
po 6 mes. od 12.3.2008 predložené 11.9.2008. Je treba poznamenať, že v čase, keď MS SR
vrátilo spis EX 142/97 po 4 rokoch t. j. dňa 16.05.2006 aj VSÚ JUDr. J. zrejme prehliadla,
že vo veci súd od 28. 05. 2002 nerozhodol o návrhu na schválenie RV z rozvrhového
pojednávania konaného dňa 05.03.2002, ktorý súdny exekútor pôvodne predložil na čl. 60
dňa 28. 05. 2002 spolu so spisom Ex 142/97 a ani to, že tento návrh sa v spise Er 527/97
nenachádza a dňa 18.07.2006 na čl. 86-87 vrátila celý spisový materiál Ex 142/97 súdn.
exekútorovi s tým, aby sa vyjadril k námietkam povinných, ktoré došlo na súd 21.06.2002
na čl. 67, hoci o návrhu na schválenie RV ešte nebolo rozhodnuté.“. Konštatuje teda, že
„prieťahy uvádzané vyššie považujeme za zbytočné prieťahy“.
V závere svojho vyjadrenia podpredsedníčka okresného súdu zdôraznila, že inou
okolnosťou, ktorá má podľa jej názoru vplyv na prieťahy v konaní, je „nečinnosť súdneho
exekútora JUDr. E. V., ktorý od 18. 07. 2006 (čl. 87) nie je ochotný predložiť súdu
exekútorský spis Ex 142/97 napriek niekoľkým urgenciám, uloženým poriadkovým
opatreniam...“. Zákonná sudkyňa je toho názoru, že „súdny exekútor JUDr. E. V.
z neznámeho dôvodu nepostupuje vo vykonávaní exekúcie v súlade s Exekučným poriadkom.
Spôsobuje prieťahy v konaní a tieto robí aj doposiaľ, spis Ex 142/1997 do t. č. súdu napriek
tou, že mu bola uložená už druhýkrát poriadková pokuta nepredložil. Navyše voči
poslednému uzneseniu sa odvolal, zdôvodnenie nezaslal z dôvodu, že je v nemocnici a ani
na výzvu, ktorý prevzal jeho splnomocnenec dňa 09.06.2011 nereagoval. Pokiaľ však súdny
exekútor nepredloží spis Ex 142/97 nie je možné v konaní plynule pokračovať bez
rozhodnutia o námietkach proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti, ktorý bol
uskutočnený na rozvrhovom pojednávaní dňa 05. 03. 2002.“. Okresný súd prostredníctvom
jeho podpredsedníčky vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v predmetnej
veci.
Ústavný súd 22. júna 2011 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnemu zástupcovi
sťažovateľov s možnosťou zaujať k nemu stanovisko. V stanovisku doručenom ústavnému
súdu 12. júla 2011 je obsiahnutý iba súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.
Ústavný súd zistil, že ku dňu rozhodovania o sťažnosti nebolo okresným súdom
rozhodnuté o námietkach povinných.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože
po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že
od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup okresného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
1. Ústavný súd konštatuje, že exekučné konanie spravidla treba považovať
za konanie tak po právnej stránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) za pomerne
jednoduché. Je to dané tým, že o spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne
rozhodnuté vo veci samej exekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie.
Medzi účastníkmi exekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia
oprávnenému a aké záväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania
je nútená realizácia práv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne
nesplnil povinnosti uložené v právoplatnom exekučnom titule (IV. ÚS 210/2010). Prvé
kritérium nepovažuje ústavný súd medzi účastníkmi za akokoľvek sporné. Aj okresný súd
potvrdil, že rozhodovanie o podaných námietkach nie je skutkovo ani právne náročné. Toto
tvrdenie nespochybňuje podľa názoru ústavného súdu ani obsah súdneho spisu.
2. K rovnakému záveru dospel ústavný súd aj pri posudzovaní druhého kritéria.
Obsah predmetného exekučného spisu nesvedčí záveru o obštrukciách zo strany
sťažovateľov ani o iných procesne relevantných postojoch, ktoré by prispeli ku skutočnosti,
že o podaných námietkach nie je právoplatne rozhodnuté. Tento záver potvrdil aj samotný
okresný súd.
