Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 117/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016

predbežne prerokoval sťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov JANTÁR, Pri Prameni 16,

Levoča, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Bobkom, advokátska kancelária, Námestie

sv. Egídia 78, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. -61 z 21. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov JANTÁR o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2014 elektronickým podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom doručená

sťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov JANTÁR, Pri Prameni 16, Levoča (ďalej len

„sťažovateľ“, v citáciách aj „povinný“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu zaručeného (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Spišská Nová

Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k. -61 z 21. októbra 2014. Sťažnosť bola

doplnená v písomnej forme podaním doručeným ústavnému súdu 31. decembra 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v procesnej pozícii

povinného v exekučnom konaní vedenom na návrh

(ďalej len „oprávnená“). Predmetom exekučného konania bolo vymoženie povinnosti

zdržať sa obťažovania oprávnenej hlukom z prevádzky kotolne umiestnenej v bytovom

dome . Konkretizovaná povinnosť bola

sťažovateľovi uložená rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -414

z 30. apríla 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. júla 2014 a vykonateľnosť 13. júla

2014.

Okresný súd ako súd exekučný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie poveril

30. júla 2014 výkonom exekúcie súdneho exekútora

. Po doručení upovedomenia o začatí

exekúcie sťažovateľ 12. septembra 2014 podal podľa § 50 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“) námietky proti exekúcii. V nich dôvodil, že „ešte

pred vynesením rozsudku odvolacieho súdu vykonal opatrenie, ktorým zamedzil šíreniu

hluku, ktorého zdrojom bolo uvedené čerpadlo, a to tým, že koncom októbra 2013

predmetné čerpadlo typ AGA, ktoré podľa údajov výrobcu dosahovalo hlučnosť o intenzite

71 až 76 dB vymenil za nové čerpadlo typ. CM1, ktorého podľa údajov výrobcu dosahuje

hlučnosť 50 dB, čím znížil hlučnosť čerpadla najmenej o 20 dB.“. Namietal tiež, že návrh

na vykonanie exekúcie bol podaný mimo vykurovacieho obdobia (21. júla 2014),

kedy „kotolňa nepresahuje prípustnú hladinu hluku pre interval noc, keďže v lete sa

nevykuruje...“. Námietky sťažovateľa smerovali aj proti trovám exekúcie.

Okresný súd uznesením č. k. -61 z 21. októbra 2014 námietky

sťažovateľa proti exekúcii aj proti trovám exekúcie zamietol. Zdôrazňujúc dikciu § 50

ods. 1 Exekučného poriadku okresný súd uviedol, že „povinný môže v námietkach namietať

iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného

práva), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Povinný nemôže

v námietkach namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo

vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania.“. Vo vzťahu

k prejednávaným námietkam okresný súd dôvodil, že „tvrdenie povinného o zániku nároku

oprávneného, pre ktoré je exekúcia neprípustná tak nesporne spočíva v skutočnostiach,

ktoré nenastali po vydaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný dňa 30.4.2014, ale vznikli

pred jeho vydaním (október 2013). Povinným uvádzané skutočnosti o výmene čerpadla

a pod., mali byť predmetom skúmania v odvolacom konaní a nie vo vykonávacom.

Skutočnosti, na ktoré sa povinný odvoláva už v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho

súdu boli známe, preto na ne nemožno prihliadať až vo vykonávacom konaní, keďže vznikli

ešte pred vydaním exekučného titulu. Keďže skutočnosti uvádzané povinným v námietkach

v tomto štádiu exekučného konania pre rozhodnutie o námietkach proti upovedomeniu

o začatí exekúcie, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie sú rozhodujúce, súd námietky

povinného zamietol.“. Okresný súd nezistil žiaden rozpor trov exekúcie vyčíslených

v upovedomení o začatí exekúcie s právnymi predpismi, preto aj námietky sťažovateľa

proti trovám exekúcie zamietol.

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ opätovne rekapituluje časový sled

skutkových udalostí prednesených už v námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Nadväzne dôvodí, že „neporušoval v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie

a poverenia pre exekútora súdom uloženú povinnosť a oprávnenú hlukom z kotolne

neobťažoval... Na tieto skutočnosti sťažovateľ upozornil porušovateľa podanými

námietkami, pričom porušovateľ len konštatoval, že na tieto skutočnosti nemožno prihliadať

vo vykonávacom konaní, keďže nastali pred vykonateľnosťou exekučného titulu...“.

Sťažovateľ je toho názoru, že „v uvedenom exekučnom konaní bolo úlohou súdu

preveriť, či návrh na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej nebol podaný predčasne, a či

sú v danom prípade dôvody na to, aby prostredníctvom exekútora pristúpilo k nútenému

výkonu rozhodnutia, najmä ak sťažovateľ v námietkach proti exekúcii poukazujúc

aj na všeobecne známu skutočnosť (t. j. na obmedzenú činnosť kotolní v letnom období,

kedy sa nevykuruje) trval na tom, že neporušuje súdom uloženú povinnosť a oprávnenú

hlukom z kotolne neobťažuje... Závery súdu o nesplnení povinnosti sťažovateľa

bez prihliadnutia na všeobecne známe skutočnosti..., považujeme za zjavne neodôvodnené

a arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.“.