3. Postup okresného súdu ako tretie kritérium na posúdenie porušenia práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup, ktorý
vykazoval zbytočné prieťahy. K tomuto kritériu ústavný súd v prvom rade uvádza, že
nezistil žiadne zásadné odchýlky a rozdiely medzi chronológiou doručenou mu predsedom
okresného súdu a obsahom vyžiadaného súdneho spisu.
Prvým obdobím relevantným z hľadiska identifikácie zbytočných prieťahov v konaní
okresného súdu bol časový úsek od 26. júna 2002, keď bol predmetný spis zaslaný
Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“),
do 23. septembra 2005, keď ministerstvo spravodlivosti spis doručilo okresnému súdu. Aj
keď za neúmerne dlhé zadržiavanie exekučného spisu nesie v danom prípade primárne
zodpovednosť ministerstvo spravodlivosti, za dodržiavanie základného práva sťažovateľov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je v exekučnom
konaní zodpovedný predovšetkým exekučný súd. Na tieto účely disponuje náležitými
právomocami (§ 53 OSP). Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že v priebehu označeného
obdobia okresný súd nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu zameranú na získanie spisu
potrebného pre rozhodnutie o podaných námietkach. V takom prípade je potrebné pričítať
mu podiel na predlžení konania v hodnotenom období.
Okresný súd bol bezdôvodne nečinný aj od 25. júna 2007, keď uplynula lehota
určená zákonnou sudkyňou v súvislosti s doručením exekučného spisu sp. zn. EX 142/97
od súdneho exekútora, do 29. februára 2008, keď okresný súd opätovne žiadal súdneho
exekútora o predloženie spisu sp. zn. EX 142/97 (8 mesiacov). Následne potom, ako súdny
exekútor na žiadosť okresného súdu nereagoval, okresný súd až 24. marca 2009 znovu
žiadal od súdneho exekútora potrebný spis (1 rok). K tomuto obdobiu ústavný konštatuje
neakceptovateľnosť názoru okresného súdu, že v danom období došlo k prieťahom iba
v rozsahu 6 mesiacov (od 11. septembra 2008 – prevzatie spisu inou vyššou súdnou
úradníčkou). Pre rešpektovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je irelevantný
systém vnútorného prideľovania agendy súdnym osobám. Na kvalitu základného práva
účastníka, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, nemá žiaden vplyv
skutočnosť, že exekučná vec bola v období bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu
pridelená na ďalšie vybavovanie inému vyššiemu súdnemu úradníkovi.
Zhodne s okresným súdom konštatuje ústavný súd nečinnosť v období od 5. mája
2009 (predloženie spisu vyššej súdnej úradníčke po uplynutí lehoty na vyhovenie žiadosti
okresného súdu zo strany súdneho exekútora) do 2. februára 2010, keď okresný súd
uznesením č. k. Er 527/97-107 uložil súdnemu exekútorovi poriadkovú pokutu
(9 mesiacov). Takmer 5 mesiacov trvajúce obdobie nečinnosti možno identifikovať aj medzi
ďalšími dvomi žiadosťami adresovanými súdnemu exekútorovi (od 21. júla 2010
do 13. decembra 2010). Následne, po takmer troch mesiacoch (15. marca 2011) okresný súd
vyzval súdneho exekútora na okamžité predloženie jeho spisu v predmetnej exekučnej veci.
Keďže súdny exekútor na výzvu nereagoval, bola mu uložená poriadková pokuta uznesením
č. k. Er 527/97-198 zo 4. mája 2011. Okresný súd potom 30. mája 2011 znovu vyzýval
súdneho exekútora na predloženie spisu pod hrozbou podnetu na jeho odvolanie z funkcie.
Ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa na dĺžke konania o námietkach
sťažovateľov podieľal bezdôvodnou nečinnosťou v rozsahu troch rokov, čo
pri konštatovanej skutkovej a právnej jednoduchosti konania samo osebe postačuje
na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľov. K tomu treba pripočítať presne
nekvantifikovateľný, avšak nespochybniteľný podiel na predĺžení konania v období, keď sa
spis exekučného súdu nachádzal na ministerstve spravodlivosti. Ústavný súd navyše zistil,
že procesný postup okresného súdu sa vyznačoval aj nesústredenosťou a neefektívnosťou.
Spis súdneho exekútora sp. zn. EX 142/97 mal okresný súd k dispozícii po jeho
vrátení z ministerstva spravodlivosti od 16. mája 2006 do 18. júla 2006. V tomto období tak
okresný súd mal možnosť zaobstarať si zo spisu potrebné podklady pre rozhodnutie
o námietkach povinných. Neurobil tak a po vrátení spisu súdnemu exekútorovi sa mu
do dnešného dňa nepodarilo spis na účely rozhodnutia o námietkach získať.