Sťažovateľ akcentuje aj skutočnosť, že „exekučným titulom... súd uložil

sťažovateľovi povinnosť zdržať sa obťažovania oprávnenej hlukom z prevádzky kotolne, t. j.

len zdržať sa presne opísaného a vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo

pozitívne konať poukazujúc na ust. .“. Preto podľa

sťažovateľa „viesť exekúciu... a domáhať sa plnenia povinnosti v čase, kedy nedochádza

k obťažovaniu oprávnenej hlukom (pozn. v danom prípade došlo k podaniu návrhu na

vykonanie exekúcie v lete mimo vykurovacieho obdobia), teda v čase kedy sťažovateľ

neporušoval súdom uloženú povinnosť sa prieči logike, účelu a zmyslu exekučného konania.

Preto nesúhlasíme s názorom porušovateľa o dôvodnosti exekúcie, ku ktorému porušovateľ

dospel v čase, kedy nemohol objektívne zhodnotiť sťažovateľom vykonané opatrenia, aj keď

časť z nich bola vykonaná pred vykonateľnosťou exekučného titulu. Navyše tieto boli

vykonané až po podanom odvolaní a preto sťažovateľ nemohol ich namietať v základnom

či odvolacom konaní, tak ako nesprávne konštatoval porušovateľ... Odvolanie bolo podané

dňa 09.10.2013 a výmena čerpadla bola realizovaná 22.10.2013, odvolací súd vydal

rozsudok dňa 30. apríla 2014 kedy došlo aj k ukončeniu vykurovacieho obdobia 2013-2014.

Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti sťažovateľovi, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť

uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pretože nie je čo vymáhať.“.

Sťažovateľ potom uzatvára, že okresný súd „neposkytol vyargumentovanú odpoveď

na uvedené právne a skutkové otázky, a nevysporiadal sa so sťažovateľovými námietkami

smerujúcimi k týmto otázkam. Argumentáciu porušovateľa uvedenú v odôvodnení

napadnutého uznesenia nemožno považovať za dostatočne presvedčivú. Výklad právnych

noriem, ktoré súd poskytol nezohľadňuje účel zákona, právne princípy a ústavné hodnoty.

Pre tieto dôvody považujeme napadnuté rozhodnutie porušovateľa za arbitrárne,

bez náležitého zdôvodnenia, a nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť

dôvodov.“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa Spoločenstva vlastníkov bytov JANTÁR,

na súdnu ochranu zaručené

a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.10.2014,

č. k. -61 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.10.2014,

č. k. -61 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie

konanie.

3. Okresný súd Spišská Nová Ves je povinný uhradiť sťažovateľovi Spoločenstvu

vlastníkov bytov JANTÁR, trovy konania v sume 284,08 EUR (slovom

dvestoosemdesiatštyri eur osem centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu

na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Adriána Bobku, advokáta, Námestie sv. Egídia 78,

Poprad, na účet č. , vedený v ...“

Sťažovateľ žiada o prednostné vybavenie jeho sťažnosti, „pretože ide o naliehavú

vec“. Zároveň navrhuje aj prijatie dočasného opatrenia spočívajúceho v odklade

vykonateľnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a v uložení povinnosti zdržať sa

vykonávania exekúcie v prospech oprávnenej poverenému súdnemu exekútorovi.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci

predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd

zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek

možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní

odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí

ako neopodstatnený ().

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie

podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (,

, , ) súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa . Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to,

aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je

diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú

priamo zo zákona ().

Na exekučné konanie je aplikovateľný aj čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa stabilizovanej

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) [rozsudok z 19. 3. 1997

vo veci Hornsby v. Grécko, sťažnosť č. 18357/91, (bod 40)] výkon súdneho rozhodnutia je

považovaný za integrálnu súčasť prejednania veci („trial“) z hľadiska čl. 6 ods. 1 dohovoru

a právo na výkon rozhodnutia vyplýva z princípu vlády práva.

Aj vo sfére exekučného konania preto platí stabilizovaný názor ústavného súdu,

podľa ktorého formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

Ústrednou námietkou predloženej sťažnosti je názor sťažovateľa, že jeho námietkam

proti upovedomeniu o začatí exekúcie malo byť vyhovené, lebo v čase začatia exekučného

konania už povinnosť uložená exekučným titulom bola splnená. Exekúcia tak podľa jeho

názoru stratila svoj zmysel.

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,

že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ).

V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené

alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

, ).

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody,

pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný

nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule...

Z príloh sťažnosti a tvrdení samotného sťažovateľa je zreteľné, že okolnosti, ktorými

sťažovateľ v námietkach proti exekúcii argumentoval, nastali pred vznikom exekučného

titulu. Ten je datovaný k 30. aprílu 2014, kým zmeny v prístrojovom zabezpečení

vykurovania v predmetnom bytovom dome sťažovateľ realizoval už v októbri 2013.