Neefektívnosť možno vidieť aj v tom, že okresný súd nevyužil návrh oprávneného
doručený 4. novembra 2010 na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd je podľa § 44
ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný o takomto návrhu
rozhodnúť do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Z § 44 ods. 9
Exekučného poriadku síce vyplýva, že po rozhodnutí o zmene súdneho exekútora postúpi
exekučný súd vec spolu s exekučným spisom novému súdnemu exekútorovi, ústavný súd je
ale toho názoru, že predmetnú právnu normu v okolnostiach posudzovaného prípadu
nemožno vykladať tak, že pre rozhodnutie o návrhu oprávneného musí exekučný spis
nevyhnutne disponovať spisom súdneho exekútora. Okresný súd namiesto postupu podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku však pokračoval v ďalšom vyzývaní súdneho exekútora
na predloženie exekučného spisu.
Využívanie represívnych právnych prostriedkov voči pasívnemu súdnemu
exekútorovi zo strany okresného súdu malo byť v situácii, keď od súdneho exekútora bol
požadovaný jednoduchý úkon spočívajúci v doručení spisu okresnému súdu, intenzívnejšie.
Okresný súd v období od 25. júna 2007 do 30. mája 2011 sedemkrát vyzýval súdneho
exekútora na doručenie spisu sp. zn. EX 142/97, dvakrát mu v tomto období uložil
poriadkovú pokutu. Až v poslednej výzve (30. mája 2011) okresný súd súdneho exekútora
upozornil na možnosť iniciovať disciplinárne konanie. V popísaných okolnostiach bol
podľa názoru ústavného súdu priestor na tento krok už skôr. V právnom štáte rešpektujúcom
požiadavky základných práv a slobôd (spomedzi nich aj základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov) je nepredstaviteľné, aby nebolo možné rozhodnúť
o námietkach povinných v exekučnom konaní iba pre bezdôvodnú procesnú pasivitu
súdneho exekútora v otázke celkom jednoduchého administratívneho úkonu (predloženie
spisu exekučnému súdu).
Všetky popísané nedostatky v postupe okresného súdu (aj pri existencii podielu
ministerstva spravodlivosti a predovšetkým súdneho exekútora na nich) vo svojom súhrne
zakladajú právomoc ústavného súdu konštatovať porušenie základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku
tohto nálezu.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, a keďže o námietkach
podaných v júni 2002 okresný súd stále nerozhodol, ústavný súd prikázal okresnému súdu
konať vo veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľov
garantovaného im čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy
najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie
počas predmetného konania a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie
základného práva.
Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie tak, že sťažovateľke
v I. rade navrhli priznať sumu 30 000 € a každému zo sťažovateľov v II. – IV. rade sumu
10 000 €.
Ústavný súd stabilne judikuje, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu
došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie
konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 289/09).
Svojím nálezom rozhodol ústavný súd o porušení základného práva všetkých štyroch
sťažovateľov. Predmetom rozhodovania nebolo prípadné porušenie základného práva otca
sťažovateľov v II. – IV. rade, ktorý až do svojej smrti bol účastníkom posudzovaného
konania. Preto vzhľadom na konkretizovaný cieľ priznania primeraného finančného
zadosťučinenia a vzhľadom na individuálny charakter základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, s konštatovaním porušenia ktorého je spojená možnosť
priznať primerané finančné zadosťučinenie, ústavný súd neidentifikoval právne
nástupníctvo sťažovateľov v II. – IV. rade po ich otcovi, ktorý bol do smrti účastníkom
konania, ako dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume
zodpovedajúcej dĺžke celého konania (teda v období, keď bol účastníkom otec sťažovateľov
v II. – IV. rade, ako aj v období, keď boli účastníkmi sťažovatelia v II. – IV. rade). Pre
účely priznania primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom v II. – IV. rade bolo
rozhodujúce iba obdobie, v ktorom ako právni nástupcovia zomrelého otca vystupovali ako
účastníci konania (teda od októbra 2009). Vzhľadom na dĺžku tohto obdobia ústavný súd
považuje účinnú ochranu základného práva sťažovateľov v II. – IV. rade podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru za dovŕšenú konštatovaním porušenia
týchto práv a príkazom adresovaným okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto finančné zadosťučinenie sťažovateľom v II. – IV. rade
nepriznal (bod 4 výroku tohto nálezu).