Pri formálnom preskúmaní je teda právny názor okresného súdu, ktorý ho viedol

k zamietnutiu sťažovateľových námietok proti exekúcii, na prvý pohľad v súlade

so zákonom, čo má svoj význam aj z hľadiska základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1

, pretože tohto práva sa možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré predmetné

ustanovenie vykonávajú ( ).

Aj materiálny pohľad na jadro sporu však svedčí v prospech záverov okresného súdu.

Sťažovateľ opomína, že exekučné konanie má svoj účel [vymoženie právoplatne

a vykonateľne judikovanej pohľadávky oprávneného voči povinnému (,

)] nezameniteľný s účelom iných druhov právno-aplikačných procesov,

v ktorých sa poskytuje ochrana hmotným právam fyzických osôb a právnických osôb.

Exekučné konanie má preto iný účel ako civilné sporové konanie, ktorého výsledkom bolo

v prípade sťažovateľa uloženie povinnosti následne vymáhanej v exekučnom konaní. Z toho

potom vyplýva, že účastníci exekučného konania nemôžu využívať prostriedky procesnej

obrany na podklade takých dôvodov (skutkových alebo právnych), ktoré boli použiteľné

v nachádzacom konaní pre rozhodnutie o spore týkajúcom sa hmotného práva.

S ohľadom na uvedený špecifický a jedinečný charakter exekučného konania spätý

s jeho zákonne a ústavne akceptovateľným účelom sa ústavný súd stotožňuje s odkazom

okresného súdu, ktorý naznačil, že sťažovateľ mal možnosť ešte v odvolacom konaní

namietať skutočnosť, že vykonal opatrenia brániace priznaniu súdnej ochrany nároku

uplatnenému oprávnenou proti sťažovateľovi. Argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej

nemohol realizáciu opatrení v spornej kotolni „namietať v základnom či odvolacom

konaní“, je nesprávna a nezodpovedá právnej úprave. Procesná norma zakotvená v § 205a

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) nebráni odvolateľovi založiť odvolanie na skutočnostiach

a dôkazoch, ktoré objektívne nemohol použiť v prvostupňovej fáze konania. Občiansky

súdny poriadok nezakotvuje žiadnu koncentráciu vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania

(zavádza ju iba k rozsahu odvolania podľa ).

Sťažovateľ teda mohol v základnom konaní (v jeho odvolacej fáze) namietať vykonanie

opatrení na zníženie zaťaženia oprávnenej hlukom z prevádzky kotolne, čo mohlo mať

vplyv na celkový výsledok sporového konania. Ak svoje procesné práva nevyužil,

ale pokúšal sa na účel zhojenia tohto svojho opomenutia využiť priestor daný procesnými

rámcami námietok proti exekúcii, nemožno vytýkať okresnému súdu ako súdu exekučnému,

že takéto suplovanie účelu nachádzacieho konania v konaní exekučnom nepripustil

a námietky zamietol.

Prípad sťažovateľa je typickým príkladom nerešpektovania právnej zásady

„vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) vyjadrujúcej zodpovednosť sporovej

strany za využitie dispozičnej zásady v civilnom spore, a tým aj za účinnosť použitého

prostriedku ochrany individuálnych hmotných práv.

Ústavná akceptovateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva

podľa názoru ústavného súdu zo skutočnosti, že exekučné konanie je zložené z viacerých

relatívne samostatných procesných fáz. Každá z nich má svoje čiastkové účelové určenie,

čo determinuje aj účinnosť uplatňovania konkrétnych práv účastníkov exekučného konania

v tej-ktorej fáze. Na to napokon upozornil aj okresný súd zdôrazňujúc, že „skutočnosti

uvádzané povinným v námietkach v tomto štádiu exekučného konania pre rozhodnutie

o námietkach proti upovedomeniu... nie sú rozhodujúce“. Okresný súd teda a priori

a generálne nepoprel právnu relevanciu skutočností tvrdených sťažovateľom v jeho

námietkach. Zreteľne však naznačil, že účinným prostriedkom pre presadzovanie právneho

významu sťažovateľových tvrdení nie sú námietky podľa § 50 Exekučného poriadku.

Právny názor okresného súdu teda nijako nevylučuje účinnosť iných prostriedkov procesnej

obrany proti kritizovanej exekúcii [predovšetkým návrh na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1

písm. g) Exekučného poriadku; pozri napríklad aj ].

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadne signály porušenia

označených práv sťažovateľa, ktoré by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie boli

spôsobilé viesť k pozitívnemu výroku meritórneho rozhodnutia. Za týchto okolností bolo

potrebné sťažnosť odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú už pri jej predbežnom

prerokovaní, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa formulovanými v jeho sťažnostnom petite (návrh na zrušenie

napadnutého uznesenia okresného súdu, návrh na priznanie náhrady trov konania),

ako aj návrhom na dočasné opatrenie podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016