Podľa názoru ústavného súdu v prípade sťažovateľky v I. rade prichádza do úvahy
priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd
vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc neprimeranú dĺžku rozhodovania okresného súdu o námietkach proti
rozvrhu výťažku, účel exekúcie, ktorým je nútený výkon právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia, správanie sťažovateľky v I. rade ako účastníčky namietaného konania v pozícii
povinného, ale tiež predmet exekúcie (vymáhanie sumy 631 588 Sk s príslušenstvom)
ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke v I. rade za primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia Advokátskou
kanceláriou B. a spol., s. r. o., B. Sťažovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 932,84 € pozostávajúcu z odmien za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia a vypracovanie sťažnosti) a z režijného paušálu za uvedené dva úkony
s pripočítaním sumy zodpovedajúcej dani z pridanej hodnoty v sadzbe 19 %. Žiadne ďalšie
trovy sťažovateľmi uplatnené neboli.
Ústavný súd preto priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za dva
úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastupovania a písomné podanie (sťažnosť).
Oba úkony boli vykonané v roku 2010.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovenia § 11
ods. 2 vyhlášky (od 1. júna 2010 podľa § 11 ods. 3 vyhlášky) 1/6 z výpočtového základu
(§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 721,40 € pre úkony v roku 2010) vo veciach zastupovania
pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi, čo predstavuje
za jeden úkon v roku 2010 odmenu v sume 120,23 €. K tejto sume bolo potrebné pripočítať
režijný paušál za dva úkony právnej pomoci poskytnutej každému sťažovateľovi, teda
osemkrát po 7,21 €.
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky v znení účinnom do 31. mája 2010 sa základná sadzba
tarifnej odmeny zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. Podľa rovnakého ustanovenia v znení účinnom od 1. júna 2010 sa základná
sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb.
Prevzatia a prípravy splnomocnenia všetkých štyroch sťažovateľov boli podľa
časového údaja uvedeného na splnomocnení udelenom právnemu zástupcovi vykonané
12. mája 2010. Základná sadzba odmeny za tieto úkony sa tak znižuje o 20 %, čo
zodpovedá prechodnému ustanoveniu § 20b vyhlášky (za úkony právnych služieb, ktoré
boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí advokátovi odmena podľa doterajších predpisov).
Náhrada trov právneho zastúpenia vo vzťahu k prevzatiu a príprave zastúpenia sťažovateľov
preto predstavuje sumu 384,74 €.
Samotná sťažnosť však bola vypracovaná až 7. júla 2010, preto v tomto prípade sa
priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia bude znižovať o 50 % a predstavuje
tak sumu 240,46 €.
Spolu teda náhrada za základnú sadzbu odmeny právneho zástupcu činí 624,92 €.
K tomu bolo potrebné pripočítať osemkrát režijný paušál, teda osemkrát po 7,21 €,
čo predstavuje 57,68 €. Ústavný súd sťažovateľom priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 682,60 €.
Sťažovatelia si uplatnili aj náhradu trov spočívajúcu v 19 % dani z pridanej hodnoty.
Túto časť požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia preukazovali osvedčením
o registrácii za platiteľa dane z pridanej hodnoty z 8. februára 2007 vydaným na meno
JUDr. M. B., S. Sťažovatelia boli (ako to jednoznačne vyplýva z predloženého
splnomocnenia) zastúpení Advokátskou kanceláriou B. a spol., s. r. o., B., ktorá je
subjektom odlišným od JUDr. M. B. aj napriek tomu, že JUDr. M. B. je jej konateľom.
Ak teda sťažovateľom poskytovala právne služby Advokátska kancelária B. a spol.,
s. r. o., B., potom by na účely náhrady trov právneho zastúpenia bolo možné akceptovať
ako dôkaz osvedčenie a registrácii tejto spoločnosti za platiteľa dane z pridanej hodnoty.
Sťažovatelia ani ich právny zástupca však taký dôkaz nepredložili, a preto ústavný súd
priznanú náhradu trov právneho zastúpenia nezvýšil o uplatnených 19 %. Náhrada trov
právneho zastúpenia teda predstavuje sumu 682,60 € (bod 5 výroku tohto nálezu), pričom
okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. septembra 2011